Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6C-6-2021.pdf
PDF · 104.44 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobkyne: G. D., A.. E., U.. X.X.XXXX, R. D. XX, XXX XX R., právne zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Antolom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach, Krivá 23, proti žalovaným v 1. rade: N. D., U.. XX.XX.XXXX, R. K. XX, XXX XX A., v 2. rade: G. D., U.. XX.XX.XXXX, R. K. XX, XXX XX A., právne zastúpeným JUDr. Matúšom Hribom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove, Tehelná 46, o určenie, že veci patria do BSM, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území K., obec K., okres R., ktoré sú zapísané na LV č. XXX, katastrálneho odboru Okresného Ú.A. R. pod parcelným číslom XXX/X, lesný pozemok vo výmere XX m2, pod parcelným číslom XXX/X, lesný pozemok vo výmere XX m2 pod parcelným číslom XXX/X, lesný pozemok vo výmere XXX m2 pod parcelným číslom XXX/XXX, lesný pozemok vo výmere XXX m2 pod parcelným číslom XXX/XXX, lesný pozemok vo výmere XXX m2 v spoluvlastníckom podiele XX/XX k celku,
a ktoré sú zapísané na LV č. XXX, katastrálneho odboru Okresného úradu R. pod parcelným číslom XXX/XXX, lesný pozemok vo výmere XXX m2, pod parcelným číslom XXX/XXX, lesný pozemok vo výmere XX m2 pod parcelným číslom XXX/XXX, lesný pozemok vo výmere XXX m2 pod parcelným číslom XXX/XXX, lesný pozemok vo výmere XXXX m2 pod parcelným číslom XXX/XXX, lesný pozemok vo výmere XXXX m2 pod parcelným číslom XXX/XXX lesný pozemok vo výmere XXXX m2, pod parcelným číslom XXX/XXX, trvalý trávny porast vo výmere XX m2 pod parcelným číslom XXX/XXX, lesný pozemok vo výmere XX m2 pod parcelným číslom XXX/XXX, lesný pozemok vo výmere XX m2 pod parcelným číslom XXX/XXX, lesný pozemok vo výmere X m2 pod parcelným číslom XXX/XX, lesný pozemok vo výmere XXXX m2, pod parcelným číslom XXX/X, lesný pozemok vo výmere XXXX m2 pod parcelným číslom XXX/XX, lesný pozemok vo výmere XXX m2 v podiele 1/1 k celku patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného v 1. rade.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa X.X.XXXX žiadala, aby súd určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území K., obec K., okres R., ktoré sú zapísané na LV č. XXX, katastrálneho odboru Okresného úradu R. pod parcelným číslom XXX/X, lesný pozemok vo výmere XX m2, pod parcelným číslom XXX/X, lesný pozemok vo výmere XX m2, pod parcelným číslom XXX/X, lesný pozemok vo výmere XXX m2, pod parcelným číslom XXX/XXX, lesný pozemok vo výmere XXX m2, pod parcelným číslom XXX/XXX, lesný pozemok vo výmere XXX m2, v spoluvlastníckom podiele XX/XX k celku, a ktoré sú zapísané na LV č. XXX, katastrálneho odboru Okresného úradu R. pod parcelným číslom XXX/XXX, lesný pozemok vo výmere XXX m2, pod parcelným číslom XXX/XXX, lesný pozemok vo výmere XX m2, pod parcelným číslom XXX/XXX, lesný pozemok vo výmere XXX m2, pod parcelným číslom XXX/XXX, lesný pozemok vo výmere XXXX m2, pod parcelným číslom XXX/XXX, lesný pozemok vo výmere XXXX m2, pod parcelným číslom XXX/XXX lesný pozemok vo výmere XXXX m2, pod parcelným číslom XXX/XXX, trvalý trávny porast vo výmere XX m2, pod parcelným číslom XXX/ XXX, lesný pozemok vo výmere XX m2, pod parcelným číslom XXX/XXX, lesný pozemok vo výmere XX m2, pod parcelným číslom XXX/XXX, lesný pozemok vo výmere X m2, pod parcelným číslom XXX/XX, lesný pozemok vo výmere XXXX m2, pod parcelným číslom XXX/X, lesný pozemok vo výmere XXXX m2, pod parcelným číslom XXX/XX, lesný pozemok vo výmere XXX m2 v podiele X/X k celku patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného v 1. rade.
