Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_72S-25-2020.pdf
PDF · 272.67 KB
Case nature
Area
Subarea
72S/25/2020
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobkyne: T.. F. H., nar. XX. E. XXXX, bytom ul. Q. J. XXXX/XX, XXX XX T. T., právne zastúpenej: JUDr. Liliana Smiešková Kazerooni, advokátka, so sídlom Jozefa Vuruma 116/8, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľudovíta Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov: 1. E. J., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom D. K. XXXXX/XX, H. Q., XXX XX T. T., 2. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Q. J. XX-XX, so sídlom Q. J.. XX, XXX XX T. T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2020/028306-002 zo dňa 13. októbra 2020 takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU- BB-OVBP2-2020/028306-002 zo dňa 13. októbra 2020 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 2 -
Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ďalším účastníkom 1, 2 náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Na základe podnetu T.. F. H. (žalobkyne) na vykonanie štátneho stavebného dohľadu zo dňa 18. novembra 2019 vykonalo Mesto Banská Bystrica - stavebný odbor ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad (ďalej aj „stavebný úrad“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) dňa 13. decembra 2019 za účasti stavebníka E. J. (ďalší účastník 1/) štátny stavebný dohľad, ktorým bolo zistené, že ďalší účastník 1/ bez stavebného povolenia zrealizoval stavebné úpravy v byte č. XX, nachádzajúcom sa na Q. J.. XX v T. T., ktorým došlo k zmene spôsobu užívania stavby tým, že „na mieste pôvodnej izby je zrealizovaná kuchyňa“. V zmysle záverov štátneho stavebného dohľadu doručil ďalší účastník 1/ dňa 20. decembra 2019 stavebnému úradu žiadosť o dodatočné povolenie stavby „Stavebné úpravy v byte č. XX na X. H. v bytovom dome súpisné č. XXXX na Q. J.. XX v T. T., nachádzajúcom sa na KN- C parcele č. XXXX/X v katastrálnom území (k. ú.) T. T.“ (ďalej aj „stavba“ alebo „stavebné úpravy“) a statický posudok vypracovaný v 12/2019 O.. R. E., autorizovaným stavebným inžinierom, statika stavieb. Po doplnení ďalších dokladov, naposledy dňa 27. mája 2020 na základe výziev stavebného úradu zo dňa 14. januára 2020, 13. marca 2020 a 5. mája 2020 stavebný úrad verejnou vyhláškou č. OVZ-SU 74891/2285/2020/Boj zo dňa 11. júna 2020 účastníkom konania oznámil začatie stavebného konania o dodatočnom povolení stavby a upustenie od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania a účastníkov konania v zmysle § 61 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) poučil o možnosti uplatniť svoje námietky a pripomienky najneskôr do 7 pracovných dní od doručenia tohto oznámenia s tým, že inak na ne nebude prihliadať a oboznámil ich s možnosťou nahliadnuť do podkladov rozhodnutia. Oznámenie bolo
vyvesené na úradnej tabuli Mesta Banská Bystrica od 16. júna 2020 do 02. júla 2020 a súčasne bolo zverejnené na jeho elektronickej úradnej tabuli. Písomné námietky uplatnila žalobkyňa. 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 3 -
Prvostupňové rozhodnutie 2. Dňa 20. júla 2020 vydal stavebný úrad verejnou vyhláškou Rozhodnutie č. OVZ- SU-128157/2285/2020/Boj, ktorým dodatočne povolil stavbu „Stavebné úpravy v byte č. XX na X. poschodí v bytovom dome súpisné č. XXXX na Q. J.. XX v T. T. na parcele KN-C č. XXXX/X v k. ú. T. T.“ v konkrétne uvedenom rozsahu už vykonaných stavebných úprav, navrhovaného dokončenia stavebných úprav a v bodoch 1/ až 13/ určil záväzné podmienky na dokončenie stavby s tým, že stavba bude (okrem iného) dokončená podľa statického posudku stavby „Stavebné úpravy bytu p. R.“, ktorý vypracoval Ing. R. E., autorizovaný stavebný inžinier ev. č. XXXX*I.*3-.X Statika stavieb; posudku vzduchovej nepriezvučnosti steny, ktorý vypracoval Ing. R. E. v spolupráci s Ing. arch. S. T., autorizovaným architektom ev. č. *N.* a projektu zdravotechniky, ktorý vypracoval Ing. D. E., autorizovaný stavebný inžinier, ev.č. XXXX*J.*XX - technické technologické a energetické vybavenie stavieb, a to do 12/2020. Rozhodol tiež o námietkach žalobkyne tak, že ich na základe konkrétne uvedených dôvodov zamietol, s výnimkou námietky týkajúcej sa izolovania vnútorného vodovodu návlekmi z polyetylénu minimálnej hrúbky 20 mm a námietky týkajúcej sa povinnosti stavebného úradu zistiť pred vydaním rozhodnutia presne a úplne skutkový stav veci ohľadom preukázania ďalšieho účastníka 1/, že ďalšia existencia ním realizovanej nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, ktorým vyhovel (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie stavebného úradu“). Rozhodnutie bolo vyvesené na úradnej tabuli Mesta Banská Bystrica od 24. júla 2020 do 10. augusta 2020 a súčasne bolo zverejnené na jeho elektronickej úradnej tabuli. 3. V odôvodnení rozhodnutia stavebný úrad zhrnul výsledky štátneho stavebného dohľadu, priebeh administratívneho konania, zopakoval obsah námietok žalobkyne, odôvodnil rozhodnutie o námietkach žalobkyne a konštatoval, že dokumentácia stavby spĺňa všetky technické požiadavky pre vydanie dodatočného povolenia stavby určené Stavebným zákonom a vyhláškou č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“), ako aj požiadavky určené vyhláškou č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“). V priebehu stavebného konania nezistil také dôvody, ktoré by bránili dodatočnému povoleniu stavby, a preto žiadosti o dodatočné povolenie predmetnej stavby vyhovel. Rozhodnutie žalovaného 4. O podanom odvolaní žalobkyne, v ktorom nesúhlasila s povolenou stavbou, pretože jej susediaci byt sa v dôsledku šíriaceho sa hluku stal neobývateľným a žiadala, aby stavebný úrad nariadil odstránenie predmetnej stavby rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2020/028306-002 zo dňa 13. októbra 2020 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie č. OVZ- SU-128157/2285/2020/Boj, ev. č. 18/2020 zo dňa 20. júla 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 4 -
2020 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zmenil tak, že do výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia doplnil za záväznú podmienku č. 13 záväznú podmienku č. 14 s nasledovným obsahom: „Navrhovateľ kolaudácie v kolaudačnom konaní predloží akustický posudok z objektivizácie hluku vo vnútornom prostredí bytov č. XX a č. 7 vo vchode č. XX a bytu č. XX vo vchode č. XX bytového domu súpisné č. XXXX na Q. J. v T. T. od vnútorných zdrojov hluku z premiestnenej kuchyne v byte č. XX vo vchode č. XX bytového domu súpisné č. XXXX na Q. J. v T. T.. Objektivizáciu hluku vykoná osoba odborne spôsobilá na činnosť podľa § 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“), ktorá overí dodržanie prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku pre referenčné časové intervaly deň, večer a noc ustanovených vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí (ďalej len „vyhláška č. 549/2007 Z. z.) “ a ostatné časti prvostupňového rozhodnutia potvrdil (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). 5. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zhrnul obsah prvostupňového rozhodnutia tak, že stavebným úradom podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona dodatočne povolenou stavbou „Stavebné úpravy v byte č. XX na X. poschodí v bytovom dome súpisné č. XXXX na Q. J.. XX v T. T.“ došlo k premiestneniu kuchyne do obývacej izby a v mieste pôvodnej kuchyne je detská izba s tým, že stavebný úrad pre
dokončenie stavby určil vybudovanie predsadenej steny s hlukovo pohltivou izoláciou k deliacej stene medzi obývacou izbou s kuchyňou (v byte č. XX) a izbou v susednom byte žalobkyne č. XX a odizolovanie nového prípojného potrubia vody a kanalizácie od zariadení v premiestnenej kuchyni v byte č. XX tak, ako boli navrhované oprávnenými osobami v posudkoch za účelom dosiahnutia verejného záujmu ochrany pred hlukom vyjadreného v § 20 ods. 1, ods. 2 písm. a) a ods. 6 cit. vyhlášky s lehotou na dokončenie stavby do 12/2020 súc toho názoru, že za predpokladu zrealizovania protihlukových opatrení možno stavbu dodatočne povoliť. 6. Žalovaný konštatoval, že za účelom vyriešenia spornej otázky a síce, že premiestnením kuchyne do obývacej izby bytu č. 10 sa zhoršili hlukové pomery v bezprostredne susediacej obytnej izbe jednoizbového bytu žalobkyne č. 11, pretože deliaca stena, ktorá pôvodne oddeľovala 2 obytné izby susediacich bytov po zrealizovaných stavebných úpravách oddeľovala 2 vnútorné priestory s odlišnými požiadavkami na hlukovú pohodu vo vnútornom prostredí bytu, začal stavebný úrad správne, v súlade s § 88a ods. 1 Stavebného zákona konanie, ktorého účelom bolo zistiť, či nepovolená stavba je v súlade s verejným záujmom ochrany proti hluku v zmysle § 20 ods. 1, ods. 2 písm. a) a ods. 6 vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z.z. Po predložení statického posudku, projektu zdravotechniky a posudku vzduchovej nepriezvučnosti steny stavebný úrad účastníkom konania umožnil uplatniť v konaní o dodatočnom povolení stavby námietky, na základe ktorých už ďalšie 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 5 -
dokazovanie nevykonával. Podkladom pre overenie súladnosti stavby s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom a osobitnými predpismi boli statický posudok stavebných úprav spracovaný oprávnenou osobou Ing. R. E. v 12/2019, podľa ktorého si stavebné úpravy nevyžiadali zásahy do nosných konštrukcií, ktoré by bolo potrebné posudzovať statickým výpočtom, posudok vzduchovej nepriezvučnosti steny spracovaný oprávnenou osobou Ing. arch. S. T. v 04/2020, ktorým boli navrhnuté protihlukové opatrenia vybudovaním predsadenej steny s hlukovo pohltivou izoláciou k deliacej stene a projekt zdravotechniky spracovaný v 01/2020 oprávnenou osobou Ing. D. E., podľa ktorého vnútorné pripojovacie potrubia vodovodu a kanalizácie sa budú izolovať návlekmi z polyetylénu, čo zabezpečí zníženie prenosu hlučnosti z potrubia do stavebnej konštrukcie, čím sa eliminuje prenos hluku do susedných bytov. 7. Žalovaný zopakoval obsah podaného odvolania a priebeh odvolacieho konania a vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu a obsiahnutých v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a po citovaní ustanovení § 88a ods. 1, 4, 7, § 61 ods. 1, 2, 3 Stavebného zákona, § 32 ods. 1, § 33 ods. 2 Správneho poriadku a § 20 ods. 1, ods. 2 písm. a) a ods. 6 vyhlášky MŽP č. 532/2002 Z.z. mal za preukázané, že stavebný úrad v konaní postupoval v súlade s citovanými právnymi predpismi, vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistil skutočný stav veci a z preukázaných skutkových okolností vyvodil správny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite odôvodnil a vysporiadal sa aj s námietkami žalobkyne. Žalovaný nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov prijatých stavebným úradom. Stavebný úrad sa v konaní nedopustil takej vady, ktorá by mala za následok nezákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia, preto odvolanie žalobkyne zamietol. Pre dosiahnutie verejného záujmu ochrany pred hlukom považoval za potrebné do výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia doplniť záväznú podmienku č. 14/, a síce podmienku, aby ďalší účastník 1/ v kolaudačnom konaní predložil akustický posudok z objektivizácie hluku vo vnútornom prostredí bytov č. XX a č. X vo vchode č. XX a bytu č. XX vo vchode č. XX bytového domu súpisné č. XXXX na Q. J. v T. T. od vnútorných zdrojov hluku z premiestnenej kuchyne v byte č. XX vo vchode č. XX, ktorý vykoná osoba odborne spôsobilá na túto činnosť, pretože akustický posudok (posudok vzduchovej nepriezvučnosti steny) predložený ďalším účastníkom 1/ v administratívnom konaní nezohľadňoval reálne dosiahnuté hlukové pomery v konkrétnom prípade podľa § 20 ods. 1 vyhlášky č. 549/2007 Z. z. Bol spracovaný podľa „STN 73 0532 - Akustika, Hodnotenie zvukovoizolačných vlastností budov a stavebných konštrukcií“ na normou predpokladané a laboratórnymi skúškami stanovené predikcie hluku. Boli ním hodnotené akustické parametre existujúcej deliacej steny s návrhom protihlukovej úpravy (predsadená konštrukcia so zvukovo pohltivou izoláciou) na dosiahnutie nepriezvučnosti medzibytovej steny o 12dB zo 44dB na 56dB. Po splnení uvedenej záväznej podmienky na dokončenie stavby mal žalovaný zato, že verejný záujem na ochrane pred hlukom bude preukázaný zákonom predpísaným spôsobom. 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 6 -
