Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14S-93-2021.pdf
PDF · 147.15 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/93/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobcu: Distrib Capital, s. r. o., so sídlom Potočná 8204/19, 831 06 Bratislava, IČO: 36 705 691, právne zastúpený: ADAUS, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101411792/2021 zo dňa 5.8.2021, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trnava ako správca dane rozhodnutím č. 102005818/2020 zo dňa 17.12.2020 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 35.939,99 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016.
2. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v priebehu daňovej kontroly preukázal, že obchody, ktorých priamym účastníkom bol daňový subjekt, t.j. žalobca, ktoré deklaroval ako titul na zdaniteľné plnenie, z ktorých mu mal vzniknúť nárok na odpočítanie DPH, neprebehli spôsobom tvrdeným daňovým subjektom. Žalobca nepredložil dostatočné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenie a neuniesol tak dôkazné bremeno. Správca dane jednoznačne skonštatoval porušenie hmotnoprávnych ustanovení, na základe porušení ktorých žalobcovi právo na odpočet nevzniklo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Správca dane zastáva názor, že daňový subjekt objektívne neprijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť, aby sa vyhol prípadným problémom s unesením dôkazného bremena.
3. Správca dane ďalej skonštatoval, že žalobca si v zdaňovacom období december 2016 uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 35.939,99 eur v rozpore s § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, nakoľko nepredložil faktúry od dodávateľa a vyhotovenie podľa § 71 - s § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, nakoľko pri tomto tovare nevznikla daňová povinnosť.
4. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca elektronicky dňa 8.2.2021 odvolanie, v ktorom v podstate namietal rovnaké skutočnosti, aké sú predmetom žalobného návrhu.
5. Žalovaný - Finančné riaditeľstvo SR ako dovolací orgán napadnutým rozhodnutím č. 101411792/2021 zo dňa 5.8.2021 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Trnava č. 102005818/2020 zo dňa 17.12.2020.
6. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že po preštudovaní administratívneho spisu odvolací orgán konštatuje, že tvrdenia daňového subjektu o tom, že preukázal, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené a všetky tovary boli riadne dodané, sú nepravdivé a zavádzajúce, pretože daňový subjekt počas celého výkonu daňovej kontroly ignoroval výzvy správcu dane na predloženie dokladov a dôkazov a zavádzal správcu dane ohľadne termínov predloženia účtovných dokladov, vyjadrenia a dôkazov.
7. Daňový subjekt nepredložil žiadne doklady ani dôkazy preukazujúce uskutočnenie prijatých zdaniteľných plnení, nepredložil faktúry za zdaňovacie obdobie december 2016 tak, ako bolo dohodnuté v Zápisnici o miestnom zisťovaní č. 10 1941786/20 19 zo dňa 14.08.2019 a následne ako bol vyzvaný aj výzvou na predloženie dokladov č. 102188021/2019 zo dňa 18.09.2019 a výzvou na predloženie dokladov č. 102655507/2019 zo dňa 18.11.2019. Splnomocnený zástupca daňového subjektu neposkytol správcovi dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žiadnu súčinnosť, na výzvy správcu dane nereagoval, požadované doklady a dôkazy nepredložil. Taktiež sa nevyjadril ani k písomnému Oboznámeniu so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016 č. 10 l 096204/2020 zo dňa 29.06.2020, ktoré mu bolo doručené dňa 20.07.2020, čiže ešte pred vypracovaním Protokolu z daňovej kontroly. Toto odvolací orgán považuje za porušovanie povinností kontrolovaného daňového subjektu, ktoré sú mu uložené v ustanovení § 45 ods. 2 daňového poriadku. Takisto daňový subjekt, ani jeho splnomocnený zástupca, nepodali vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole č. 101509210/2020 zo dňa 01.10.2020, ktorý bol spolu s výzvou doručený daňovému subjektu dňa 22.10.2020 a lehota na vyjadrenie určená vo Výzve uplynula dňa 04.12.2020, o čom je spísaný Úradný záznam č. 101952370/2020 zo dňa 10.12.2020.
8. Odvolací orgán zastáva názor, že daňový subjekt neposkytol správcovi dane jednoznačný dôkaz o tom, že plnenie, ktoré bolo deklarované daňovým subjektom, bolo z jeho strany realizované, dôsledkom čoho daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, keďže žiadne doklady neboli predložené.
