Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-92-2016.pdf
PDF · 100.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/92/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Michalíkové: I., narodený XX.XX.XXXX a B., narodený XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, obaja v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom K. práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov: matky, X. V., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom H., Y. XXX/X a otca, G. D., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom E. XXX, zastúpeného JUDr. Pavlom Babiakom, advokátom so sídlom Prievidza, G. Švéniho 6, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. augusta 2016, č. k. 15P/18/2016-91, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom.
2. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že otec detí svojím návrhom žiadal, aby súd rozhodol o znížení jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom na sumu 25,- eur mesačne. Uviedol, že k zmene pomerov na jeho strane došlo tým, že od 24.2.2016 je zamestnaný s príjmom na hodinu 3,20 eur, brutto mesačná mzda je 496,- eur. Po uhradení výživného mu zostáva suma 230,- eur, z ktorej nie je schopný vyžiť.
3. Matka detí uviedla, že návrh otca nepovažuje za dôvodný. Opatrovník taktiež so znížením výživného nesúhlasil. Poukázal na to, že matka maloletého je odkázanou osobou, pretože jej príjem nedosahoval životné minimum, poberá náhradné výživné, príspevok na stravovanie v školskej jedálni a tiež príspevok na potreby. Maloletý chodí na druhý stupeň základnej školy, kde sú oveľa vyššie náklady na školské pomôcky, je vyššieho vzrastu, v puberte, takže matka má tiež zvýšené výdavky na hygienu, stravovanie. Návrh otca žiadal zamietnuť.
4. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom bola upravená rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 11P/48/2015 zo dňa 12.11.2015 v sume po 100,- eur mesačne na každé dieťa, a to počnúc 1.10.2015. Z obsahu spisu vyplýva, že v tejto dobe žila matka s deťmi v P. E., I. navštevoval materskú školu s mesačným výdavkom približne 42,- eur, maloletý B. bol plienkovaný. Otec žil v E., v rodinnom dome spolu s matkou a dvoma bratmi. Od augusta 2015 rodičia nežili v spoločnej domácnosti Podľa matky jej otec za mesiace september a
október 2015 výživné na deti nedal. Otec detí v tom čase uvádzal, že má príjem zo živnosti v rôznych sumách, ako napr. v auguste 2015 vo výške 800,- eur. Okresný súd zistil, že otec detí mal dňa 30.4.2016 úraz, od tejto doby bol práceneschopný (ďalej len „PN“), pričom išlo o dodatočne priznanú PN. Podľa rozhodnutia SP Bratislava zo dňa 27.7.2016 č. 200-110629-CA 02/2016 bol otcovi detí priznaná nárok na nemocenské za ďalšie dni vo výške 7,865 eur na deň. Otec detí trval na znížení výživného, zostal nezamestnaný, pretože dosal výpoveď z pracovnej agentúry kvôli PN, žiadnu absenciu u zamestnávateľa nemal, potrebovali znížiť stavy. Ku dňu 17.2.2016 ukončil podnikanie, v rámci ktorého vykonával práce pre lesný závod v Pravenci, zo začiatku mal riadny príjem, neskôr mal uvedený úraz. Výživné neplatil preto, že nemal z čoho. Žije u matky v Pravenci, matka pracuje. S deťmi sa v súčasnej dobe nemôže stretávať, pretože má boľavú nohu, nemôže riadne behať. Matka detí je na rodičovskej dovolenke a jej príjem je približne 250,- eur mesačne. Žije v dvojizbovom prenajatom byte, kde platí mesačne 300,- eur, s deťmi žije sama. O deti sa celodenne stará, starší