Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_9Co-582-2015.pdf
PDF · 92.14 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/582/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s. so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/b, IČO: 35 910 739, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému: Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. M., I. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Milanom Bányim, advokátom so sídlom Veľký Meder, Nám. Bélu Bartóka 5, o zaplatenie 300,46 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 16C/41/2015-30 zo dňa 23. apríla 2015, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 300,46 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu neoprávneného odberu plynu za obdobie od 24.07.2012 do 21.12.2012. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca dňa 21. decembra 2012 namontoval na odbernom mieste I. XXXX/XX, Z. M. plynomer číslo 8821972, ktorého meradlo malo počiatočný stav 5.467 metra3. Nebolo zistené, aký bol stav počítadla tohto alebo iného plynomeru na danom odbernom mieste k 24. júlu 2012. Žalobca vystavil dňa 14. januára 2013 faktúru, ktorou žalovanému vyfakturoval škodu za neoprávnený odber zemného plynu za fakturačné obdobie 24.7.2012 - 21.12.2012 v sume 300, 46 eura. Pri výpočte tejto sumy žalobca vychádza z toho, že na meradle číslo 8821972 bol k 24.júlu 2012 zistený stav 4.937 metra3, v dôsledku čoho žalovanému fakturoval rozdiel oproti množstvu 5.467 metra3. Podľa súdu prvej inštancie predložené listinné dôkazy, najmä montážny list meradla nedokazujú, ako žalobca zistil počiatočný stav odberu na odbernom mieste žalovaného k 24. júlu 2012, ktorý vzal za referenčný dátum pre zistenie neoprávneného odberu. Z obsahu montážneho listu meradla výslovne vyplýva, že na danom odbernom mieste bol 21. decembra 2012 namontovaný nový plynomer a v samotnom montážnom liste sú výslovne zaznamenané len údaje pri jeho montáži k danému dňu. Údaj k 24. júlu 2012 je dopísaný len v kolónke demontáž a aj to bez akýchkoľvek podrobnejších údajov. Takto vyhotovený listinný dôkaz nemožno preto považovať za doklad o tom, aké množstvo plynu bolo neoprávnene odobraté odbernom mieste žalobcu za obdobie od 24. júla do 21. decembra 2012. Navyše súdu je z úradnej činnosti známe, že na odberných miestach dochádza k výmenám plynomerov, ktoré v absolútnych hodnotách môžu vykazovať odlišné údaje a množstvo plynu je tak možné zistiť jedine porovnaním dvoch absolútnych hodnôt na začiatku a konci určitého obdobia. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno považovať ani za preukázané že ku dnu 21. decembra 2012 (ku dňu montáže plynomeru na odbernom mieste žalobcu) bolo na odbernom mieste žalovaného skutočne odobratých 5.467 metra3, keďže toto číslo udávalo len absolútny stav počítadla daného plynomeru, no nevyplýva z neho, že tento stav bol dosiahnutý
(odmeraný) na odbernom mieste žalovaného. Dôkazné bremeno na preukázanie tvrdení skutočnosti - množstva neoprávnene odobratého plynu zaťažuje žalobcu. Žalobca, aj keď bol na to súdom vyzvaný, nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ktoré by túto skutočnosť preukazovali, či už v zmysle výzvy súdu alebo iné alternatívne. Vzhľadom na to, že z iných predložených dôkazov nebolo možné tieto skutočnosti zistiť, uzavrel súd prvej inštancie, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Pri právnom posúdení veci súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v žalobcom vymedzenom období neoprávneného odberu plynu (24.7.2012 do 21.12.2012) boli účinné dva právne predpisy upravujúce neoprávnený odber, a to zákon číslo 656/2004 Z.z. o energetike (účinný do 31.8.2012) a zákon číslo 251/2012 Z.z. o energetike (1.9.2012). Tento zákon v prechodných ustanoveniach neustanovuje, že by sa dovtedajšie nároky mali spravovať výlučne ním, je preto potrebné aplikovať oba tieto predpisy. Súd prvej inštancie tak právne odôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami § 59 ods. 1, 2, 3 zákona číslo 656/2004 Z.z., § 82 ods. 1 písm. a), ods. 2., ods. 3 zákona číslo 251/2012 Z.z. a poukazo na ustanovenie § 120 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v ďalšom texte „O.s.p.“).