2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že dňa XX.X.XXXX podala návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Manželstvo bolo so žalovaným v 1. rade rozvedené dňa XX.X.XXXX rozsudkom sp. zn. XP/XX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. Od podania návrhu na rozvod od XX.X.XXXX až do jeho právoplatného ukončenia XX.X.XXXX žalovaný v 1. rade počas trvania manželstva dňa X.X.XXXX kúpnou zmluvou previedol pozemky patriace do BSM na svoju matku, žalovanú v 2. rade. O tejto skutočnosti sa dozvedela iba náhodou. Nedala žiaden súhlas v tom čase ako manželka, aby akékoľvek pozemky boli prevedené na žalovanú v 2. rade. Žalobkyňa má za to, že v tomto prípade ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka, pretože nešlo o bežnú vec a preto na platnosť úkonu by musela v tom čase ako manželka dať súhlas, čo nedala, dokonca vôbec o tejto skutočnosti, že žalovaný v 1. rade previedol pozemky na svoju matku nevedela. Spomenuté pozemky boli kúpené počas trvania manželstva a to v roku XXXX tak, ako to vyplýva z LV č. XXX, E..X, kde je pod bodom R.- vlastníci zapísaný N. D. a na LV č.XXX, R.- vlastníci taktiež zapísaný N. D.. Vzhľadom nato, že z doterajšieho chovania žalovaných vyplýva, že nehnuteľnosti by boli s obtiažou vrátené do masy BSM navrhla okrem toho aj nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Uznesením sp. zn. 6C/6/2021 zo dňa XX.X.XXXX Okresný súd Bardejov nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej v 2. rade zakázal nehnuteľnosti zapísané na LV. č. XXX katastrálne územie K., O. K., O. R., a to: lesný pozemok parcelné číslo XXX/X, o výmere XX m2, spoluvlastnícky podiel XX/XX, lesný pozemok parcelné číslo XXX/X, o výmere XX m2, spoluvlastnícky podiel XX/XX, lesný pozemok parcelné číslo XXX/X, o výmere XXX m2, spoluvlastnícky podiel XX/XX, lesný pozemok parcelné číslo XXX/XXX, o výmere XXX m2, spoluvlastnícky podiel XX/XX, lesný pozemok parcelné číslo XXX/XXX, o výmere XXX m2, spoluvlastnícky podiel XX/XX,
a nehnuteľnosti zapísané na LV. č. XXX katastrálne územie K., O. K., O. R., a to: lesný pozemok parcelné číslo XXX/XXX, o výmere XXX m2, podiel X/X, lesný pozemok parcelné číslo XXX/XXX, o výmere XX m2, podiel X/X, lesný pozemok parcelné číslo XXX/XXX, o výmere XXX m2, podiel X/X, lesný pozemok parcelné číslo XXX/XXX, o výmere XXXX m2, podiel X/X, lesný pozemok parcelné číslo XXX/XXX, o výmere XXXX m2, podiel X/X, lesný pozemok parcelné číslo XXX/XXX, o výmere XXXX m2, podiel X/X, trvalý trávny porast parcelné číslo XXX/XXX, o výmere XX m2, podiel X/X, lesný pozemok parcelné číslo XXX/XXX, o výmere XX m2, podiel X/X, lesný pozemok parcelné číslo XXX/XXX, o výmere XX m2, podiel X/X, lesný pozemok parcelné číslo XXX/XXX, o výmere X m2, podiel X/X,
lesný pozemok parcelné číslo XXX/XX, o výmere XXXX m2, podiel X/X, lesný pozemok parcelné číslo XXX/X, o výmere XXXX m2, podiel X/X, lesný pozemok parcelné číslo XXX/XX, o výmere XXX m2, podiel X/X,
predať, scudziť, prenajať a zároveň zakázal žalovanej v 2. rade výrub drevín z týchto nehnuteľností do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
4. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že nehnuteľností zapísané na LV č. XXX a na LV č. XXX, kat. úz. K. patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Poukázala na to, že manželstvo žalobkyne a žalovaného v 1. rade bolo rozvedené rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX vydaným vo veci XP XX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. Počas trvania manželstva žalovaný v 1. rade kúpnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX previedol pozemky patriace do BSM na svoju matku, žalovanú v 2. rade. K tomu žalobkyňa žiaden súhlas nedala. Žalobkyňa do spisu priložila rozsudok o rozvode manželstva zo dňa XX.X.XXXX, listy vlastníctva č. XXX a č. XXX vyhotovené dňa X.X.XXXX, ako aj listy vlastníctva č. XXX a XXX s chronológiou zmien do XX.X.XXXX vyhotovené dňa X.X.XXXX, z ktorých listinných dôkazov boli preukázané skutočnosti tvrdené žalobkyňou.
5. Proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podala odvolanie žalovaná v 1. rade, ktorý namietala, že prevod bol urobený kúpnou zmluvou, preto išlo len o transformáciu povahy majetku. Ďalej uviedla, že požiadala o „prepis“ konkrétnych pozemkov na seba, čo nemalo súvis s rozvodom. Je to jej „dedičstvo“, čo jej patrí po predkoch a syn to vysporiadal tak, že to dal „napísať na seba“. Žalovaný v 1. rade zas uviedol, že len splnil požiadavku matky. Jediným dôvodom nadobudnutia podielu na daných lesných pozemkoch bola potreba ich vlastníctva aj pre výkon poľovného práva jeho osobou.