syn nastúpi do materskej školy s predpokladaným výdavkom 40,- eur mesačne. Deťom zakupuje oblečenie, mladšiemu synovi zakúpila posteľ v sume 79,- eur, finančne jej pomáha rodina, napríklad sestra jej zo zahraničia poslala dňa 11.4.2016 sumu 300,- eur ako finančnú výpomoc, pred Vianocami jej poslala najstaršia sestra sumu 700,- eur. Poberá len náhradné výživné, preto bola nútená podať trestné oznámenie a aj návrh na exekúciu. V priebehu konania zaplatila matka otca detí v júli 2016 sumu 50,- eur. Otec detí je trestne stíhaný pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona z dôvodu nezaplateného výživného v období od 1.12.2015 do 30.4.2016; voči otcovi detí je uvedené aj exekučné konanie súdnou exekútorkou Mgr. Helenou Kríkovou č. Ex 12/2016 pre omeškané výživné za dobu od 1.11.2015 do 31.5.2016 a bežné výživné. Otec detí má ODI OR PZ Prievidza uložený zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel odo dňa 22.3.2016 do 22.3.2017, a to na základe rozhodnutia o priestupku, vodičský preukaz nie je zadržaný v súvislosti s exekučným konaním. Otec detí vykonával ako živnostník práce pre spoločnosť Lesagro s.r.o Pravenec, ktorá mu uhradila faktúry za mesiace jún 2015 v sume 970,20 eur, júl 2015 v sume 877,80 eur, august 2015 v sume 873,60 eur, september 2015 v sume 867,30 eur, október 2015 v sume 877,80 eur, november 2015 v sume 895,85 eur, december 2015 v sume 856,90 eur, január 2016 v sume 727,75 eur a február 2016 v sume 396,- eur. Dôvodom ukončenia spolupráce bolo nedodržanie časovo dohodnutej práce zo strany otca detí. Následne bol otec detí zamestnaný od 24.2. 2016 v agentúre INDEX NOSLUŠ, s.r.o. so skúšobnou dobou 3 mesiace ako operátor výroby, pričom bol pridelený na výkon práce pre zamestnávateľa: Slovaktual s.r.o. od24.2.2016. Otec detí nechodil do práce od 18.4.2016, pričom 30.4.2016 dostal výpoveď v skúšobnej dobe, v marci 2016 odpracoval celý mesiac, o jeho úraze 30.4.2016 im nie je nič známe. Potvrdenie o PN im doručil otec detí v máji 2016.
5. Podľa odôvodnenia rozsudku okresný súd dospel k záveru, že návrh otca nebol podaný dôvodne. V prvom rade súd poukázal na to, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom bola upravená rozsudkom OS Prievidza sp. zn. 11P/48/2015 zo dňa 12.11.2015 po 100,- eur mesačne s účinnosťou od 1.10.2015, pričom otec detí si toto výživné od samého začiatku neplnil riadne a jeho prístup k plneniu výživného je ľahkovážny a nezodpovedný. Už v priebehu tohto konania otec na výživu detí neprispieval riadne, hoci išlo o dobu, kedy mal príjem z výkonu podnikateľskej činnosti pre spoločnosť Lesagro s.r.o. Pravenec vo výške od 800,- do 900,- eur mesačne. Otec má zameškané výživné takmer za každý jednotlivý mesiac, čo vyplýva zo stavu exekučného konania, ako i z prebiehajúceho trestného konania z dôvodu zanedbania povinnej výživy. Podnikanie ukončil vo februári 2016, pričom dôvodom ukončenia spolupráce bola skutočnosť, že prestal riadne a včas vykonávať práce. Otec detí v tejto súvislosti síce uviedol, že mal úraz a nemohol riadne vykonávať tieto práce, ale uvedená skutočnosť zostala súdu nepreukázaná. Uvedená spoločnosť o úraze otca nemala žiadnu vedomosť a prípadná PN otca detí by nepochybne založila objektívny dôvod, ktorý by bol touto spoločnosťou akceptovaný. Otec detí nepreukázal, že prišiel o príjem z tejto činnosti z objektívnych dôvodov, preto okresný súd vychádzal zo záveru, že oň prišiel vlastným zavinením. Otec detí tak mohol dosahovať príjem do 