9. Ochrana fiškálnych záujmov štátu, ktorá je prvoradou úlohou správcu dane, sa aktívne realizuje prostredníctvom rozsahu oprávnení, ktorými správca dane disponuje a ktoré zákonným spôsobom na tento účel využíva, pričom tieto oprávnenia správcu dane sú v korelácii s povinnosťou daňových subjektov tieto procesné úkony strpieť, samozrejme za predpokladu, že ich realizácia má zákonný podklad. Správca dane pri výkone správy daní, v súlade so zásadou legality dbá na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb, čo podľa názoru odvolacieho orgánu neznamená obmedzenie jeho aktívnej úlohy pri ochrane fiškálnych záujmov štátu, ale len jeho povinnosť dbať, aby pri výkone jeho zákonných oprávnení boli súčasne zachované aj tie práva daňových subjektov, ktoré zákon s uplatnením jednotlivých inštitútov správy daní daňovým subjektom priznáva.
II. Žaloba a žalobné dôvody
10. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 28. októbra 2021 žalobu, v ktorej namietal, že správca dane pri vydaní rozhodnutie hrubo porušil zákon o správe daní, a to tým, že pri výkone daňovej kontroly nepostupoval v súlade so zákonom o správe dani, a to najmä:
a) riadil sa iba subjektívnymi úvahami, ktoré nezaložil na dôkazoch,
b) neposúdil s dostatočnou odbornou starostlivosťou skutkový stav veci,
c) presunul rozsah dôkazného bremena na subdodávateľov v obchodných transakciách na žalobcu, pričom ale súčasne žalobca bol zamestnancami správcu dane účelovo zbavený možnosti v uplatnení svojich procesných práv,
d) v daňovej kontrole bol nečinný,
e) vykonal kontrolu u iných platiteľoch dane, ktorých výsledky premietol do protokolu o výsledkoch zistenia z daňovej kontroly a následne do rozhodnutia. Na základe tých skutočností považuje rozhodnutie správcu dane, ako aj žalovaného, za nezákonné, nepreskúmateľné a nedôvodné.
11. Žalobca poukazuje na to, že správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach uviedli, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru a služieb od svojich dodávateľov, konkrétne od spol. FERIMPEX SK s.r.o. (01-02/2016), Pivovar Janáček SK s.r.o. (01-03/2016), IntersSale s.r.o. (03/2016), K. O. FRUIT SK s.r.o. (04-12/2016) a 24 Karat s.r.o. Zároveň žalobca poukazuje, že správne orgány vyčítajú žalobcovi, že nepredložil všetky doklady, ktoré správca dane žiadal predložiť počas daňovej kontroly. Žalobca v tejto veci poukazuje na to, že všetky doklady, ktoré správca žiadal predložiť, boli zaistené kriminálnym úradom finančnej správy v roku 2018. O uvedených skutočnostiach bol správca dane podrobne informovaný a túto skutočnosť preukazuje zápisnica o zaistení vecí, tovarov a písomnosti zo dňa 12.4.2018. Žalobca nemá vedomosť, kde sa nachádzajú všetky zaistené dokumenty. V zmysle uvedeného žiadal žalobca správcu dane, aby si od príslušníkov uvedené doklady vyžiadal.
12. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že v daňovom konaní došlo k porušovaniu zásady neutrality pri správe daní. Všetky namietané obchody a transakcie už boli zdanené alebo dodané spoločnosti W4, s.r.o., nakoľko spol. W4, s.r.o. mala na rok 2016 daňovú kontrolu a v prípade tejto spoločnosti neboli uznané dodávky od daňového subjektu na vstupe a tento istý scenár sa uplatňuje na žalobcu. Týmto neštandardným spôsobom s obrovským množstvom účelovej nadpráce vytváral správca dane prostredie, ktoré je viac ako vhodné na realizáciu dlhodobých neúmerných tlakov na žalobcu s cieľom dostať daňový subjekt žalobcu do finančných problémov. V najhoršom prípade do likvidácie.
13. Žalobca ďalej namieta, že správca dane v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že daňový subjekt nepreukázal realizáciu obchodov od ich dodávateľov. V konaní však neuviedli žiadny priamy dôkaz, ktorý by potvrdzoval uvedené závery. Práve naopak, v rozhodnutí iba stroho uviedli, že daňová povinnosť deklarovaných dodávok nevznikla, pretože dodanie tovaru tak, ako to deklaroval kontrolovaný daňový subjekt, sa reálne nemohlo uskutočniť.
