Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-1011-2015.pdf
PDF · 76.01 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/1011/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členov senátu JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobcu COFIDIS, a.s., so sídlom Bratislava, Einsteinova ulica 11/3677, IČO: 36 816 337, zast. Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o. so sídlom Bratislava, Bárdošova 2/A, proti žalovanej D. A., rodenej S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, Y., štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie sumy 420,51 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 12C/254/2015 - 56 zo dňa 05. 11. 2015, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd prvým výrokom zamietol žalobu o zaplatenie sumy 420,51 Eur. Súd prvej inštancie vo svojom druhom výroku zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania. Napokon vo svojom treťom výroku okresný súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
2. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že okresný súd rozhodol podľa ustanovení § 44 ods. 1 a § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len ,,ZRK“); § 109 ods. 2 písm. c) a § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len ,,OSP“).
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že z listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, a to z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 1K 2/2015-47 zo dňa 25.02.2015, má preukázané, že na žalovanú bol vyhlásený konkurz. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 43/2015 dňa 04.03.2015. Súd prvej inštancie má ďalej preukázané, že na žalovanú bol vyhlásený konkurz ešte pred podaním návrhu v predmetnej veci na súd, čo bolo dňa 15.07.2015, pričom konkurz bol vyhlásený dňa 04.03.2015. Okresný súd uviedol, že návrh už nemal smerovať voči žalovanej ako účastníčke konania, ale voči samotnému správcovi. Z uvedených skutočností mal okresný súd preukázané, že v danom prípade je nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Uvedená skutočnosť nesporne odôvodnila zamietnutie návrhu na začatie konania.
4. K druhému výroku odvolaním napadnutom rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca potom, čo ho súd upozornil, že pred podaním jeho návrhu už bol na žalovanú vyhlásený konkurz a kto je správcom konkurznej podstaty, nezaujal vo veci procesné stanovisko v tom smere, že by bol za pasívne legitimovaného účastníka konania označil správcu v zmysle § 47 ods. 4 ZRK, ale navrhol v zmysle § 109
ods. 2 písm. c) OSP prerušiť konanie. Okresný súd na základe vyššie uvedeného mal za to, že návrh na prerušenie konania je nedôvodný a preto ho zamietol.
5. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa ustanovenia § 221 písm. f) a § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP. Žalobca sa nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu založenom na ust. § 47 ods. 4 ZRK, nakoľko podľa jeho názoru sa toto ustanovenie týka výlučne nezačatých konaní. Vo svojom odvolaní poukázal aj na ustanovenia § 32 ods. 9, § 32 ods. 3 písm. b) a § 47 ods. 1 ZRK. Podľa jeho názoru je nevyhnutné uplatniť ustanovenie § 47 ods. 1 ZRK, v zmysle ktorého sa vyhlásením konkurzu prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Odvolateľ ďalej uviedol, že správcovi ešte neuplynula lehota na popretie pohľadávky a jemu teda nezačala plynúť lehota na podanie určovacej žaloby. Žalobca považuje výrok súdu o zamietnutí žaloby za príliš formalistický, čím okresný súd prakticky žalobcovi odoprel právo na zaplatenie poskytnutého úveru spolu s úrokom a poplatkami spojenými s jeho poskytnutím. V závere svojho odvolania odvolateľ poukázal aj na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. S poukazom na vyššie uvedené preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil aj trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
7. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
10. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).
11. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd správne postupoval, keď žalobu o zaplatenie sumy 420,51 s prísl. Eur zamietol, návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
12. Na doplnenie správnosti a k dôvodom podaného odvolania krajský súd uvádza: Žalobca si uplatnil návrhom došlým súdu dňa 15.07.2015 proti žalovanej nárok zo Zmluvy o revolvingovom úvere na zaplatenie sumy 420,51 Eur. V konaní bolo nesporne zistené, že na majetok žalovanej - úpadcu bol dňa 04.03.2015 vyhlásený konkurz (t.j. pred začatím konania).
13. Odvolanie žalobcu nemožno považovať za dôvodné. V odvolaní žalobca uvádza, že ustanovenie § 47 ods. 4 ZRK sa týka výlučne nezačatých konaní.
14. Podľa § 47 ods. 4 ZRK, súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči
správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že po vyhlásení konkurzu sa už nemožno žalobou úspešne domáhať nároku voči osobe na majetok, ktorej bol vyhlásený konkurz, a to pre nedostatok pasívnej legitimácie takejto osoby. Rozhodujúcou objektívnou skutočnosťou je teda dátum vyhlásenia konkurzu.
15. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, že je nevyhnutné uplatniť ustanovenie § 47 ods. 1 ZRK, v zmysle ktorého sa vyhlásením konkurzu prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Odvolací súd dodáva, že toto ustanovenie sa týka tých konaní, ktoré boli začaté pred vyhlásením konkurzu, t.j. v čase začatia súdneho konania nebol ešte vyhlásený konkurz na majetok žalovaného. Predmetné konanie bolo začaté po vyhlásení konkurzu.
16. Na záver odvolací súd dodáva, že žalobca bude mať možnosť sa brániť určovacou žalobou proti správcovi na súde, nebolo mu teda odopreté právo na prístup k súdnej a inej právnej ochrane (čl. 46 ústavy).
17. Vzhľadom na vyššie uvedené je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne aj vo výroku, ktorým zamietol návrh na prerušenie konania, keďže na prerušenie konania nebol dôvod.
18. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorých nárok na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana, v danom prípade žalovaná, nakoľko však žalovanej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli odvolací súd jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).