Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Er-496-2011.pdf
PDF · 84.02 KB
Case nature
Subarea
3Er/496/2011
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, pr. zast.: Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36865141, proti povinnému: O. V., Z. O. A. Ť. XXX/XX, N., L.: XXXXXXXX, právne zastúpený JUDr. Matúšom Hribom, advokátom, Na hradbách 5, Bardejov, o vymoženie 1 598,27 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Sťažnosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č. k. 3Er/496/2011 - 53 zo dňa 16.12.2016 o d m i e t a .
II. Súd exekúciu v časti o vymoženie zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 1 598,27 EUR za obdobie od 23.11.2010 do zaplatenia vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a v tomto rozsahu ju z a s t a v u j e .
III. V zvyšnom rozsahu exekúcia p o k r a č u j e .
IV. Ďalším vykonávaním exekúcie p o v e r u j e súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, Exekútorský úrad Bratislava, ktorému predmetnú exekučnú vec p o s t u p u j e na ďalšie konanie
odôvodnenie:
Spísaním návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice súdneho exekútora dňa 14.04.2011 sa začalo na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého predmetné exekučné konanie. Exekučným titulom v tomto prípade je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 14617/10 zo dňa 14.02.2011. Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 16. decembra 2016, č. k. 3Er/496/2011 - 53 rozhodol, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý je vylúčený z vykonávania exekúcie vedenej proti povinnému na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 6184/11. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor bol v minulosti zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a požíval od nej pôžitky zo závislej činnosti. Proti predmetnému uzneseniu podal dňa 08.03.2017 sťažnosť súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor v tejto veci nie je účastníkom konania, a preto mu neprináleží právo podať proti uzneseniu o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie sťažnosť. Podľa Čl. 4 ods. 1 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. C.s.p. nerieši situáciu, keď sťažnosť podá neoprávnená osoba, ktorou bol v tomto prípade súdny exekútor. Súd sa jeho sťažnosťou nemohol zaoberať vecne, preto nebolo možné vydať o jeho sťažnosti rozhodnutie podľa § 250 ods. 1 resp. 2 C.s.p.
Vzhľadom na vzniknutú situáciu exekučný súd považoval za potrebné v zmysle vyššie uvedenej zásady C.s.p. postupovať vo veci analogicky podľa ustanovenia § 386 písm. b) C.s.p. a sťažnosť súdneho exekútora odmietnuť ako podanú neoprávnenou osobou. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku Exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Súd sa v ďalšom zaoberal posúdením prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom vo veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., ktorým boli oprávnenému priznané nároky zo zabezpečovacej vlastnej zmenky, vystavenej povinným dňa 15.04.2010. Zmenka bola vystavená ako blankozmenka bez uvedenia sumy a dátumu začiatku jej úročenia. Pre neplnenie vlastného záväzku oprávnený zmenku vyplnil v súlade s vyplňovacím právom a dňa 22.11.2010 predložil povinnému na zaplatenie. Zmenka bola splatná na videnie, teda dňom jej predloženia. Keďže povinný nároky zo zmenky nesplnil, domáhal sa oprávnený plnenia v rozhodcovskom konaní. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, a preto je možné v exekučnom konaní posudzovať ním priznané plnenia aj z hľadiska jeho dovolenosti podľa § 45 ods. 2 v spojení s ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Súd konštatuje, že exekučným titulom priznaný úrok 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 1598,27 EUR je v časti pripadajúcej na obdobie od splatnosti zmenky do zaplatenia zmenkovej sumy nedovoleným plnením. Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb. totiž úročenie zmenkovej sumy po splatnosti zmenky nepripúšťa (s výnimkou zákonného 6 % úroku). Vo vzťahu k úročeniu zmenkovej sumy tak zák. č. 191/1950 Zb. v čl. I § 5 ods. 1 zdanlivo preferuje vista zmenku a lehotnú vista zmenku pred dato zmenkou (splatnosť po uplynutí určitej doby po vystavení) a fixnou zmenkou (splatnosť v konkrétny uvedený deň). V skutočnosti však môže byť úrok zo zmenkovej sumy zahrnutý aj v dato zmenke a fixnej zmenke. Pretože je však známy deň ich splatnosti, je známe aj obdobie úročenia, a tak možno úrok vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej sumy. V záujme jednoznačnosti a prehľadnosti zmenkových vzťahov preto zákon pod sankciou neplatnosti úrokovej doložky núti vystaviteľa dato zmenky a fixnej zmenky prípadný úrok vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej sumy. Je potom zrejmé, že zákaz úrokovej doložky v dato zmenke a fixnej zmenke umožňuje úročiť zmenkovú sumu iba do splatnosti zmenky. Záver, podľa ktorého by bolo možné zmenkovú sumu pri vista zmenke a lehotnej vista zmenke úročiť aj po splatnosti zmenky by potom vyústil do situácie, kedy by možnosť, či nemožnosť uplatnenia toho istého nároku zmenkou záležala iba od spôsobu určenia jej splatnosti. Súd má však za to, že pokiaľ je konkrétny nárok pri zmenke prípustný, musí byť prípustný pri každej zmenke, bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. A naopak, pokiaľ nejaký nárok zmenkou uplatniť nemožno, platí to bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. Zo zákazu úročenia zmenkovej sumy po splatnosti dato zmenky a fixnej zmenky potom vyplýva, že tento zákaz sa vzťahuje aj na oba druhy vista zmenky. Zákaz úročenia zmenkovej sumy po splatnosti je zastávaný aj v odbornej literatúre (Kotásek, J., Pokorná, J. Raban, P. a kol. Kurs obchodního práva. Právo cenných papírů. 