6. Uznesením sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX Krajský súd v Prešove potvrdil uznesenie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6C/6/2021 zo dňa XX.X.XXXX. V odôvodnení okrem iného uviedol, že v prejednávanej veci žalobkyňa svoj nárok osvedčila predložením listov vlastníctva vzťahujúcich sa na sporné nehnuteľnosti a rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bolo rozvedené jej manželstvo so žalovaným v 1. rade. Z týchto listinných dôkazov bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX K. Č.. XXX, kat. úz. K., nadobudnuté počas trvania manželstva žalobkyne so žalovaným v 1. rade, boli pred rozvodom manželstva kúpnou zmluvou prevedené na žalovanú v 2. rade.
7. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX uviedli, že ohľadne predmetných nehnuteľností sa jednalo o riešenie vlastníctva, kedy žalovaný v 2. rade podľa pokynu žalovanej v 1. rade vybavoval nadobudnutie rodinného majetku. Zápis pozemkov v katastri na syna žalovanej v 1. rade nemal nič spoločné s nadobúdaním pozemkov do BSM.
8. Žalobkyňa v replike uviedla, že vyjadrenie žalovaných je právne irelevantné a má za to, že žaloba je v celom rozsahu oprávnená.
9. Žalovaní sa k replike žalobkyne nevyjadrili.
10. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavili žalovaní. Právny zástupca žalovaných ospravedlnil ich neprítomnosť a upustil od návrhu na ich výsluch. Súd postupom podľa § 180 CSP prejednal vec v neprítomnosti žalovaných v 1. a 2. rade. Na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a podaní strán sporu postupom podľa § 204 CSP, a to: žaloba na č.l. 1-4, rozsudok na č.l. 5-6, výpisy z LV na č.l. 8-10, LV na č.l. 12-32, uznesenie Okresného súdu Bardejov na č.l. 35-36, odvolanie na č.l. 44-45, e-mail na č.l. 46, návrh na vyporiadanie BSM dohodou, odpoveď na č.l. 47, vyjadrenie k odvolaniu žalovanej na č.l. 54-55, návrh na vyporiadanie BSM dohodou na č.l. 56-57, odpoveď na návrh na vyporiadanie BSM dohodou na č.l. 58-61, návrh na vyporiadanie BSM dohodou zo dňa 17.8.2020 na č.l. 62, uznesenie Krajského súdu v Prešove na č.l. 74-75, vyjadrenie PZ žalovaných na č.l. 100, vyjadrenie žalobkyne na č.l. 106 a ďalší obsah spisu.
11. Právny zástupca žalobkyne mal za to, že dôkazmi jednoznačne osvedčili nárok a žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať nárok na náhradu trov konania.
12. Právny zástupca žalovaných zotrval na písomných stanoviskách s tým, že žiadal, aby ak súd žalobe vyhovie, zvážil použitie ustanovenia § 257 CSP a prihliadol na to, že u žalovanej v 2. rade ide o starobnú dôchodkyňu so zlým zdravotným stavom, ako aj na to, že prebiehala medzi stranami mimosúdna komunikácia.
13. Na základe spomenutého vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:
14. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. XP/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatným dňa XX.X.XXXX bolo rozvedené manželstvo žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Dňa X.X.XXXX uzatvoril žalovaný v 1. rade so svojou matkou (žalovanou v 2. rade) kúpnu zmluvu, ktorou na ňu previedol pozemky uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Uvedené pozemky boli nadobudnuté v priebehu trvania manželstva žalobkyne a žalovaného v 1. rade kúpnou zmluvou H. XXX/XXXX (viď list vlastníctva č. XXX (čl. 14 spisu) a list vlastníctva č. XXX (čl. 31 spisu)).
15. Na základe vykonaného dokazovania, keďže strany sporu ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemali, súd vec posúdil nasledovne:
16. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3)
17. Podľa § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
18. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
19. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
20. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
21. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
22. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
23. Súd mal v spore za preukázané, že nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti rozsudku boli nadobudnuté v priebehu trvania manželstva žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Zároveň mal za preukázané, že kúpnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX (teda za trvania manželstva, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva dňa XX.X.XXXX) žalovaný v 1. rade previedol tieto pozemky bez súhlasu žalobkyne na žalovanú v 2. rade. Žalovaní na podporu svojich tvrdení o tom, že veci nemajú patriť do BSM podľa § 143 OZ, § 145 ods. 1,2 OZ nepredložili žiadne dôkazy.
24. Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu). V prípade keď ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu, jednostranný prejav vôle treba adresovať všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. V písomnej forme ho však treba urobiť vždy, ak je zákonom ustanovená alebo dohodou účastníkov dojednaná písomná forma právneho úkonu. Z osôb dotknutých relatívne neplatným právnym úkonom je z práva dovolať sa neplatnosti vylúčený ten, kto ju sám spôsobil. Ide aj o manžela, ktorý konal bez súhlasu druhého manžela v nie bežných veciach. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Po jej uplynutí už nie je možné úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti. Ak však v priebehu tejto premlčacej doby dôjde k dovolaniu sa neplatnosti, právny úkon sa stáva neplatným od začiatku (ex tunc) a túto neplatnosť možno uplatniť v súdnom alebo v inom právnom konaní bez ohľadu na plynutie času. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť. To znamená, že napríklad správa katastra je zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný. Ak účastník alebo účastníci neuznávajú opodstatnenosť jednostranného právneho úkonu, ktorým sa dotknutá osoba dovolala relatívnej neplatnosti, nezostáva im nič iné, než požiadať o ochranu súd. Dovolávať sa neplatnosti voči účastníkom právneho úkonu možno buď bezprostredne oznámením, alebo námietkou v civilnom sporovom konaní, alebo žalobou (vzájomnou žalobou) na začatie civilného sporového konania.
25. Žalobkyňa v danom prípade zvolila formu dovolania sa relatívnej neplatnosti žalobou iniciujúcou civilné sporové konanie podanou súdu pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty, a to dňa X.X.XXXX. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný tým, že rozhodnutím súdu bude priamo dotknuté právo žalobkyne, nakoľko bez tohto rozhodnutia nie je možné vykonať vyporiadanie BSM. Toto konanie má zákonom stanovený okruh strán sporu, ktorým ale nie je žalovaná v 2. rade, pričom prípadným rozhodnutím súdu a záverom o tom, že predmetné nehnuteľnosti patria do vyporiadania BSM by bolo priamo dotknuté jej vlastnícke právo podľa súčasného zápisu v katastri nehnuteľnosti. Vzhľadom na vyššie opísané konštatovanie súdu, a síce, že vo výroku rozsudku spomenuté nehnuteľnosti, ktoré sú toho času zapísané na žalovanú v 2. rade, patria podľa ust. § 143 OZ, postupujúc podľa ust. § 145 ods. 1 druhej vety OZ do BSM žalobkyne a žalovaného v 2. rade, keďže na platný prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bol potrebný súhlas žalobkyne ako bezpodielovej spoluvlastníčky. Za bežné možno považovať totiž len také veci, ktoré sú pri hospodárení s určitou vecou bežné a obvyklé, ktoré sa pravidelne opakujú a ktoré sa nevymykajú z rámca obvyklého hospodárenia s vecou. Súdna prax za bežnú vec nepovažuje právne úkony týkajúce sa nadobudnutia, výmeny a predaja nehnuteľností a iných hodnotných vecí.
26. Nakoniec súd dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument účastníka konania. Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobcu súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. B.. Ú. XXX/XX Q. XX. C. XXXX: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.
27. „Ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v
prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov.“ (nález Ústavného súdu SR z 10. 10. 2018, sp. zn. B.. Ú. XXX/XXXX)
28. „Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. V súvislosti s požiadavkou dovolateľky na nepriznanie náhrady trov dovolacieho konania protistrane aj pre dôvody hodné osobitného zreteľa dovolací súd poznamenáva, že ustanovenie § 257 CSP (predtým § 150 ods. l O.s.p.) predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Použitie tohto ustanovenia, preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. A. XX/XXXX). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. X G. XX/XXXX, X V. XX/XXXX Č. X G. XX/XXXX), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle). Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, B.. Ú. XXX/XX, Č. B.. Ú. XXX/XX), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, B.. Ú. XXX/XXXX). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany.“ (viď obdobne odôvodnenie rozhodnutia NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX). 29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobkyňa bola v konaní plne úspešnou, súd jej v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalovaným v 1. a 2. rade. Súd sa zaoberal vzhľadom na žiadosť právneho zástupcu žalovaných aj možnou aplikáciou ustanovenia § 257 CSP aj s poukazom na vyššie spomenutú judikatúru, avšak prejednávaný prípad nevykazoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, s tým, že vzhľadom na postoj žalovaných v konaní, ktorí zavdali príčinu podania žaloby, by podľa názoru súdu nebolo spravodlivým od úspešnej žalobkyne požadovať, aby si náklady, ktoré jej vznikli v tomto konaní, hradila sama. Hradenie účelne vynaložených trov úspešnou stranou v spore by bolo vzhľadom na postoj žalovaných v spore v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, by sa javilo ako neprimerane tvrdé a nespravodlivé, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a aj jeho konečný výsledok.
30. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa §262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.