8. K odvolacím námietkam žalobkyne, ktoré považoval za nedôvodné, žalovaný uviedol, že stavebný úrad sa procesne neodchýlil od postupu stanoveného zákonom. Ani po zrušení prvostupňového rozhodnutia pre žalobkyňou namietané vady konania by nemohlo dôjsť k výhodnejšiemu rozhodnutiu
pre žalobkyňu. Postup stavebného úradu podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona označil žalovaný za správny napriek tomu, že stavebný úrad v rozhodnutí uviedol, že konanie o dodatočnom povolení stavby začalo podaním žiadosti ďalšieho účastníka o dodatočné povolenie stavby dňa 20. decembra 2019, ktorého začatie účastníkom konania neoznámil, pretože zaslaním písomnej výzvy zo dňa 14. januára 2020 ďalšiemu účastníkovi 1/ začal stavebný úrad konanie z vlastného podnetu tak, ako to ukladá § 88a ods. 1 Stavebného zákona. Začatie samotného konania o dodatočnom povolení stavby oznámil až písomnosťou z 11. júna 2020, teda po ukončení posudzovania súladnosti stavby s verejným záujmom, ku ktorému ďalší účastník 1/ predložil doklady na základe opakovaných výziev. Podľa žalovaného stavebný úrad postup podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona aplikoval správne, hoci ho nesprávne interpretoval. Neprisvedčil odvolacej námietke o nerovnosti účastníkov konania, pretože konštatovanie stavebného úradu o kontaktovaní inej účastníčky v súvislosti s udelením súhlasu na realizáciu stavebných úprav nemá oporu v administratívnom spise. Námietka týkajúca sa nečinnosti stavebného úradu v prípade nepovolených stavebných úprav v inom byte nebola spôsobilá ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia v preskúmavanej veci. K námietke o neoverení kročajovej nepriezvučnosti stropu pod premiestnenou kuchyňou žalovaný uviedol, že hlukové pomery v susediacich bytoch budú po zrealizovaní protihlukových opatrení overené postupom objektivizácie hluku na základe doplnenej záväznej podmienky dokončenia stavby (bod č. 14) do výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Námietke o nenariadení nevyhnutných úprav nepovolenej stavby podľa § 87 Stavebného zákona pre nevyhovujúcu deliacu medzibytovú priečku nevyhovel, pretože postup určenia podmienok na dokončenie stavby vyplýva z § 88a ods. 4 Stavebného zákona. K námietke týkajúcej sa prejednávania stavebného priestupku Mestskou políciou v Banskej Bystrici žalovaný uviedol, že prejednanie priestupku je samostatné konanie, a preto nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaného konania. Za dôvodnú považoval žalovaný odvolaciu námietku týkajúcu sa užívania stavby bez kolaudačného rozhodnutia, a preto stavebnému úradu uložil povinnosť prejednať priestupok užívania stavby bez kolaudačného rozhodnutia v samostatnom priestupkovom konaní. K odvolaním namietaným imisiám narušených susedských a medziľudských vzťahov žalovaný uviedol, že v rámci zisteného skutkového stavu veci nezistil takú ich intenzitu, ktorá by bola spôsobilá ovplyvniť zákonnosť preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia. Žaloba 9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, vrátane prvostupňového rozhodnutia a žiadala, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a uplatnila si plnú náhradu trov konania. Namietala nezákonnosť rozhodnutia 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 7 -
žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, pre nesprávny procesný postup a pre nedostatočne zistený skutkový stav veci tvrdiac, že bola ukrátená na svojich právach. Poukázala na § 3 ods. 1, ods. 4, ods. 5, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku a tvrdila, že rozhodnutiami vydanými v administratívnom konaní bola porušená zásada zákonnosti, zásada materiálnej pravdy, materiálnej rovnosti a rovnosti účastníkov konania, zásada rýchlosti a hospodárnosti konania a zásada ústnosti konania. 10. Žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre porušenie zásady zákonnosti, ktoré malo spočívať v tom, že stavebný úrad po zistení, že ďalší účastník 1/ začal stavbu bez stavebného povolenia nezačal konanie ex offo, ale počkal, kým ďalší účastník1/ nepodal žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Ďalej z dôvodu, že stavebný úrad opakovane, až trikrát (dňa 14. januára 2020, 13. marca 2020 a 5. mája 2020) vyzval ďalšieho účastníka 1/ na predloženie tých istých dokladov na preukázanie súladu stavby s verejnými záujmami, okrem iného aj na predloženie statického posudku vyhotoveného Ing. Mlynekom v 12/2019, teda ešte pred prvou výzvou stavebného úradu alebo na predloženie súhlasu p. Bullovej (bývajúcej pod bytom č. 10) zo dňa 22. novembra 2019, ktoré boli stavebnému úradu predložené až 27. mája 2020. Postupoval tak napriek tomu, že ďalší účastník 1/ majúci dôkazné bremeno mal sám preukázať, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, resp. ho stavebný úrad mal na predloženie statického a akustického posudku vyzvať jednou výzvou a po ich nepredložení v určenej lehote mal postupovať podľa § 88a ods. 2, ods. 5 a § 90 Stavebného zákona a začať konanie o nariadení odstránenia stavby. Tvrdila, že stavebný úrad uvedeným postupom presadzoval záujem ďalšieho účastníka 1/ na úkor dodržiavania právnych predpisov a bez ohľadu na verejný záujem, či záujem ostatných účastníkov konania. 11. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre porušenie zásady materiálnej pravdy, materiálnej rovnosti a rovnosti účastníkov konania namietala žalobkyňa preto, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezdôvodnil, prečo nevykonal dôkazy a ani konkrétne, ktoré dôkazy sa nemali vykonať, hoci je povinný
zistiť úplne a presne skutočný stav veci tak, aby sa jeho rozhodnutie opieralo a takto zistený skutkový stav, a nie iba o tvrdenie účastníkov konania, a to aj v prípade uplatňovania správnej úvahy pri posudzovaní veci. Preto označila žalobou napadnuté rozhodnutie za nejasné, nezrozumiteľné, a teda nepreskúmateľné. Nejasnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia žalovaného odôvodnila aj tvrdením, že v ňom absentovala bližšia špecifikácia konkrétnych nepovolených a už zrealizovaných stavebných úprav, ktoré boli zistené orgánom štátneho stavebného dohľadu dňa 13. decembra 2019. Nesúhlasila s konštatovaním žalovaného, že stavebný úrad sa v odôvodnení jeho rozhodnutia voľnou úvahou vysporiadal s námietkami žalobkyne a určil, že stavebné úpravy majú byť dokončené do 12/2020, pretože v prvostupňovom rozhodnutí nie sú uvedené žiadne konkrétne úvahy, ktorými sa stavebný úrad riadil a ako vykonané dôkazy navzájom hodnotil. Ďalej namietala, že upustenie od ústneho pojednávania nebolo nijako zdôvodnené a že postup v administratívnom konaní bol nedostatočný, pretože jedinou ingerenciou stavebného úradu v konaní bolo vykonanie štátneho stavebného dohľadu dňa 13. decembra 2019, aj to na 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 8 -
základe podnetu. Napriek tomu, že ďalší účastník 1/ vykonal nezákonné stavebné zásahy (stavbu) a žalobkyňa v priebehu celého administratívneho konania namietala dlhodobo narušený výkon jej vlastníckych práv vo vlastnom byte, z ktorého bola v dôsledku hlučnosti nútená odísť a poukazovala na absenciu stavebného povolenia, predĺženie lehoty na dokončenie stavby napriek reálnemu užívanie bytu č. 10, stavebný úrad a žalovaný si vystačili s podkladmi, ktoré v konaní predložil ďalší účastník 1/ bez toho, aby stavebný úrad vykonal miestne zisťovanie. Uvedeným postupom podľa žalobkyne ďalší účastník 1/ dlhodobo zneužíva nečinnosť stavebného úradu, či jeho doslova nadržovanie ďalšiemu účastníkovi 1/, ktorému dáva ďalšiu a ďalšiu možnosť na údajné dokončenie stavby namiesto toho, aby zakročil tak, ako mu to zákon umožňuje. Hoci byt č. 10 reálne užíva jeho nová vlastníčka, bez uvedenia dôvodu bola opäť zmenená lehota na dokončenie stavby až do 06/2021, čím sa ďalší účastník 1/ de facto vyhýba kolaudačnému konaniu, odďaľuje jeho začatie, pretože v ňom by musel predložiť akustický posudok. Ako nedostatočný podklad pre vydanie rozhodnutia žalobkyňa namietala statický posudok vyhotovený Ing. E. v 12/2019, pretože uvedený statický posudok bol stavebným úradom označený za nedostačujúci. Ďalej namietala, že upustením od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania zo strany stavebného úradu jej bola odňatá možnosť klásť svedkom a znalcom otázky v zmysle § 33 ods. 1 Správneho poriadku, čím boli výrazným spôsobom porušené jej práva. Za nepreskúmateľné označila žalobkyňa konštatovanie žalovaného o tom, že ňou namietané procesno-právne pochybenia, bez ich bližšej špecifikácie, nie sú takej intenzity, aby mohli mať vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia, pretože žiadny zákon neustanovuje o akú intenzitu pochybení by malo ísť, aby správny orgán mohol takto svojou zas nepreskúmateľnou voľnou úvahou konštatovať, či to mohlo alebo nemohlo mať vplyv na zákonnosť, či správnosť rozhodnutia. 12. Žalobkyňa nesúhlasila s vyjadrením žalovaného k jej odvolacej námietke týkajúcej sa nerovnosti účastníkov konania, pretože je veľmi nezvyčajné, aby niekto aktívne dával súhlas bez toho, aby bol na to vyzvaný, o to viac, ak je tento súhlas datovaný spätne dňom 22. novembra 2019, t. j. pred začatím konania o dodatočnom povolení stavby, čo podľa jej názoru preukazuje porušeniu právnych predpisov SR. 13. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre porušenie zásady rýchlosti a hospodárnosti konania žalobkyňa namietala preto, že napriek tomu, že byt č. 10 sa reálne už užíva, a to bez kolaudačného rozhodnutia, stavebný úrad opätovne bez uvedenia dôvodu ďalšiemu účastníkovi 1/ predĺžil lehotu na dokončenie stavby do 06/2021. Vyjadrila názor, že stavebný úrad by takto nepostupoval, pokiaľ by poznal skutočný stav predmetnej veci a teda, že v rozpore so zákonom rozhodol bez spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pretože nie je a ani nebola naplnená podmienka materiálnej pravdy. Aj opakované výzvy stavebného úradu adresované ďalšiemu účastníkovi 1/ označila za postup rozporný so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 9 -
14. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre porušenie zásady ústnosti konania žalobkyňa namietala preto, že stavebný úrad mal v konaní vykonať ústne pojednávanie, či zisťovanie skutočného stavu bytu č. 10 na mieste samom napriek tomu, že ústne konanie nie je obligatórne. Dôvodila tým, že ak ide o protichodné záujmy účastníkov konania je nutné vypočuť i ďalšie osoby a vykonať úkon na mieste samom. Žalobkyňa pritom v administratívnom konaní prezentovala svoj protichodný záujem so záujmom ďalšieho účastníka 1/ a nesúhlasila s premiestnením jeho kuchyne do izby, ktorej stena je susediacou so stenou žalobkyne, pretože tým bolo výrazným spôsobom zasiahnuté do pokojného užívania jej nehnuteľnosti a žitie v jej byte sa stalo neznesiteľným z nadmerného hluku spôsobeného používaním spotrebičov v kuchyni bytu č. 10. Poukázala na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III.