3. vydání. Praha : C.H. Beck, 2003, 354 s. ; ASPI ID: LIT597SK. Rouček, František. Výklad pojmů. Náležitosti směnky: 4. Vymíněné úroky). Keďže zmenkový úrok po splatnosti zmenky zákon nepripúšťa, je toto plnenie plnením nedovoleným a oprávnenému patrí iba zmenkový úrok od 29.09.2010 do dňa splatnosti zmenky, teda dňa 22.11.2010. Aj keď je pravdou, že povinný voči použitiu zmenky neuplatnil v zákonnom rozhodcovskom konaní ani v exekučnom konaní žiadne námietky, avšak súd zdôrazňuje, že Exekučný poriadok ukladá exekučnému súdu pri posudzovaní prípustnosti exekúcie preskúmať aj súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v ust. § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva. V zmysle zák. č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový pri postihu po splatnosti zmenky si môže majiteľ zmenky voči dlžníkovi uplatniť: samotnú zmenkovú sumu, dohodnutý úrok, zákonný úrok vo výške 6 %, útraty protestu, útraty notifikácie a iné náklady, odmenu vo výške 1/3 (províziu). Pokiaľ ide o dohodnutý úrok (v danom prípade 0,25 % denne zo zmenkovej sumy), je možné ho žiadať, ak je zo zákona (čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb zákon zmenkový a šekový) prípustný a ak je v zmenke uvedená jeho výška. Dohodnutý zmenkový úrok je možné uplatniť odo dňa vystavenia zmenky, ak v zmenke nie je uvedený iný dátum až do jej splatnosti. Z uvedeného dôvodu súd pristúpil k čiastočnému zastaveniu exekúcie.
Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 10.08.2011 JUDr. Rudolfa Krutého, súdneho exekútora so sídlom v Bratislave. Oprávnený písomným podaním doručeným exekútorskému úradu dňa 21.01.2016 a prostredníctvom súdneho exekútora súdu dňa 24.03.2016 doplnil návrh na vykonanie exekúcie tak, že opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa jeho vlastného vzťahu s povinným. Z doplnenia návrhu vyplýva, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol založený na základe zmluvy o úvere. Zo zmluvy vyplýva, že povinný ju uzatváral ako podnikateľ, preto nejde o spotrebiteľský právny vzťah. Z ustanovení zmluvy je nesporné, že bola uzatváraná medzi podnikateľskými subjektmi a týka sa podnikateľskej činnosti. Zo zmluvy o úvere č. 800500553 zo dňa 15.04.2010 vyplýva, že povinný pri rokovaní o uzavretí zmluvy s oprávneným vystupoval ako podnikateľ, v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Z úverovej zmluvy vyplývajú všetky údaje identifikujúceho ho v právnych vzťahoch ako podnikateľa (IČO, miesto podnikania), ako aj účel uzavretia zmluvy - poskytnutie finančných prostriedkov na výkon podnikania. Rozhodcovský súd, podľa exekučného titulu neskúmal dôvod vystavenia zmenky (tzv. zmenkovú kauzu). Vo veci rozhodol výlučne na podklade návrhu oprávneného, pričom ako listinný dôkaz posudzoval len predloženú zmenku, a to výlučne jej formálne náležitosti. Podľa § 243f ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenie § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. Podľa § 243f ods. 4, 5 a 6 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na: 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
27. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Po preskúmaní podania oprávneného ako aj predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že v danom prípade nejde o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva o úvere bola uzatvorená s povinným ako dlžníkom, ktorý sa v zmluve identifikoval ako fyzická osoba - podnikateľ (uvedením IČO, miesta podnikania). Zároveň vychádzajúc z predloženej úverovej zmluvy, úver bol dlžníkovi poskytnutý na podnikateľské účely. Z uvedených dôvodov nemožno predmetnú úverovú zmluvu považovať za spotrebiteľskú.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na zastavenie konania podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a preto v súlade s § 243f ods. 6 Exekučného poriadku rozhodol, že je možné v exekúcii pokračovať. Podľa § 30 ods. 11 Exekučného poriadku ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd. Oprávnený listom zo dňa 23.02.2017 navrhol súdu, aby vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, Exekútorský úrad Bratislava, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku II. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
Proti výroku I., III. a IV. tohto uznesenia nemožno podať odvolanie.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.