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a uloží žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov nesprávne zistil skutkový stav, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Súdom prvej inštancie zistený skutkový stav nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné, správnym hodnotením dôkazov by súd musel dospieť k odlišným skutkovým zisteniam a následne vec aj správne právne posúdiť a žalobe vyhovieť. K začiatku neoprávneného odberu došlo dňa 24.07.2012 ukončením zmluvy o dodávke zemného plynu z dôvodu neplatenia ceny za dodávku zemného plynu so stavom meradla 4.937 m3, ktorú nemal žalovaný uzavretú so žalobcom, ale so spoločnosťou SPP, a.s.. V prípade pochybností mal súd prvej inštancie možnosť nariadiť pojednávanie, prípadne požiadať spoločnosť SPP, a.s. o poskytnutie súčinnosti alebo doloženie dokladov o ukončení zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou SPP a.s. a žalovaným dátumu 24.7.2012 zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou SPP a.s. a žalovaným k dátumu 24.7.2012. K tvrdeniam súdu prvej inštancie, že montážny list meradla nedokazuje počiatočný stav meradla a nevyplýva z neho ani to, že ku dňu 21.12.2012 bolo skutočne odobratých 5.467 metra3 na odbernom mieste žalovaného žalobca uviedol, že samotný žalovaný svojím podpisom montážneho listu zo dňa 21.12.2012 potvrdil správnosť nameraných údajov na meradle nachádzajúcom sa na jeho odbernom mieste, a teda potvrdil správnosť nameraných údajov na meradle nachádzajúcom sa na jeho odbernom mieste. Žalovaný nijakým spôsobom nespochybňoval údaje namerané na meradle číslo 8821972. Žalobca spolu s žalobným návrhom predložil súdu podrobný výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom, s ktorým sa súd prvej inštancie oboznámil ako z listinným dôkazom. V uvedenom výpočte je podrobne rozpísaný jednak spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom, ako aj presné vymedzenie obdobia, počas ktorého dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu. Žalobca svoj nárok uplatnený žalobou dostatočne špecifikoval a podložil listinnými dôkazmi preukazujúcimi oprávnenosť uplatneného nároku. V prípade pochybností mal súd prvej inštancie možnosť nariadiť pojednávanie, prípadne navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. Namiesto toho súd prvej inštancie bez nariadenia pojednávania ustálil, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Žalobca teda má za to že pri dôslednom preskúmaní a správnom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov ich vzájomnej súvislosti by súd prvej inštancie musel dôjsť k záveru že žalobný nárok je v celom rozsahu dôvodný. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia. Poukázal na skutočnosť, že i keď zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu je objektívna, aj pri tomto druhu zodpovednosti musia byť súčasne naplnené všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. protiprávny úkon odberateľa, škoda a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom odberateľa a škodou. Podľa žalovaného tieto predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu splnené neboli. Súd prvej inštancie teda správne vec posúdil keď skonštatoval, že skutočne vzniknutá škoda sa nedá vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov.
4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a za účelom vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu poukazuje na nasledovné skutočnosti:
9. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o nároku žalobcu na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku neoprávneného odberu zemného plynu bez zmluvy o dodávke zemného plynu na odbernom mieste v období od 24.07.2012 do 21.12.2012. Úlohou odvolacieho súdu je posúdiť správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobu v celom rozsahu zamietol.
10. Neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu (§ 82 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z.z.).
11. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. (§ 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z.).
12. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). (§ 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z.z.).
13. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak dokazovanie zameral predovšetkým k zisteniu skutočnej škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť. Odvolací súd sa stotožňuje s vyhodnotením skutočností zistených z montážneho listu meradla tak, ako vyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Montážny list, na ktorý sa žalobca odvoláva vo svojej žalobe aj v odvolaní a ktorý má byť dôkazom skutočne odobratého zemného plynu, je aj podľa odvolacieho súdu vo vzťahu k tvrdenej skutočnej škode nezrozumiteľný. Montáž meradla výrobné číslo 8821972 mala byť podľa tohto montážneho listu vykonaná 21.12.2012, pričom stav tohto meradla bol 5467. V riadku označenom ako demontáž je namiesto výrobného čísla uvedený dátum 24.07.2012 a stav meradla 4.937. Ako dôvod montáže je uvedené „Montáž“, ako dôvod demontáže „nový odber“. Z uvedených skutočností nie je možné bez ďalšieho nad všetku pochybnosť vyvodiť, že žalobcovi vznikla škoda a v akej výške.
14. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalobcu, v zmysle ktorej mal súd požiadať o súčinnosť so spoločnosťou SPP, a.s. a žiadať túto spoločnosť o predloženie potrebných listín. Súd
prvej inštancie správne konštatoval, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu a žalobca je preto ten, kto má preukázať svoje tvrdenia, a to bez výzvy súdu. Bolo by porušením zásady rovnosti účastníkov, ak by súd prvej inštancie žiadal dôkazné prostriedky od osoby, ktorá nie je účastníkom konania a vykonanie ktorých žiaden z účastníkov nenavrhol, pričom zo skutkovej situácie ich vykonanie nevyplynulo ako nevyhnutné.
15. Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné..
16. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
17. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.).
18. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).