ÚS 36/2020, z ktorého časť textu citovala nasledovne: „Základnou a kľúčovou náležitosťou každého rozhodnutia správneho orgánu je výrok rozhodnutia, ktoré tvorí jadro vydaného rozhodnutia a ktorým sa rozhoduje vo veci samej, t. j. o nároku alebo ktorým sa ukladá povinnosť účastníkovi konania. Iba výrok rozhodnutia je vykonateľný a preskúmateľný. Na výrok rozhodnutia nadväzuje odôvodnenie a z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej“. Žalobkyňa vyjadrila názor, že stavebný úrad a žalovaný svojím konaním (okrem iného nečinnosťou) čakali, kým ďalší účastník 1/ dostavia stavbu bez vykonateľného dodatočného stavebného povolenia a potom vo verejnom záujme túto nelegálnu stavbu zlegalizujú. Uviedla, že do dnešného dňa nevie, na základe akého konkrétneho dôkazu posudzovali správne orgány otázku verejného záujmu. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, duplika 15. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu v zmysle § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol. K žalobnej námietke týkajúcej sa absencie postupu podľa § 88a ods. 2 a 5 Stavebného zákona, teda nenariadeniu odstránenia stavby po tom, ako stavebník (ďalší účastník 1/) v určenej lehote nepredložil všetky požadované doklady žalovaný uviedol, že § 88a ods. 2 a 5 Stavebného zákona nemožno aplikovať len na základe jeho doslovného znenia, ale aj s ohľadom na účel konania o dodatočnom povolení stavby. Preto stavebný úrad v zmysle § 88a ods. 1 Stavebného zákona najskôr zisťuje, či dodatočné povolenie stavby je v súlade s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a závermi územného plánovania a osobitnými predpismi a za tým účelom, využívajúc dôkaznú povinnosť vlastníka stavby, zabezpečuje podklady pre záver, či stavbu bude možné dodatočne povoliť, alebo ju bude potrebné odstrániť. Stavebný úrad uvedeným postupom postupoval a ďalšieho účastníka 1/ opakovane vyzval na predloženie dokladov. Žalovaný uviedol, že podľa obsahu výziev nešlo v zásade o opakované výzvy, ale o upresnenie a ďalšie doplnenie podkladov. Ďalší účastník 1/ ako vlastník stavby postupne predkladal žiadosť o dodatočné povolenie stavby a statický posudok (20. decembra 2019), projekt zdravotechniky a doklad o vykonávaní stavebného dozoru (dňa 27. februára 2020), posudok vzduchovej nepriezvučnosti stien (16. apríla 2020) a súhlas vlastníčky bytu č. 7 a vyjadrenie Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov (27. mája 2020). 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 10 -
Žalovaný uviedol, že pokiaľ si ďalší účastník 1/ plnil svoju dôkaznú povinnosť a aktívne pristupoval k predkladaniu dokladov, vzhľadom na účel dokazovania nebolo na mieste odstránenie stavby len z toho dôvodu, že niektoré podklady nepredložil v požadovanej lehote. Žalobnú námietku týkajúcu sa neposkytnutia správnej úvahy žalovaným k vykonaným a nevykonaným dôkazom žalovaný uviedol, že v rozhodnutí len konštatoval skutkový stav zistený stavebným úradom s tým, že k obsahu odvolania stavebný úrad už ďalšie dokazovanie nevykonával. K žalobnej námietke týkajúcej sa nerozvinutia správnej úvahy k zistenému skutkovému stavu veci a jeho právnemu posúdeniu žalovaný uviedol, že správnu úvahu k právnemu posúdeniu veci uviedol v časti V. svojho rozhodnutia. K žalobnej námietke týkajúcej sa statického posudku vypracovaného Ing. E.alovaný uviedol, že z podkladov v administratívnom spise nezistil dôvody, pre konštatovanie jeho nedostatočnosti zo strany stavebného úradu a neuviedla ich ani žalobkyňa. Žalovaný v odvolacom konaní zistil, že statický posudok bol v prvostupňovom konaní použitý ako dostatočný podklad pre vydanie dodatočného stavebného povolenia. K žalobnej námietke nedostatočného postupu stavebného úradu, ktorý rozhodol len na základe zistení štátneho stavebného dohľadu bez toho, aby nariadil ústne pojednávanie a miestne zisťovanie žalovaný uviedol, že ústne pojednávanie a miestne zisťovanie nie je obligatórnou súčasťou každého konania pred stavebným úradom, čo vyplýva z § 61 ods. 2 Stavebného zákona. Stavebný úrad môže upustiť od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania, ak sú mu dobre známe pomery stanoviska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Ústne pojednávanie je ako procesný inštitút upravený v § 21 Stavebného poriadku a využíva sa na zistenie podkladov pre rozhodnutie. Z argumentácie žalobkyne podľa žalovaného nie je zrejmé, aké ďalšie podklady mali byť pri ústnom pojednávaní zabezpečené nad rámec tých, ktoré boli stavebnému úradu známe z pomerov staveniska overeného pri štátnom stavebnom dohľade dňa 13. decembra 2019, zo žiadosti ďalšieho účastníka 1/ a ním postupne predložených podkladov. Žalovaný uviedol, že žalobkyni neboli odopreté jej procesné práva v zmysle § 33 ods. 1 Správneho poriadku klásť svedkom a znalcom pri ústnom pojednávaní otázky, pretože stavebný úrad neustanovil znalca postupom podľa § 36 Správneho zákona a v konaní nevypovedal ani svedok postupom podľa § 35 Správneho poriadku. K žalobnej námietke týkajúcej sa nešpecifikovania intenzity procesných pochybení stavebného úradu s vplyvom na zákonnosť jeho rozhodnutia žalovaný uviedol, že procesné námietky žalobkyne zhrnul v II. časti (odvolanie) svojho rozhodnutia, a preto ich v bode 16. rozhodnutia už neopakoval. Uviedol, že Správny poriadok v § 47 ods.
3 ukladá povinnosť správnej úvahy tam, kde zákon nemožno aplikovať priamo len z jeho obsahu, pričom takáto situácia nastala aj v odvolacom konaní, v ktorom odvolací orgán postupom podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku posudzuje odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Žalovaný intenzitu procesných pochybení namietaných žalobkyňou posudzoval vzhľadom na účel procesných inštitútov, ktoré majú účastníkovi konania zabezpečiť účinnú konzumáciu jemu priznaných procesných práv pri ochrane jeho subjektívnych práv a záujmov. V odvolacom konaní mal preukázané, že žalobkyňa pred stavebným úradom uplatnila námietky, s ktorými sa stavebný úrad v rozhodnutí zaoberal a žalobkyni bolo umožnené podať riadny opravný 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 11 -
prostriedok, a teda žalobkyňou namietané procesné pochybenia neboli takej intenzity, aby jej znemožnili účinnú konzumáciu jej procesných práv s vplyvom na predčasnosť resp. nezákonnosť samotného rozhodnutia. K žalobnej námietke týkajúcej sa súhlasu pani T. s predmetnou stavbou žalovaný uviedol, že udeľovanie súhlasov, resp. nesúhlasov k stavbe iného stavebníka Stavebný zákon za danej skutkovej situácie neupravuje, preto nie je zrejmé, o aké zákonné a procesné právo mala byť žalobkyňa ukrátená s vplyvom na porušenie zásady rovnosti účastníkov konania. Uviedol, že stavebné úrady pri vyžadovaní súhlasov vykonávajú „dôkaznú nadprácu“ z dôvodu, aby zistili, čo v budúcom povoľovacom konaní majú očakávať. Úvahy žalobkyne o dátume udelenia súhlasu pani T. a o neudelení súhlasu žalobkyňou nemajú právnu relevanciu pre rozhodnutia vydané v administratívnom konaní. K žalobnej námietke týkajúcej sa predĺženia lehoty na dokončenie stavby sa žalovaný nevyjadril majúc za to, že samotný výkon rozhodnutia nie je spôsobilý ovplyvniť skutkovú situáciu, ktorá tvorila skutkový základ napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia stavebného úradu a míňa účel súdneho prieskumu ukrátenia žalobkyne na jej právach žalobou napadnutým rozhodnutím. K žalobnej námietke týkajúcej sa porušenia zásady ústnosti konania žalovaný uviedol, že stavebný úrad mal dokončenie stavby preukázané už pri šetrení štátneho stavebného dohľadu dňa 13. decembra 2019 a všetky ďalšie procesné úkony, ktoré vykonával od 14. januára 2020 zasielaním prvej a ďalších výziev realizoval už v čase, keď bola stavba ukončená. Svojím postupom tak nemohol umožniť dokončenie už dokončenej stavby. Poukázal na § 99 Stavebného zákona s tým, že orgán štátneho stavebného dohľadu je orgán odlišný od stavebného úradu a jeho postup nie je predmetom súdneho prieskumu. Konanie o dodatočnom povolení stavby začal stavebný úrad z vlastného podnetu zaslaním výzvy podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona. K argumentácii doplnenej žalobkyňou až v replike doporučil správnemu súdu, aby na ňu neprihliadal. Doplnil, že podľa informácii zo stavebného úradu boli stavebné úrady na odhlučnení zrealizované prostredníctvom akreditovanej osoby, je pripravená objektivizácia hluku v priestoroch bytu u žalobkyne, ktorá však nebola žalobkyňou umožnená. Replika žalobkyne 16. Žalobkyňa nesúhlasila s výkladom § 88a ods. 2 a 5 Stavebného zákona žalovaným s tým, že ak by bolo cieľom zákonodarcu legalizovať každú čiernu stavbu, tak by § 88a ods.2 neprevzal do Stavebného zákona a nedal by možnosť jej odstránenia. Nelegálna stavba je stavbu realizovanú bez stavebného povolenia, ide teda o protiprávny a negatívny stav, a preto je vo verejnom záujme začatie konania ex offo, čo sa v preskúmavanej veci nestalo. Stavebný úrad musí vždy vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, a preto by záverom o existencii čiernej stavby mal byť výsledok štátneho stavebného dohľadu. Stavebný úrad by nemal začínať konanie o dodatočnom povolení čiernej stavby len na základe oznámenia osoby, pretože po zistení reálneho rozsahu stavebných prác má povinnosť zastaviť takého stavebné práce, aby sa nepokračovalo v nelegálnej činnosti a nevznikala škoda, pričom v danom prípade tak stavebný úrad nepostupoval a umožnil svojím (ne)konaním stavbu dokončiť. Žalovaný opomenul, že žalobkyňa podala žiadosť na vykonanie štátneho 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 12 -
stavebného dohľadu dňa 18. novembra 2019, teda v čase, keď stavba prebiehala a do vykonania štátneho stavebného dohľadu dňa 13. decembra 2019 bolo stavebníkovi umožnené stavbu dokončiť. Nevykonal štátny stavebný dohľad ihneď napriek tomu, že v iných prípadoch vykonal okamžitú ohliadku a práce na mieste zastavil. Keďže po vykonaní štátneho stavebného dohľadu boli stavebnému úradu dobre známe pomery staveniska, už v tomto štádiu mohol presne, jasne a určito vymedziť všetky podklady, ktoré od stavebníka vyžadoval, čo však neučinil. To podľa žalobkyne potvrdzuje, že žalovanému tieto pomery neboli dostatočne známe, a preto bolo na mieste vykonanie miestneho zisťovania, či ústneho pojednávania. Uviedla, že žalovaný zrejme účelovo nekonkretizoval obsah opakovaných výziev, ktorý v ďalšej časti svojej repliky uviedla s tým, že obsah výzvy na preukázanie súladu stavby s verejným záujmom musí spĺňať isté kritériá najmä, že v jednej výzve musia byť žalovaným označené všetky dotknuté orgány, či podklady a stanoviská na predloženie ktorých trvá, pričom opakovanie takýchto výziev nie je v zmysle § 88a Stavebného zákona možné. Trvala na tom, že žalovaný umožnil ďalšiemu
účastníkovi 1/ svojim (ne)konaním stavbu dokončiť. Ďalší účastník 1/ nebol aktívny tak, ako to žalovaný prezentoval, a preto nebol dôvod na to, aby žalovaný nenariadil odstránenie stavby. Žalovaný do budúcna vyvoláva spor medzi žalobkyňou a ďalším účastníkom 1/, pretože v súčasnosti nie je možné zhojiť vady - predmetnú stavbu už nikto neodhluční. Zdôraznila, že žalovaný neskúmal, či nedošlo k porušeniu práva na ekologické, hygienické a občianske práva a k zníženiu štandardu bývania žalobkyne a v tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžo 129/2007. Tvrdenie žalovaného v súvislosti so súhlasom pani T. označila za mätúce, až navodzujúce dojem manipulácie s administratívnym spisom, pretože z písomnej komunikácie medzi žalobkyňou a referentkou žalovaného vyplýva, že na tento súhlas čakal, čím doslova prispieval k prieťahom, keďže, ako sám tvrdí, to nemalo ani žiadny relevantný dôvod. V závere žalobkyňa uviedla, že v podanej správnej žalobe došlo k pochybeniu v argumentácii týkajúcej sa statického posudku, pretože správne malo ísť o posudok vzduchovej nepriezvučnosti steny. 17. Ďalší účastník 1/ a 2/ sa k podanej správnej žalobe nevyjadrili. Konanie na správnom súde 18. Podaním zo dňa 02. februára 2022 žalobkyňa požiadala o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. O jej návrhu rozhodol správny súd Uznesením sp. zn. 72S/25/2020-117 zo dňa 14. apríla 2022 tak, že návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol, pretože nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 05. 2022. 19. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP pre toto konanie prejednal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bez nariadenia pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 SSP, pretože nezistil žiadny z dôvodov podľa § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktorý by mal na 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 13 -
prejednanie veci samej nariadiť pojednávanie a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke od 13. mája 2022 do 28. mája 2022. Rozsudok bol vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 07. júla 2022 po dobu 14 dní. Právny rámec 20. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. a) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, 22. Podľa § 62 ods. 1 SSP Žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. 23. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body"). 24. Podľa § 183 SSP Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 25. Podľa § 134 ods. 1 SSP Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 14 -
26. Podľa § 135 ods. 1 SSP Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
27. Podľa § 191 ods. 1 písm. e), ods. 6 SSP (1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. (6) Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 28. Podľa § 88a ods. 1, 2, 4, 7 Stavebného zákona v znení účinnom na toto konanie (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. (2) Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. (7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. 29. Podľa § 54 Stavebného zákona v znení účinnom na toto konanie Stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. 30. Podľa § 55 ods. 1 Stavebného zákona v znení účinnom na toto konanie Stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 15 -
