Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_80Ek-1064-2022.pdf
PDF · 88.92 KB
Case nature
Subarea
80Ek/1064/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35850370, v zast. M.B.A. LEGAL advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému Ľ. R., T.. XX.XX.XXXX, U. H. R. XXXX /. X, XXX XX H. - D. o vymoženie príslušenstva, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jana Plšková so sídlom exekútorského úradu Letná 5, 831 03 Bratislava, IČO: 42355877, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 12.04.2022 domáhal od povinného vymoženia istiny s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu, sp.zn.: 52Csp/22/2019 Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.05.2019. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.11.2019 a uznesenia, sp.zn.: 14Co/164/2019 Krajského súdu Bratislava zo dňa 17.09.2019. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 17.09.2019 a uznesenia, sp.zn.: 52Csp/22/2019 Okresného súdu Bratislava II zo dňa 01.02.2022. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť 12.03.2022 a vykonateľnosť dňa 16.03.2022 (ďalej ako „exekučné tituly“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 12.04.2022, a príloh k nemu, vydal dňa 26.04.2022 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Jana Plšková so sídlom exekútorského úradu Letná 5, 831 03 Bratislava (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 414 Ex 208/22.
3. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 12.05.2022, ktoré bolo doručené povinnému dňa 12.05.2022. Súd preskúmal podanie povinného s názvom „Návrh na zastavenie exekúcie “ ktoré bolo dňa 17.05.2022 doručené súdnemu exekútorovi. (ďalej len ako „návrh na zastavenie exekúcie“). Súd v tomto bode mohol konštatovať, že bol podaný v zákonnej 15 - dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (ďalej len ako „Upovedomenie“). Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa vyjadril k „návrhu na zastavenie exekúcie“ dňa 25.05.2022. Súdny exekútor predložil súdu dňa 31.05.2022 návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 17.05.2022 spolu s jeho prílohami, a to: Vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie, postúpenie súdneho exekútora, výzva na vyjadrenie s doručenkou, upovedomenie o začatí exekúcie s doručenkou, potvrdenie o uskutočnení prevodu. Súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
4. Povinný v „návrhu na zastavenie exekúcie“ uviedol, že: „Podávam návrh na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie na čas pokiaľ poverená exekútorka súdom neodstráni nepreskúmateľnosť upovedomenia. Odkaz na rozhodnutia nie je vysvetlením jednotlivých exekuovaných položiek. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky -16,50 eur. Kedy a kým bol zaplatený? Náklady 79,30 Eur komu a ako? Náklady 39,65 eur boli priznané rozhodnutím zo dňa a právoplatné a vykonateľné sa stali? Boli povinným zaplatené 27.2.2022 (po vydaní upovedomenia) Aj zaplatenie poplatku 16,50 eur musí byť zdokladované nestačí všeobecný odkaz na rozhodnutia kde položka nie je vo výroku. V tejto veci mimoriadne a úplne chaoticky a formálne zmätočne žalobca „naháňal platbu na základe zmluvy, ktorú podpísal stavebník bez akéhokoľvek splnomocnenia a poverenia. Odberné miesto bolo a žalovaný ho akceptoval vrátane neplatnej zmluvy. Žalobca v neskutočnom chaose „posielal“ faktúru po adresách, ktoré sa u žalovaného od bývania s rodičmi do nájmu a skolaudovanie stavby zmenili ale vždy bola evidencia obyvateľstva aktualizovaná! BVS nikdy nedoručovala a nikdy ani nedoručila ani len žalobu na správnu adresu. Náprava na súde skončila právoplatne prehrou , hoci faktúra za 272,27 eur bola zaplatená zaplatená skôr ako žalovanému bola doručená žaloba alebo prípadne faktúra alebo výzva na úhradu nejakej položky ! Ešte aj právny zástupcovia BVS s podielom mesta Bratislava s niekoľko takmer 10-tok právnikov si uplatňuje právo prostredníctvom dodávateľa právnych služieb a následne spoločnosť , ktorá ( v inej veci vymáha dávno zaplatené položky !) podáva návrh na exekúciu a Exekučný súd v BB neskúma materiálnu aj formálnu stránku splnomocnenia. Neskúma, či organizačná zložka je aktívne procesne aj hmotnoprávne legitimovaná na OS BB návrh vôbec podať. Na to aby exekútorka mohla odstrániť nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia žiadam exekúciu odložiť! Okresný súd v BB povolí odklad na čas odstránenia esenciálnych náležitostí upovedomenia o začatí exekúcie! Po zistení procesného aj vecného nedostatku pri podaní návrhu zo strany M.B.A. Legal (bez iča) a po zistení, že položky buď boli zaplatené alebo neboli preukázané a exekúciu zastaví.“
