Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-15Ro/464/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, so sídlom Krmanova 1, Košice, proti žalovanému G.. T. J., L.. XX.X.XXXX, J. G. X, Košice, v spore o zaplatenie 200,- Eur s príslušenstvom, rozhodol

rozhodol:

Konanie v časti žaloby o zaplatenie 200,- Eur z a s t a v u j e .

V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania.

odôvodnenie:

. Žalobou, podanou na súde dňa 19.9.2014, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 200,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,50% ročne od 25.7.2013 do zaplatenia. Na odôvodnenie takto uplatneného nároku žalobca v podstatnom tvrdil, že na základe poistnej zmluvy č. 6810517236 zo dňa 6.11.2011, predmetom ktorej bolo poistenie bytu a domácnosti, poskytol poistenému O. Š. poistné plnenie v sume žalovanej istiny, dohodnuté pre prípad poškodenia jeho bytu, nachádzajúceho sa na prvom poschodí bytového domu na B. X v Košiciach , ku ktorému došlo dňa 19.5.2013 zatečením vodou, unikajúcou z tlakovej vodovodnej prípojky v byte žalovaného, nachádzajúceho sa na treťom poschodí už označeného bytového domu. Žalobca tvrdil, že poskytnutím poistného plnenia naňho z poisteného O. Š. podľa ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, že s nárokom na refundáciu poistného plnenia sa obrátil ako na správcu bytového domu - spoločnosť SPRÁVA DOMOV, s.r.o., ktorá svoju zodpovednosť za škodu odmietla poukazom na to, že prasknutá vodovodná prípojka tvorila súčasť bytu, vlastnícky patriaceho žalovanému, tak i na poisťovňu Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., u ktorej bola poistená zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú v súvislosti s užívaním bytu s odôvodnením, že poistenie sa vzťahuje len na škodu spôsobenú konaním žalovaného alebo členov jeho domácnosti, k čomu však v danom prípade nedošlo. V konečnom dôsledku si nárok na náhradu škody uplatnil žalobca u žalovaného listom doručeným dňa 3.7.2013; žalovaný však k dobrovoľnému uspokojeniu tohto nároku nepristúpil ani v určenej lehote a ani neskôr. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil tiež poistnú zmluvu č. 6810517236, uzavretú dňa 6.11.2011 s O. Š., oznámenie o vzniku škodovej A. O. Š. zo dňa 23.5.2013 so zápisom o ohliadke bytu z rovnakého dňa, oznámenie zo dňa 6.6.2013 o výške poistného plnenia v sume 200,- Eur, vyplnené a podpísané tlačivo „Uplatnenie nároku na náhradu škody voči škodcovi“ zo dňa 28.5.2013, list spoločnosti SPRÁVA DOMOV, s.r.o. zo dňa 14.2.2014, list poisťovne Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 17.6.2013, a výzvu na plnenie zo dňa 20.6.2013, ktorá podľa poštovej doručenky bola žalovanému doručená dňa 3.7.2013 a výpis z bankového účtu žalobcu, preukazujúci poukázanie sumy 200,- Eur poškodenému.

2. Žalovaný v konaní uplatnený nárok ani len sčasti neuznal a bránil sa proti nemu v podstatnom namietaním svojej zodpovednosti, založenom na odmietaní svojho zavinenia za škodu. Žalovaný v tejto súvislosti tvrdil, že k prasknutiu vodovodnej prípojky (v skutočnosti kovovej rúry spájajúcej hlavný prívod vody s meračom spotreby) došlo bez jeho zásahu, poukázal pritom na tú skutočnosť, že k prasknutiu prípojky došlo krátko po (1-2 dni) periodickej výmene merača vody, realizovanej subjektom povereným na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom bytového domu - spoločnosťou SPRÁVA DOMOV, s.r.o. a že z toho dôvodu i odstránenie poruchy, spôsobenej či vyvolanej montážou vodomeru, vykonal a náklady s tým spojené znášal správca bytového domu. Žalobca upriamil pozornosť tiež na to, že tieto okolnosti, za ktorých došlo k poruche na vodovodnom potrubí, opakovane žalobcovi oznámil. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil listy adresované žalobcovi zo dňa 14.8.2013 a zo dňa 7.4.2014 a navrhol vypočuť osobu oprávnenú konať za správcu bytového domu.

