Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/75/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom: Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, právne zast.: Allen & Overy Bratislava, s.r.o., so sídlom: Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 857 897, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, so sídlom: Bajkalská 27, P.O. Box 12, 820 07 Bratislava, IČO: 36 069 841, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o návrhu na priznanie odkladného účinku, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 27.08.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) toho istého dňa, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáha vydania rozhodnutia, ktorým by správny súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť oznámenie o určení WACC (reálnej miery výnosnosti regulačnej bázy aktív) na rok 2022 podľa vyhlášky Úradu regulácie sieťových odvetví č. , ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov, zverejnené na webovom sídle žalovaného, a to v lehote 10 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu. Žalobca zároveň požaduje náhradu vzniknutých trov konania v plnom rozsahu. 2. Súčasťou podania bol aj návrh na priznanie odkladného účinku žalobe do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tým, že mu určením hodnoty reálnej miery výnosnosti regulačnej bázy aktív (ďalej len „WACC“) podľa vyhlášky Úradu regulácie sieťových odvetví č. , ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a následným zverejnením hodnoty WACC a vstupných parametrov na rok 2022 na webovom sídle žalovaného, hrozí závažná ujma v podobe straty príjmov vo výške približne 7 miliónov eur. Hodnota WACC je jednou z veličín vzorca na výpočet maximálnej ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny podľa Cenovej vyhlášky ako aj iných taríf a pre žalobcu, ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy predstavuje podstatný zdroj príjmov. Výšku tejto tarify určuje žalovaný v cenovom konaní podľa zákona o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Hodnota WACC podľa Cenovej vyhlášky predstavuje zložku nákladov a zisku za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny, pričom platí, že čím je táto hodnota nižšia, tým je aj nižšia tarifa za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny, vrátane príjmov žalobcu. V odôvodnení návrhu žalobca spomenul aj postupné znižovanie hodnoty WACC začínajúc rokom 2017 vo výške 6,47% a končiac rokom 2022 vo výške 4,36%, ktorej hodnota predstavuje najväčší medziročný pokles oproti roku 2021 (hodnota WACC vo výške 5,65%) o približne 23% a v porovnaní s hodnotou určenou podľa Cenovej vyhlášky takmer o 33%, čo má zásadný dopad na finančné plánovanie žalobcu. Stanovením hodnoty WACC vo výške 4,36% na rok 2022, jej zverejnením formou oznamu na webovom sídle žalovaného, tak žalobcovi bezprostredne hrozí strata finančných príjmov vo výške 7 miliónov eur bez opory v zákone, bez administratívneho konania, bez možnosti podať riadny opravný

prostriedok a bez relevantného a zrozumiteľného odôvodnenia. Žalobou napadnutý zásah, spočívajúci v určení hodnoty WACC na rok 2022 podľa § 5 ods. 3 Cenovej vyhlášky a v jej následnom zverejnení spolu so vstupnými parametrami na rok 2022 na webovom sídle žalovaného môže taktiež dôjsť k ohrozeniu prevádzkyschopnosti distribučnej sústavy žalobcu, ktorý ma postavenie jedného z troch prevádzkovateľov regionálnej distribučnej sústavy v Slovenskej republike. Žalobcovi hrozí, že v dôsledku napadnutého zásahu nebude môcť investovať stratené príjmy do zabezpečenia prevádzkyschopnosti a dlhodobého rozvoja distribučnej sústavy, pričom strata týchto príjmov môže znamenať ohrozenie schopnosti žalobcu plniť svoje povinnosti podľa ustanovenia § 31 zákona o energetike a zabezpečiť bezpečnú a stabilnú prevádzku distribučnej sústavy a jej dlhodobý rozvoj. To by malo ďalekosiahle negatívne dôsledky nielen pre žalobcu, ale aj pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou, a v konečnom dôsledku pre celé hospodárstvo Slovenskej republiky. Zároveň znížením úrovne ziskovosti sa zhorší pozícia prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy pri získavaní cudzích zdrojov financovania a zvýši sa úroková miera, za ktorú si prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy bude môcť požičať cudzie zdroje. 3. K obsahu podanej žaloby sa žalovaný vyjadril listom, doručeným správnemu súdu dňa 03.06.2022 a vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že s jeho priznaním nesúhlasí, nakoľko žalobca nepreukázal vznik ani hrozbu závažnej ujmy. Vzhľadom na veľkosť obchodného majetku žalobcu, jeho príjmy a pravidelnú ziskovosť obchodnej spoločnosti ním predpokladaný medziročný pokles na príjmoch vo výške 7 miliónov eur nemožno považovať za závažnú ujmu majúcu zásadný dopad na jeho podnikanie. Ziskovosť žalobcu bola zachovaná v primeranej výške pri oboch hodnotách WACC na rok 2022, pričom žalobca si riadne plní zákonné povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Suma 7 miliónov eur ako hypotetická ujma na príjmoch žalobcu má predstavovať len podnikateľské očakávania žalobcu vo vzťahu k plánovanému hospodárskemu výsledku a nie reálny výstup z cenovej regulácie ani výstup z reálneho podnikania počas roka 2022. Podľa žalovaného v dôsledku prijatia WACC na rok 2022 nemôže dôjsť ani k ohrozeniu plnenia zákonných povinností žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy zabezpečiť rozvoj a prevádzkyschopnosť distribučnej sústavy (hrozba závažnej ujmy podľa žalobcu). Žalovaný v rámci svojej zákonnej pôsobnosti sleduje trh s elektrinou, pravidelne rokuje so žalobcom, vedie s ním viaceré cenové a vecné konania, pričom nemá vedomosť o existencii hrozby kolapsu regionálnej distribučnej sústavy, ohrozenia kritickej infraštruktúry štátu a negatívneho dopadu na hospodárstvo SR. Uviedol, že od zverejnenia WACC k termínu 30. 