31. Podľa § 60 ods. 1 Stavebného zákona (1) Ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. 32. Podľa § 61 ods. 1, 2 Stavebného zákona v znení účinnom na toto konanie (1) Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. (2) Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. 33. Podľa § 62 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona v znení účinnom na toto konanie (1) V stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi. 34. Podľa § 66 ods. 1, 3 písm. b), c), d), g), ods. 4 písm. c), d) Stavebného zákona v znení účinnom na toto konanie (1) V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. (3) Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia,
c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, g) použitie vhodných stavebných výrobkov, 1k) (4) V záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí: c) predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov, 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 16 -
d) podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia. 35. Podľa § 140 Stavebného zákona v znení účinnom na toto konanie Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 36. Podľa § 3 ods. 1, 4, 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 37. Podľa § 18 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. (2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. 38. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 17 -
úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. 39. Podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 40. Podľa § 34 ods. 4, 5 Správneho poriadku (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 41. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 42. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 43. Podľa § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 44. Podľa § 60a Správneho poriadku ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní. 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 18 -
45. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 549/2007 Z.z v znení účinnom na toto konanie, Ochrana zdravia pred hlukom, infrazvukom a vibráciami je zabezpečená, ak posudzované hodnoty určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií nie sú vyššie ako prípustné hodnoty. Prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií sú za účelom ochrany zdravia pred hlukom, infrazvukom a vibráciami vo vnútornom prostredí budov ustanovené v prílohe uvedenej vyhlášky pre noc, večer a deň, čo vyplýva z § 4 ods. 1 a § 5 ods. 1 uvedenej vyhlášky. 46. Podľa § 1 písm. e) zákona č. 355/2007 Z.z. v znení účinnom na toto konanie Tento zákon ustanovuje požiadavky na zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky. 47. Podľa § 2 ods. 1 písm. d), f), g), u), v), y), z) zákona č. 355/2007 Z.z. v znení účinnom na toto konanie na účely tohto zákona d) životné podmienky sú fyzikálne, chemické a biologické faktory životného prostredia vo vzťahu k verejnému zdraviu, podmienky bývania, odpočinku, telesnej kultúry, rekreácie, kultúry a iných záujmových činností, dopravy, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a poskytovania ďalších služieb, výživy a spôsob stravovania, stavu a spôsobu používania predmetov prichádzajúcich do styku s požívatinami a predmetov bežného používania, podmienky na zdravý vývoj, výchovu, psychický a fyzický rozvoj detí, mládeže a dospelých, f) zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky sú podmienky, ktoré nepôsobia nepriaznivo na zdravie ľudí ale ho chránia a kladne ovplyvňujú, e) zdraviu škodlivé faktory životného prostredia a pracovného prostredia sú fyzikálne, chemické a biologické faktory, ktoré podľa súčasných poznatkov vedy spôsobujú alebo môžu spôsobiť poruchy zdravia, a ľudský organizmus zaťažujúce faktory vyplývajúce zo životných podmienok, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú fyziologické a psychické funkcie ľudí, u) riziko je pravdepodobnosť vzniku škodlivého účinku na človeka v dôsledku expozície nebezpečného faktoru, v) hodnotenie rizika je proces vyhodnocovania pravdepodobnosti a závažnosti škodlivého účinku na človeka v dôsledku expozície nebezpečného faktoru za definovaných podmienok z definovaných zdrojov, ktoré pozostáva z určenia nebezpečenstva, zhodnotenia expozície, posúdenia vzťahu dávky a účinku a charakterizácie rizika stanovenia neistôt vyhodnotenia, y) expozícia je vystavenie človeka faktoru zo životných podmienok alebo pracovných podmienok, z) limit je úroveň expozície, ktorá aj keď sa pravidelne opakuje počas života, nebude nikdy viesť k negatívnemu účinku na zdravie, ako sa dá predpokladať podľa súčasného stavu poznania. 48. Podľa § 2 ods. 1, 3, 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. v znení účinnom na toto konanie, (1) Podľa tejto vyhlášky sa postupuje pri projektovaní a schvaľovaní územno-plánovacích 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 19 -
podkladov a územno-plánovacej dokumentácie a pri umiestňovaní, projektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní, kolaudovaní, užívaní a odstraňovaní stavby. (3) Požiadavky v prvej, druhej a tretej časti sa použijú primerane aj na zmeny stavby, na stavbu, ktorá je kultúrnou pamiatkou, na udržiavacie práce, na zmeny v užívaní stavby a na stavbu zariadenia staveniska. (4) Požiadavky vo štvrtej časti sa vzťahujú na stavy užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a použijú sa primerane aj na zmeny stavieb, ak to nie je vylúčené zo závažných kultúrnych, historických alebo technicko-prevádzkových dôvodov; odôvodnenie musí obsahovať projektovú dokumentáciu. 49. Podľa § 16 ods. 1, 2 písm. a) vyhlášky č. 532/2002 Z.z. v znení účinnom na toto konanie (1) Stavba sa navrhuje a zhotovuje tak, aby boli splnené podmienky na ochranu zdravia, zásobovania vodou,
odvádzanie odpadovej vody, odstraňovanie pevného odpadu, tepelnej a svetelnej pohody vnútorného prostredia a výmeny vzduchu. (2) Stavba sa navrhuje a zhotovuje tak, aby a) neohrozovala zdravie ľudí. 50. Podľa § 20 ods. 1, 2 písm. b), ods. 5, 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. v znení účinnom na toto konanie (1) Stavba sa musí navrhnúť a zhotoviť tak, aby sa v nej vytvorili podmienky pohody pri spánku, odpočinku a pracovných činnostiach a aby odolávala škodlivému pôsobeniu vplyvu hluku a vibrácií. Stavba musí zabezpečovať, aby hluk a vibrácie pôsobiace na ľudí a zvieratá boli na takej úrovni, ktorá neohrozuje zdravie a je vyhovujúca pre obytné a pracovné prostredie, a to aj na susedných pozemkoch a stavbách. Najvyššie prípustné hodnoty hluku a vibrácií v stavbách ustanovuje osobitný predpis (21) (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 40/2002 Z. z.). (2) Stavba sa musí navrhnúť a zhotoviť tak, aby svojimi vlastnosťami zabezpečovala v akusticky chránenej miestnosti ochranu proti b) hluku šíriacemu sa vzduchom z iného uzavretého priestoru v budove, (5) Každé zabudované technické zariadenie spôsobujúce hluk a vibrácie musí byť v budove s obytnými a pobytovými miestnosťami umiestnené a inštalované tak, aby ich prenos, ako aj šírenie (21) do stavebnej konštrukcie boli obmedzené. (6) Potrubie a zariadenia sa musia dimenzovať, viesť, uložiť a pripevniť tak, aby sa v akusticky chránenom priestore zabezpečila prípustná hladina hluku a vibrácií podľa osobitných predpisov (21). Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 51. Predmetom preskúmavacieho konania správneho súdu bolo rozhodnutie žalovaného č. OU-BB- OVBP2-2020/028306/002 zo dňa 13. októbra 2020, ktorým žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu č. OVZ-SU128157/22850/2020/Boj zo dňa 20. júla 2020, ktorým stavebný úrad dodatočne povolil stavbu „Stavebné úpravy v byte č. XX na X. poschodí v bytovom dome súpisné č. XXXX na Q. J.. XX v T. T.“ 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 20 -
na parcele KN-C č. XXXX/X v katastrálnom území T. T.“ realizovanej ďalším účastníkom 1/ v rozsahu určenom v tejto časti výroku prvostupňového rozhodnutia, navrhol dokončenie stavby (stavebných úprav) konkrétne vymedzeným spôsobom, na dokončenie stavby stanovil podmienky vymedzené v bodoch 1/ až 13/ tejto časti výroku prvostupňového rozhodnutia a v ďalšej časti rozhodol o námietkach žalobkyne. Zmena spočívala v tom, že žalovaný do výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia doplnil na dokončenie stavby záväznú podmienku č. 14/ a vo zvyšku prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Záväznou podmienkou č. 14/ žalovaný určil, že v kolaudačnom konaní jeho navrhovateľ predloží akustický posudok z objektivizácie hluku vo vnútorných priestoroch bytov č. XX (susediaci byt) a č. X (byt nachádzajúci sa pod bytom č. XX) od vnútorných zdrojov hluku z premiestnenej kuchyne v byte č. XX z hľadiska dodržania prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku podľa vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z.z., ktorý vykoná odborne spôsobilá osoba. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pritom vyplynulo, že žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami stavebného úradu a jeho právnym posúdením veci s tým, že doplnením výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia o povinnosť objektivizácie hluku po zrealizovaní protihlukových opatrení budú hlukové pomery, ktoré boli v administratívnom konaní medzi účastníkmi sporné, overené spôsobom upraveným v § 20 ods. 1 a ďalších ustanoveniach vyhlášky č. 532/2002 Z.z. 52. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Podaním žaloby môže vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu, rozhodnutia alebo opatrenia, s rovnakými právami, aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Správny súdny poriadok v § 182 ods. 1 písm. e/ ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné („žalobné body“). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, teda konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správny súd nemá oprávnenie
za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu a nemá ani oprávnenie v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánov 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 21 -
verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi, ktoré boli uplatnené v podanej správnej žalobe, najneskôr však v zákonnej lehote na jej podanie (§ 62 ods. 1 SSP). Výnimku z tohto pravidla obsahuje § 134 ods. 2 SSP, avšak v preskúmavanej veci sa o takýto prípad nejedná. 53. Preskúmaním veci správny súd zistil, že po vykonaní štátneho stavebného dohľadu, ktorým bolo zistené, že ďalší účastník 1/ zrealizoval stavbu bez stavebného povolenia, požiadal ďalší účastník 1/ stavebný úrad o dodatočné povolenie stavby. Na základe ním predloženého statického posudku, posudku vzduchovej nepriezvučnosti steny a projektu zdravotechniky dospel stavebný úrad k záveru, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom a osobitnými predpismi, a preto v konaní o dodatočnom povolení stavby po umožnení účastníkom konania uplatniť ich procesné práva v zmysle § 61 ods. 3 Stavebného zákona a § 33 ods. 2 Správneho poriadku stavbu podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona dodatočne povolil, určil podmienky na dokončenie stavby a pre realizáciu protihlukových úprav medzi premiestnenou kuchyňou bytu č. XX a izbou susedného bytu č. XX, ktorého vlastníčkou je žalobkyňa a v rozhodnutí sa vysporiadal aj s námietkami žalobkyne, ktoré v konaní vzniesla. Žalovaný po oboznámení účastníkov konania s podaným odvolaním s výzvou na vyjadrenie k nemu odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie zmenil v rozsahu uvedenom v bode 4/ tohto rozsudku za účelom objektivizácie a overenia úrovne hluku podľa § 20 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. po zrealizovaní protihlukových opatrení v kolaudačnom konaní s tým, že inak sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového orgánu verejnej správy. 54. Predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88 a nasl. Stavebného zákona je zistenie stavebným úradom, že stavba, resp. jej časť bola postavená, resp. sa začala stavať bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne buď z vlastného podnetu alebo doručením žiadosti o dodatočné povolenie stavby konanie a vyzve stavebníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú §§ 58 až 66 Stavebného zákona upravujúce stavebné konanie o vydaní stavebného povolenia. 55. Žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatočné zistenie skutkového stavu veci argumentujúc, že žalovaný a stavebný úrad považovali Posudok vzduchovej nepriezvučnosti steny vypracovaný Ing. E., autorizovaným stavebným inžinierom pre oblasť statika stavieb v spolupráci a autorizovaným architektom Ing. Arch. S. T. v 04/2020 a predložený stavebnému úradu dňa 16. 04. 2020 za dostatočný, náležitý a relevantný dôkaz pre záver, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, hoci uvedený posudok stavebný úrad v administratívnom konaní nepovažoval za dostatočný dôkaz o súlade stavby s verejnými záujmami. Konanie 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 22 -
prvostupňového orgánu verejnej správy, t. j. stavebného úradu a konanie žalovaného ako odvolacieho orgánu tvoria jeden celok, a preto aj výsledok ich konania, vydané prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného je z hľadiska uplatnených námietok nezákonnosti potrebné posudzovať vo vzájomných súvislostiach. Uvedená žalobná námietka bola dôvodná, pretože mala oporu v zistenom skutkovom stave veci a platnej právnej úprave, a preto bola dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia pre zistenie skutkového stavu veci, ktoré bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Nedostatočné zistenie skutkového stavu veci je vadou konania, pre ktorú správny súd preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy zruší. Nedostatočným zistením skutkového stavu veci je aj pochybenie pri jeho zisťovaní. Nedostatky v skutkových zisteniach sa môžu prejaviť v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že posudok vzduchovej nepriezvučnosti steny vypracovaný Ing. R. E., autorizovaným stavebným inžinierom pre oblasť statika stavieb XXXX*I.*X-X nepovažoval stavebný úrad v priebehu administratívneho konania za dostatočný podklad pre posúdenie, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pretože z hľadiska svojej akreditovanej odbornosti má Ing. R. E. oprávnenie na posudzovanie mechanickej odolnosti a stability stavieb a vydávanie posudkov v oblasti statiky a dynamiky nosných konštrukcií. Nemá oprávnenie posudzovať stavbu z hľadiska akustiky, a preto ďalšieho účastníka 1/ výzvou zo dňa 05. 05. 2020 vyzval na predloženie návrhu riešenia odhlučnenia miestnosti, v ktorej je umiestnená spojená kuchyňa s obývacou izbou bytu č.