3. Žalobca k obrane žalovaného v podstanom argumentoval, že skutočnosť že škoda bola spôsobená v dôsledku neodbornej montáže vodomeru, jednak nebola žalovaným preukázaná a jednak, pokiaľ by aj bola daná, žalovaného zodpovednosti za škodu nezbavuje, prípadne len zakladá jeho nárok na náhradu škody voči správcovi bytového domu, ktorý tieto práce ako objednávateľ zastrešoval. Žalobca tiež prezentoval názor, že zodpovednosť žalovaného za škodu má v danom prípade povahu zodpovednosti objektívnej.

4. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. Po účinnosti C.s.p. súd poskytol obom procesným stranám priestor na popretie skutkových tvrdení protistrany a na uplatnenie ďalších prostriedkov procesného útoku a obrany s poučením o následkoch ako riadneho nepopretia skutkových tvrdení (§ 151 C.s.p.) tak aj včasného neuplatnenia prostriedkov procesného útoku či obrany. Nakoľko za tohto stavu ani uplatnenie sudcovskej koncentrácie a ani uplatnenie ustanovení o popretí skutkových tvrdení nemohlo byť v neprospech niektorej z procesných strán, súd v konaní po 1.7.2016, postupoval bez zohľadnenia obmedzení, vyplývajúcich pre skôr začaté konania z ust. § 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.

5. V priebehu konania dňa 6.12.2016 správca bytového domu na B. X v Košiciach - SPRÁVA DOMOV, s.r.o. zaplatila žalobcovi sumu zodpovedajúcu výške uplatnenej náhrady škody v istine. Na tomto základe, žalobca písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 8.12.2016 vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny žalovanej pohľadávky v sume 200,- Eur späť. Žalobca sa po tomto čiastočnom späťvzatí žaloby naďalej domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 200,- Eur od 25.7.2013 do 7.12.2016, v peňažnom vyjadrení predstavujúcich sumu 57,33 Eur. V späťvzatej časti, za súhlasu žalovaného, súd konanie zastavil postupom podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p.

6. V konaní nebola medzi stranami spornou skutočnosť, že dňa 19.5.2013 došlo k zatopeniu bytu Róberta Šipoša nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu na B. X E. Košiciach, vodou, unikajúcou z prasknutej rúry, prepájajúcej v byte, v tom čase vo vlastníctve žalovaného, situovanom na 3. poschodí tohto bytového domu, rúru hlavného prívodu vody s vodomerom, ani že následkom toho došlo k poškodeniu bytu O. Š. a teda vzniku na jeho majetku, za ktorú z poistného vzťahu žalobcu a O. Š. poskytol žalobca O. Š. poistné plnenie v sume 200,- Eur. Žalobca sa nesporne bezúspešne domáhal náhrady škody, za ktorú ako poisťovateľ plnil a skrz toho naňho z poisteného prešla, ako u správcu bytového domu - spoločnosti SPRÁVA DOMOV, s.r.o., tak aj u poisťovateľa, u ktorého poistil zodpovednosť za škodu spôsobenú pri užívaní bytu žalovaný (Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.) a tiež i u žalovaného listom, doručeným mu dňa 3.7.2013. V tejto súvislosti z listu spoločnosti SPRÁVA DOMOV, s.r.o. zo dňa 14.2.2014 súd zistil, že správca odmietol svoju zodpovednosť za škodu s poukazom na to, že prasknutá prípojka tvorila súčasť bytu žalovaného a z listu poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 17.6.2013 podľa zistenia súdu vyplynulo, že tento poisťovateľ z poistného vzťahu so žalovaným neplnil z dôvodu, že škoda podľa jeho názoru nebola spôsobená jeho konaním ale bola zapríčinená stavebnou súčasťou bytu. Konateľka spoločnosti SPRÁVA DOMOV, s.r.o. - C. S., ktorú súd na návrh žalovaného vypočul ako svedkyňu na pojednávaní dňa 28.11.2016 potvrdila tvrdenie žalovaného, že 1-2 dní pred poruchou v byte žalovaného správca, prostredníctvom povereného dodávateľa, realizoval periodickú výmenu vodomeru, ktorý bol s hlavným prívodom prepojený práve prasknutou rúrou; i napriek tomu nevedela s určitosťou uviesť, či k prasknutiu rúry došlo v dôsledku tejto výmeny alebo sa jednalo len o náhodilú udalosť, ku ktorej by došlo aj bez predchádzajúceho zásahu. Poznamenala v tejto súvislosti, že pri výkone správy bytových domov sa s takýmito prípadmi stretáva (...“v tejto hadici je vysoký tlak, stáva sa to“.) Svedkyňa potvrdila tvrdenie žalovaného tiež o tom, že prasknuté potrubie opravil správca bytového domu bez nároku na náhradu nákladov s tým spojených. Ako už bolo konštatované na inom mieste tohto odôvodnenia, v priebehu konania spoločnosť SPRÁVA DOMOV, s.r.o. uplatnenú náhradu škody žalobcovi v rozsahu istiny dobrovoľne plnila. Z výpovede svedkyne pritom vyplynulo, že tak správca bytového domu urobil po dohode so zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov na Levočskej 5 v Košiciach a z ich fondu opráv. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 4.3.1997 súd zistil, že pri prvom prevode bytu bola vodovodná prípojka k bytu určená za súčasť jeho vybavenia ( článok II zmluvy).