5. Ako už bolo uvedené v tomto uznesení tak spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného zo dňa 25.05.2022, v ktorom oprávnený uviedol: „V zmysle ust. § 61k ods. 2 EP návrh na zastavenie exekúcie musí byť riadne odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Je povinnosťou povinného riadne odôvodniť svoj návrh na zastavenie exekúcie, najmä skutočnosťami, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu až ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Máme za to, že v danom prípade nie sú dané zákonné dôvody zastavenia exekúcie. V zmysle platnej legislatívy je pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. k momentu podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno v tvrdeniach povinného uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažujú povinný subjekt. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Tvrdenia povinného považujeme za neodôvodnené a nepreukázané. Čo sa týka skutkových okolností, ktoré nastali pred vydaním Exekučného titulu, tieto výslovne v návrhu na zastavenie exekúcie nemôžu byť namietané. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR, nález III ÚS 4/2011 Exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní a žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie..., tiež prípadnú námietku proti exekúcii..., ako aj prípadný návrh povinného na zastavanie exekúcie..., súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal.“ S uvedeným právnym názorom korešponduje aj rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II 39Er/1855/2016 „Okolnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titul sa môžu uplatniť v základnom konaní, nie vo vykonávacom konaní. V exekučnom konaní sa poskytuje ochrana judikovanému právu. Máme za to, že exekučný súd v súlade s ust. § 53 ods. 1 EP preskúmal návrh na vykonanie exekúcie, jeho prílohy a dňa 26.04.2022 vydal poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Jane Plškovej. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, explicitne poukazuje na zákonnosť exekučného konania a exekučného titulu a teda pochybnosti a argumenty povinného považujeme v celom rozsahu za neopodstatnené a majúce za cieľ zakryť nečinnosť povinného a oddialiť výkon vykonateľného súdneho rozhodnutia. V súvislosti s predloženým dokladom o realizovanej platbe zo strany povinného po podaní návrhu na vykonanie exekúcie si dovoľujeme uviesť, že platbu, ktorú povinný realizoval dňa 27.02.2022 vo výške 39,65 € bola na základe nesprávne zadaných identifikačných údajov priradená k inému odbernému miestu povinného. Časť z platby vo výške 5 € bola započítaná s neuhradenou upomienkou a zvyšok z platby 34,65 € bol povinnému vrátený dňa 06.05.2022 na bankový účet povinného. Uvedené sa však netýka tohto exekučného konania. Na základe vyššie uvedeného považujeme tvrdenia uvádzané povinným subjektom za neodôvodnené a žiadame súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. „
6. Poverený súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 27.05.2022 uviedol: „ Dňa 12.5.2022 som povinnému doručila elektronicky do dátovej schránky upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 17.5.2022 povinný podľa § 61k ods.2 Exekučného poriadku v zákonnej lehote podal podanie, ktoré je možné považovať za návrh na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok. Návrh na zastavenie mi bol doručený dňa 17.5.2022 elektronicky do dátovej schránky. Dňa 19.5.2022 som návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods.5 Exekučného poriadku doručila právnemu zástupcovi oprávneného a vyzvala som ho, aby sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril. Dňa 26.5.2022 mi právny zástupca oprávneného doručil vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie povinného s tým, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. Vyjadrenie súdneho exekútora k návrhu na zastavenie exekúcie: K tvrdeniam povinného týkajúcim sa výhrad voči Upovedomeniu o začatí exekúcie uvádzam, že ide o listinu, ktorá obsahuje všetky zákonom vyžadované skutočnosti a informácie. Vymáhané položky sú v ňom uvedené presne v súlade s informáciami uvedenými v poverení súdu na vykonanie exekúcie, preto tvrdenia povinného považujem za zavádzajúce a irelevantné.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
13. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, lehota na podanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie (so suspenzívnym účinkom) je 15 dní a začína plynúť odo dňa nasledujúceho po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Uvedená lehota je lehotou procesnou, čo znamená, že na jej zachovanie stačí, ak sa návrh na zastavenie exekúcie podá na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný ho doručiť, v posledný deň lehoty. Na zachovanie tejto lehoty je potrebné, aby sa návrh na zastavenie exekúcie podal prostredníctvom povereného súdneho exekútora.