14. Žalobca trvá na tom, že plnenia od spol. K.O. FRUIT SK s.r.o. ako dodávateľa žalobcu, bolo v mesiacoch apríl až december riadne dodané. Skutočnosť, že dodanie tovarov od tejto spoločnosti nemalo byť uskutočnené správca dane deklaroval výpoveďou bývalej konateľky spoločnosti P. J., ktorá sa mala vyjadriť, že spol. Distrib Capital, s.r.o. nepozná a tejto spoločnosti nevystavila žiadne faktúry. Iba na tomto podklade spochybnil reálne dodanie tovaru od tejto spoločnosti pre spol. Distrib Capital, s.r.o.
15. V súvislosti s touto spoločnosťou žalobca poukazuje, že spol. K.O. FRUIT SK s.r.o. dňa 2.8.2017 zanikla z dôvodu hromadného zlúčenia viac ako 20 spoločností. Už uvedené preukazuje, že žalobca sa stal obeťou podvodu. Spol. K.O. FRUIT SK s.r.o. mala v čase zlúčenia evidovaný dlh len voči daňovému úradu 197.518,78 eur. Táto skutočnosť môže mať výrazný vplyv na to, že konateľka spoločnosti vypovedala v danej veci nepravdivo a účelovo v prospech svojej spoločnosti.
16. Žalobca ďalej v žalobe namieta aj nedodržanie lehoty podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, podľa ktorého lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac 1 rok odo dňa jej začatia, ktorú však správca dane prekročil.
17. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že správcovi dane poskytol celý zoznam osôb, ktoré s predmetným tovarom prišli do styku a ktorí by mohli preukázať a potvrdiť pravdivosť tvrdení daňového subjektu, ktoré dôkazy však správca dane neuskutočnil. Spol. Distrib Capital, s.r.o. mala v kontrolovanom období viacero zamestnancov a vlastnila viacero skladových priestorov. Mala okolo 100 rôznych odberateľov, najmä kaviarne, bary, bistrá, reštaurácie, ako aj veľkoobchody, veľkosklady, biopotraviny, veľkoobchod Metro a pod. V súvislosti s dodávkami tovarov medzi daňovým subjektom a dodávateľmi, daňový subjekt preukázal doručenie v maximálnom možnom rozsahu, keďže ako dôkazy sú v spise okrem iného aj to, že preukázal, že spol. Distrib Capital, s.r.o. riadne vystavila, zaúčtovala predmetné faktúry, priznala daň a suma za tovar bola daňovým subjektom reálne vyplatená, svedectvo konateľa daňového subjektu Ing. Andreja Sabovčíka, ktorý uviedol, že tovar bol riadne dodaný, ďalej použitý na predaj v prevádzkach.
Svedecká výpoveď zástupkyne Ing. J. Y. a miestnou ohliadkou skladových priestor v Hrnčiarovciach nad Parnou.
18. Žalobca ďalej v žalobe namieta, že v rámci daňovej kontroly boli zo strany daňových orgánov porušené zásady zákonnosti, zásada súčinnosti, zásada voľného hodnotenia dôkazov, zásada rovnosti, zásada primeranosti zaťaženia daňového subjektu, zásada proporcionality. Ak mal správca dane za to, že nebolo dostatočne preukázané dodanie tovaru, resp. služieb, mal v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o správe daní vykonať dokazovanie v dostatočnom rozsahu, aby boli všetky skutočnosti zistené čo najúplnejšie. To správca dane nedokázal zabezpečiť. V skutočnosti potrebný ohľadne plnenia subdodávateľa ešte neznamená neunesenie dôkazného bremena na strane daňového subjektu.