XX vo vzťahu k izbám susedných bytov (byt žalobkyne a byt pod bytom č. XX) s tým, že odborne spôsobilou osobou na jeho vypracovanie je inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb (označenie 4-1, 4-3, modré razítko). Napriek uvedenému stavebný úrad a žalovaný založili svoj záver o súlade stavby s verejnými záujmami okrem Statického posudku, Posudku zdravotechniky aj na Posudku vzduchovej nepriezvučnosti steny z 04/2020, ktorý vypracoval Ing. R. E. a ktorý bez toho, aby z jeho obsahu vyplynulo, že sa na jeho vypracovaní podieľal aj Ing. arch. S. T., autorizovaný architekt, bol opatrený aj jeho pečiatkou a podpisom (zrejme na základe podanej výzvy z 05. 05. 2020, čo z obsahu administratívneho spisu nemožno spoľahlivo zistiť). Podstatou tejto žalobnej námietky bolo, že v administratívnom konaní neboli zisťované reálne hlukové pomery v byte žalobkyne po premiestnení kuchyne do obytnej miestnosti bytu č. XX (s inštalovanými technickými zariadeniami - kuchynská linka, drez, spotrebiče a stavebno - technickým prípojným príslušenstvom - potrubia) susediacej s jej jedinou obytnou miestnosťou, a preto je rozhodnutie žalovaného (v spojení s rozhodnutím stavebného úradu), podľa ktorých dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Preskúmaním veci správny súd zistil, že z Posudku vzduchovej nepriezvučnosti steny vyplýva, že jeho obsahom bolo riešenie posúdenia vzduchovej nepriezvučnosti medzibytovej deliacej steny medzi bytom č. XX a bytom žalobkyne s tým, že išlo o dodatok k Statickému posudku stavebných úprav bytu č. XX. Posúdenie bolo vykonané podľa STN 73 0532 a bolo zistené, že deliaca stena je keramická, s hrúbkou 200 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 23 -
mm aj s omietkou, jej vzduchová nepriezvučnosť činí 44 dB a teda nevyhovuje pre deliacu medzibytovú stenu. Ďalej z obsahu Posudku vyplynulo, že zvýšenie nepriezvučnosti uvedenej steny medzi izbou bytu č. XX, v ktorej bola oproti pôvodnému účelu jej užívania umiestnená kuchyňa, a ktorá susedí s jedinou izbou bytu žalobkyne sa dosiahne predsadenou stenou Rigips na kovovej podkonštrukcii s označením 3.22.00 kód OK11, a to o 12 dB, teda po umiestnení predsadenej steny sa dosiahne jej celková nepriezvučnosť v rozsahu 56dB, čo je nepriezvučnosť vyhovujúca STN 73 0232, tabuľka 1. Podľa nej je pre obytné a iné miestnosti druhých bytov požadovaná zvuková izolácia pre steny v rozsahu minimálne 52 dB. Pravidlá pre výkon regulovaného povolania autorizovaného stavebného inžiniera sú upravené v zákone č. 138/1992 Zb. s tým, že odborne spôsobilou osobou pre posúdenie vzduchovej nepriezvučnosti deliacej medzibytovej steny je autorizovaný stavebný inžinier v oblasti stavebných konštrukcií, konkrétne inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb v podkategórií stavebná fyzika, čo je odbor, ktorý je zameraný na posudzovanie hlučnosti vo vnútri budov cez vnútorné deliace zvislé a vodorovné konštrukcie. Autorizovaný stavebný inžinier je ten, kto je zapísaný v zozname autorizovaných stavebných inžinierov na základe získania odbornej kvalifikácie podľa § 2, § 3 ods. 3 uvedeného zákona a splnenia ďalších podmienok podľa § 15 a ktorý je podľa § 5 citovaného zákona autorizovanou osobou na poskytovanie buď komplexných architektonických a inžinierskych služieb a súvisiaceho technického poradenstva (písm. a) alebo na poskytovanie služieb v niektorej v písm. b) vymedzenej kategórii, okrem iného aj v kategórii konštrukcie pozemných stavieb, ktorá ho podľa ods. 3 oprávňuje na vyhotovovanie projektovej dokumentácie na stavebné povolenie a na poskytovanie technického a ekonomického poradenstva týkajúceho sa konštrukcíí pozemných a inžinierskych stavieb. Hoci Ing. R. E., autorizovaný stavebný inžinier pre oblasť statiky stavieb nie je osobou akreditovanou na posudzovanej vzduchovej nepriezvučnosti steny, Ing. arch. S. T., ktorý sporný posudok opatril svojou pečiatkou a podpisom je ako autorizovaný architekt v zmysle § 4 písm. b) uvedeného zákona oprávnený na vykonávanie komplexnej projektovej činnosti, najmä na vypracúvanie architektonických návrhov a dokumentácie umiestňovania stavieb a ich zmien, projektovej dokumentácie stavieb a ich zmien vrátane ich interiérov a exteriérov, ako aj rekonštrukcií a modernizácií budov a obnovy stavebných pamiatok aj na vyhotovovanie odborných posudkov, odhadov a dobrozdaní (písm. g) a ktorý bol považovaný za dostatočný a relevantný podklad pre vydané rozhodnutia v preskúmavanom konaní. Napriek uvedenému nebolo možné považovať Posudok vzduchovej nepriezvučnosti steny za náležitý a dostatočný podklad pre vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby tak, ako to žalobkyňa dôvodne namietala, pretože bez posúdenia konkrétnych hlukových pomerov vzniknutých v byte žalobkyne v dôsledku vykonanej stavby nebol dostatočne zistený skutkový stav veci pre prijatý záver, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, teda aj verejným záujmom na ochrane zdravia spočívajúceho v ochrane pred hlukom šíriacim sa do bytu žalobkyne z bytu č. 10. Stavebný úrad má už v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle § 66 ods. 1, 3 písm. b) v spojení s § 88a ods. 1 a ods. 4 a § 88a ods. 7 Stavebného zákona určiť podmienky na dokončenie stavby a tak zabezpečiť, že stavba bude postavená tak, aby zabezpečovala ochranu pred hlukom, čo v danej veci nebolo splnené, pretože 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 24 -
nariadenie protihlukových opatrení podľa Posudku vzduchovej nepriezvučnosti steny z 04/2020 nezohľadňuje reálnu intenzitu hluku šíriaceho sa z bytu č. XX do bytu žalobkyne. Preto dospel po preskúmaní veci správny súd k záveru, že stavebný úrad a žalovaný vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keď pred vydaním rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby na základe relevantných dôkazov nezistili, či intenzita šíriaceho sa hluku z izby bytu č. XX, do ktorého bola umiestnená kuchyňa, do jedinej izby bytu žalobkyne nepresahuje záväzné limity šíreného hluku. Bez zistenia konkrétnych hlukových pomerov a ich vyhodnotenia, či presahujú alebo nepresahujú limity stanovené zákonom za účelom ochrany pred hlukom podľa § 16 ods. 1, 2 písm. a) vyhlášky č. 532/2002 Z.z., § 20 ods. 1, 2 písm. b), ods. 5 a 6 citovanej vyhlášky, § 3 ods. 1 vyhlášky č. 549/2007 Z.z. a § 2 ods. 1 písm. z) vyhlášky č. 355/2007 Z.z. bol ich záver, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami predčasný, a preto bola námietka nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatočne zistený skutkový stav veci dôvodná. Uvedený nedostatok rozhodnutia stavebného úradu nebol podľa názoru správneho súdu odstránený ani doplnenou podmienkou dokončenia stavby pod bodom 14/ (zmenou prvostupňového rozhodnutia), pretože prípadné akustickým posudkom overené zistenie, že stavba nezabezpečuje zákonom vyžadovanú ochranu pred hlukom nebude mať za následok odstránenie stavby, teda stavebným zákonom predpokladaný dôsledok existencie stavby zrealizovanej bez stavebného povolenia a v rozpore s verejnými záujmami ochrany proti hluku, ale len prípadné nevydanie rozhodnutia o povolení jej užívania, čo nie je zákonom predpokladaný následok existencie stavby postavenej bez stavebného povolenia v konaní o dodatočnom povolení stavby. Inak povedané, prípadné neskolaudovanie stavby by nevylúčilo jej ďalšiu existenciu napriek možnému zisteniu, že bola postavená v rozpore so zákonom, čím by de facto došlo k obchádzaniu účelu konania o dodatočnom povolení stavby. 56. Stavebný úrad pochybil, keď pre svoje skutkové závery, ktoré boli podkladom pre vydanie jeho rozhodnutia akceptoval Posudok o vzduchovej nepriezvučnosti steny, ktorý nezohľadňoval skutočný stav v danej veci, ale len STN 73 0532 všeobecne určené technické parametre medzibytovej steny bez ohľadu na reálne zaťaženie žalobkyne hlukom po vykonaní predmetnej stavby. Rovnako pochybil aj žalovaný, keď pre uvedený nedostatok prvostupňového rozhodnutia rozhodnutie stavebného úradu nezrušil napriek tomu, že bolo založené na nedostatočnom dôkaze. Každý dôkaz musí byť v administratívnom konaní hodnotený z hľadiska jeho hodnovernosti, závažnosti a zákonnosti, a to jednotlivo aj v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi. Posudok vzduchovej nepriezvučnosti steny, ktorý neposkytoval odpoveď na v konaní spornú otázku skutočnej intenzity hluku prenášaného z bytu č. XX do obytnej miestnosti bytu žalobkyne nemohol byť podkladom prvostupňového rozhodnutia ani rozhodnutia žalovaného, pretože nespĺňal požiadavku na jeho závažnosť, teda spôsobilosť preukázať rozhodné skutočnosti pre vydanie rozhodnutia.. Žalovaný preto postupoval v rozpore s § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku, keď rovnako ako stavebný úrad považoval za podklad svojho rozhodnutia aj takýto nedostatočný dôkaz, pretože si pre rozhodnutie neobstaral potrebné podklady a nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 25 -
stavu veci. V preskúmavanom administratívnom konaní o dodatočnom povolení stavby ďalšieho účastníka 1/ bolo pre jej povolenie podstatné skutkové zistenie, že táto stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Jedným z osobitných predpisov je aj vyhláška č. 532/2002 Z.z., ktorá zabezpečuje ochranu pred hlukom a vibráciami. Stavbu postavenú bez stavebného povolenia možno dodatočne povoliť len vtedy, pokiaľ nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými, okrem iného, aj osobitnými predpismi, a teda len v tom prípade, ak stavba je zhotovená tak, aby svojimi vlastnosťami zabezpečovala v akusticky chránenej miestnosti ochranu proti hluku šíriacemu sa vzduchom z iného uzavretého priestoru v budove. Práve táto skutková okolnosť bola v administratívnom konaní sporná, keď žalobkyňa v celom jeho priebehu namietala, že predmetnou stavbou, ktorou došlo k zmene účelu jej užívania tým, že do miestnosti určenej na bývanie bola premiestnená kuchyňa so súvisiacimi vodovodnými, kanalizačnými a inými prípojkami, s umiestnením zariadení a spotrebičov, ktoré jej v dôsledku šíriaceho sa nadmerného zvuku znemožňujú riadne užívanie jej nehnuteľnosti, a preto bolo povinnosťou stavebného úradu a žalovaného dôsledne sa touto skutkovou okolnosťou zaoberať, pretože stavba, ktorá podľa osobitných predpisov nadlimitne obmedzuje vlastníkov susediacich bytov v ich užívaní nemôže byť v súlade s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi. Rozhodnutie stavebného úradu bolo v dôsledku nedostatočného zistenia skutkového stavu veci týkajúceho sa existencie a miery hluku šíriaceho sa z realizovanej stavby do s ňou susediacich bytov vydané predčasne. Bez náležitého zistenia týchto skutkových okolností nemohol stavebný úrad a žalovaný dospieť k záveru, že dodatočné povolenie predmetnej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi, pretože pred vydaním
rozhodnutia nezistil, či je stavba zhotovená tak, aby svojimi vlastnosťami zabezpečovala ochranu proti hluku vo vzťahu k bytu žalobkyne. Posudok zvukovej nepriezvučnosti steny, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného a stavebného úradu nezohľadňoval skutočný stav veci, pretože aj po vybudovaní predsadenej steny so zlepšením vzduchovej nepriezvučnosti o 12 dB v porovnaní s pôvodne existujúcou stenou bude táto zodpovedať STN 73 0532 pre obytné a iné miestnosti druhých bytov bez zohľadnenia konkrétnych stavebných úprav a technického vybavenia umiestneného v obytnej miestnosti, ktorej účel užívania bol dotknutou stavbou zmenený. Napriek tomu, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku môže odvolací orgán (žalovaný) rozhodnutie stavebného úradu zmeniť, ak sú pre to dôvody, tak ako to žalovaný preskúmavaným rozhodnutím aj učinil, vykonaná zmena nie je podľa správneho súdu spôsobilá konvalidovať nedostatky prvostupňového rozhodnutia. Jej obsahom totiž je len predloženie akustického posudku v kolaudačnom konaní, ktorým má byť objektivizovaný hluk vo vnútornom prostredí bytov susediacich s bytom č. XX, ktorý vykoná osoba odborne spôsobilá na uvedenú činnosť a bez predloženia ktorého nebude predmetná stavba skolaudovaná, teda nebude povolené jej užívanie. Takýmto postupom však nebude naplnený účel § 88a a nasledujúcich Stavebného zákona a síce, že stavba postavená bez stavebného povolenia môže ako taká existovať len vtedy, ak jej existencia nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Nevydanie povolenia na užívanie predmetnej stavby do 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 26 -