7. Takto zistený skutkový stav práve posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona: Podľa ust. § 488, ust. § 489 a ust. § 494 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Podľa ust. § 420 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa ust. § 11 ods. 1 až ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv. (2) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré na iných bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo na spoločných častiach domu alebo spoločných zariadeniach domu alebo príslušenstve spôsobil sám alebo osoby, ktoré jeho byt alebo nebytový priestor užívajú.(3) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu prístupných z jeho bytu alebo montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt; ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním. (4) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, je potrebný súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú tým dotknuté. Podľa ust. § 4 ods. 1, ods. 6 a ods. 7 zák. č. 442/2002 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. (6) Vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti. (7) Vlastník vodovodnej prípojky je povinný a) odstrániť na vlastné náklady pripojenie vodovodnej prípojky na verejný vodovod spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu, b) zabezpečiť, aby vodovodná prípojka bola vybudovaná tak, aby nemohlo dôjsť k znečisteniu pitnej vody vo verejnom vodovode a aby nemohlo dôjsť k zmiešaniu vody z iného zdroja s vodou vo verejnom vodovode, c) zabezpečiť opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

8. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil uplatnený nárok žalobcu smerujúci k zaplateniu úrokov z omeškania za omeškania žalovaného so splnením náhrady škody, za nedôvodný v celom rozsahu, nakoľko dospel k záveru, že za škodu, náhrady ktorej sa žalobca pôvodne domáhal, žalovaný nezodpovedá, povinnosť nahradiť škodu mu tak nevznikla a preto sa s jej plnením do omeškania nedostal. Vo svojom závere o nedôvodnosti tejto časti uplatneného nároku žalobcu súd vo všeobecnosti vyšiel z toho, že predpokladom pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka je kumulatívne splnenie štyroch základných podmienok: musí dôjsť či už konaním alebo opomenutím k porušeniu právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej alebo všeobecnej prevenčnej), musí dôjsť k vzniku škody, teda ujmy v majetkovej sfére poškodeného, prejavujúcej sa na veci, majetku alebo na zdraví, ktorá je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom (peniazmi), medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí existovať príčinná súvislosť a k porušeniu právnej povinnosti a k vzniku škody musí dôjsť zavineným konaním alebo opomenutím škodcu. Porušením právnej povinnosti sa pritom rozumie objektívny rozpor medzi tým, ako fyzická alebo právnická osoba konala alebo nekonala a tým, ako konať mala, či už podľa zákona, podľa zmluvy alebo aby učinila zadosť všeobecnej prevenčnej povinnosti upravenej v ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Žalovaný s poškodeným O. Š. a ani so žalobcom nebol v zmluvnom vzťahu a tak porušenie zmluvnej povinnosti možno bez ďalších úvah vylúčiť. Pokiaľ ide o právne povinnosti uložené zákonom, možno vyjsť z toho, že v prípade nárokov na náhradu škody na majetku, spôsobenej v súvislosti s užívaním bytu iným vlastníkom sú právne povinnosti vymedzené v ust. § 11 ods. 1 až ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. V zmysle týchto ustanovení je vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy, ďalej je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv, ďalej tiež povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré na iných bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo na spoločných častiach domu alebo spoločných zariadeniach domu alebo príslušenstve spôsobil sám alebo osoby, ktoré jeho byt alebo nebytový priestor užívajú, povinný tiež umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu prístupných z jeho bytu alebo montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt. Žalobca netvrdil a ani súd vykonaným dokazovaním nezistil, aby žalovaný niektorú z týchto právnych povinností či už konaním alebo opomenutím porušil, pričom podľa úvahy súd ani iný právny predpis neukladal žalovanému takú povinnosť, porušenie ktorej by mohlo viesť k poruche na vodovodnej rúre a teda ktoré by mohlo byť príčinou posudzovanej škody. Nakoniec podľa posúdenia súdu žalovaný neporušil ani všeobecnú prevenčnú povinnosť upravenú v ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti možno povedať, že podľa tohto ustanovenia zákona je každý povinný zachovávať vždy taký stupeň starostlivosti, ostražitosti a pozornosti, ktorý je po ňom, vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu, možné rozumne požadovať a ktorý je, objektívne vzaté, spôsobilý škode zabrániť alebo ju aspoň či už z hľadiska vzniku alebo rozsahu, eliminovať. Znamená to, že všeobecná prevenčná povinnosť rozhodne nie je akýmsi zberným dôvodom pre založenie zodpovednosti, pokiaľ túto nemožno vyvodiť z iných zákonných ustanovení, ako sa mylne domnieval žalobca. Je potrebné mať totiž na zreteli, že v zásade nie je možné predvídať akúkoľvek škodu, ktorá v budúcnosti môže nastať a kladenie neprimeraných nárokov na prevenčnú povinnosť vo vzťahu i k takýmto (pri náležitej starostlivosti nepredvídateľným škodám) by prakticky viedlo k vyvodzovaniu objektívnej zodpovednosti za škodu (por. rozsudok NS ČSR sp. zn. 1Cz 25/86 zo dňa 30.6.1986, publikovaný v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod č. 36/1988). V danom prípade podľa posúdenia súdu so zreteľom na všetky skutočnosti žalovaný prasknutie vodovodnej prípojky rozhodne nemohol predvídať pričom akcentovať v tejto súvislosti je potrebné fakt, že s touto časťou vodovodného potrubia nie len nemal (v zmysle zákonom uložených i prevenčných povinností) ale výslovne ani nesmel akokoľvek manipulovať, keďže výmena vodomeru (na túto rúru napojeného) je podľa zákona vo výlučnej dispozícii správcu bytového domu. Žalovaný tak podľa úvahy súdu škodu nespôsobil ani porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Pre úplnosť súd považuje za potrebné dodať, že s odstupom času je už prakticky nezistiteľné, či k prasknutiu rúry došlo v danom prípade následkom predchádzajúcej nesprávnej manipulácie s ňou pri výmene vodomera alebo k tomu došlo úplne samovoľne. Pokiaľ sa však jedná o škodu vzniknutú následkom samovoľného prasknutia rúry, toto, pokiaľ nie je preukázané porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti, je právnou praxou považované za náhodilú udalosť, ktorá zodpovednosť za škodu nezakladá (por. uznesenie NS ČR sp. zn. Cdo 3720/2015 zo dňa 27.11.2015).

9. O trovách konania vo vzťahu medzi stranami súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca späťvzatím žaloby v celom rozsahu uplatnenej istiny pohľadávky (pozn.: úroky z omeškania neboli samostatným predmetom konania) bez toho, aby tento jeho procesný úkon bol vyvolaný konaním žalovaného (žalovanú zaplatil správca bytového domu) procesne zavinil zastavenie konania, a tak v súlade s ust. § 256 ods. 1 C.s.p. súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).

V Košiciach 19. decembra 2016