15. Nakoľko je však exekučný súd v danom štádiu viazaný právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi - platobným rozkazom, sp.zn.: 52Csp/22/2019 Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.05.2019 a uznesením, sp.zn.: 14Co/164/2019 Krajského súdu Bratislava zo dňa 17.09.2019 a uznesením, sp.zn.: 52Csp/22/2019 Okresného súdu Bratislava II zo dňa 01.02.2022, preto súd nemôže predmetné rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, spochybniť bez priameho dôkazu, ktorý by preukázal nevykonateľnosť exekučného titulu, resp. neprípustnosť vykonania exekúcie, a preto počas výkonu exekúcie nepreskúmava existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným, prípadne orgánom, ktorý vydal exekučný titul a povinným. V exekučnom konaní o návrhu na zastavenie exekúcie spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu povinného, čo znamená, že povinný má povinnosť predložiť súdu také skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť a pravdivosť jeho tvrdení. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje zákonný prostriedok obrany povinného podľa §61k ods. 2 Exekučného poriadku, a teda ktorého účelom je zastavenie neprípustnej exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Povinný je oprávnený namietať všetky tieto skutočnosti v konaní základnom (čo aj urobil ale neúspešne, Uznesenie 14 Co/164/2019 KS BA), avšak v prípade procesného neúspechu jej už nie je poskytovaná ochrana v exekučnom konaní z rovnakých dôvodov. Z opísaných skutočností je zrejmé, že exekučné tituly boli povinnému riadne doručené, v dôsledku čoho mu nebola odňatá možnosť podať opravný prostriedok v tomto prípade odpor (eventuálne sťažnosť proti judikovanému nároku na náhradu trov konania). Exekučný súd už preto nemôže procesne zasahovať ani nijakým spôsobom preskúmavať konanie, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Exekučné konanie totiž nie je ďalším opravným konaním, ale je to vykonávacie konanie, v ktorom sa plnenia priznané exekučnom titulom vymáhajú. Pokiaľ povinný chce zvrátiť tieto účinky a žiada opätovne preskúmať súdne konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže tak oneskorene urobiť v rámci exekučného konania. Na tieto účely primárne slúžia procesné inštitúty riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov (resp. odpor, sťažnosť, odvolanie) v rámci civilného procesu, v dôsledku čoho by sa vydané súdne rozhodnutie nestalo exekučným titulom. Exekúcia už bola v prospech oprávneného nariadená, t.j. oprávnený má právo žiadať, aby sa uspokojenie jeho nároku bezdôvodne neodďaľovalo.
16. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že spochybňovanie pohľadávky povinným v „návrhu na zastavenie exekúcie“ nemá opodstatnenie, že exekúcia bola začatá dôvodne a je vedená v súlade s Exekučným poriadkom, t.j. je vykonávaná na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov - platobného rozkazu, sp.zn.: 52Csp/22/2019 Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.05.2019. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.11.2019 a uznesenia, sp.zn.: 14Co/164/2019 Krajského súdu Bratislava zo dňa 17.09.2019. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 17.09.2019 a uznesenia, sp.zn.: 52Csp/22/2019 Okresného súdu Bratislava II zo dňa 01.02.2022. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.03.2022. Exekučné tituly sú naďalej právoplatné a vykonateľné. Čo sa týka argumentov povinného, že dlžná čiastka bola uhradená dňa 27.02.2022 vo výške 39,65 Eur bola z dôvodu nesprávne uvedených identifikačných údajov povinným priradená k inému odbernému miestu povinného. Časť z platby vo výške 5 Eur bola v inom exekučnom konaní povinného započítaná s neuhradenou upomienkou a zvyšok platby vo výške 34,65 Eur bol povinnému vrátený dňa 06.05.2022 na bankový účet. Vo veci výhrad povinného voči „Upovedomeniu o začatí exekúcie zo dňa 12.05.2022“. Súd uvádza, že ide o listinu, ktorá musí obsahovať všetky zákonom stanovené skutočnosti a informácie. V predmetnom „upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 12.05.2022 sú uvedené všetky vymáhané položky v súlade s informáciami uvedenými v poverení súdu na vykonanie exekúcie, a v súlade s § 61 ods.1 a § 61a ods.1,2 Exekučného poriadku a preto tvrdenia povinného považuje súd za nedôvodné.
17. Súd vychádzal z priložených elektronických dokumentov, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t o l, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.