existencie tejto stavby nijako nezasiahne. Z obsahu administratívneho spisu pritom vyplýva, že byt dotknutý predmetnou stavbou sa reálne už užíva, a to aj bez vydania kolaudačného rozhodnutia. 57. Uvedené bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e) a vrátenie mu veci na ďalšie konanie podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia. V ďalšom konaní, v ktorom je žalovaný v zmysle § 191 ods. 6 SSP viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v tomto rozsudku, žalovaný zvolí príslušný procesný postup tak, aby výsledkom administratívneho konania bolo riadne zistenie skutkového stavu veci pre záver, že dodatočné povolenie predmetnej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami tak, ako to predpokladá § 88a ods. 1 Stavebného zákona. Stavba, ktorá je predmetom konania o dodatočnom povolení stavby môže byť v administratívnom konaní povolená len vtedy, ak bude na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci nesporne preukázané, že jej existencia nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom a osobitnými predpismi teda, že je zrealizovaná tak, aby svojimi vlastnosťami zabezpečila v akusticky chránenej miestnosti ochranu proti hluku nad stanovené limity tak, ako predpokladá § 20 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. 58. Námietka nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia založená na tvrdeniach, že jedinou ingerenciou orgánu verejnej správy v administratívnom konaní bolo vykonanie štátneho stavebného dohľadu, že napriek nezákonným stavebným zásahom ďalšieho účastníka 1/ stavebný úrad vychádzal len z podkladov, ktoré ďalší účastník 1/ predložil, že vo veci nevykonal miestne zisťovanie, ani nenariadil ústne pojednávanie, čím boli porušené jej práva vyplývajúce z § 33 ods. 1 Správneho poriadku, a to klásť svedkom a znalcom otázky nebola dôvodná, pretože bola nekonkrétna alebo nemala oporu v obsahu administratívneho spisu a v platnej právnej úprave. Žalobný bod týkajúci sa jedinej ingerencie orgánov verejnej správy v konaní bol nekonkrétny vo vzťahu k namietanej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, pretože žalobkyňa nijakým spôsobom vecne nezdôvodnila, aký vplyv malo mať uvedené tvrdenie na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Správny súd je v preskúmavacom konaní viazaný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v podanej správnej žalobe. To znamená, že namietanú nezákonnosť rozhodnutia môže preskúmať len zo žalobných dôvodov. Nie je oprávnený ich za žalobkyňu dopĺňať, konkretizovať alebo vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu. Na základe takto všeobecne formulovanej žalobnej námietky, ktorá neobsahovala žiadnu vecnú argumentáciu nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, a preto bola nedôvodná. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobkyňa sa mýli v tvrdení, že jedinou ingerenciou orgánu verejnej správy v konaní bolo vykonanie štátneho stavebného dohľadu, pretože štátny stavebný dohľad nie je súčasťou konania o dodatočnom povolení stavby. Predstavuje osobitný, svojím charakterom inšpekčný postup vykonávaný subjektami uvedenými v § 91 Stavebného zákona, ktorého účelom je zabezpečenie ochrany verejných záujmom a práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby, jej zmeny, 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 27 -
z vlastností stavby pri jej užívaní a pod. tak, ako to vyplýva z § 98 ods. 1 Stavebného zákona a za tým účelom majú (okrem iného) oprávnenie zisťovať, či sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia (§ 98 ods. 2 písm. a) Stavebného zákona). V prípade, že štátny stavebný dohľad na stavbe zistí závadu, prijme opatrenia, resp. vydá rozhodnutie v zmysle § 102 Stavebného zákona. V preskúmavanej veci bolo štátnym
stavebným dohľadom, vykonaným dňa 13. decembra 2019 zistené, že stavebník - ďalší účastník 1/ začal s realizáciou stavby v novembri 2019 bez stavebného povolenia a vykonal stavebné úpravy spočívajúce v zmene užívania stavby, keď na mieste pôvodnej izby zrealizoval kuchyňu. Bol preto v súlade s § 102 ods. 1 Stavebného zákona vyzvaný, aby do 30 dní urobil nápravu a podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby spolu s projektovou dokumentáciou - zdravotechnika, VZT. Následne orgán štátneho stavebného dohľadu podaním zo dňa 14. januára 2020 oboznámil stavebný úrad s výsledkami jeho zistení a s prijatými opatreniami, čím bol štátny stavebný dohľad v predmetnej veci ukončený. Poukázal na § 85 ods. 1 Stavebného zákona s tým, že stavba sa môže užívať len na účel určený v kolaudačnom konaní a § 85 ods. 2 Stavebného zákona, podľa ktorého zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby prejedná stavebný úrad v stavebnom konaní a po jej ukončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby. Z hľadiska zisteného skutkového stavu veci orgán štátneho stavebného dohľadu v oznámení uviedol, že byt č. XX, v ktorom bola realizovaná stavba sa nachádza na X.. poschodí v bytovom dome súpisné č. XXXX na ul. Q. J.. XX v T. T. na KN- C parcele č. XXXX/X v k. ú. T. T.. Stavebné práce sú už v podstate ukončené, stavebník (ďalší účastník 1/) vykonal udržiavacie práce v celom byte. Umiestnil kuchyňu spojenú s obývacou izbou do pôvodnej izby s balkónom (v tomto priestore bola ponechaná existujúca podlaha, neboli vykonané stavebné úpravy na odhlučnenie tohto priestoru od ich susedov) a v mieste pôvodnej kuchyne odstránil špajzu a napojenia na pôvodnú kuchynskú linku. WC a kúpeľňa zostali na pôvodnom mieste, len boli stavebne spojené a vytvárajú jeden priestor. Spojením kuchyne s obývacou izbou vznikol nový účel využitia tejto miestnosti. Samotné konanie o dodatočnom povolení stavby bolo v zmysle § 18 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Stavebného zákona začaté podaním žiadosti o dodatočné povolenie stavby, ktorá bola stavebnému úradu ďalším účastníkom 1/ doručená dňa 20. decembra 2019 a ku ktorej priložil statický posudok vypracovaný v 12/2019 Ing. R. E., autorizovaným stavebným inžinierom - statika stavieb. Jeho predmetom bolo posúdenie vybúrania nenosných murovaných priečok v miestnosti kúpeľne a kuchyne, výmena dverných výplní, výmena jestvujúcej podlahy za novú podlahu s rovnakou hmotnosťou ako pôvodná podlaha a zmena účelu miestnosti so záverom, že stavebné úpravy nezasahujú do nosných konštrukcií, a preto posúdenie stavebných úprav nevyžaduje posúdenie konštrukcie statickým výpočtom, pretože nedochádza k zmene zaťaženia na nosnej konštrukcii. Stavebný úrad ďalšieho účastníka 1/ následne výzvami zo dňa 14. januára 2020, 13. marca 2020 a 5. mája 2020 vyzval na predloženie konkrétne špecifikovaných dokladov v zmysle § 88a Stavebného zákona pre účely preukázania, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom a osobitnými predpismi a za tým účelom konanie prerušil 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 28 -
na 30 dní od doručenia každej z výziev. Po ich predložení Oznámením zo dňa 11. júna 2020 účastníkom konania oznámil začatie stavebného konania o dodatočnom povolení stavby a upustenie od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, účastníkom konania v stanovenej lehote umožnil uplatniť ich pripomienky a námietky a poučil ich o možnosti nahliadnuť do podkladov rozhodnutia. Oznámenie o začatí stavebného konania o dodatočnom povolení stavby bolo vo forme verejnej vyhlášky zverejnené na úradnej tabuli stavebného úradu a na jeho elektronickej úradnej tabuli v čase od 16. júna 2020 do 2. júla 2020 a osobitne bolo doručené na vedomie ďalšiemu účastníkovi 1/, ďalšiemu účastníkovi 2/ a novej vlastníčke bytu č. 10 Mgr. P. P.. Písomné námietky podala len žalobkyňa podaním zo dňa 29. júna 2020, s ktorými sa stavebný úrad vysporiadal v prvostupňovom rozhodnutí. Po odvolaní žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu stavebný úrad o ňom upovedomil ostatných účastníkov konania a vyzval ich, aby sa k odvolaniu vyjadrili a to verejnou vyhláškou, ktorá bola vyvesená na úradnej tabuli stavebného úradu v čase od 7. septembra do 23. septembra 2020. Stavebný úrad odvolaniu žalobkyne nevyhovel a postúpil ho žalovanému. Z uvedeného vyplýva, že jedinou ingerenciou orgánov verejnej správy v konaní o dodatočnom povolení stavby nebolo len vykonanie štátneho stavebného dohľadu tak, ako to žalobkyňa namietala jednak preto, že štátny stavebný dohľad nie je súčasťou konania o dodatočnom povolení stavby, ale najmä preto, že práve samotné konanie o dodatočnom povolení stavby, ktoré bolo začaté podaním žiadosti ďalšieho účastníka 1/ o dodatočné povolenie stavby a ktoré bolo po vykonaní vyššie uvedených procesných postupov ukončené rozhodnutím stavebného úradu v spojení s rozhodnutím žalovaného, je zákonom predpokladanou ingerenciou orgánov verejnej správy nadväzujúcou na zistenie, že ďalší účastník 1/ realizoval stavbu bez stavebného povolenia. Z uvedených dôvodov bola táto žalobná argumentácia pre jej nekonkrétnosť a tiež rozpor s obsahom administratívneho spisu nedôvodná. 59. Nemohla obstáť ani argumentácia žalobkyne týkajúca sa nevykonania miestneho zisťovania a nenariadenia ústneho pojednávania, čím mali byť žalobkyni odňaté jej procesné práva v zmysle § 33 ods. 1 Správneho poriadku, pretože bola nekonkrétna a naviac nemala oporu v obsahu administratívneho
spisu, ani platnej právnej úprave. Dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia je v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) Správneho poriadku len také porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré bolo podstatné, teda také, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobkyňa v žalobe netvrdila a ani nepreukázala konkrétne špecifické dôvody odôvodňujúce záver, že nariadenie miestneho zisťovania, resp. ústneho pojednávania by malo (mohlo mať) vplyv na skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a ich následné právne posúdenie. Žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by mohli byť zistené miestnym zisťovaním, a z ktorých by zároveň bolo možné vyvodiť nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia pre nesprávne/nedostatočne zistený skutkový stav veci alebo pre jeho nesprávne právne posúdenie. Neuviedla ani porušenia akého zákonného ustanovenia sa mal žalovaný, resp. stavebný úrad dopustiť, keď miestne pojednávanie ani ústne 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 29 -
pojednávanie nenariadil a ako to ovplyvnilo výsledok jeho rozhodnutia. Podľa § 88a ods. 7 Stavebného zákona sa na konanie o dodatočnom povolení stavby použije (okrem iných) aj § 61 ods. 2 Stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Z rozhodnutia stavebného úradu pritom vyplýva, že od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania upustil preto, že mu boli dobre známe pomery staveniska a žiadosť ďalšieho účastníka o dodatočné povolenie stavby po doplnení vyžadovaných podkladov poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie, či jej dodatočné povolenie je alebo nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom a osobitnými predpismi, čo účastníkom konania oznámil v Oznámení o začatí stavebného konania o dodatočnom povolení stavby a o upustení ústneho pojednávania a miestneho zisťovania zo dňa 11. júna 2020. Z uvedeného vyplýva, že upustenie od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania je zákonnou možnosťou, ktorú stavebný úrad využil uplatnením zákonného dôvodu a síce, že sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť ďalšieho účastníka 1/ poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Existenciu týchto zákonných dôvodov pre možnosť upustenia od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania žalobkyňa nespochybnila žiadnym relevantným spôsobom. Netvrdila, aké konkrétne skutočnosti boli v administratívnom konaní pred vydaním rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby opomenuté v dôsledku nevykonania ústneho pojednávania alebo miestneho zisťovania ani to, aký by bol ich konkrétny dopad na zákonnosť rozhodnutí vydaných v administratívnom konaní. Táto žalobná námietka preto nebola spôsobilá na to, aby na jej všeobecne formulovanom základe mohol správny súd preskúmať namietaný postup (absenciu ústneho pojednávania a miestneho zisťovania) pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Na prijatie záveru o nezákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia žalovaného, resp. prvostupňového rozhodnutia nestačí, ak žalobkyňa namietala nevykonanie miestneho zisťovania a ústneho pojednávania bez toho, aby súčasne uviedla konkrétne dôvody majúce vplyv na výsledok meritórneho rozhodnutia, teda rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, ktoré mali byť pri ústnom pojednávaní alebo miestnom zisťovaní zisťované a neboli. Nevykonaním miestneho zisťovania by stavebný úrad nezistil žiadne nové skutočnosti, keďže stavba už bola ukončená, čo bolo konštatované už orgánom štátneho stavebného dohľadu. Preto, ak žalobkyňa nenamietala, že po uskutočnení štátneho stavebného dohľadu došlo na predmetnej stavbe k novým skutočnostiam, ktoré neboli stavebnému úradu pred vydaním prvostupňového rozhodnutia známe, nemohlo mať nevykonanie miestneho zisťovania žiadny vplyv na skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre vydanie preskúmavaného a prvostupňového rozhodnutia. Vplyv na rozhodnutie v konaní o dodatočnom povolení stavby by mohli mať len také zmeny na predmetnej stavbe, ktoré boli vykonané po uskutočnení štátneho stavebného dohľadu a ktoré neboli v konaní o dodatočnom povolení stavby v dôsledku nevykonania miestneho zisťovania a ústneho pojednávania zistené, avšak existenciu takýchto zmien žalobkyňa netvrdila a nevyplynuli ani z obsahu administratívneho spisu. Takto všeobecne formulovanú a nekonkrétnu žalobnú námietku možno preto považovať len za vyjadrenie 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 30 -
všeobecného nesúhlasu žalobkyne s právnym posúdením veci prvostupňovým rozhodnutím a rozhodnutím žalovaného, avšak bránili tomu, aby mohol správny súd, ktorý je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný žalobnými bodmi dospieť na ich základe k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Nemožno prisvedčiť žalobkyni, že v súvislosti s nevykonaním miestneho zisťovania a ústneho pojednávania jej bola odňatá možnosť klásť svedkom a znalcom otázky, čím boli porušené jej procesné práva vyplývajúce z § 33 ods. 1 Správneho poriadku, pretože v administratívnom konaní neboli vypočutí žiadni svedkovia ani znalci, teda ich výpovede netvorili podklad prvostupňového
