Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/226/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, pr. zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom AK, Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanému: Y. H., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, L. M. v konaní o zaplatenie 3 294,46 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 139,41 eur, úrok z omeškania výške 8,75 % ročne zo sumy 2 139,41 eur od 10.1.2013 do zaplatenia, a to v splátkach vo výške 30, - eur mesačne počnúc mesiacom január 2017 so splatnosťou splátky k poslednému dňu v mesiaci s tým, že omeškaním so zaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.

II. Súd z a s t a v u j e konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia dlžných pokút a poplatkov vo výške 458,14 eur s príslušenstvom.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 29,88 %, o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu, spol. Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 3 294,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo žalovanej sumy od 10.1.2013 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 10.2.2012 zmluvu o pôžičke č. 5012494, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 4 973,02 eur. Žalovaný mal splácať pôžičku v 62 mesačných splátkach po 80,21 eur. Do dnešného dňa uhradil sumu 471,05 eur. Vzhľadom na porušenie povinností žalovaného žalobca dňa 29.12.2012 listom „vypovedanie zmluvy“ vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaný ani na výzvu žalobcu nič neuhradil.

3. Žalovaný sa k žalobe po jej doručení nevyjadril.

4. Na výzvu súdu na presnú špecifikáciu určitých položiek žalovanej sumy právny predchodca žalobcu predložil súdu podanie, ktorým oznámil 1. postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na spol. Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. a navrhol pripustiť zmenu na strane žalobcu, s čím postupník súhlasil, 2. vzal žalobu späť v časti týkajúcej sa zaplatenia dlžných pokút a poplatkov vo výške 458,14 eur, v dôsledku čoho požadoval iba zaplatenie sumy 2 836,32 eur s príslušenstvom, 3. vyjadril sa k veci v tom smere, že žalovanému poskytol spotrebiteľský úver, ktorý podľa jeho názoru mal všetky náležitosti

požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy a 4. súhlasil s rozhodnutím vo veci aj v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

5. Na pojednávaní konanom dňa 23.11.2016, konanom bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu vzhľadom na ich ospravedlnenie, pripustil zmenu na strane žalobcu v zmysle podaného návrhu. Žalovaný na tomto pojednávaní popísal, prečo prestal platiť úver, pričom požiadal o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach vo výške 15 eur vzhľadom na jeho osobné, príjmové a majetkové pomery. Na pojednávaní dňa 20.12.2016, ktoré sa takisto konalo bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s prejednávaním veci aj v ich neprítomnosti, žalovaný navrhol splátky vo výške 30 eur mesačne.

6. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a ich zástupov a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, a to zmluvou o poskytnutí pôžičky č. 5012494 a jej VOP, predžalobnou upomienkou zo dňa 29.12.2012 a doručenkou preukazujúcou jej doručenie, prehľadom splátok a úhrad, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.9.2016 a časťou jej prílohy, zistil tento skutkový stav:

7. Žalovaný dňa 13.1.2012 podpísal zmluvu označenú ako zmluva o poskytnutí pôžičky č. 5012494 (ďalej len „zmluva“). Zmluva vznikla podpisom zástupcu spol. Consumer Finance Holding, a.s. dňa 10.2.2012. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky na úhradu záväzkov z 2 zmlúv uzavretých so spoločnosťami Quatro a Slovenská požičovňa v celkovej výške 1 610,46 eur a k tomu mu poskytol ešte sumu 1 000 eur, teda celkovo predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 2 610,46 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť požičané finančné prostriedky v 62 mesačných splátkach po 80,21 eur. Ročná úroková sadzba a ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá na 32 %, pri konečnej splatnosti bol uvedený údaj 4/2017. Žalovaný pred zosplatnením dlhu uhradil 5 splátok v plnej výške a sumu 10 eur, po zosplatnení dlhu uhradil 6 splátok po 10 eur. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s viac ako 3 splátkami právny predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou zo dňa 29.12.2012 vyzval žalovaného na úhradu všetkých splátok jednorázovo do 3 dní od doručenia upomienky. Upomienku si žalovaný prevzal dňa 4.1.2013. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.9.2016 bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní postúpená spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. na žalobcu.

8. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy (k 10.2.2012), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 6 účinného v čase podpisu zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

16. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

18. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

21. Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou, akú zmluvu strany uzavreli. Pritom vychádzal z toho, že každý právny úkon je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu a nie podľa jeho označenia.

22. Žalovaný podpísal zmluvu označenú ako zmluva o poskytnutí pôžičky. Toto tlačivo obsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa v tom čase platného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ako napr. úrokovú sadzbu, RPMN, celkové náklady spotrebiteľa a pod.), pričom v čl. IV. je vyhlásenie, že žalovaný bol písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v presne určenom počte splátok s určenou výškou splátky, a to spolu s úrokom. Právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaný vystupoval ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Po zohľadnení uvedených skutočností súd uzavrel, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, čiže táto zmluva má spotrebiteľský charakter. Za tohto stavu potom jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. a keďže svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, takáto zmluva musí mať aj náležitosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

23. Súd po preskúmaní uzavretej zmluvy dospel k záveru, že táto obsahovala všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch platným a účinným v čase uzavretia zmluvy, ktoré umožňovali žalovanému posúdiť vhodnosť a výhodnosť úveru pre neho. Zároveň súd zistil, že žalovaný si nesplnil jednu zo základných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, a to platiť riadne a včas splátky úveru, keď bol v omeškaní so zaplatením 6 splátok.