19. Žalobca vo veci dôkazného bremena a zaťaženia žalobcu predložením dôkazov poukázal žalobca na viaceré judikáty Najvyššieho súdu SR, ako aj európskeho súdneho dvora. Išlo najmä o rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf 1/2011 z 15. marca 2011, 5Sžf 108/2009, rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 21. júna 2012 vo veci pod č. C-80/11, ako aj rozsudok Súdneho dvora C-142/11, z výroku ktorých vyplýva, že čl. 167, čl. 168 písm. a), čl. 178 písm. a), čl. 220 ods. 1 a čl. 226 smernice Rady 2006/112 z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykázať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej daňový subjekt zamietne zdaniteľnej osobe právo odpočítať hodnoty splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté z hodnoty dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane, je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca, ako aj to, že v zmysle vyššie uvedených článkov smernice, keď daňový orgán zamietne právo na odpočet dane z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet DPH, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň z pridanej hodnoty alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené, napriek tomu, že vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane upravené v smernici 2006/112 boli splnené a že zdaniteľná osoba nedisponovala informáciou, ktorá by ju oprávňovala predpoklad vznik nezákonnosti alebo daňového podvodu na strane uvedeného vystaviteľa faktúry.
20. Žalobca ďalej poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 7Sžf 4/2013, z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno nemožno rozširovať na žalobcu na akékoľvek skutočnosti, na ktoré nemal žalobca vôbec vplyv, a ktoré sa týkajú iného subjektu, ktoré žalobca ani nemôže ovplyvniť. Správca dane nemôže od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností týkajúcich sa daňových povinností iného subjektu. Nesprávny je právny záver žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že fakturované služby, práce boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na predložených faktúrach, ktorý záver vyvodil len zo svedeckých výpovedí konateľa dodávateľa, ním označeného konateľa subdodávateľa a pod. Z ust. § 29 ods. 9 zákona o správe daní a poplatkov a § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu, ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. Z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva aj to, že ak daňový subjekt preukázal existenciu materiálneho plnenia faktúrami s opisom druhu a ceny dodaných tovarov od určitého dodávateľa, tak vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho prípadného subdodávateľa znáša dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu správca dane.
21. Žalobca záverom v žalobe namietal, že rozhodnutia daňového úradu a rozhodnutia žalovaného obsahujú veľmi malé množstvo zistení. Evidentne chýba jednoznačný záver, z ktorého je možné vyvodiť a urobiť úsudok, že deklarovaný obchod sa medzi jednotlivými spoločnosťami neuskutočnil z presne zisteného a popísaného dôvodu. Správca dane a následne žalovaný boli povinní zaujať stanovisko ku všetkým relevantným skutočnostiam, oboznámiť s nimi daňový subjekt a uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli preukázané a sú podkladom na jeho vydanie, včítane jeho zákonného a zrozumiteľného odôvodnenia.
III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika, duplika
22. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný listom zo dňa 14.12.2021, v ktorom uviedol, že žalobca podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2016 dňa 25.1.2017 pod č. 6/01166761/2017, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť 431,57 eur. Keďže správca dane mal od Kriminálneho úradu finančnej správy zapožičané účtovné zostavy v elektronickej podobe na technickom nosiči od žalobcu za obdobie január až december 2016, spísal správca dane zápisnicu o miestnom zisťovaní so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu Ing. J. Y.. Zamestnanci správcu dane sa dostavili do prevádzky žalobcu na adrese Hrnčiarvce nad Parnou a Dlhé lúky 4 za účelom prevzatia chýbajúcich dokladov k daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie január až december 2016, pričom splnomocnená zástupkyňa Ing. Y. uviedla, že uvedené doklady predloží v priebehu nasledujúceho týždňa z dôvodu, že účtovníctvo vykonáva externá účtovná kancelária spol. F&G Consulting, s.r.o. a že doklady a nachádzali v tejto účtovnej kancelárii.
23. Žalobca v lehote určenej v zápisnici o miestnom zisťovaní nepredložil doklady správcovi dane k daňovej kontrole, a preto správca dane zaslal žalobcovi výzvu zo dňa 18.9.2019, aby v lehote do 8 dní doručil chýbajúce doklady. Táto výzva bola opätovne zaslaná 20.11.2019, pričom uvedená zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Požadované doklady z výziev zo dňa 18.9.2019 a 18.11.2019 správcovi dane neboli predložené.
24. Správca dane preveril aj tvrdené skutočnosti zo strany žalobcu, že všetky doklady prevzal Kriminálny úrad finančnej správy a takisto si vyžiadal od tohto úradu doklady, ktoré podľa názoru žalobcu mali byť na tomto úrade, pričom porovnaním dokladov bolo zistené, že nepredložené účtovné doklady zo strany žalobcu, ktoré sa mali nachádzať na tomto úrade sa nenachádzali. Žalobca počas celého výkonu daňovej kontroly ignoroval výzvy správcu dane na predloženie dokladov a dôkazov, zavádzal správcu dane ohľadne termínov predloženia účtovných dokladov, vyjadrenia a dôkazov a žiadne doklady nepredložil.