900,- eur mesačne, z ktorého príjmu i pri plnení odvodových povinností by bolo bez vážnejšieho problému v jeho schopnostiach plniť si doteraz určené výživné. Následne sa otec zamestnal prostredníctvom pracovnej agentúry, pričom zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe z dôvodu, že prestal chodiť do práce. Otec detí sa tak staval sa nezodpovedne k chodeniu do práce, pripravil sa sám o príjem z tohto pracovného pomeru, pričom súd neuveril jeho tvrdeniu, že „ich nechali doma“ a zamestnávateľ s ním nekomunikoval. Túto skutočnosť uvedená spoločnosť súdu nepotvrdila. Okrem toho otec detí ani úraz dňa 30.4. 2016 zamestnávateľovi neoznámil. Je preto možné uzavrieť, že otec detí sa aj o tento príjem pripravil sám vlastným zavinením, pričom podľa potvrdenia o príjme za mesiac marec 2016 , kedy odpracoval celý mesiac, dosiahol príjem najmenej 416,- eur . Súd preto pri posudzovaní pomerov
na strane otca detí vychádza z potencionálneho príjmu, ktorý by dosiahol u spoločnosti Lesagro s.r.o. Pravenec približne do 900,- eur mesačne, resp. i príjmu, ktorý by mohol dosahovať u nasledujúceho zamestnávateľa. Skutočnosť, že otec má dočasný faktický príjem len z nemocenskej dávky nemá preto žiadny vplyv na trvalú zmenu pomerov, ktorá by založila dôvod na zníženie výživného. Okrem toho o ani na opakované výzvy súdu nezdokladoval svoj príjem z nemocenských dávok, nevedel vysvetliť z čoho pozostáva vyplatená suma 268,- eur od Sociálnej poisťovne Bratislava. Výška jeho nemocenskej dávky nemá vplyv na výšku výživného. V čase rozhodovania súdu pritom otec mal ukončenú PN a podľa jeho vyjadrenia bol opäť evidovaný ako nezamestnaný. Ani dočasná PN pri zachovaní riadneho pracovného pomeru nezakladá dôvod na zníženie výživného, pretože ide o dočasnú zmenu v príjmových pomerov osoby k výžive povinnej. Na druhej strane matka detí sa o deti riadne stará, v poslednom období mala výdavky spojené so zakúpením ošatenia pre deti, zakúpením postele pre mladšieho syna. Deti majú bežné výdavky detí v ich veku, maloletý B. má len dva roky a je vylúčené, aby sa matka zapojila do pracovného procesu, keď zabezpečuje starostlivosť o deti, preto je aj v tomto smere výčitka otca, aby matka začala pracovať, neopodstatnená. Zostáva len prisvedčiť matke, že jej musí finančne vypomáhať rodina, predovšetkým jej sestry, ktoré jej poskytujú finančnú pomoc, čo preukázala výpismi z účtu. Súd nevypočul ako svedkyňu matku otca detí, ktorá mala rodičom vypomáhať v čase, keď žili v spoločnej domácnosti, pretože už v čase posledného určenia výživného rodičia nežili spoločne a je preukázané, že matka otca detí len veľmi zriedkavo namiesto otca zaplatí za otca časť výživného. Rovnako súd nevypočul sestru matky detí, pretože finančná pomoc jej príbuzných je preukázaná listinnými dôkazmi a súd aj bez akéhokoľvek ďalšieho dokazovania má preukázané, že matka detí nemôže žiť s príjmu 250,- eur mesačne /rodičovský príspevok a RP na obe deti/, keď len nájom činí 300,- eur. S poukazom teda na vzrastajúce potreby detí, rovnaký príjem na strane matky, nemožno konštatovať, že na strane detí a matky došlo k takej zmene pomerov, ktorá by aspoň čiastočne odôvodňovala zníženie výživného. Okresný súd poukázal i na skutočnosť, že otec za deťmi riadne nechodí, napriek úprave styku otca s deťmi rozhodnutím súdu, toto právo nevyužíva, čo potvrdil aj osobne na pojednávaní. Potom vyznieva nepochopiteľne tvrdenie otca detí, že matka nerešpektuje rozhodnutie súdu a odmieta deti otcovi dať.
