Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/48/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu a členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu C.. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. X, XXX XX M., proti žalovanému Kooperativa poisťovňa a. s., IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava o zaplatenie 349,28 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č. k. 10C 108/2014-63 zo dňa 26.11.2014, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 349,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 349,28 Eur od 25.01.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 20,50 Eur predstavujúce zaplatený súdny poplatok za podaný návrh, ktorý je povinný zaplatiť žalobcovi, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s odôvodnením, že žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu žalobcovi, a to za vodiča osobného motorového vozidla, ktorý riadil motorové vozidlo prevádzkovateľa, ktorý za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bol u žalovaného poistený, pričom ku vzniku škody došlo udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, a to z dôvodu odfrknutia kameňa od idúceho vozidla, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle žalobcu, ktoré bolo potrebné vymeniť a za ktoré žalobca zaplatil 349,28 Eur. Vzhľadom na to, že žalobca uplatnil aj úroky z omeškania, súd prvej inštancie mu tieto priznal a taktiež mu priznal náhradu trov konania, keďže v konaní bol žalobca úspešný.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne tento zmeniť a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že právne posúdenie súdu prvej inštancie nie je správne. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 428 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa v zásade prevádzkovateľ v zmysle druhej vety § 428 môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá bola síce vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, avšak bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Kameň ležiaci na vozovke je evidentne vonkajšou okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke a škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať. Možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa považovať, sa posudzuje objektívne, t. j. nevychádza sa zo subjektívnej možnosti konkrétneho vodiča, vychádza sa z objektívnej možnosti starostlivosti, ktorú možno od ktoréhokoľvek vodiča očakávať v danej situácii. To v danom prípade znamená, že vodič vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno o neho požadovať, aby zabránil vymršteniu skaly, či kameňa.

Vzhľadom na splynutie tohto predmetu s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať prekážku na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd, má žalovaný za to, že od prevádzkovateľa nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto je zbavený zodpovednosti za ňu. Okrem toho poukazoval na to, že má pochybnosti aj o skutkovom deji, ktorým malo dôjsť k vzniku škody na čelnom skle motorového vozidla žalobcu. Poškodený síce zaregistroval poistnú udalosť až nárazom skalky na čelné sklo, avšak nevidel, či daný predmet bol odmrštený od motorového vozidla poisteného prevádzkovateľa alebo od iného motorového vozidla. Je teda pochybné, či poškodený zaregistroval odskočenie skalky do jeho čelného skla spod kolies motorového vozidla jeho údajného škodcu. Popis údajnej nehody preto nemožno považovať za dôveryhodný. Mal teda za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj skutkové výsledky dokazovania. Na základe uvedených okolností žiadal rozhodnúť v zmysle podaného odvolacieho návrhu.

3. Na odvolanie žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Mal za to, že skutkový dej ohľadom poškodenia čelného skla jeho motorového vozidla bol dostatočne v rámci konania preukázaný. Poukazoval na to, že po zistení poškodenia čelného skla motorového vozidla zahájil hneď predbiehajúci manéver, pričom v tom čase neboli prítomné žiadne iné vozidlá na komunikácii, okrem vozidla, ktorého prevádzkovou činnosťou mu bola spôsobená škoda. Škodcu zastavil, spísal záznam - správu o nehode, pričom prítomným ako svedok bola jeho manželka. Skutkový dej bol teda dostatočne v rámci konania pred súdom prvej inštancie ozrejmený, preto tieto námietky v podanom odvolaní zo strany žalovaného nie sú právne dôvodné. Okrem toho poukazoval na to, že správny je aj právny záver súdu prvej inštancie o tom, že odskočenie skalky spod kolesa motorového vozidla, ktoré bolo spôsobené rotáciou kolies motorového vozidla škodcu je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla a pokiaľ takýmto spôsobom bolo poškodené čelné sklo jeho motorového vozidla, tak ide o škodu spôsobenú v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, a preto je daná zodpovednosť žalovaného za škodcu, ktorý mal svoj osobné motorové vozidlo poistené u žalovaného. Žiadal preto rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a tento v zmysle ust. § 379 ods. 1, 2 potvrdil.

