Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-171-2016.pdf
PDF · 87.07 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/171/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. U. U., advokátom vykonávajúcim činnosť prostredníctvom advokátskej kancelárie Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: V. V., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B., M. I. XXXX/X, t. č. bytom na neznámom mieste, štátna občianka Slovenskej republiky, v konaní zastúpená opatrovníkom Jozefínou Šovčíkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Prievidza do 30.06.2016, o vymoženie 158,65 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. novembra 2014, č. k. 15Er/3764/2014 - 12, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku a s poukazom na § 103, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 22.05.2014 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému pre vymoženie istiny vo výške 158,65 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 11074/08 zo dňa 04.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2008 a vykonateľnosť dňa 18.12.2008. Súd prvej inštancie mal z exekučného spisu vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 15Er/315/2009 preukázané, že v prospech rovnakého oprávneného (POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava) proti rovnakému povinnému (V. V., nar. XX.XX.XXXX) bola vedená exekúcia na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 11074/08 zo dňa 04.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2008 a vykonateľnosť dňa 18.12.2008, pričom exekúcia bola v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 15Er/315/2009 - 32 zo dňa 29.11.2011, ktoré nadobudlo v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoE/81/2012 - 39 zo dňa 29.05.2012, právoplatnosť dňa 02.07.2012. Exekučným titulom je ten istý rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 11074/08 zo dňa 04.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2008 a vykonateľnosť dňa 18.12.2008. Z uvedeného vyplýva, že konanie vedené pod sp. zn. 15Er/315/2009 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako v tomto konaní sp. zn. 15Er/3764/2014 a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného, resp. časť nároku oprávneného voči povinnému. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ustanovenia § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého
nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nie dvakrát o tej istej veci. Keďže v tomto exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvej inštancie dospel k názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
2. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom a zastával tiež názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že v tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23. januára 2013, ktoré k odvolaniu priložil. V danom prípade podľa názoru oprávneného exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 Občianskeho súdneho poriadku, pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z., aplikovať zásadu res iudicata. V zmysle § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je pod vecou potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete ,,vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň oprávnený poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Záverom vyjadril názor, že exekučný súd svojím postupom a napadnutým rozhodnutím porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a súčasne účastníkom odňal možnosť konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 5. V predmetnej exekučnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným dňa 22.05.2014 do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 158,65 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 04.11.2008, sp. zn. SR 11074/08, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 15.12.2008 a vykonateľnosť dňa 18.12.2008.
6. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Er/315/2009 vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 04.11.2008, sp. zn. SR 11074/08, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 175,25 Eur s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 15Er/315/2009 - 32 zo dňa 29. novembra 2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať
za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.07.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoE/81/2012
- 39 zo 29. mája 2012.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. V zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
11. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 230 CSP ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
13. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
14. Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 161 ods. 1 CSP (predchádzajúce ustanovenie § 103 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016, ďalej len „OSP“), podľa ktorého súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). V ustanovení § 161 ods. 2 CSP (predchádzajúce ustanovenie § 104 ods. 1 OSP) je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.
15. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: a/ začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, b/ začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi, c/ a o tej istej veci.
16. V nadväznosti na vyššie citované ustanovenie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku odvolací súd konštatuje, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak súd zistí v exekučnom konaní existenciu neodstrániteľnej podmienky exekučného konania, je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve na základe ustanovení § 161 ods. 1, 2 CSP v spojení s ustanovením § 9a ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj v exekučnom konaní aplikovať ustanovenie § 230 CSP v spojení s ustanovením § 234 ods. 2 CSP (predchádzajúce ustanovenie § 159 ods. 3 OSP v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 OSP), ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.
17. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.
18. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, Okresný súd Prievidza už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 15Er/315/2009
- 32 zo dňa 29. novembra 2011, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil vzhľadom na neprijateľný charakter rozhodcovskej doložky a z toho vyplývajúci nedostatok právomoci rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vec rozhodcovským rozsudkom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.07.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoE/81/2012 - 39 zo 29. mája 2012. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý uplatnil návrhom na vykonanie exekúcie a ktorý vyplýva z predmetného rozhodcovského rozsudku, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto rozhodnutia ako exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva právny názor, že právoplatné uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. 15Er/315/2009 - 32 zo dňa 29. novembra 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoE/81/2012 - 39 zo 29. mája 2012, založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí.
19. Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).