6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec, ktorý namietal nesprávne skutkové zistenia okresného súdu a nesprávne vyhodnotenie dôkazov okresným súdom. Uviedol, že v konaní preukázal, že na jeho strane došlo k zmene pomerov, pretože ku dňu 17.02.2016 musel ukončiť živnosť, a to z dôvodu úrazu, pretože túto prácu ďalej nemohol vykonávať. Od 24.02.2016 bol zamestnaný vo firme Index Nosluš, s.r.o. a na základe dohody bol pridelený na výkon práce u iného zamestnávateľa Slovaktual , s.r.o. so sídlom v Pravenci, kde dosahoval brutto mesačný zárobok 496,- eur. V mesiaci apríl 2016 pre neho zamestnávateľ nemal prácu, bol doma, dňa 30.04.2016 utrpel úraz, zostal PN, a preto s ním bol ukončený pracovný pomer. Mal a má záujem pracovať, k práci vždy pristupoval zodpovedne, ale vzhľadom na úraz sa reálne zamestnať nemohol. Aktuálne je evidovaný ako nezamestnaný. Vyživovacia povinnosť nie je toho času určená vo výške, akú by podľa svojich možností schopností a majetkových pomerov bol schopný platiť. Napriek zlej finančnej situácii sa snažil poskytnúť aspoň časť vyživovacej povinnosti, s čím mu pomohla matka. Jeho matka ich v čase spolužitia s matkou deti podporovala finančne, zabezpečila potrebné vybavenie pre deti, pri zariaďovaní prenajatého bytu, nakupovala potraviny, kým sa nepresťahovali do bytu, bývali u nej v rodinnom dome. Poukázal nato, že okresný súd nevypočul ako svedkyňu jeho matku, aby sa vyjadrila k okolnostiam, ako im pomáhala v čase žitia v spoločnej domácnosti a pri starostlivosti o maloleté deti. Je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti, ale aktuálna výška výživného je vzhľadom na jeho finančnú situáciu neúnosná.
7. Matka maloletých detí sa k odvolaniu otca písomne vyjadrila tak, že poukázala na svoje mesačné výdavky na nájomné 300,- eur mesačne, stravu 200,- eur mesačne, škôlku 40,- eur mesačne, drogériu a plienky 50,- eur mesačne, pričom jej mesačný príjem je len 250,24 eur. Na deti poberá náhradné výživné. Nástupom staršieho syna do škôlky sa zvýšili jej výdavky. Keďže je na materskej dovolenke, do zamestnania ísť nemôže. Otec detí si vyživovaciu povinnosť riadne neplní, o deti sa nezaujíma, finančne jej vypomáha rodina. V konaní bolo preukázané, že otec o prácu prišiel vlastným pričinením a nedbanlivosťou. Žiadala, aby sa výška výživného nemenila.
8. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že jeho návrh na zníženie výživného považuje za nedôvodný. Otec detí sa svojim pričinením pripravil o zamestnanie, vyživovaciu povinnosť si riadne neplní. Matka detí poberá náhradné výživné od februára 2016.
9. Otec detí sa k vyjadreniam matky maloletých detí a kolízneho opatrovníka k jeho odvolaniu písomne vyjadril tak, že matka uvádza nepravdivé informácie. Žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý je tiež povinný prispievať na výdavky domácnosti. Priateľa matky vídava, keď ide na styk s deťmi. Vyživovaciu povinnosť si plní podľa reálnych možností, o deti má záujem, styku s deťmi mu bráni matka a podmieňuje ho tým, že jej má dať peniaze. Svojej matke deti dáva, táto s nimi chodieva do pohostinstiev. K vyjadreniu pripojil zápis kolízneho opatrovníka z pohovoru s jeho matkou zo dňa 26.10.2016.
10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 2 ods. 1,2, § 65 a 66 Civilného mimosporového poriadku . Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania otca nariaďovať pojednávanie. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok okresného súdu je vo veci samej je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
11. Ako vyplýva z podaného odvolania, otec odôvodnil jeho podanie tým, že okresný súd pri posudzovaní jeho návrhu na zníženie výživného dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, teda uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
12. V danom prípade sa otec svojim návrhom, podaným na súd dňa 13.04.2016, domáha zníženia výživného voči svojim maloletým deťom, pričom o úprave vyživovacej povinnosti otca bola naposledy právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 11P/48/2015 zo dňa 12.11.2015 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej maloleté deti Michalíkové zveril do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na ich výživu sumou po 100 ,- eur mesačne na každé dieťa. Na základe návrhu otca bolo teda úlohou okresného súdu posúdiť, či od tohto posledného rozhodnutia o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému došlo v zmysle § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine k podstatnej zmene pomerov, ktorá zmena by odôvodňovala aj zmenu rozhodnutia o výživnom zo strany otca. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 zákona o rodine nemôže byť úlohou súdu nanovo posudzovať vyživovaciu povinnosť povinného voči oprávnenému a tým revidovať predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom, ktorá revízia je podľa ustálenej súdnej praxe neprípustná.
13. Na základe preskúmania správnosti výroku rozsudku okresného súdu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Krajský súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci a podľa 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje. Nad rámec úvah okresného súdu v odôvodnení rozsudku považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že aj podľa názoru krajského súdu z vykonaného dokazovania vo veci nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine odôvodňovali rozhodnutie o znížení výživného zo strany otca.
14. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
16. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
18. Z predchádzajúceho konania a rozhodnutia o výživnom zo strany otca (rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 11P/48/2015 zo dňa 12.11.2015) vyplýva, že okresný súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z toho, že otec detí bol od augusta 2015 živnostník, pričom za august 2015 dosiahol príjem 800,- eur, za september 2015 príjem 600,- eur a za október 2015 príjem 500,- eur, z ktorého príjmu musí platiť odvody. Otec detí v tom čase býval v rodinnom dome spolu so svojou matkou a dvoma bratmi. Matka detí bývala v 1-izbovom v byte, starší syn navštevoval materskú škôlku, o mladšieho syna sa osobne starala. Maloletý I. mal v čase rozhodovania súdu 3 roky a maloletý B. 1 rok veku.
19. Z vykonaného dokazovania pred okresným súdom nevyplýva, že by sa osobné, majetkové alebo zárobkové pomery otca oproti dobe, keď bolo o úprave vyživovacej povinnosti otca naposledy právoplatne rozhodnuté, zmenili. Je pravdou, že otec maloletých detí toho času evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce, avšak krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu potom, že otec detí sa o príjem zo živnosti, ktorý preukázateľne dosahoval za obdobie od júna 2015 do februára 2016 vo výške priemerne 815,91eur a následne o príjem zo zamestnania, v ktorom za odpracovaný celý mesiac (marec 2016) dosiahol príjem 416,- eur, pripravil jeho vlastným zavinením. V konaní neboli preukázané skutkové tvrdenia otca maloletých detí, že živnosť prestal vykonávať z dôvodu úrazu, ktorý sa mu stal 30.04.2016 (teda 2 mesiace po ukončení živnostenského podnikania), resp. že z tohto dôvodu bol s ním ukončený pracovný pomer. Z vykonaných dôkazov naopak vyplýva, že spolupráca v rámci živnostenského podnikania s ním bola ukončená z dôvodu, že otec detí prestal riadne a včas vykonávať objednané práce a pracovný pomer s ním bol ukončený v skúšobnej dobe z dôvodu absencii v práci. Skutočnosť, že matka detí žije v byte s partnerom, v konaní zistená nebola, otec detí na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Krajský súd zhodne so záverom okresného súdu konštatuje, že otec detí sa stavia k plneniu vyživovacej povinnosti dlhšiu dobu ľahkomyseľne a nezodpovedne, sú proti nemu v tomto smere vedené exekučné ( o vymoženie zameškaného výživného) i trestné konanie ( pre prečin zanedbania povinnej výživy). V čase posledného rozhodovania súdu, rovnako ako v súčasnosti žila matka s deťmi v prenajatom byte, bola na rodičovskej dovolenke s mal. B. a poberala len rodičovský príspevok oproti aktuálnej situácii, keď poberá rodičovský príspevok a náhradné výživné. Deti boli v čase posledného rozhodovania súdu rovnako ako v súčasnosti v predškolskom veku. Správny bol potom záver okresného súdu, že výživné by bolo možné znížiť len vtedy, ak by sa zmenili pomery rodičov alebo dieťaťa, takým spôsobom, že by to odôvodňovalo zníženie vyživovacej povinnosti otca, k čomu však v prejednávanej veci nedošlo.
20. Na základe vyššie uvedeného dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. Krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 52 v spojení s § 2 ods. 1 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).