06. 2021 uplynul v podstate už 1 rok a žiadna žalobcom uvádzaná skutočnosť nenastala a žalobca má zabezpečené nerušené vykonávanie regulovanej činnosti bez ohrozenia jeho existencie. Podľa názoru žalovaného, žalobca nemá právny nárok na WACC v medziročne nemennej výške, pokiaľ sú splnené podmienky na jeho zmenu uvedené v ustanovení § 5 Cenovej vyhlášky. Priznanie odkladného účinku podanej žalobe nie je ani v súlade s verejným záujmom. Ak by žalovaný vyhovel očakávaniu žalobcu, čo do výšky WACC na rok 2022, boli by splnené iba jeho podnikateľské očakávania, pričom ekonomické dopady by sa následne negatívne preniesli v cenách na ostatných účastníkov trhu s elektrinou a užívateľov distribučnej sústavy žalobcu, čo je pri súčasnom ťažko nepredvídateľnom vývoji na trhu s elektrinou a v hospodárstve SR jednoznačne negatívne a diskriminačné riešenie, ako aj v rozpore s verejným záujmom spočívajúcom v zabezpečení zásobovania užívateľov sústavy elektrinou za primerané ceny, v prípade žalobcu ide o distribúciu elektriny zahŕňajúce územie Západného Slovenska. Možné zníženie príjmov štátneho rozpočtu v dôsledku zníženia WACC podľa názoru žalobcu nepredstavuje verejný záujem, práve naopak, je v rozpore s verejným záujmom ako žalovaný uviedol vyššie. Tieto tvrdenia žalobcu nie sú preukázané žiadnymi dôkazmi, iba žalobca zveličuje primerané zníženie hodnoty WACC na jeho podnikanie a prípadné odvádzanie dividend do štátneho rozpočtu. Podnikanie a celková ziskovosť žalobcu nezávisí len od výšky WACC, ide komplex regulačných opatrení a správnych podnikateľských rozhodnutí počas roka 2022, pričom celkový hospodársky výsledok ovplyvňujú aj iné obchodné činnosti akciovej spoločnosti žalobcu, ktoré nepodliehajú regulácii zo strany žalovaného. 4. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 5. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 6. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 7. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy. 8. Podľa , iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 9. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 10. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 11. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom podľa hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia až 189. 12. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 13. Podľa , odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 14. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 15. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 16. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 17. Možnosť priznania odkladného účinku žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy predstavuje osobitný spôsob ochrany práv žalobcu, keď správny súd na základe dispozičného úkonu žalobcu pozastaví právne účinky namietaného zásahu žalovaného. Priznanie odkladného účinku je však možné iba pri negatórnej zásahovej žalobe, ktorú zákon upravuje v ustanovení , nakoľko už pri skončenom zásahu nemôže dôjsť k pozastaveniu jeho účinkov. Správny súd po vyjadrení žalovaného návrhu vyhovie, ak sú naplnené procesné podmienky priznania odkladného účinku. K takýmto podmienkam patrí nielen dispozitívne oprávnenie žalobcu v podobe návrhu, ale aj preukázanie tvrdenej hrozby závažnej ujmy neopomínajúc absenciu rozporu návrhu s verejným záujmom. 18. Správny súd po preskúmaní podania vo veci samej, oboznámení sa s vyjadrením žalovaného k žalobe a obsahom administratívneho spisu nezistil dôvod na vydanie rozhodnutia o priznaní odkladného účinku. Žalobca totiž na podloženie svojich tvrdení neposkytol správnemu súdu žiadne dôkazy, ktoré by súd utvrdili v názore, že práva a právom chránené záujmy žalobcu si vyžadujú osobitnú ochranu v podobe pozastavenia účinkov namietaného zásahu do vydania rozhodnutia vo veci samej. Správny súd podotýka, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Je na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu na jeho právach. Správny súd tak nezistil dôvod pre vyhovenie návrhu, nakoľko žalobca neosvedčil reálnu hrozbu závažnej ujmy. Skutkové tvrdenia bez ich osvedčenia sami osebe neodôvodňujú vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Rozhodujúcou skutočnosťou je tak osvedčenie hrozby závažnej ujmy, ktorú je nutné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. 19. Hlavné skutkové tvrdenie, ktorým žalobca odôvodnil návrh na priznanie odkladného účinku, týkajúce sa možnej finančnej straty, vyčíslenú vo výške 7 miliónov eur, správny súd nepovažoval za skutočnosť osvedčujúcu existenciu hrozby závažnej ujmy, keďže žalobca výpočet možnej finančnej ujmy nijako nepodložil. Navyše z verejne dostupnej databázy poskytujúcej údaje o stave obchodného majetku, vlastnom imaní, výnosoch, záväzkoch, zisku žalobcu na základe zverejnenej riadnej účtovnej závierky

za predchádzajúci kalendárny rok nevyplýva, že ak by aj predpokladaná strata nastala, bola by pre žalobcu devastačná. 20. Správny súd tak k posúdeniu druhej podmienky odkladného účinku podľa ustanovenia nepristúpil, nakoľko žalobca neosvedčil ani existenciu hrozby závažnej ujmy. Súd považuje za potrebné zmieniť aj skutočnosť, že v rámci rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku sa súd nevyjadruje k skutkovému stavu, ale posudzuje výlučne opodstatnenosť predmetného návrhu. 21. Vzhľadom na neosvedčenie splnenia zákonných podmienok návrhu definovaných v ustanovení , správny súd návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe postupom podľa ustanovenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).