rozhodnutia, resp. rozhodnutia žalovaného. Ďalší účastník 1/, ktorý bol stavebníkom predmetnej stavby nemal v administratívnom konaní postavenie svedka, ale účastníka konania. Žalobkyňa a ani iný účastník administratívneho konania nenavrhli vypočutie svedkov, prípadne znalcov. Bez toho, aby bol v administratívnom konaní nariadený výsluch svedkov, resp. znalcov na ústnom pojednávaní, nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobkyne klásť svedkom a znalcom pri ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke otázky, a preto k porušeniu jej práv vyplývajúcich z § 33 ods. 1 Správneho poriadku nedošlo. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nevykonanie miestneho zisťovania a ústneho pojednávania predstavuje zákonnú alternatívu, ktorú stavebný úrad využil na základe zákonných dôvodov majúcich oporu v obsahu administratívneho spisu, preto nebolo nenariadenie ústneho pojednávania a nevykonanie miestneho zisťovania nezákonným postupom orgánu verejnej správy v preskúmavanom administratívnom konaní, ale išlo o ich zákonných postup zvlášť, keď žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by rozporovali existenciu zákonných dôvodov pre nevykonanie ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. 60. Pre nekonkrétnosť a nedostatok opory v obsahu administratívneho spisu a platnej právnej úprave nemohla obstáť ani žalobná námietka týkajúca sa tvrdenia žalobkyne, že žalovaný a stavebný úrad vychádzali pri vydaní rozhodnutia len z podkladov ďalšieho účastníka 1/. Žalobkyňa neuviedla žiadny skutkový a právny dôvod, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že uvedený postup orgánov verejnej správy bol nezákonný. Pre záver o nezákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia žalovaného, resp. prvostupňového rozhodnutia nestačí, pokiaľ žalobkyňa uvedenú skutočnosť namietala bez toho, aby súčasne uviedla konkrétne skutkové a právne dôvody majúce vplyv na rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, preto takto všeobecne formulovanú a nekonkrétnu žalobnú námietku možno považovať len za jej všeobecný nesúhlas s rozhodnutím žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalobkyňa konkrétne nenamietala, aké iné podklady rozhodnutia stavebný úrad, resp. žalovaný pri rozhodovaní opomenul, prípadne aký konkrétny v konaní navrhovaný dôkaz nevykonal, ani neuviedla, porušenia akého zákonného ustanovenia sa mal žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy dopustiť, pokiaľ pri rozhodovaní vychádzal z tých podkladov, ktoré v konaní predložil ďalší účastník 1/. Správny súd, ktorý je viazaný žalobnými bodmi, nemá oprávnenie za žalobkyňu konkretizovať, dopĺňať, prípadne vyhľadávať z administratívneho spisu dôvody ňou tvrdenej nezákonnosti. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na § 34 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že na dokazovanie 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 31 -
možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, pričom účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe, avšak vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý ich hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Poukazuje tiež na § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ktorý upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu v konaní o nepovolených stavbách. Z jeho ods. 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady na preukázanie, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, teda záujmami chránenými Stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán verejnej správy. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z § 126 Stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných zákonov podľa tohto, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma a pod. Pokiaľ vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby (§ 88a ods. 2 Stavebného zákona). Rovnako stavebný úrad postupuje a nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník neunesie dôkazné bremeno a na základe predložených dokladov nepreukáže, že nepovolená stavba alebo jej časť nie je v rozpore s verejným záujmom (§ 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalovaný a stavebný úrad neporušili zákon, pokiaľ boli podkladom pre vydanie ich rozhodnutí doklady, ktoré predložil ďalší účastník 1/, pretože on má v zmysle § 88a ods. 1 Stavebného zákona dôkaznú povinnosť preukázať, že existencia ním realizovanej stavby bez stavebného povolenia nie je v rozpore s verejnými záujmami. Preto bola táto žalobná námietka nedôvodná. 61. V súvislosti so žalobnou námietkou týkajúcou sa opakovaných výziev stavebného úradu adresovaných ďalšiemu účastníkovi na predloženie tých istých dokladov o tom, že dodatočné povolenie jeho stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, správny súd nezákonnosť rozhodnutia žalovaného
nezistil, pretože bola vo vzťahu k tvrdenej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia pre nesprávny procesný postup nekonkrétna, a preto bola nedôvodná. Pre posúdenie dôvodnosti tejto žalobnej námietky bolo podstatné to, že dôvodom na zrušenie rozhodnutia nie je akékoľvek porušenie predpisov o konaní pred orgánom verejnej správy, ale len také, ktoré je podstatné, teda také, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Uvedenou právnou problematikou sa vo svojej judikatúre už viackrát zaoberal Ústavný súd aj Najvyšší súd SR so záverom, že správny súd neprihliada na také procesné vady konania, ktoré, ak by aj boli 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 32 -
odstránené v prípade zopakovania konania, by nemali za následok iný výsledok rozhodnutia vo veci. Inak povedané, rozhodnutie vydané v administratívnom konaní sa nezrušuje preto, aby sa zopakovalo konanie, ak by výsledkom jeho zopakovania nemohlo byť iné, pre žalobkyňu priaznivejšie rozhodnutie. Žalobkyňa pritom správnemu súdu neposkytla žiadnu vecnú argumentáciu, ktorú by mohol podrobiť preskúmaniu a na základe ktorej by mohol dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Neuviedla žiadny dôvod, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že ňou namietaný procesné postup v administratívnom konaní bol podstatným porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, v dôsledku ktorého by po odstránení tejto chyby v novom konaní bol jeho výsledok pre ňu priaznivejší, pretože by stavba, s ktorou nesúhlasila, nebola dodatočne povolená. Podkladom pre rozhodnutia vydané v administratívnom konaní boli vyššie označené posudky predložené ďalším účastníkom 1/, a preto po predložení vyžadovaných dokladov nebol dôvod na postup podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona. Žalobkyňa pritom neoznačila žiadny v konaní vyžadovaný doklad, ktorý nebol ďalším účastníkom konania predložený ani na opakované výzvu stavebného úradu a ktorého absencia odôvodňovala začatie konania o odstránení stavby, pretože ďalší účastník nepreukázal, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Bez konkretizácie takého dôkazu nebolo možné dospieť k záveru, že v prípadne nariadenom novom konaní by došlo k nariadeniu odstránenia stavby pre nepredloženie potrebných dokladov, a teda k rozhodnutiu, ktoré by bolo pre žalobkyňu výhodnejšie, keďže s dodatočným povolením stavby nesúhlasí. Preto bola táto žalobná námietka nedôvodná. Pre úplnosť správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že ďalší účastník 1/ spolu so žiadosťou o dodatočné povolenie stavby zo dňa 20. decembra 2019 predložil len statický posudok Ing. E. napriek tomu, že orgánom štátneho stavebného dohľadu bol vyzvaný na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby spolu s projektovou dokumentáciou (architektúra, zdravotechnika, VZT). Preto stavebný úrad v súlade s § 88a ods. 1 Stavebného zákona ďalšieho účastníka 1/ správne vyzval výzvou zo dňa 14. januára 2020 na predloženie dokladov a to: projektovej dokumentácie vypracovanej odborne spôsobilými osobami v danom odbore (časť architektúra, zdravotechnika, VZT), návrhu riešenia odhlučnenia miestnosti, v ktorej je umiestnená spojená kuchyňa s obývacou izbou vzhľadom na izby susedných bytov (pri a pod predmetným bytom) vypracovaného odborne spôsobilou osobou, a vyjadrenia predsedu Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov k stavebným úpravám a za tým účelom konanie prerušil na 30 dní od doručenia výzvy, ktorá bola ďalšiemu účastníkovi 1/ doručená dňa 29. januára 2020. Na základe tejto výzvy ďalší účastník 1/ predložil stavebnému úradu dňa 27. februára 2022 projekt stavby - zdravotechnika vypracovaný v 01. 2020 Ing. A. E., autorizovaným stavebným inžinierom pre technické, technologické a energetické vybavenie stavieb. Ostatné požadované doklady nepredložil. Stavebný úrad nevyužil zákonom stanovený postup podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ale výzvou zo dňa 13. marca 2020 ďalšieho účastníka 1/ opätovne vyzval na predloženie tých istých dokladov s výnimkou projektovej dokumentácie - časť architektúra a zdravotechnika a opäť konanie prerušil na 30 dní od doručenia výzvy, ktorá bola ďalšiemu účastníkovi 1/ doručená 30. marca 2020 a novej vlastníčke bytu dotknutého predmetnou stavbou dňa 14. apríla 2020. 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 33 -
Dňa 16. apríla 2020 ďalší účastník 1/ stavebnému úradu predložil opäť len jeden z požadovaných dokladov, a síce, posudok vzduchovej nepriezvučnosti steny vypracovaný v 04/2020 Ing. R. E. autorizovaným stavebným inžinierom pre oblasť statiky stavieb a Ing. Arch. S. T. autorizovaným architektom. Stavebný úrad opäť nevyužil postup predpokladaný v § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ale výzvou zo dňa 05. mája 2020 ďalšieho účastníka vyzval na predloženie projektovej dokumentácie vypracovanej odborne spôsobilou osobou v danom odbore - časť VZT, návrhu riešenia odhlučnenia miestnosti, v ktorej je umiestnená spojená kuchyňa s obývacou izbou, vzhľadom na izby susedných bytov (pri a pod predmetným bytom) vypracovaný odborne spôsobilou osobou, súhlas vlastníka bytu pod bytom stavebníka k zrealizovaným stavebným úpravám s tým, že ak bude predložený takýto súhlas, potom nie je potrebné predkladať návrh na odhlučnenie bytu č. 10 vzhľadom k tomuto bytu a vyjadrenie predsedu Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov k stavebným úpravám. Opäť konanie
prerušil a ďalšieho účastníka 1/ upozornil, že ak v stavebnej lehote nebudú predložené doklady požadované stavebným úradom, bude stavebný úrad pokračovať v konaní o nariadenie odstránenia stavby podľa § 90a ods. 2,ods. 5 a § 90 Stavebného zákona. Vo výzve tiež uviedol, že stavebník v žiadosti o stavebné povolenie prikladá doklady v zmysle § 8 a 9 Vyhl. č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona s tým, že v predloženej projektovej dokumentácii musí zdokladovať také technické riešenie, ktoré preukazuje, že nedochádza k narušeniu pohody bývania v susedných bytoch, nakoľko zmenil účel pôvodných miestností tak, že v kuchyni je umiestnená izba a v izbe je umiestnená kuchyňa s obývacou izbou. Tiež uviedol, že ďalší účastník 1/ stavebnému úradu dňa 16. apríla 2020 predložil posudok vzduchovej nepriedušnosti steny, ktorý vypracoval Ing. R. E. autorizovaný stavebný inžinier, ev.č. XXXX*I.*X-X Statika stavieb, ktorý stavebný úrad nepovažuje za dostačujúci, pretože statik vykonáva odborné posudky v oblasti statiky a dynamiky nosných konštrukcií, a teda overuje projekty z hľadiska mechanickej odolnosti a stability stavby. Nemá oprávnenie posudzovať stavbu z hľadiska akustiky. Požadoval predloženie návrhu riešenia odhlučnenia miestnosti, v ktorej je umiestnená spojená kuchyňa s obývacou izbou vzhľadom na izby susedných bytov (pri a pod bytom č. XX) vypracovaný odborne spôsobilou osobou, teda predloženie akustického posudku vyhotoveného inžinierom pre konštrukcie pozemných stavieb (označenie 4-1, 4-3, modré razítko). Vo výzve zo dňa 13. marca 2020 stavebný úrad uviedol, že ďalší účastník 1/ musí v predloženej projektovej dokumentácii zdokladovať také technické riešenie, ktoré preukazuje, že nedochádza k narušeniu pohody bývania v susedných bytoch, nakoľko zmenil účel užívania pôvodných miestností tak, že v kuchyni je umiestnená izba a v izbe je umiestnená kuchyňa s obývacou izbou. Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvá a druhá výzva boli v skutočnosti totožné s výnimkou výzvy na predloženie projektovej dokumentácie v časti architektúra a zdravotechnika, ktoré už mal stavebný úrad k dispozícii a ktorej opakované zaslanie bolo odôvodnené zmenou vlastníka bytu, ktorú žalobkyňa stavebnému úradu oznámila podaním zo dňa 3. februára 2020 s tým, že táto výzva bola adresovaná aj novej vlastníčke bytu dotknutého predmetnou stavbou, pretože rozhodnutím týkajúcim sa bytu č. XX je jeho nová vlastníčka dotknutá. Výzva zo dňa 5. mája 2020 bola rozšírená o žiadosť na predloženie návrhu riešenia 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 34 -