25. Pokiaľ žalobca tvrdí, že zamestnanci správcu dane nevykonali všetky také úkony, ktoré by smerovali k správnemu vyrubeniu dane, a ktoré by boli v súlade s daňovým poriadkom, potom žalovaný uvádza, že zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu, uvádzané ním v daňovom priznaní. Dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť žalobcu, týkajúcu sa jeho tvrdení.
26. Ďalej žalobca poukazuje na to, že správca dane tvrdí, že žalobca nepreukázal, že došlo k dodávkam tovaru tak, ako je to deklarované faktúrami. Tu je však podľa neho potrebné vyriešiť otázku, čo je povinný preukazovať žalobca a kde je hranica, od ktorej dôkazné bremeno prechádza na správcu dane. Táto hranica je všeobecne stanovená, pretože ak by nebola stanovená, správca dane by mohol vždy arbitrárne podľa potreby tvrdiť, že dôkazy, nech sú akékoľvek, sú niečím pochybné. Akékoľvek konanie bez presných vopred stanovených cieľov, ktoré má účastník dosiahnuť, je v rozpore s pravidlami spravodlivého procesu. Ak mal správca dane za to, že nebolo dostatočne preukázané dodanie tovaru, resp. služieb, mal v súlade s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku vykonať dokazovanie v dostatočnom rozsahu, aby boli všetky skutočnosti zistené čo najúplnejšie. To, že si správca dane nedokázal zabezpečiť skutočnosti potrebné ohľadne plnenia subdodávateľa, ešte neznamená neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu. Ďalej žalobca poukazuje na to, že vo veci dôkazného bremena boli vyslovené i judikáty Najvyššieho súdu SR a Európskeho súdneho dvora, napríklad Rozsudok Najvyššieho súdu SR 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15. marca 2011. Ako je z odôvodnenia citovaného rozsudku zrejmé: „Najvyšší súd SR zistil, že pri každej faktúre je aj podrobný súpis dodaného tovaru a služieb. Vzhľadom na takto zdokumentované plnenie vzniká otázka, v akom rozsahu by podľa správcu dane mal žalobca zabezpečovať ešte dôkazy o existencii plnenia. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že u správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania účtovnej evidencie žalobcových dodávateľov a dodávateľových subdodávateľov. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR žalobca ako daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u tých subjektov nebude evidencia riadne vedená. V prípade žalobcu evidencia dodávateľov a potvrdenie zdaniteľných obchodov dôkazmi bolo dokázané.“
27. Žalobca ďalej v žalobe cituje z rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. SR 5Sžf/108/2009 a poukazuje aj na Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 21. júna 2012 vo veci Mahagében Kft proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Főigazgatósága (C-80/11) a Péter Dávid proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Észak-alföldi Regionális Adó Főigazgatósága (C-142/11). Z výroku predmetného rozhodnutia žalobca cituje, ako sa má vykladať článok 167, článok 168 písm. a), článok 178 písm. a), článok 220 ods. 1, článok 226 a článok 273 smernice Rady 2006/112 z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.
28. Čo sa týka judikatúr Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu ČR a Európskeho súdneho dvora, na ktoré žalobca vo svojom odvolaní a aj žalobe poukazuje, tieto podľa žalovaného nemožno na daný prípad aplikovať, pretože žalobca nepredložením žiadnych dôkazov v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nezabezpečil preukázanie prijatia zdaniteľných plnení.
29. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzané rozsudky ESD, žalovaný zastáva názor, že tieto nie je možné aplikovať na tento prípad, keďže správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia hmotno-právnych podmienok podľa zákona o DPH, a nie z dôvodu podvodu.
30. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.
IV. Relevantná právna úprava
31. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
32. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
33. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
35. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
36. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
37. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
38. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.
39. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
40. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
41. Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.
42. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
43. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
44. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
45. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
46. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
47. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
48. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
49. Podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie b) písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, c) služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, d) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, f) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, g) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, h) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, i) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.
50. Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie,
h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.
51. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.
52. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak.
V. Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci súdom
53. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a obsahom administratívneho spisu orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, pričom za splnenia podmienok, keď účastníci nepožiadali o nariadenie pojednávania a zo strany správneho súdu nebol vzhliadnutý zákonný dôvod na nariadenie pojednávania, vec prejednal podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
54. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že Daňový úrad Trnava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za obdobie január až december 2016. Na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 101704850/2019 zo dňa 11.7.2019 s dátumom začatia 14.8.2019.
55. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 101509210/2020 zo dňa 1.10.2020, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, zaslaný splnomocnenej zástupkyni žalobcu a bol jej doručený dňa 22.10.2020.
56. Daňový subjekt, t.j. žalobca predložil splnomocnenie udelené konateľom spoločnosti Ing. Andrejom Sabovčíkom na zastupovanie žalobcu v daňovom konaní p. Ing. J. Y.. Jednalo sa o splnomocnenie zo dňa 25.7.2018.
57. Správca dane po ukončení daňovej kontroly, t.j. nasledujúci deň po doručení protokolu začal vyrubovacie konanie v zmysle § 68 ods. 1 Daňového poriadku.
58. Žalobca nepodal žiadne vyjadrenie k protokolu v lehote uvedenej vo výzve zo dňa 1.10.2020.
59. Ďalej krajský súd zistil, že daňový subjekt, ktorým žalobca podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2016 dňa 25.1.2017, zaevidované pod číslom 6/01166761/2017, pričom v tomto priznaní uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 431,57 eur.
60. Ako už bolo vyššie uvedené, správca dane už v tom čase disponoval účtovnými zostavami od kriminálneho úradu finančnej správy na nosiči, ktoré obsahovali údaje daňového subjektu a účtovné zostavy za obdobie január - december 2016 a na základe týchto údajov boli žalobcovi zaslané dve výzvy na doplnenie dokladov k daňovej kontrole, na ktoré však žalobca, ako už bolo uvedené nereagoval.
61. V súvislosti s jednotlivými námietkami krajský súd poznamenáva nasledovné: Pokiaľ ide o námietku, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade s ust. § 46 ods. 10 daňového poriadku, teda nebola ukončená v lehote jedného roka, tak krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že daňová kontrola bola začatá 14.8.2019 a skončená bola zaslaním protokolu 1.10.2020, pričom v spisovom materiály sa nachádza aj žiadosť žalobcu zo dňa 15.7.2020 o prerušenie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2016 - december 2016, ktorá bola zaevidovaná na daňovom úrade pod číslom 6/06323720/2020, pričom žalobca žiadal prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu pandemickej situácie súvisiacej so šírením koronavírusu v zmysle zákona č. 67/2020. Správca dane jeho žiadosť akceptoval a preto na základe zákona č. 264/2020 v danej veci nekonal až do skončenia pandemickej situácie, ktorá trvala do 30.9.2020. Následne začal správca dane konať v októbri 2020, keď zaslal žalobcovi protokol o výsledku daňovej kontroly spolu s výzvou dňa 22.10.2020, teda po zohľadnení pandemickej situácie a dôvodov prerušenia daňového konania na základe žiadosti žalobcu.
62. V súvislosti s nedostatočným odôvodnením rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane a absencia voľnej úvahy vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, krajský súd poznamenáva, že ide o námietku, ktorá nebola riadne zdôvodnená v žalobe, keďže žalobca len vo všeobecnej rovine uvádza, že podstatnou vadou spôsobujúcou nepreskúmateľnosť rozhodnutia je absencia vlastných, logických úvah a záverov správcu dane. Podrobne nevysvetľuje, v ktorom smere považuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené, keďže z obsahu odôvodnení oboch rozhodnutí je jednoznačne preukázané, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že daňový subjekt nepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenie, pretože na daňovom subjekte leží dôkazné bremeno preukazovať skutočnosti, ktoré zakladajú jeho nárok na odpočet výdavkov zo základu dane. Podľa názoru krajského súdu, prvostupňový správny orgán t.j. správa dane ako aj žalovaný sa v dostatočnej miere zaoberali všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia, keď poukázali najmä na to, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru od deklarovaných dodávateľov.
63. V súvislosti s daným prípadom správny súd poukazuje na účel daňového konania, ktorým je zistenie, či daňové subjekty spĺňajú v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, ako aj iných skutočností, rozhodujúcich pre právne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
64. Podľa zákona o DPH odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný a to práve osobou uvedenou na faktúre tzn. že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH voči nemu uplatnené práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre.
65. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečenia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný preukázať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podať podľa osobitných predpisov, ďalej je povinný preukázať skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a musí preukázať vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktorú je povinný viesť.
66. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Sžfk/4/2016 zo dňa 27.9.2018).
67. Je ustálenou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (napríklad rozsudok 6Sžfk/30/2017 zo dňa 31.1.2018 publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a súdnych rozhodnutí SR 4018 pod číslom 39), že správca dane má právo preveriť pôvod tovaru aj doplnením dokazovaním odstráni vzniknuté pochybnosti.
68. V súvislosti s dodávateľskými faktúrami, na základe ktorých si žalobca uplatnil nárok na odpočet DPH krajský súd zistil, že správca dane výzvami zo dňa 18.9.2019, ako aj z 18.11.2019 vyzval žalobcu, aby predložil správcovi dane účtovné doklady, a to odberateľské faktúry za zdaňovacie obdobie 1-12/2016, dodávateľské faktúry za zdaňovacie obdobie 1-12/2016, príjmové a výdavkové pokladničné doklady za zdaňovacie obdobie 1-12/2016, režijné dodávateľské doklady za zdaňovacie obdobie 1-3/2016, 5-7/2016 a 9-12/2016, tovarové dodávateľské faktúry za zdaňovacie obdobie 1-12/2016, 6-12/2016, dodávateľské zahraničné faktúry za zdaňovacie obdobie 6-12/2016, dobropis za zdaňovacie obdobie 1-4/2016, 6/2016, 8-12/2016, ťarchopis za zdaňovacie obdobie 1/2016 a 4/2016, interné doklady za zdaňovacie obdobie 1-12/2016, leasingové zmluvy, zmluvy uzatvorené s odberateľmi a dodávateľmi vrátene uzatvorených objednávok za zdaňovacie obdobie 1-12/2016.
69. Z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že tieto výzvy boli zaslané na adresu spoločnosti, ktorá bola zapísaná v Obchodnom registri, a že na tieto výzvy žalobca napriek tomu, že správca dane považoval predloženie týchto dokladov za dôležité, žalobca nereagoval a požadované doklady nepredložil.
70. V súvislosti s námietkou žalobcu, že doklady, ktoré požadoval správca dane, nemohli byť zo strany žalobcu predložené, pretože tieto sa nachádzali na kriminálnom úrade finančnej správy, krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že správca dane si od kriminálneho úradu finančnej správy vyžiadal účtovné zostavy v elektronickej podobe na technickom nosiči za obdobie január až december 2016, pričom z obsahu týchto dokladov vyplýva, že požadované doklady, ktoré správca dane žiadal od žalobcu na základe výziev zo dňa 18.9.2019 a 18.11.2019 sa v tejto elektronickej podobe nenachádzali, a preto vyhodnotil krajský súd námietku žalobcu v tomto smere za účelovú.
71. V súvislosti s príslušnou judikatúrou, na ktorú poukázal žalobca, krajský súd poznamenáva, že ide o judikatúru, ktorá nepopiera právo žalobcu uplatniť si právo na odpočet DPH, avšak z judikatúry, ktorá bola argumentačne predložená správcom dane resp. žalovaným jednoznačne vyplýva, že v danom prípade nedošlo zo strany správnych orgánov k prenosu dôkazného bremena na žalobcu, ale bolo potrebné, aby v danom prípade žalobca poskytol potrebnú súčinnosť pri preverovaní dôkazov, ktoré mali potvrdiť oprávnenosť nároku žalobcu v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH.
72. Krajský súd v danom prípade nezistil rozpor rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane s ustálenou judikatúrou a poukazuje najmä na to, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku v súvislosti s neunesením dôkazného bremena na preukázanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia predovšetkým zo strany tých dodávateľov, ktorí boli uvedení na dodávateľských faktúrach.
73. Správny súd konštatuje, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, na ktorú poukazoval, týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, tak k uvedenému správny súd uvádza, že táto námietka neobstojí, keďže z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že toto spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s nosnými odvolacími námietkami, pričom rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu spisového materiálu.
74. S poukazom na vyššie uvedené správny súd postupom podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
75. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v zásade neprináleží.
76. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.