5. Krajský súd poznamenáva, že od 01.07.2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok ako nový procesný predpis, ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok. Do ust. § 470 ods. 1, 2 boli zakomponované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Je nesporné, že konanie v danej veci začalo do 30.06.2016, pričom vo veci bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie rozsudkom zo dňa 26.11.2014, č. k. 10C 108/2014, proti ktorému bolo podané odvolanie zo strany žalovaného dňa 02.02.2015. Procesné úkony súdu v danej veci, ako aj účastníkov konania boli teda vykonané za platnosti predpisu zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

7. Z ust. § 470 ods. 1, 2 vyplýva okamžitá aplikabilita nového procesného predpisu aj na právne vzťahy, ktoré začali do 30.06.2016. Z uvedeného teda vyplýva, že krajský súd v čase svojho rozhodovania musel prihliadnuť na nové procesné ustanovenia v zmysle prechodných ustanovení, avšak v zmysle článku 2 ods. 1, 2 a článku 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. z hľadiska právnej istoty musel prihliadnuť aj na procesný stav konania, ktorý bol vykonaný do 30.06.2016, a teda na to, že v danom prípade boli urobené procesné úkony účastníkov a súdu, vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom a bolo podané aj odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie.

8. Z hľadiska právnej istoty je totiž u strán sporu legitímne očakávanie, že ich súdny spor za daného stavu, bude posúdený podľa procesného stavu, ktorý tu prebehol do 30.06.2015, aj keď už krajský súd bude musieť v konaní prihliadať na procesné ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré v tom čase boli už použiteľné.

9. Je nesporné, že v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bol súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, ako aj v zmysle § 213 ods. 1 O.s.p. skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ust. § 212 ods. 1 O.s.p. má použiteľnú úpravu v § 379 a § 380 ods. 1 CSP, z ktorých ustanovení vyplýva, že odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný a taktiež je viazaný odvolacími dôvodmi. Aj nový procesný predpis tak obsahuje právnu úpravu porovnateľnú s ust. § 212 ods. 1 O.s.p. Krajský súd teda mohol preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu podaného odvolania a dôvodov, tak ako boli podané za účinnosti právneho predpisu zákona č. 99/1963 Zb. v spojení s novým procesným predpisom, a to ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP.

10. Podľa ust. § 213 ods. 1 O.s.p. je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie s výnimkami uvedenými v odsekoch 2 až 7 príslušného zákonného ustanovenia. Aj táto právna úprava má použiteľnú úpravu v § 383 a § 384 CSP. Podľa § 383 odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

11. Je nesporné, že strany sporu boli poučené na pojednávaní pred vyhlásením rozsudku vo veci samej podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. Uvedené poučenie strany prítomné na pojednávaní vzali na vedomie. Žalovaný na objasnenie skutkových okolností žiadal vypočuť vodiča motorového vozidla, pri prevádzke ktorého mala byť spôsobená škoda na motorovom vozidle žalobcu. Súd vo veci vyhlásil uznesenie, ktorým návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka E. M. zamietol. Následne sa strany sporu vyjadrili k skutkovým a právnym otázkam v danej veci a po ich vyjadrení súd vyhlásil uznesenie, ktorým ďalšie dokazovanie nenariadil a vyhlásil ho za skončené. Postup súdu prvej inštancie bol v súlade s ust. § 118 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. - O.s.p.

12. Krajský súd po preskúmaní veci mal za to, že neboli splnené podmienky na zopakovanie dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie, ani pre doplnenie dokazovania v zmysle ust. § 384 ods. 1, 2 CSP. Za daných okolností potom krajský súd v súlade s § 383 vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, pričom tento postup bol súladný aj s § 213 ods. 1, 3, 4, 5 O.s.p.

13. V podanom odvolaní žalovaný vytýka súdu prvej inštancie, že postoj súdu tým, že nevypočul navrhnutého svedka, spôsobil neúplnosť skutkových zistení, ktoré viedli potom k vydaniu nesprávneho rozhodnutia. Súd v rámci hodnotenia výsledkov dokazovania nepostupoval správne a dospel potom k nesprávnemu záveru.

14. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie sa v dôvodoch svojho rozhodnutia dostatočne zaoberal skutkovými okolnosťami, za ktorých malo dôjsť k škodovej udalosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že do spisu boli doložené písomné doklady, a to správa o nehode vypísaná žalobcom ako poškodeným, v ktorej bol uvedený dátum, kedy malo k nehode dôjsť, kto bol poškodený v danom prípade, kto spôsobil škodu na motorovom vozidle žalobcu a akým motorovým vozidlom. Plánik nehody motorového vozidla poukazuje na to, že ide o poškodenie - puklinu na čelnom skle motorového vozidla. Zo správy o nehode, ktorá bola podpísaná žalobcom, ako aj ďalším vodičom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda - E. M., je nesporné, že škoda na motorovom vozidle žalobcu bola spôsobená E. M. ako vodičom osobného motorového vozidla I. T., EČV M. XXX R.. O škode na motorovom vozidle žalobcu svedčí zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 31.12.2013. Žalobca predložil aj faktúru X. na sumu 349,28 Eur od spoločnosti AUTOSKLO RT, s.r.o., Rudlovská cesta 63, Banská Bystrica, ktorou bola vyfaktúrovaná cena opravy čelného skla motorového vozidla. U žalovaného nahlásil škodovú udalosť aj prevádzkovateľ motorového vozidla.

15. Napriek predloženým písomným dokladom žalovaný aj v odvolacom konaní namietal, že skutkový dej, ktorým malo dôjsť k poškodeniu čelného skla motorového vozidla žalobcu, nebol dostatočne preukázaný. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na výpoveď samotného žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj jeho manželky C.. U. Y., ktorá vypovedala ako svedkyňa. Títo sa vyjadrili k skutkovému deju, ktorým malo dôjsť k poškodeniu čelného skla motorového vozidla, pričom z obidvoch výpovedí vyplýva, že žiadne iné osobné motorové vozidlo v tom čase na ceste, od ktorého by mohol odskočiť kameň poškodzujúci osobné motorové vozidlo žalobcu, nebolo. Preto vzhľadom na písomnú správu, ktorú podpísal tak žalobca, ako poškodený, ako aj vodič osobného motorového vozidla E. M., ktorým mala byť spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle žalobcu, výpovede svedkyne a žalobcu, mal súd prvej inštancie dostatočne preukázaný skutkový dej, za ktorého došlo k poškodeniu osobného motorového vozidla žalobcu. Pokiaľ na oznámení o poistnej udalosti zo strany E. M. malo

byť uvedené, že si nie je vedomý spôsobenej škody, nemôže takéto vyjadrenie ovplyvniť skutkový dej, pretože je logické, že vodič osobného motorového vozidla, spod kolies ktorého odfrkol kameň, nemá objektívne možnosť túto okolnosť sám zaevidovať. Podstatné však je, že v čase, keď došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla žalobcu, na ceste sa nenachádzalo žiadne iné osobné motorové vozidlo, ktorého prípadnou tiež prevádzkovou činnosťou by mohla byť spôsobená škoda na čelnom skle osobného motorového vozidla žalobcu. Preto pokiaľ súd prvej inštancie nepovažoval výsluch svedka E. M. za potrebný, postupoval správne, pretože aj krajský súd mal za to, že skutkový dej bol v danom prípade dostatočne preukázaný dokazovaním.

16. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, tak aj toto považuje krajský súd za správne, poukazujúc aj na stanovisko 135/2014, ide o stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR pod Cpj 5/2014, z ktorého vyplýva, že aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428, veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.

17. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti v valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.

18. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že na strane žalovaného je daná zodpovednosť za vzniknutú škodu a má preto v súlade s § 4 ods. 2, písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v spojení aj s § 15 ods. 1 plniť, a to v súlade aj s § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka je tento právny záver súdu prvej inštancie vecne správny už aj vzhľadom na vyššie uvedené stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR.

19. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval preto krajský súd za vecne správne a v súlade s § 379 ods. 1, 2 ho potvrdil.

20. Vzhľadom na to, že žalobca mal ako strana sporu v konaní úspech, patrí mu v zmysle ust. § 255 ods. 1 aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

21. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .