Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Co-518-2015.pdf
PDF · 130.95 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/518/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. R. XXX, zastúpený: Právne centrum, s. r. o., so sídlom Žilinská 8, Bratislava, IČO: 36 698 873, proti žalovanému: AGROSTAAR KB spol. s r. o., so sídlom Kráľov Brod 2, IČO: 36 229 156, zastúpený advokátom: JUDr. Jozef Czibula, so sídlom Vlčany 749, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 25C/141/2012 -244 zo dňa 30. marca 2015, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že sa nahrádza prejav vôle za žalovaného na kúpnej zmluve, uzatvorenej medzi predávajúcim, AGROSTAAR KB spol. s r.o. a kupujúcim C. R., podpísaným na zmluve 5.12.2016 v L. R., ktorej predmetom sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre okres Galanta, obec L. R., katastrálne územie L. R., ktorá je prílohou tohto rozsudku a tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 1.923,54 eura k rukám právneho zástupcu žalovaného v lehote troch dní. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 16 ods. 1 písm. a), b), c), § 19 ods. 3 písm. c), zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, § 3 ods. 1 písm. e) a f) nar. vl. SR 238/2010 Z.z. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa po pripustení zmeny žaloby (uznesením na pojednávaní 1.12.2014) domáhal nahradenia vôle za žalovaného, ako predávajúceho, pri uzatváraní (so žalobcom ako kupujúcim) kúpnej zmluvy o odplatnom prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 6/35 k nehnuteľnostiam, ktoré v žalobe bližšie špecifikoval. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom označených nehnuteľností. Predávajúci, Slovenský pozemkový fond (ďalej len SPF) uzavrel kúpnu zmluvu so žalovaným k spoluvlastníckemu podielu bez toho, aby predmet kúpnej zmluvy, spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam ponúkol na odkúpenie žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi. SPF bol povinný v zmysle zákona ponúknuť ostatným podielovým spoluvlastníkom na kúpu spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti a mal im umožniť uplatniť si svoje zákonné predkupne právo. Toto však predávajúci SPF neučinil, nikdy žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi spoločných nehnuteľností nezaslal písomnú ponuku na uplatnenie predkupného práva, ani žalobcovi žiadnym iným spôsobom neumožnil uplatniť si predkupne právo k prevádzaným spoluvlastníckym podielom predávajúceho. SPF úplne ignoroval práva žalobcu ako podielového spoluvlastníka na predkupné právo. Žalovaný s návrhom nesúhlasil, žiadal návrh zamietnuť s poukazom na to, že v rámci zmluvnej voľnosti žalovaný nemá záujem previesť na žalobcu
predmetnú nehnuteľnosť. Označenú kúpnu zmluvu považuje za platnú. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení poukázal na to, že je potrebné skúmať, či sa žalobca ako podielový spoluvlastník domáhal neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ alebo či si uplatnil nárok podľa § 603 ods. 3 OZ. Ak si žalobca neuplatnil nárok podľa § 40a OZ a účinne nenapadol relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti má právo domáhať sa nároku podľa § 603 ods. 3 OZ. Pre posúdenie takéhoto nároku žalobcu bude po právnej stránke dôležité posúdiť, či došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu. Ak k porušeniu predkupného práva došlo, je nárok žalobcu opodstatnený a je potrebné sa zaoberať aj tým, či žalobca nadobudne spoluvlastnícky podiel za podmienok, za ktorých tento podiel získal žalovaný a či návrh kúpnej zmluvy obsahuje všetky podstatné náležitosti tak, aby príslušný kataster povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu v rámci doplneného dokazovania súd prvej inštancie skúmal, či došlo v súdenom prípade k porušeniu predkupného práva žalobcu. V rámci dokazovania doplnil súd dokazovanie a dospel k záveru, že v danom prípade predávajúcim predmetnej nehnuteľnosti bol SPF, ktorý v prípade určenia tzv. relatívnej neplatnosti zmluvy by bol účastníkom aj súdneho konania. Je preto potrebné skúmať správanie sa predávajúceho, či toto správanie bolo zákonne konformné v čase, kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi ním a žalovaným. Predovšetkým predávajúci by mal niesť zodpovednosť za to, že prevod vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti sa uskutočnil v súlade so zákonnými požiadavkami. Žalovaný ako nadobúdateľ predmetných nehnuteľností nemal povinnosť skúmať zákonné možnosti prevodu vlastníctva, hoci prípadný zákonom rozporný prevod nehnuteľností postihuje najmä jeho osobu. Podľa vyjadrenia zástupcu predávajúceho, predávajúci sa riadil pri predaji špeciálnym zákonom 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a nariadením vlády SR č. 238/2010 Z.z. ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom, účinné od 1. júna 2010. Tento zákon SPF neumožnil previesť nehnuteľnosti na iného, len na žalovaného, ktorý nesporne je poľnohospodárskym podnikom a pozemky sa nachádzajú preukázateľne v zastavanom areáli stavbami žalovaného, ktorý zároveň je vlastníkom priľahlých pozemkov v poľnohospodárskom areáli. Tieto stavby boli vyhotovené právnym predchodcom žalovaného na účely poľnohospodárskej výroby. Predávajúci, tak ako to zdôraznil aj zástupca predávajúceho na súdnom pojednávaní sa riadil zásadou "lex specialis derogat legi generali". Konkurenčným zákonným ustanovením v tomto prípade totiž je ustanovenie § 140 OZ o predkupnom práve spoluvlastníkov. Pravdepodobne túto dvojkoľajnosť si následne uvedomil i zákonodarca a preto zákonom číslo 115/2014 Z.z. doplnil ustanovenie § 19 zák. č. 180/1995 Z.z. odsekom 4 (ktorý znie: „Pri prevode vlastníctva k pozemkom z dôvodov uvedených v odseku 3 písmeno c) až g) sa nepoužije ustanovenie § 140 OZ). Práve na základe toho, úplne len v teoretickej rovine pokiaľ by návrh smeroval na určenie neplatnosti právneho úkonu z dôvodu nedodržania ustanovenia § 140 OZ a súd by vyslovil neplatnosť právneho úkonu, predávajúci (SPF) opäť by nemal možnosť inému predať predmetnú nehnuteľnosť len žalovanému. Na základe toho súd dospel k záveru, že predávajúci konal pri prevode vlastníctva predmetných pozemkov v súlade s príslušnými špeciálnymi zákonnými ustanoveniami a preto platne previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného. Preto nebolo možné vysloviť v danom prípade v rámci všeobecnej ochrany spoluvlastníka, že by predávajúci obišiel predkupné právo žalobcu. Procesne úspešnému žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. z titulu jeho právneho zastúpenia vo výške 1.923,54 eura, ktoré v rozsudku presne špecifikoval.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu a vrátení mu veci na nové prejednanie a rozhodnutie v odôvodnení nového rozsudku pri hodnotení vykonaných dôkazov zohľadnil výlučne dôkazy označené žalovaným, vykonané na návrh žalovaného a prihliadol len na dôkazy v prospech žalovaného a to najmä na stanovisko regionálneho odboru SPF v Trnave zo dňa 30.5.2014 číslo TT/2014/000905 a výsluch svedka, zamestnanca SPF JUDr. G. I. na pojednávaní 12.1.2015. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s tvrdeniami a argumentáciou žalobcu a v odôvodnení rozsudku tieto nevyhodnotil ani sa k nim nevyjadril. Žalobca namietal procesný postup konajúceho súdu, ktorý na pojednávaní 12.1.2015 nepostupoval v súlade so zásadou rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania a výsluch svedka, zamestnanca SPF viedol v rozpore s uvedenou zásadou a výlučne v záujme preukázania skutočností svedčiacich v prospech žalovaného. Súd pri kladení otázok svedkovi sa dopytoval na prípadnú relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode a právne následky, ktoré by nastali pri určení neplatnosti zmluvy o prevode. Pritom predmetom tohto súdneho konania nie je určenie neplatnosti zmluvy o prevode, ale nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu. Keďže porušenie predkupného práva je prípadom tzv. relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej sa musí dotknutá osoba výslovne dovolať a na ktorú súd
neprihliada z úradnej povinnosti (ako je to v prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu), nebolo potrebné sa zaoberať otázkou relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode. Túto skutočnosť právny zástupca žalobcu výslovne namietol, nebola však ani zaprotokolovaná v zápisnici z pojednávania 12.1.2015. Rovnako súd nedopytoval svedka na vysvetlenie vzťahu všeobecného právneho predpisu (Občiansky zákonník) a špeciálneho právneho predpisu (zák. č. 180/1995 Z.z.), hoci svedok práve túto zásadu prezentoval ako jediný dôvod nerealizácie predkupného práva žalobcu zo strany SPF ako prevodcu. Na otázku právneho zástupcu žalobcu na svedka JUDr. G. I. ohľadom doloženia stanovísk ostatných podielových spoluvlastníkov (boli vyžiadané stanoviská od všetkých podielových spoluvlastníkov s výnimkou žalobcu), doplnil odpoveď svedka sám konajúci sudca súdu prvej inštancie poznámkou o založení dokladov o vlastníctve stavieb zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie sa uspokojil s vyjadrením svedka JUDr. G. I. o tom, že Občiansky zákonník ako všeobecný právny predpis a jeho ustanovenia o predkupnom práve (pri podielovom spoluvlastníctve) sa na tento prípad nepoužijú a to bez toho, aby od svedka požadoval citáciu konkrétnych ustanovení zákona, ktoré by takéto tvrdenia svedka odôvodňovali a potvrdzovali. Tvrdenia svedka o tom, že žalovaný postupuje vo všetkých podobných prípadoch rovnako je po právnej stránke irelevantné, nakoľko v tomto v súdnom konaní treba posúdiť všetky okolnosti a vykonané dôkazy jednotlivo a tiež v ich vzájomných súvislostiach a treba posúdiť ich súlad či nesúlad so zákonom a teda skutočnosť, že ide o zaužívaný postup zo strany SPF. Neznamená to však, že ide o postup zákonný a po právnej stránke dovolený. Súlad alebo nesúlad konania so zákonom môže určiť a judikovať len súd. V zmysle strany 5 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 5.2.2014 bolo úlohou súdu prvej inštancie posúdiť, či došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu, či žalobca nadobudne spoluvlastnícky podiel za podmienok, za ktorý tento podiel získal žalovaný, či návrh kúpnej zmluvy obsahuje všetky podstatné náležitosti, aby v prípade, ak súd návrhu vyhovie, príslušný kataster povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiach v prospech žalobcu. Doplnenie dokazovania, ktoré realizoval súd prvej inštancie na návrh žalovaného bol podľa názoru žalobcu nadbytočným a bol tiež v rozpore s právnym názorom a pokynmi odvolacieho súdu, čo možno považovať za závažnú vadu konania a porušenie § 226 O.s.p.. S ohľadom na priebeh konania pred súdom prvej inštancie, doplnenie dokazovania na návrh žalovaného a vyjadrenia konajúceho sudcu na pojednávaniach, podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nerešpektoval právne závery a právny názor odvolacieho súdu obsiahnutý v zrušujúcom uznesení zo dňa 5.2.2014. Právny výklad a aplikácia § 140 OZ v spojení s § 603 ods. 3 OZ a aplikácia ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z súdom prvej inštancie je podľa názoru žalobcu nesprávna a zvýhodňujúca žalovaného. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 48/2009, podľa ktorého v prípade porušenia predkupného práva je nutné pripustiť aj možnosť oprávneného spoluvlastníka domáhať sa alternatívne práva, vyplývajúceho mu z § 603 ods. 3 OZ. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu, alebo sa môže voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.). Treťou možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi. Súbežné uplatnenie nároku podľa § 40a a § 603 ods. 3 OZ je z povahy veci vylúčené. Iné následky porušenia predkupného práva zákon nepripúšťa a preto zo zákona nemožno vyvodiť ani iný spôsob ochrany oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené. Porušenie predkupného práva žalobcu bolo v tomto súdnom konaní preukázané a nerealizáciu predkupného práva žalobcu potvrdil ako žalobca, tak aj SPF.
3. K otázke vzťahu všeobecného právneho predpisu a špeciálneho právneho predpisu žalobca v odvolaní uviedol, že ku dňu uzavretia zmluvy o prevode (28.3.2012) nevylučovali aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka a ani aplikáciu konkrétneho ustanovenia § 140 OZ o predkupnom práve podielového spoluvlastníka žiadne osobitné právne predpisy a to ani v tom čase platný a účinný zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, ani v tom čase platný a účinný zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Nariadenie vlády SR č. 238/2010 Z.z., ktorým sa stanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdanie nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom, ako podzákonný právny predpis, t. j. právny predpis nižšej právnej sily ako zákon, nemohlo a ani toho času nemôže vylučovať aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo niektorých jeho ustanovení. Zákonodarca až s účinnosťou od 1.5.2014 (zák. č. 115/2014 Z.z. 1.4.2014, platný k 30.4.2014 a účinný od 1.5.2014 doplnil § 19 zák. č. 180/1995
Z.z. o nový odsek 4, podľa ktorého pri prevode vlastníctva k pozemkom z dôvodov uvedených v odseku 3 písm. c) až g) sa nepoužije ustanovenie § 140 OZ, čím došlo výslovne k vylúčeniu aplikácie ustanovenia Občianskeho zákonníka o predkupnom práve podielového spoluvlastníka na prevody vlastníctva pozemkov, taxatívne vymenované v zák. č. 180/1995 Z.z.. V čase uzavretia zmluvy o prevode 28.3.2012 medzi SPF ako prevodcom a žalovaným ako nadobúdateľom zák. č. 180/1995 Z.z. takéto ustanovenie o vylúčení aplikácie § 140 OZ výslovne neobsahovalo a teda sa v plnom rozsahu aplikovalo predkupné právo podielového spoluvlastníka aj na prevod nehnuteľností v správe SPF na tretie fyzické a právnické osoby. Pre úplnosť žalobca uviedol, že v časti B. osobitná časť dôvodovej správy k zákonu č. 115/2014, ktorým bol s účinnosťou od 1.5.2014 novelizovaný zákon číslo 180/1995 Z.z. k bodu 23 výslovne uvedené, že ustanovuje z ktorých dôvodov sa nepoužijú pri prevode vlastníctva k pozemkom ustanovenia § 140 OZ. Prihliadnuc na vôľu a zámer zákonodarcu teda neobstojí tvrdenie svedka, zamestnanca SPF, že aj pred 1.5.2014 špeciálny zákon (č. 180/1995 Z.z.) vylučoval možnosť použiť všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvedeného a s prihliadnutím na platnú a účinnú právnu úpravu v čase uzavretia zmluvy o prevode pozemkov (28.3.2012) bolo vylúčenie realizácie predkupného práva žalobcu ako v tom čase známeho podielového spoluvlastníka zo strany SPF, len s odvolaním sa na zásadu „lex specialis derogat legi generali“ v rozpore so zákonom. Súd prvej inštancie napriek námietke žalobcu pri hodnotení dôkazov vôbec neprihliadol a nevyhodnotil rozpor v tvrdenia žalovaného aj tvrdenia svedka, že realizácia predkupného práva žalobcu nebola vôbec potrebná a bola by vraj nadbytočná, s písomným stanoviskom RO SPF zo dňa 30.5.2014, podľa ktorého SPF pred uzavretím zmluvy o prevode požiadal o vyjadrenie všetkých ostatných spoluvlastníkov prevádzaných pozemkov a neznámi vlastníci boli upovedomení verejnou vyhláškou. Žalobcu však SPF ako prevodca s ponukou na uplatnenie predkupného práva nikdy neoslovil (ako jediného spoluvlastníka z okruhu známych podielových spoluvlastníkov). Ak by realizácia predkupného práva v tomto prípade nebola potrebná, SPF by predsa tieto právne úkony (ktoré trvali niekoľko mesiacov do uzavretia zmluvy o prevode) vôbec nerealizoval, nežiadal by obec Kráľov Brod o uverejnenie verejnej vyhlášky na úradnej tabuli obce za účelom vyrozumenia neznámych vlastníkov (stanovisko obce Kráľov Brod č.j. 351/2011 z 15.12.2011) a tiež by nevykonal dopyt na neznámych vlastníkov cez register obyvateľov SR v Banskej Bystrici. Nerealizácia predkupného práva len vo vzťahu k žalobcovi sa s ohľadom na celý proces, ktorý predchádzal uzavretiu zmluvy zo dňa 28.3.2012 medzi SPF ako prevodcom a žalovaným ako nadobúdateľom javí ako vyslovene účelový krok s jediným zámerom, znemožniť nadobúdateľovi realizovať jeho predkupné právo. Tvrdenie RO SPF v stanovisku zo dňa 30.5.2014 o tom, že fond mal za to, že žalobca vedel o vysporiadaní pozemkov zo strany Fondu voči kupujúcemu a mal v danej dobe záujem svoj spoluvlastnícky podiel previesť na žalovaného, tento predpoklad žalobcu len potvrdzuje. SPF, ako subjekt, ktorý nakladal s pozemkami nezistených vlastníkov v čase uzatvorenia zmluvy o prevode z 28.3.2012 sa pri dôvode uzatvorenia zmluvy (článok II zmluvy) odvolal na v tom čase platné a účinné ustanovenie § 19 ods. 3 písm. c) zák. č. 180/1995 Z.z. (usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavanými stavbami do 24.6.1991 na účely poľnohospodárskej výroby), pritom stavby bez súpisného čísla, bioplynová stanica 0,6 MW a silážny žľab, ktoré sa nachádzajú na niektorých prevádzaných pozemkoch (pozemky pac. registra C evidované na katastrálnej mape parc. č. 1200/39, parc. č. 1200/132, parc. č. 1200/166, parc. č. 1200/180, parc. č. 1200/181, parc. č. 1200/182) boli zhotovené v období približne posledných 5 rokov. Žalobca v odvolaní namietal aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Žalobca nesúhlasí s rozhodnutím súdu vo veci samej a teda rozporuje v plnom rozsahu a namieta aj proti výroku v časti náhrady trov konania a proti priznaniu náhrady trov právneho zastúpenia žalovanému. V súvislosti s uvedeným poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. IIIÚS 341/2007. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že nahradí vyhlásenie vôle žalovaného pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania.
4. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), po nariadení odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.
7. Žalobca sa žalobou (po pripustení zmeny žaloby uznesením na pojednávaní 1.12.2014, č.l. 211) domáhal nahradenia prejavu vôle za žalovaného pri uzatváraní kúpnej zmluvy (tvorila súčasť návrhu na zmenu petitu žaloby a tvorí súčasť rozsudku), predmetom ktorej je prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 6/35 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, okres Galanta, k. ú. L. R., pozemok registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape parc. č. 1200/133, zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2 a k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, okres Galanta, k. ú. L. R., pozemky registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 1200/20, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.942 m2, parc. č. 1200/39, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.295 m2, parc. č. 1200/130, zastavané plochy a nádvoria o výmere 659 m2, parc. č. 1200/131, zastavané plochy a nádvoria o výmere 522 m2, parc č. 1200/132, zastavané plochy a nádvoria o výmere 157 m2, parc. č. 1200/166, zastavané plochy a nádvoria o výmere 380 m2, parc. č. 1200/168, zastavané plochy a nádvoria o výmere 331 m2, parc. č. 1200/180, zastavané plochy a nádvoria o výmere 385 m2, parc. č. 1200/181, zastavané plochy a nádvoria o výmere 35 m2, parc. č. 1200/182, zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, za kúpnu cenu 2.510,51 eura. Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že je spoluvlastníkom uvedených nehnuteľnosti (prvej z uvedených parciel v podiele 4/10 a ďalších v podiele 3/10), ktoré nadobudol v dedičskom konaní na základe osvedčenia o dedičstve č. 16D/16/2008, Dnot 46/2008 z 1.7.2008. Ďalšími spoluvlastníkmi nehnuteľností bol (okrem iných fyzických osôb) žalovaný (v podiele 3/10) a Slovenský pozemkový fond (ako správca nehnuteľností neznámych vlastníkov). SPF a žalovaný dňa 17.5.2012 uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej SPF ako predávajúci predal žalovanému ako kupujúcemu spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach bez toho, aby žalobcovi, ako spoluvlastníkovi ponúkol nehnuteľnosti na predaj v súlade s § 140 OZ, čím účastníci zmluvy porušili predkupné právo žalobcu na kúpu uvedených nehnuteľností.
8. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že v prejednávanej veci sa SPF ako predávajúci riadil pri predaji nehnuteľností špeciálnym zákonom 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a nariadením vlády SR č. 238/2010 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom, účinné od 1.6.2010. Tento zákon SPF neumožnil previesť nehnuteľnosti na iného, len na žalovaného, ktorý je nesporne poľnohospodárskym podnikom, pozemky sa nachádzajú pod stavbami vo vlastníctve žalovaného a žalovaný je zároveň vlastníkom priľahlých pozemkov v poľnohospodárskom areáli. Tieto stavby boli vyhotovené právnym predchodcom žalovaného na účely poľnohospodárskej výroby. Zákonom č. 115/2014 Z.z. bolo doplnené ustanovenie § 19 zák. č. 180/1995 Z.z. odsekom 4, podľa ktorého pri prevode vlastníctva k pozemkom z dôvodov uvedených v odseku 3 písm. c) až g) sa nepoužije ustanovenie § 140 OZ. Súd dospel k záveru, že SPF ako predávajúci konal pri prevode vlastníctva pozemkov v súlade s príslušnými špeciálnymi zákonnými ustanoveniami a platne previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného a preto nebolo porušené predkupné právo žalobcu.
9. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie prejednávanej veci z dôvodu, že zákonodarca až s účinnosťou od 1.5.2014 (zák. č. 115/2014 Z.z. doplnil § 19 zák. č. 180/1995 Z.z. o nový odsek 4, podľa ktorého pri prevode vlastníctva k pozemkom z dôvodov uvedených v odseku 3 písm. c) až g) sa nepoužije ustanovenie § 140 OZ, čím došlo výslovne k vylúčeniu aplikácie ustanovenia Občianskeho zákonníka o predkupnom práve podielového spoluvlastníka na prevody vlastníctva pozemkov, taxatívne vymenované v zák. č. 180/1995 Z.z. V čase prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi SPF a žalovaným zo dňa 1.7.2008, kedy bolo porušené predkupné právo žalobcu takéto ustanovenie neexistovalo a preto bolo povinnosťou predávajúceho ponúknuť nehnuteľnosti na predaj aj žalobcovi (ako podielovému spoluvlastníkovi nehnuteľností). SPF v čase predaja nehnuteľností mal k dispozícii vyjadrenia ostatných spoluvlastníkov nehnuteľností zabezpečených žalovaným ako kupujúcim, ktorí neprejavili záujem o kúpu nehnuteľností. Žalobcovi neboli ponúkané nehnuteľnosti na predaj z toho dôvodu, že žalobca mal záujem predať svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach žalovanému. Poukázal na dôkazy, ktoré svedčili v prospech žalobcu a súd sa s nimi nevysporiadal.
10. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
11. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
12. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) a c) zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom Fond nakladá podľa tohoto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami k nezisteným vlastníkom, alebo ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií, alebo ak sa nepreukáže inak, ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.
13. Podľa § 19 ods. 3 cit. zák. Fond alebo správca môže previesť vlastníctvo k pozemkom podľa § 16 ods. 1 písm. b) a c), ak dôvodom prevodu je usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaným stavbami do 24.6.1991 na účely poľnohospodárskej výroby.
14. Podľa § 19 ods. 4 cit. zák. (účinného od 1.5.2014) pri prevode vlastníctva k pozemkov z dôvodov uvedených v odseku 3 sa nepoužije ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka.
15. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že žalovaný je poľnohospodárskym podnikom, že spolu so žalobcom (okrem iných fyzických osôb) a pôvodne aj SPF boli spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností. Žalovaný na základe kúpnej zmluvy z 5.3.2012, zavkladovanej 17.5.2012 nadobudol ďalšiu časť nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 3/10 od SPF, pričom zmluva o prevode vlastníctva z 5.3.2012 bola uzatváraná aj podľa zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Spornou otázkou ostalo, či pri prevode spoluvlastníckeho podielu zo SPF na žalovaného na základe kúpnej zmluvy z 5.3.2012 bolo porušené predkupné právo žalobcu na kúpu podielu na nehnuteľnostiach, pomerne podľa veľkosti podielov, ktoré je upravené v § 140 OZ.
16. Pri posudzovaní sporej otázky v danom prípade, je potrebné aplikovať gramatický výklad citovaného ustanovenia § 19 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z.z., ktorý vyslovene uvádza, že fond môže previesť vlastníctvo k pozemkom podľa § 16 ods. 1 písm. b) a c) na vlastníka stavieb, ak je dôvodom prevodu usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaným stavbami do 24.6.1991 na účely poľnohospodárskej výroby. Z použitého pojmu v zákone „môže“ bolo potrebné dospieť k záveru, že Fond nemusel pozemky pod stavbami predať výlučne vlastníkovi stavieb (ale mohol), ako to prezentoval žalovaný a SPF v stanovisku z 30.5.2014 k tomuto súdnemu konaniu (č.l. 191). Ak SPF mienil na žalovaného po vzájomnej dohode previesť svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, musel v tom čase postupovať v súlade s platnými právnymi predpismi v čase uzatvárania zmluvy o prevode vlastníctva z 5.3.2012 (č.l. 12). V tom čase citované ustanovenie § 19 ods. 4 (o neaplikácii ustanovenia § 140 OZ) pri prevode nehnuteľností podľa zák. č. 180/1995 Z.z. uvedený zákon neobsahoval, preto bolo povinnosťou predávajúceho, SPF, ako účastníka zmluvy o prevode vlastníctva z 5.3.2012 ponúknuť prevádzaný spoluvlastnícky podiel na predaj všetkým spoluvlastníkom nehnuteľností. Zo stanoviska SPF z 30.5.2014 vyplynulo, že účastníci zmluvy z 5.3.2012 aj postupovali v súlade s cit. ust. § 140 OZ, pretože v stanovisku SPF uviedol, že žalovaný predložil vyjadrenia spoluvlastníkov predmetných pozemkov a v stanovisku ich bližšie špecifikuje. Zároveň SPF v stanovisku konštatuje, že vyjadrenie od žalobcu nebolo predložené, lebo SPF mal informáciu od žalovaného, že so žalobcom rokuje o odpredaní spoluvlastníckeho podielu žalovanému. Aj keď by účastníci rokovali o odkúpení spoluvlastníckeho podielu žalobcu, nezbavovalo to SPF zabezpečiť pri prevode spoluvlastníckeho podielu zabezpečiť vyjadrenie žalovaného k realizácii predkupného práva k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu zo SPF na žalovaného.
17. Odvolací súd sa priklonil k právnemu názoru žalobcu, že pri uzatváraní zmluvy zo dňa 5.3.2012 medzi SPF a žalovaným bolo porušené predkupné právo žalobcu upravené v § 140 OZ. Neobstojí právny názor súdu prvej inštancie, že v danej veci bolo potrebné aplikovať len ustanovenia osobitného zákona, zák. č. 180/1995 Z.z. Vlastnícke právo je jedným z ústavných práv, ktorému je poskytovaná rozsiahla ochrana a obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR). Vlastnícke právo upravujú (okrem iných) ustanovenia Občianskeho
zákonníka a je potrebné ich aplikovať podporne popri ustanoveniach osobitného zákona. Ak do 1.5.2014 osobitný zákon (§ 19 zák. č. 180/1995 Z.z. nevylučoval použitie § 140 OZ pri prevodoch vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, t.j. týmto konkrétnym spôsobom neobmedzoval výkon práva patriaceho žalobcovi v súvislosti so spoluvlastníctvom k veci, bolo potrebné ho aplikovať a pri prevode pozemkov pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva z 5.3.2012 medzi SPF a žalovaným aj dodržať. Predkupné právo sa realizuje tým spôsobom, že spoluvlastník, ktorý chce previesť svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na inú osobu, musí ho ostatným spoluvlastníkom ponúknuť na predaj (v súlade s § 605 OZ). Ak sa prevádza nehnuteľnosť, musí ísť o výslovný prejav vôle a musí byť písomný. V prípade porušenia predkupného práva nedochádza bez ďalšieho k absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ale spoluvlastník má právo sa od nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj (cit. § 603 ods. 3 OZ). Nadobúdateľovi tak vzniká na základe výzvy oprávneného spoluvlastníka povinnosť ponúknuť mu podiel na kúpu za podmienok, za ktorých tento podiel získal. V prípade, ak nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, môže sa spoluvlastník domáhať, aby jeho prejav vôle bol nahradený rozhodnutím súdu v zmysle § 161 ods. 3 O.s.p..
18. V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný odmietol na žalobcu previesť spoluvlastnícky podiel (zodpovedajúci veľkosti spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti žalobcu) na nehnuteľnostiach za rovnakých podmienok, za akých ich získal od SPF. Žalovaný zároveň nepreukázal v konaní, že by SPF pri prevode nehnuteľností splnil predpoklad stanovený v § 140 OZ a písomne, výslovne ponúkol žalobcovi spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na predaj a nevyvrátil tým tvrdenie žalobcu, že bolo porušené predkupné právo žalobcu. Počas konania tiež bolo preukázané, že žalobca sa účinne nedomohol vyslovenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu (zmluvy o prevode vlastníctva z 5.3.2012) podľa § 40a OZ.
19. V prospech žalobcu svedčí aj fakt, že žalovaný na pojednávaní 7.12.2012 (č.l. 116) napokon aj uznal neplatnosť zmluvy z 5.3.2012, na základe čoho súd prvej inštancie založil odôvodnenie svojho rozsudku zo dňa 7.12.2012.
20. Podľa názoru odvolacieho súdu ani rozhodnutia Obvodného úradu Trnava z 15.5.2013 a následne rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/64/2013, ktorým bolo preskúmané rozhodnutie Obvodného úradu nesvedčia v prospech žalovaného, ako sa žalovaný domnieval, pretože z rozhodnutí vyplýva konštatovanie, že práva žalobcu porušené boli, ale pri rozhodovaní o vydaní kolaudačného rozhodnutia neboli či už Obvodný úrad alebo krajský súd oprávnení skúmať a posudzovať otázku vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam a odkazujú na spor vedený v občianskom súdnom konaní (na ktorý poukazoval žalobca).
21. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako po konštatovaní, že v danom prípade došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu pri prevode nehnuteľností zmluvou zo dňa 5.3.2012, na základe ktorej žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, žalobe žalobcu vyhovieť.
22. Žalobca sa domáhal svojho nároku podľa § 161 ods. 3 O.s.p., t. č. podľa § 229 CSP. Ak má byť rozsudkom súd nahradené vyhlásenie vôle žalovaného o kúpe nehnuteľnosti, obsah tejto zmluvy bude uvedený vo výroku rozsudku, alebo vo výroku rozsudku bude uvedený odkaz na obsah pripojeného písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktorá sa stáva súčasťou výroku rozsudku. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca sa domáhal nahradenie prejavu vôle za žalovaného pri uzatváraní zmluvy, ktorá je súčasťou výroku rozsudku, odvolací súd vo výroku rozsudku vynechal časť, ktorá je obsiahnutá v samotnej zmluve (bližšie označenie predávajúceho a kupujúceho, špecifikácia prevádzaných nehnuteľností v konkrétnej výške spoluvlastníckeho podielu a kúpnu cenu). V danom prípade právoplatný rozsudok je listinou, obsahujúcou všetky podstatné náležitosti podľa § 42 zák. č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon), na základe ktorého bude vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Neobstojí tiež námietka žalovaného, že so zmluvou, ktorú žalobca po výzve odvolacieho súdu doplnil o svoj podpis, miesto a dátum podpísania zmluvy a spôsob zaplatenia kúpnej ceny sa neoboznámil a doteraz mu nebola predložená. Odvolací súd v uznesení, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa z 5.2.2014 uviedol, aby sa súd prvej inštancie v prípade, ak dospeje k záveru, že predkupné právo žalobcu porušené bolo, zaoberal náležitosťami zmluvy tak, aby na základe rozsudku, ktorého bude kúpna zmluva súčasťou, došlo k zmene vlastníckeho práva v príslušnom katastri v prospech žalobcu. Súd prvej inštancie ale nedospel k právnemu záveru, že predkupné právo žalobcu porušené bolo, žalobu zamietol, preto sa nezaoberal náležitosťami kúpnej zmluvy. Žalobca
ale do spisu súdu založil kúpnu zmluvu, pri uzatváraní ktorej sa domáha žalobou nahradenia prejavu vôle za žalovaného súčasne s návrhom na zmenu petitu žaloby dňa 20.6.2014 (č.l. 179), o zmene petitu žaloby bolo rozhodnuté na pojednávaní 1.12.2014, na ktorom bol prítomný aj právny zástupca žalovaného. Odvolací súd vykonal dokazovanie touto zmluvou na pojednávaní 5.12.2016 a právny zástupca žalovaného obsah tejto zmluvy nenamietal. Žalobca následne v zmluve doplnil len formálne náležitosti (podpis žalobcu, dátum a miesto podpisu žalobcu a zmenu spôsobu zaplatenia kúpnej ceny), s čím bol žalovaný oboznámený na pojednávaní 19.12.2016.
23. Odvolací súd v danej veci nezopakoval dokazovanie na pojednávaní (§ 384 ods.1 CSP) z dôvodu, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní v podstate vychádzal z výsluchu svedka, zamestnanca SPF JUDr. G. I. na pojednávaní 12.1.2015 (č.l. 217). Svedka navrhol vypočuť žalovaný k podmienkam prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy z 5.3.2012. Svedok sa vo svojej výpovedi však vyjadroval k otázkam právnym (prečo nebolo potrebné realizovať predkupné právo, uvádzal ustanovenia zákonov na základe ktorých bola zmluva uzavretá) a nie k otázkam skutkovým. Výsluch tohto svedka bol podľa názoru odvolacieho súdu nadbytočný, so spornými právnymi otázkami týkajúcimi sa aplikácie právnych predpisov na danú vec sa mal vysporiadať súd sám a nepripúšťať výsluch svedka. V spise sa nachádzalo viacero listinných dôkazov, z ktorých bolo potrebné vychádzať, keďže išlo o prevod práva k nehnuteľnostiam. Listinné dôkazy boli súdom prvej inštancie vykonané, ale neboli vyhodnotené a súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym právnym záverom.
24. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani jeho zrušenie.
25. V konaní plne úspešnému žalobcovi vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
26. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).