odhlučnenia miestnosti, v ktorej je umiestnená spojená kuchyňa s obývacou izbou aj vzhľadom na izby susedných bytov pod bytom č. XX a o žiadosť na predloženie súhlasu vlastníka bytu pod bytom č. XX k realizovaným stavebným úpravám v prípade, že nebude predložený súhlas vlastníka bytu pod bytom č. XX s vykonanou stavbou. Tým stavebný úrad reagoval na podania žalobkyne, ktorými v administratívnom konaní upozorňovala na to, že vykonaním stavby došlo k narušeniu jej pohody bývania, pretože jediná izba jednoizbového bytu žalobkyne priamo susediaca s izbou bytu č. XX, v ktorej bola umiestnená kuchyňa, je v dôsledku hluku neobývateľná. Z uvedeného vyplýva, že doručovanie opakovaných výziev stavebný úrad odôvodnil zmenou vlastníka bytu dotknutého predmetnou stavbou a žalobkyňou tvrdenými skutočnosťami, teda opakované výzvy boli realizované za účelom riadne zisteného skutkového stavu veci pre vydanie rozhodnutia o žiadosti o dodatočné povolenie stavby. Z uvedeného podľa správneho súdu vyplýva, že opakované výzvy neboli bezúčelné a nedošlo k bezdôvodnému presadzovaniu záujmov stavebníka nad zákon bez ohľadu na verejný záujem a záujem ostatných účastníkov konania ako to žalobkyňa tvrdila, pretože rozširovanie obsahu výziev bolo odôvodnené žalobkyňou namietaným hlukom šíriacim sa z bytu dotknutého predmetnou stavbou po zmene účelu užívania pôvodnej izby susediacej s jedinou izbou jej bytu, teda za účelom posúdenia tejto namietanej skutočnosti, ktorá bola relevantná pre posúdenie, či dodatočné povolenie predmetnej stavby je alebo nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Tvrdenie žalobkyne o totožnom obsahu uvedených výziev teda zodpovedalo obsahu administratívneho spisu len čiastočne. Zmena vlastníka bytu pritom bola žalobkyňou stavebnému úradu oznámená pred uplynutím lehoty na predloženie dokladov na základe prvej výzvy zo dňa 14. januára 2020. Z § 88a ods. 1 a 2 Stavebného zákona vyplýva, že stavebný úrad vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi a v prípade, že požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, nariadi odstránenie stavby. Hoci možno prisvedčiť žalobkyni, že § 88a Stavebného zákona nepredpokladá zasielanie opakovaných výziev stavebníkovi na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom a osobitnými predpismi, rozhodnutie musí byť v zmysle § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci (spoľahlivo zisteného stavu veci), a preto § 88a Stavebného zákona nemožno vykladať len na základe jeho doslovného znenia bez ohľadu na ostatnú na vec sa vzťahujúcu právnu úpravu, ako na to s ohľadom na konkrétny priebeh tohto konania a v ňom
zistené skutočnosti správne poukázal žalovaný. Pre nedostatok opory v platnej právnej úprave nemohlo obstáť tvrdenie žalobkyne, že stavebný úrad nemal ďalšieho účastníka 1/ vôbec vyzývať na predloženie dokladov, pretože on je zaťažený dôkazným bremenom ich preukázania, pretože táto argumentácia je rozporná s § 88a ods. 1 Stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad vyzýva na predloženie dokladov, na čom nič nemení skutočnosť, že stavebník má dôkazné bremeno vyplývajúce z uvedeného ustanovenia. Preto bola aj táto čiastková námietka nedôvodná. 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 35 -
62. Nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia správny súd nezistil ani na základe žalobnej argumentácie, že v administratívnom konaní bola porušená zásada rýchlosti a hospodárnosti, pretože napriek reálnemu užívaniu bytu dotknutého predmetnou stavbou aj bez vydania kolaudačného rozhodnutia bola lehota na dokončenie stavby predĺžená až do júna 2021, čo žalobkyňa označila za nesprávny procesný postup. Okrem toho, že táto žalobná námietka bola nekonkrétna, pretože žalobkyňa neuviedla, aký vplyv mala mať táto ňou namietaná skutočnosť na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, týkala sa skutočnosti, ktorá nebola obsahom preskúmavaného a prvostupňového rozhodnutia, a preto ani nemohla byť predmetom prieskumu správnym súdom. Stavebným úradom určená lehota na dokončenie stavby do 12/2020 bola ním zmenená až dňa 25. novembra 2020, teda po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré nadobudlo právoplatnosť jeho doručením dňom 29. októbra 2020. Správny súd preto môže len vo všeobecnosti poukázať na § 66 ods. 3 písm. d) Stavebného zákona v spojení s § 88a ods. 7 Stavebného zákona, z ktorých vyplýva, že záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa určí lehota na dokončenie stavby. Jej určenie nie je v zákone nijakým spôsobom časovo vymedzené, resp. obmedzené, a teda zo samotného určenia lehoty na dokončenie stavby spôsobom, s ktorým účastník konania nesúhlasí, nemožno bez tvrdenia iných dôvodov úspešne vyvodzovať porušenie zákona. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že takto určenou lehotou na dokončenie stavby do 06/2021 sa cielene odďaľuje kolaudačné konanie, v ktorom má ďalší účastník 1/ povinnosť predložiť akustický posudok v zmysle záväznej podmienky uvedenej v bode 14/ rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, ide len o subjektívne a ničím nepodložené tvrdenie žalobkyne, v ktorom nie je ozrejmený žiadny vecný súvis obsahu tohto tvrdenia so zákonnosťou preskúmavaného rozhodnutia. Preto na jeho základe nemožno pre nedostatok vecnej argumentácie dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu naviac vyplýva, že samotná žalobkyňa bráni vyhotoveniu akustického posudku tým, že v začatom kolaudačnom konaní neumožnila prístup do svojho bytu za účelom vykonania meraní pre jeho vypracovanie a predloženie v kolaudačnom konaní podľa určenej podmienky na dokončenie stavby č. 14/. 63. Nemohlo obstáť ani tvrdenie žalobkyne, že predĺženie lehoty na dokončenie stavby napriek tomu, že táto je už ukončená a reálne sa užíva aj bez vydania kolaudačného rozhodnutia je dôkazom, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie stavebného úradu boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, pretože faktické dokončenie stavby, ktoré bolo preukázané už vykonaným štátnym stavebným dohľadom, bolo v konkrétnom rozsahu konštatované už v prvostupňovom rozhodnutí, avšak s nutnosťou doplnenia konkrétnych protihlukových úprav v lehote na dokončenie stavby s následne vypracovaným akustickým posudkom podľa určenej podmienky č. 14/. To znamená, že v tomto žalobnom bode neboli tvrdené a ani preukázané také pre rozhodnutie relevantné skutkové okolnosti, ktoré by neboli pri rozhodovaní zohľadnené, a preto nebolo možné na základe tejto žalobnej argumentácie dospieť k záveru 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 36 -
o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia pre nedostatočne zistený skutočný stav veci. Žalobná námietka bola nedôvodná. 64. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť žalobkyňa namietala preto, že v rozhodnutí žalovaného, resp. stavebného úradu absentuje stanovisko prečo nevykonal dôkazy, ktoré dôkazy sa nemali vykonať, ako vykonané dôkazy hodnotil, nešpecifikoval, ktoré nepovolené stavebné úpravy boli zrealizované a zistené štátnym stavebným dohľadom, nezdôvodnil úvahu, ako sa vysporiadal s námietkami žalobkyne, nezdôvodnil úvahu, prečo majú byť stavebné úpravy dokončené do decembra 2020, nezdôvodnil, prečo upustil od ústneho pojednávania, jeho voľná úvaha, že procesné pochybenia nemali takú intenzitu aby mohli mať vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia je nepreskúmateľná a je len v rovine konštatovania a nezdôvodnil ani to, na základe akých dôkazov posudzoval otázku verejného záujmu. za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať také rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, alebo ak výrok rozhodnutia je vnútorne rozporný, alebo vtedy, ak výrok rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia. Námietka bola nedôvodná, pretože nezodpovedala obsahu preskúmavaného rozhodnutia
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov môže znamenať buď absentujúce odôvodnenie, alebo to, ak v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené skutočnosti, ktoré orgán verejnej správy viedli k rozhodnutiu, alebo ak chýbajú právne závery o posúdení rozhodujúcich skutkových okolností. To znamená, že za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je možné považovať rozhodnutie vtedy, keď chýbajú dôvody skutkové a právne. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespôsobujú čiastkové chyby odôvodnenia. Skutkové dôvody chýbajú vtedy, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Takýmito vadami odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, ani napadnuté rozhodnutie žalovaného netrpia. Naopak, podľa správneho súdu majú všetky náležitosti vyžadované Správnym poriadkom, sú jasné a zrozumiteľné a odôvodňujú jednotlivé výroky rozhodnutia tak, ako to vyplýva z ich zhrnutia správnym súdom v bodoch 2/-8/ tohto rozsudku. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý upravuje náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, v odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadrením k podkladom rozhodnutia. V rozhodnutiach sú uvedené dôkazy, z ktorých boli zisťované rozhodné skutočnosti, je v nich uvedené, ako boli tieto vyhodnotené a ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s tým, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne, t.j. že s vysporiadaním sa s odvolacími námietkami žalovaným žalobkyňa nesúhlasí, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia Pre preskúmateľnosť rozhodnutia sa v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku nevyžaduje uvedenie úvah pri vysporiadavaní sa s námietkami 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 37 -
účastníkov, ktorých absenciu žalobkyňa namietala. Z rozhodnutia stavebného úradu je v dostatočnom rozsahu zrejmé, ako vyhodnotil ňou uplatnené námietky a z akých konkrétnych dôvodov. Rovnako rozhodnutie žalovaného obsahuje konkrétne a dostatočné vysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobkyne tak, ako to bolo zhrnuté v úvodných častiach tohto rozhodnutia. Takto formulované námietky žalobkyne možno preto vyhodnotiť len ako vyjadrenie nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím a s tým, ako sa orgány verejnej správy vysporiadali s jej námietkami vznesenými v administratívnom konaní a s jej odvolacími námietkami, čo však nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru, že sa jedná o rozhodnutie/rozhodnutia vydané v rozpore so zákonom. Námietka nepreskúmateľnosti nebola dôvodná. Nesúhlas s odôvodnením rozhodnutia žalovaného (bod 12/) nespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. 65. „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 03.07.2003) Túto požiadavku zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“. ESĽP súčasne pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci ( Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a Rozsudok ESĽP vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18064/91). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces.“ (rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS 20/05). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 38 -
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 50/04). Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali. 66. Správny súd neprihliadal na poukaz žalobkyne na nález Ústavného súdu SR (bod 14/) vo vzťahu k tvrdenej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia napriek tomu, že v ňom vyslovené právne závery nespochybňuje, pretože žalobkyňa neuviedla na základe akej skutkovej zhody/podobnosti veci, ku ktorej sa uvedený nález Ústavného súdu vzťahoval s preskúmavanou vecou bolo dôvodné naň prihliadať, teda neuviedla žiadny vecný súvis citovaného textu s tvrdenou nezákonnosťou preskúmavaného rozhodnutia. 67. Skutočnosť, že žalobkyňa nevie na základe čoho posúdili orgány verejnej správy v administratívnom konaní otázku neexistencie rozporu stavby postavenej bez stavebného povolenia s verejnými záujmami bolo irelevantné, pretože z rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vyplýva, že súlad stavby s verejnými záujmami bol vyvodený zo statického posudku, posudku zdravotechniky a posudku zvukovej nepriezvučnosti steny. 68. Argumentáciu žalobkyne uplatnenú v replike považoval správny súd z hľadiska jej obsahu za ďalšie žalobné body, na základe ktorých považovala žalobkyňa rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Tieto však boli v rozpore s § 62 ods. 1 a § 183 SSP žalobkyňou uplatnené po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, a preto na ne správny súd, ktorý je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný žalobnými bodmi neprihliadal. 69. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ako aj konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo nezákonné preto, že skutkové zistenia, ktoré boli jeho podkladom boli nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a preto správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Z ostatných žalobkyňou namietaných dôvodov nezákonnosť rozhodnutia žalovaného nezistil. 70. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná, správny súd jej priznal náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník (§175 ods. 2 SSP). Ďalším účastníkom správny súd náhradu trov konania nepriznal, pretože im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy 7 2 S / 2 5 / 2 0 2 0 - 39 -
v konaní vznikli. Preto neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísali členovia senátu JUDr. Peter Molčan a JUDr. Alena Antalová z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.