Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-115-2016.pdf
PDF · 105.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/115/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu: mBank SPOLKA AKCYJNA , akciová spoločnosť so sídlom Senatorska 18 , 00-950 Varšava, Poľská republika, identifikačné číslo 001254524, ktorá podniká na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: mBank S.A. , pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36819638, právne zastúpený advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Partizánska 2, IČO: 36 715 662 proti žalovanému: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, o zaplatenie 1.046,38 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 02. septembra 2015, č.k. 6C/194/2014-126, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, výroku II., ktorým v prevyšujúcej časti návrh zamietol, p o t v r d z u j e.
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, konanie v časti istiny vo výške 43,88,- eur, v časti nesplatených úrokov z omeškania vo výške 707,96,- eur, v časti nesplateného zmluvného úroku vo výške 17,62,- eur, v časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo zostatku istiny vo výške 1.046,38,- eur od 04.06.2012 do 15.06.2012 a v časti zmluvného úroku 17,99% ročne zo sumy 1.046,38,- eur od 04.06.2012 do zaplatenia, zastavil. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.
2. Rozsudok vychádza zo skutkových zistení, podľa ktorých žalovaný ako žiadateľ žiadosťou o poskytnutie kreditnej karty mBank zo dňa 22.11.2010 požiadal o výšku limitu 1000,- eur s výškou úrokovej sadzby 17,99%. Zmluvou o používaní kreditnej karty mBANK č. HCS044258346/2010 zo dňa 12.11.2010 poskytol žalobca žalovanému úver v podobe revolvingového limitu dostupného na kreditnej karte maximálne do výšky 1000,- eur. Výška poplatkov za vydanie ďalšej karty ako aj všetky provízie súvisiace s úverom sú uvedené v Harmonograme splátok. RPMN bola uvedená vo výške 20,83%, celkové náklady spojené s úverom sú 84,80 eur. Priemerná hodnota RPMN je 19,33%, úver je úročený pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorá je v deň uzavretia zmluvy 17,99% ročne. Ďalej sa v zmluve nachádzajú ustanovenia o poplatkov, výpočte úrokov, povinností dlžníka, omeškanie dlžníka, odstúpenie od zmluvy, dohoda o zrážkach zo mzdy a iné. Zmluva je podpísaná oboma zmluvnými stranami 12.11.2010. Listom z 3.6.2012 žalobca odstúpil od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru z dôvodu, že žalovaný nezaplatil minimálnu splátku úveru s poukazom na § 506 Obchodného zákonníka a v súlade s ustanovením 2 bodu 2.8.14. Obchodných podmienok vydávania a používania kreditných kariet v mBank, ktoré sú súčasťou zmluvy. Súčasne vyzýval žalobca žalovaného k úhrade zostatku
celkového dlhu 155,03 eur. Odstúpenie od zmluvy a výzvu k úhrade prevzal žalovaný do vlastných rúk 7.6.2012.
3. Na svoje skutkové zistenia okresný súd aplikoval ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. , § 497 Obchodného zákonníka , § 1 ods. 1,2 , § 2 písm. a/, b/ , § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch , § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa , , § 48 ods. 1,2 § 52 ods. 1,2 , § 100 ods. 1, §101, § 107 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka .
4. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, s prihliadnutím na zákonnú povinnosť súdu prihliadať na premlčanie práva žalobcu ako veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, považoval súd návrh žalobcu za nedôvodný, aplikujúc ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.. Predmetom konania bol nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie 1046,38 eur z titulu neuhradenej revolvingovej istiny zo zmluvy o kreditnej karte, zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. V konaní nebolo sporné, že predmetný úverový vzťah, i keď išlo o zmluvu uzavretú podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, je zároveň i spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný mal úver splácať v mesačných splátkach po 33,19 eur, v ktorých splácal úverovú istinu a zmluvný úrok tak ako vyplýva z Harmonogramu splátok - mPôžička. Keďže žalovaný neuhradil v dobe dohodnutej splatnosti riadne prvú, druhú, tretiu a následne i ďalšie splátky, dostal sa do omeškania so splácaním jednotlivých splátok, kedy žalobcovi začala plynúť od splatnosti jednotlivých splátok od 23. dňa v mesiaci premlčacia doba. Žalobca v premlčacej dobe svoje právo z titulu neuhradených splátok pôvodne dojednaných podľa harmonogramu splátok na súde neuplatnil. Listom z 3.6.2012 pristúpil k odstúpeniu od zmluvy podľa dojednania obsiahnutého v ust. 4 bode 4.3.4 písm. h/ Obchodných podmienok, podľa ktorých banka má právo odstúpiť od zmluvy o úvere s okamžitou splatnosťou najmä v prípade ak dlžník nesplní ktorúkoľvek podmienku poskytnutia úveru alebo sa jeho úverová schopnosť zníži po poskytnutí úveru. Žalovaný úver bezprostredne po jeho poskytnutí riadne nesplácal, keď podľa harmonogramu splátok neuhradil včas prvú až štrnástu splátku, vzniklo žalobcovi právo na odstúpenie od zmluvy už v dôsledku porušenia týchto povinností. Aj právo na odstúpeniu od zmluvy podlieha premlčaniu, pretože niet dôvodu, prečo by takéto právo dôsledkom plynutia času nepodliehalo /viď R 22/95/. Ak teda žalobca pristúpil k odstúpeniu od zmluvy pri omeškaní najmenej s troma splátkami /podobne ako právo na zosplatnenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka/ , začína mu plynúť premlčacia doba na plnenie celého zosplatneného dlhu v dôsledku prípadného odstúpenia od 3.6 2012/ účinky nastali dňom doručenia 7.6.2012/, pričom vzhľadom na dátum podania návrhu na súd 4.8.2014, žalobcovi uplynula trojročná premlčacia doba / § 101 Občianskeho zákonníka/. V tom čase bol žalovaný v omeškaní podľa výzvy k úhrade so sumou 155,03 eur. Vzhľadom k tomu, že ide o spotrebiteľský úver, súd zastáva názor, že na odstúpenie od zmluvy, ako i premlčanie je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. V danej veci, i keď išlo o absolútny obchod - zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, svojou povahou išlo o vzťah medzi podnikateľom a fyzickou osobou - spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na osobnú spotrebu. O tom, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere nie sú žiadne pochybnosti, pričom aj z definície spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka vyplýva, že ide o každú zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ. Na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v takejto občianskoprávnej veci má dopadať predovšetkým právna úprava regulujúca občianskoprávne vzťahy, teda Občiansky zákonník, a nie úprava medzi podnikateľmi v Obchodnom zákonníku /viď I. ÚS 402/2013 z 16.3.2013 /. S poukazom na uvedené preto uplynula žalobcovi zákonná trojročná premlčacia lehota /§ 101 Občianskeho zákonníka/ ohľadom omeškaných splátok podľa pôvodného harmonogramu splátok od splatnosti týchto splátok a následne po odstúpení od zmluvy začala plynúť žalobcovi premlčacia doba len na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka a § 107 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ nastali účinky odstúpenia od zmluvy 7.6.2012, žalobcovi uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia dňom 7.6.2014, pričom návrh na súd podal až dňa 4.8.2014. Pokiaľ ide o posúdenie účinkov odstúpenia od zmluvy, súd zastáva názor, že odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi veriteľom a spotrebiteľom, sa spravuje výlučne ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ako súd uviedol vyššie , ide o vzťah, ktorý je svojou povahou občianskoprávnym vzťahom, pretože upravuje vzťah medzi bankou a fyzickou osobou - spotrebiteľom, ktorá uspokojuje svoje osobné potreby nesúvisiace s podnikaním, zamestnaním alebo povolaním. Nemožno nevidieť právnu úpravu regulujúcu spotrebiteľské vzťahy, ktorá bola prijatá a dopadá aj na zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka /§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka/, ktoré sú inak absolútnymi obchodmi. Keby spotrebiteľská právna úprava
nemala žiaden vplyv na obchodno-záväzkové vzťahy, muselo by to viesť len k záveru, že napr. zmluvy o úvere sú úplne vyňaté z tejto úpravy. Práve to je rozdiel medzi zmluvou o úvere, ktorá je zároveň i spotrebiteľským úverom a zmluvou o úvere uzavretou medzi veriteľom a nespotrebiteľom, ktorá sa riadi výhradne Obchodným zákonníkom. Preto podľa právneho názoru súdu odstúpenie od zmluvy v danej veci spôsobuje účinky predpokladané v § 48 Občianskeho zákonníka, a teda zmluva sa od začiatku zrušuje a účastníci sú povinní si vrátiť navzájom len poskytnuté plnenie. I zákon č. 129/10 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy upravuje odstúpenie od zmluvy veriteľom a odkazuje výlučne len na § 48 Občianskeho zákonníka. Okrem toho ako súd uviedol vyššie, právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo s poukazom na uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre úplnosť súd udáva, že právny názor, podľa ktorého odstúpenie od zmluvy, ktorá je zmluvou o úvere uzavretou podľa Obchodného zákonníka, a ktorá je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, sa spravuje § 48 Občianskeho zákonníka, vyslovil vo viacerých veciach aj Krajský súd v Trenčíne, napr. v rozhodnutiach sp. zn. 6Co 773/2011 z 16.12.2014, 17Co 185/2014 z 17.12.2014, 6Co 949/2014 z 27.1.2015.
5. O náhrade trov konania súd rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p.
6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehoty, prostredníctvom právneho zástupcu , odvolanie. Navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a vec vrátiť na ďalšie konanie. Deklaroval uplatnenie odvolacích dôvodov podľa ustanovení § 205 ods. 2 písmeno d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.) . Uviedol, že predmetný záväzkový vzťah medzi účastníkmi je založený Zmluvou zo dňa 12.11.2010 , ktorý sa spravuje ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákonom o spotrebiteľských úveroch . Zmluva o úvere je absolútnym obchodom . Žalovaný si neplnil svoje povinnosti a úver nesplácal, žalobca dňa 3.6.2012 odstúpil v zmysle ust. § 506 Obchodného zákonníka od zmluvy. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo v dôsledku konania žalovaného. Poukázal na ust. § 506 Obchodného zákonníka, ktorý obsahuje osobitnú úpravu dôsledkov omeškania dlžníka spočívajúcu v možnosti odstúpenia od zmluvy. Absolútny obchodný vzťah je založený medzi dodávateľom a spotrebiteľom a tento vzťah automaticky nezakladá pôsobnosť Občianskeho zákonníka v celom rozsahu, ale iba aplikáciu ustanovení o spotrebiteľských zmluvách a ustanovení obchodného zákonníka. Účinky odstúpenia od zmluvy nie je možné posudzovať podľa ust. Občianskeho zákonníka. Namietal nesprávny právny názor okresného súdu, keď odstúpením od zmluvy má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko odstúpením od úverovej zmluvy nemohlo dôjsť k zániku všetkých práv a povinností z úverovej zmluvy. Účinky odstúpenia od zmluvy je potrebné posudzovať podľa ust. Obchodného zákonníka. Výzvou zo dňa 3.6.2012 vyzval žalobca žalovaného k úhrade dlžnej sumy v lehote siedmych dní. Zásielka bola žalovanému doručená dňa 7.6.2012, pričom k účinnému odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 15.6.2012 . Od nasledujúceho dňa začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula najneskôr dňa 15.6.2015. Žalobca podal predmetný návrh dňa 4.8.2014, teda nárok žalobcu nie je premlčaný.
7. Žalovaný sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadril.
8. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP").
9. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu, krajský súd , ako súd odvolací, prejednal odvolanie strany sporu podľa CSP, jeho ustanovení uvedených v § 355 a nasl..
11. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred okresným súdom , ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
13. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd , okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).
14. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Krajský súd , ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len "CSP" ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
18. V preskúmavanej veci podal žalobca odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. O jeho odvolaní rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v súlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované.
19. Odvolací súd v konaní okresného súdu nezistil existenciu vád, týkajúcich sa procesných podmienok.
20. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti.
21. Nesprávny skutkový záver - odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písmena d/ O.s.p., je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pri hodnotení dôkazov nepostupuje podľa § 132 O.s.p, v zmysle ktorého súd hodnotí vykazované procesné dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri procesnom postupe súdu podľa § 132 O.s.p. sa uplatňuje princíp voľnej úvahy súdu a zásady logiky. 22. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil, že by sa okresný súd pri hodnotení dôkazov dopustil chyby, prípadne nelogického hodnotenia vykonaných procesných dôkazov, pretože obsah listinných dôkazov a skutkové závery okresného súdu z výsledkov dokazovania sú správne. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 12.11.2010 zmluvu o použití kreditnej karty mBANK č. HCS044258346/2010, s revolvingovým limitom maximálne do výšky 1.000,- eur . Výška poplatkov za vydanie ďalšej karty ako aj všetky provízie súvisiace s úverom sú uvedené v Harmonograme splátok. RPMN bola uvedená vo výške 20,83 % , celkové náklady spojené s úverom sú 84,80,- eur. Priemerná hodnota RPMN je 19,33% , úver je úročený pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorá je v deň uzavretia zmluvy 17,99% ročne. V zmluve sa nachádzajú ustanovenia o poplatkoch, výpočte úrokov, povinností dlžníka, omeškanie dlžníka, odstúpenie od zmluvy, dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalobca jednostranným písomným úkonom zo dňa 3.6.2012 odstúpil od zmluvy. Listina o odstúpení sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného dňa 7.6.2012. Nebolo sporné, že žalobca je právnická osoba, ktorá poskytuje úvery v rámci svojho podnikania (§ 3 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z.z.) a žalovaný je spotrebiteľom podľa § 3 ods. 2 cit. Zák.). Uvedené skutkové zistenia korešpondujú s obsahom spisu, preto nesprávny skutkový záver ako žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písmeno d) O.s.p. nie je opodstatnený.
23. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom závere (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP).
24. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď okresný súd aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.
25. V prejednávanej veci spočíva námietka žalobcu proti aplikácii Občianskeho zákonníka pri posudzovaní premlčania. Podľa jeho názoru ide o obchodno-právny vzťah, založený zmluvou o úvere, teda absolútny obchod, na ktorý dopadajú aj ustanovenia Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy ( § 506 Obchodného zákonníka ), ako aj právna úprava inštitútu premlčania, ktorá má určenú premlčaciu dobu štyri roky a v prípade práv vzniknutých odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.
26. Vo vzťahu k aplikácii právnej úpravy Občianskeho zákonníka na danú vec, odvolací súd poukazuje na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom od 1. mája 2014) , v zmysle ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné . Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti, sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Teda aj ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ako je tomu aj v preskúmavanej veci , sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, čo sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Vzhľadom na vyššie uvedené, okresný súd postupoval správne , keď na právny vzťah účastníkov založený úverovou zmluvou, aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní ( § 101 OZ).
27. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Zákonom č. 102/2014 Z.z. ( v zmysle jeho článku VIII.) došlo k novele Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b ( chrániace práva spotrebiteľov ako slabšej strany právnych vzťahov), podľa ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
28. V zmysle článku XIV. Zákona č. 102/2014 Z.z., predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.mája 2014. V ust. § 29b Zákona č. 102/2014 boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.5.2014,avšak vo vzťahu k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona, zákonodarca neustanovil žiadne intertemporálne ( prechodné) pravidlá, upravujúce jeho časovú pôsobnosť. Vychádzajúc z toho, že v prípade § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ide o normu procesnú, za stavu, že zákonodarca nestanovil osobitný právny ( intertemporálny) režim pre túto situáciu, platí pravidlo okamžitej aplikability, z čoho plynie povinnosť súdu prihliadať na premlčanie práva ex offo vo všetkých , aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy.
29. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ okresný súd rozhodol o nároku žalobcu v čase, keď už vstúpilo do účinnosti ustanovenie § 5b Zákona č. 205/2007 Z.Z. ( na základe novely vykonanej Zákonom č. 102/2014 Z.z. účinnej od 1.5.2014) bol povinný prihliadať na premlčanie uplatneného nároku.
30. Okresný súd sa právnym názorom žalobcu , ktorý prezentoval aj v konaní pred okresný súdom, správne nestotožnil a v prejednávanej veci posudzoval odstúpenie od zmluvy ako aj inštitút premlčania uplatneného práva podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
31. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy podľa Zákona č. 258/2001 Z.z. sú správne závery okresného súdu v otázke právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie od spotrebiteľskej zmluvy zo strany veriteľa je upravené v ustanovení § 5 cit. Zákona. V poznámke č. 9 k tomuto ustanoveniu je uvedené " § 48 Občianskeho zákonníka ". Z uvedeného je zrejmé, že už právna úprava a jej interpretačné pravidlá v prípade odstúpenia od zmluvy zo strany veriteľa boli upravené aj pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka , jeho ustanovenia § 52 odsek 2, účinného od
1. mája 2014. Ustanovenie § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka v zásade iba ex pressis verbis stanovilo, akým právnym predpisom sa posudzujú spotrebiteľské zmluvy. Aplikačná prax však aj pre uvedenou právnou úpravou právne vzťahy založené úverovou zmluvou medzi veriteľom a spotrebiteľom posudzovala spravidla podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.
32. Podľa ustanovenia § 48 odsek 1 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
33. Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
34. V prípade odstúpenia od Zmluvy sa zmluva zrušuje a medzi účastníkmi zrušenej zmluvy vzniká záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia, ktorého obsahom je povinnosť vzájomne si vrátiť plnenie (synalagmatický záväzok ) vyplývajúci priamo zo zákona.
35. Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia platí právna úprava v ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka, ktorý určuje dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu.
36. V prejednávanej veci žalobca odstúpil od úverovej zmluvy písomným jednostranným právnym úkonom , ktorého účinnosť okresný súd správne posúdil dňom 7.6.2012, t.j. dňom keď sa odstúpenie dostalo do dispozičnej sféry žalovaného na adresu jeho bydliska a žalobca sa dozvedel o vzniku jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy o úvere . Od tohto dňa mu začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba. Ak svoj nárok proti žalovanému uplatnil na súde až dňa 04.08.2014, teda zjavne po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia, správne okresný súd, v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.Z. o ochrane spotrebiteľa v aktuálnom znení, ex offo prihliadol na premlčanie práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a jeho návrh zamietol.
37. Ďalšia odvolacia námietka žalobcu na zmätočnosť a nejasnosť odôvodnenia rozhodnutia okresným súdom nie je dôvodná, keď okresný súd sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými právnymi i skutkovými okolnosťami, na ktoré aplikoval správne zákonné ustanovenia. . S poukazom na uvedené právne závery , keď rozsudok okresného súdu v prejednávanej veci spĺňa všetky zákonné kritéria vo svojom odôvodnení ( § 157 ods. 2 O.s.p.), nie je ani tento odvolací dôvod uplatnený dôvodne.
38. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému by patrila náhrada trov odvolacieho konania podľa § 224 odsek 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Nárok na náhradu trov konania neuplatnil, ani mu z obsahu spisu nevyplývajú žiadne trovy ( § 151 ods. 1 O.s.p.), preto mu právo na náhradu trov konania krajský súd nepriznal.
39. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerov hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).