24. Súd sa ďalej zaoberal primeranosťou výšky úroku uvedeného v zmluve, ktorú žalovaný nemal možnosť ovplyvniť. V zmluve bolo uvedená úroková sadzba vo výške 32% ročne. Priemerná úroková sadzba porovnateľných úverov v obchodných bankách v čase poskytnutia zmluvy podľa štatistiky zverejnenej Národnou bankou Slovenska bola 14,43 % ročne. V čase uzavretia zmluvy primeranosť odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov upravoval § 53 ods. 6 tak, že táto odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Odplatu vo výške prevyšujúcej viac ako 100% priemer úrokových sadzieb možno podľa názoru jednoznačne považovať za odplatu podstatne prevyšujúcu obvykle požadovanú odplatu (porovnaj napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 3/2011 z 28.9.2011). Takúto odplatu súd považuje za dohodnutú v rozpore s § 53 ods. 6 OZ, čiže v rozpore so zákonom. Pri preferencii výkladu v prospech platnosti právneho úkonu súd uzavrel, že dohodu v časti úrokov z úveru súd považuje za neplatnú v zmysle cit. § 39 OZ, v dôsledku čoho by mal žalovaný vrátiť len požičanú sumu.

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vyhovel žalobe v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 2 139,41 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a doterajšími úhradami zo strany žalovaného (2 610,46 eur - 471,05 eur). V časti týkajúcej sa zaplatenia dlžných pokút a poplatkov vo výške 458,14 eur vzal žalobca žalobu späť, preto v tejto časti súd konanie zastavil v zmysle § 144 a 145 ods. 2 C.s.p. V prevyšujúcej časti (týkajúcej sa zaplatenia zvyšku žalovanej sumy prevyšujúcej sumu 2 139,41 eur a sumu 458,14 eur, v ktorej bola žaloba vzatá späť) súd žalobu zamietol.

26. Zároveň súd vzhľadom na osobné pomery žalovaného povolil splácanie dlžnej sumy v splátkach. Žalovaný je invalidným dôchodcom a poberá invalidný dôchodok vo výške 137,90 eur mesačne a jeho manželka poberá peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 260,38 eur za opatrovanie dvoch ťažko postihnutých osôb. Z týchto príjmom platia náklady spojené s bývaním vo výške 130 eur (45 eur elektrika, 85 eur poplatok bytovému družstvu), zabezpečujú starostlivosť o svoju rodinu (maloletá dcéra navštevuje základnú školu, za stravu v decembri 2016 uhradili 37,80 eur) a hradia všetky potrebné výdavky. Súd vychádzal aj z toho, že žalobca je spoločnosť, ktorá splatením dlhu žalovaného v splátkach nebude nejako významne obmedzená vo svojej činnosti (v predmete podnikania má napr. aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, čiže disponuje nepochybne peňažnými zdrojmi). Aj keď výška povolenej splátky spôsobí splatenie dlžnej sumy v dlhšom časovom rozpätí, súd vzhľadom na už uvedené pomery oboch strán konania povolil žalovanému splácať dlh v splátkach. Súd pritom prihliadol aj na skutočnosť, že dobrovoľné splnenie dlhu (aj keď rozdelené na splátky) je pre žalobcu výhodnejšie, ako neuhradenie dlhu a jeho následné vymáhanie prostredníctvom exekúcie, pričom žalobca za dobu dlhšieho splnenia dlhu bude kompenzovaný úrokmi z omeškania. Zároveň súd splácanie dlhu podmienil jeho riadnym a včasným splácaním, teda ak žalovaný neuhradí čo len jednu splátku riadne a včas, môže žalobca požadovať zaplatenie celého zvyšku dlžnej sumy.

27. Žalovaný neuhradil žalobcovi dlh, ktorý bol povinný vrátiť. Zostatok svojho dlhu neuhradil ani v lehote určenej právnym predchodcom žalobcu v upomienke, preto nasledujúcim dňom po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie sa dostal do omeškania so splnením svojho dlhu. Keďže ide o peňažný dlh, žalobcovi vznikol aj nárok požadovať aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinným do 31.1.2013 (keďže záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (ku dňu 10.1.2013). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 0,75 %, teda žalobca má právo požadovať úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v tejto výške, preto mu ho súd ako zákonný priznal.

28. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, resp. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

29. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3 294,46 eur, úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 2 139,41 eur, čo vo vzťahu k celkovo žalovanej sume predstavuje úspech v 64,94 %. Žalovaný bol úspešný v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v časti, v ktorej žalobca vzal žalobu späť, procesne zavinil zastavenie konania, čo pre účely rozhodovania o trovách konania súd pripočítal žalovanému ako úspech v konaní. Úspech žalovaného teda predstavuje 35,06 %. Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu oboch účastníkov bol žalobca úspešný v 29,88 % a v tomto rozsahu má právo na náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.