Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cob-35-2016.pdf
PDF · 141.76 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/35/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Andrey Vyskočovej, v právnej veci žalobcu: G-PROLITE s.r.o., so sídlom Martinská dolina 19, 949 01 Nitra, IČO: 47 972 548, proti žalovanému: A-DEMO, s.r.o., so sídlom Topoľová 1, Močenok, IČO: 36 274 321, právne zastúpený: JUDr. Ján Polák, Miletičova 64, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 32.998,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 20.10.2015, č.k. 23Cb/35/2012-428, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Odvolací súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1.Pôvodný žalobca HP COMPLET, s.r.o. so sídlom Sv. Michala 6, Levice, IČO: 36 812 561 sa návrhom na začatie konania domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 32.998,94 eur s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne od 16.03.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 23Cb/35/2012-259 zo dňa 07.08.2014 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu HP COMPLET, s.r.o. v likvidácii vstúpil ako žalobca L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. L. XX, Q..
3. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 21Cob/35/2016-508 zo dňa 27.10.2016 pripustil, aby do konania namiesto žalobcu vstúpil G-PROLITE s.r.o., so sídlom Martinská dolina 19, 949 01 Nitra, IČO: 49 972 548.
4. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu na začatie konania v celom rozsahu a svoje rozhodnutie odôvodnil s použitím ustanovenia § 536 ods. 1, § 548 ods. 1, § 369 ods. 1, § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 397, § 524 ods. 1, § 70 ods. 3, § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 127 ods. 1, § 127 ods. 4, § 42 ods. 1 O.s.p., § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že pôvodný žalobca vykonal pre žalovaného dielo, na základe čoho vyfakturoval žalovanému dohodnutú cenu diela faktúrou č. 2008003 na sumu 32.998,94 eur so splatnosťou 15.03.2008, ktorú žalovaný nezaplatil. Žalovaný v konaní tvrdil, že cenu diela zaplatil, avšak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu kópiu výdavkového pokladničného dokladu a po dlhšej dobe po začatí konania aj príjmový pokladničný doklad a to aj do ďalších konaní vedených na súde prvej inštancie v obdobných veciach pod spisovými značkami 12Cb/187/2008, 5Cb/15/2012 a 5Cb/16/2012, o ktorom doklade sa osoba, ktorá za odporcu pred súdom konala, vyjadrila v konaní vedenom pod spis.
zn. 12Cb/187/2008 tak, že takýto doklad nebol vystavený. V obidvoch prípadoch išlo len o prepisovú kópiu a nie o originál týchto dokladov, ktoré boli podrobené odborným posudkom znalca, ktoré predložil v konaní žalovaným s odôvodnením, že žalovaný originálom dokladov nedisponuje. Osoba, ktorej podpis sa mal na sporných výdavkových dokladoch nachádzať, vo všetkých konaniach vedených na súde prvej inštancie poprela, že sa jedná o jeho podpis a znalecké dokazovanie na jediný originál predložený vo veci 12Cb/187/2008 pravdivosť jej tvrdení potvrdil. Osoba oprávnená konať v tom čase za žalobcu vypočutá v konaní vedenom pod spis. zn. 12Cb/187/2008 ako svedok poprela, že by sumu uvedenú na výdavkovom doklade od žalovaného prevzala Súd prvej inštancie mal na základe uvedených dôvodov pochybnosti o správnosti odborného vyjadrenia predloženého žalovaným, a preto naň v konaní neprihliadol. Súd prvej inštancie rovnako neprihliadol ani na vyjadrenie T. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý ako vyplýva z vykonaného dokazovania nebol osobou oprávnenou konať za žalobcu. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu a zaviazal žalovaného okrem istiny aj na zaplatenie príslušných úrokov z omeškania v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry.
5. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu, pokiaľ ide o premlčanie uplatneného nároku a nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu.
6. Žalovaná pohľadávka žalobcu bola splatná 15.03.2008 a žalobca si ju mohol prvýkrát uplatniť na súde 16.03.2012. Návrh na začatie konania bol podaný na súde telefaxom dňa 15.03.2012 (vo štvrtok), a preto mal byť podľa § 42 ods. 1 O.s.p. doplnení najneskôr do 3 dní predložením jeho originálu. Súd prvej inštancie s poukazom na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/219/2007 zo dňa 26.02.2008, 5Cdo/229/2008 zo dňa 25.09.2009, 8Cdo/359/2009 zo dňa 25.11.2010 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 305/2011 zo dňa 25.01.2012 dospel k záveru, že táto lehota je procesnoprávna, a preto podľa názoru súdu prvej inštancie mal byť originál návrhu na začatie konania predložený najneskôr do 19.03.2012 (v pondelok), keď postačujúce bolo ho odovzdať na poštovú prepravu. Vzhľadom k tomu, že podanie prišlo na súd 20.03.2012 (v utorok) a nebolo osobne podané, mal súd za to, že na osobnú prepravu muselo byť podané 20.03.2012 a teda navrhovateľ svoje podanie v zákonnej lehote riadne doplnil. Bolo nesporné, že faxové podanie žalobcu nebolo vytlačené z technických dôvodov na strane súdu ako úplné, avšak počas celého priebehu konania, ani účastníci konania a teda ani žalovaný až do jeho skončenia nenamietali, že predložený originál nekorešponduje s faxovým podaním. Súd prvej inštancie sa preto nemohol stotožniť s námietkou žalovaného na nedokonalosť technického prostriedku zvoleného žalobcom, keď nedostatok, ktorý nastal na strane súdu, nemožno klásť za vinu žalobcovi. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola uplatnená riadne pred uplynutím premlčacej lehoty, a preto na námietku premlčania vznesenú žalovaným neprihliadol.
7. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky z postupcu na postupníka na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.12.2013 s odôvodnením, že likvidátor spoločnosti nebol oprávnený postupovať pohľadávky likvidovanej spoločnosti tretím osobám. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že likvidátor obchodnej spoločnosti nie je oprávnený postupovať pohľadávky likvidovanej spoločnosti tretím osobám, práve naopak, likvidátor je oprávnený robiť v mene spoločnosti úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti (§ 72 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka), za ktoré úkony sa považujú úkony smerujúce k speňaženiu majetku likvidovanej spoločnosti a získaniu majetkového zostatku, ktorý vyplynie z likvidácie - likvidačného zostatku, ktorý sa následne rozdelí, medzi spoločníkov likvidovanej spoločnosti. Likvidátor má podľa názoru súdu prvej inštancie právo zvoliť, či príslušnú pohľadávku uplatní a príjme plnenie od dlžníka v zmysle § 72 ods. 1 druhá veta, alebo má možnosť rozhodnúť sa, že príslušnú pohľadávku postúpi a rovnako tak docieli zisk z peňažného plnenia, ktoré sa stane súčasťou likvidačného zostatku (poukaz na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 01.03.2015 č.k. 43CoKR/40/2014). Pohľadávka, ktorej zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáhal, je majetkovým právom spoločnosti, ktoré je za zákonom splnených podmienok postupiteľné, resp. prevoditeľné za dohodnutú odplatu, pretože nezaniká najneskôr smrťou veriteľa a jej obsah sa zmenou veriteľa nemenil. Podľa názoru súdu prvej inštancie, zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá likvidátorom je platným právnym úkonom, ktorý smeruje z hľadiska svojej podstaty a účelu k speňaženiu majetku spoločnosti a teda k naplneniu účelu likvidácie, a preto likvidátor má právo ju uzavrieť v rámci svojich oprávnení a tým je daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti
poukázal na to, že rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.01.2010 sp. zn. 15Cob/233/2009, na ktoré poukázal právny zástupca žalovaného, nebolo napadnuté odvolaním a teda nebolo podrobené preskúmaniu dovolacím súdom.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že zamietne žalobu v plnom rozsahu, prípadne napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil tým, že v priebehu konania doložili do spisu výdavkový doklad zo dňa 14.03.2008, ktorý preukazuje, že k uhradeniu dlžnej sumy zo strany žalovaného došlo, ktorý je podpísaný vtedajším konateľom žalobcu pánom W., ktorý však na pojednávaní dňa 18.03.2014 uviedol, že podpis na tomto dokumente nie je jeho. Na preukázanie tvrdenia, že žalobca prijal žalovanú sumu prostredníctvom vtedajšieho konateľa pána W., bol predložený príjmový doklad, pričom pravosť podpisu vtedajšieho konateľa žalobcu na tomto doklade a teda potvrdenie jeho obsahu je verifikované odborným vyjadrením znalca Mgr. Miroslava Koutneho č.10/2015, ktoré tvorí súčasť súdneho spisu a ktorého pravdivosť nemôže byť výpoveďou pána W. popretá, pretože pri jeho osobe je zrejmé, že je daná zrejmá a priama spojitosť medzi ním a záujmami žalobcu.
9. V konaní boli predložené dva písomné dokumenty, ktoré sú v rozpore s ústnym tvrdením jedného zo svedkov. Súd prvej inštancie sa nejasne vo svojej argumentácii vyjadroval k dvom rôznym dôkazom a to výdavkovému a príjmovému dokladu, keď vo vzťahu k príjmovému dokladu a jeho nerelevantnosti bolo uvedené len to, že išlo o prepis a bol predložený až v závere konania a znalcom označená osoba ako autor podpisu poprela v inom konaní existenciu tohto dokladu. Záver súdu prvej inštancie je preto v rozpore s ustálenou súdnou praxou, podľa ktorej súd nemôže hodnotiť činnosť znalca z pohľadu vecnej správnosti.
10. Žalovaný uviedol, že žalobca si svoju domnelú pohľadávku uplatnil súdnou cestou po uplynutí všeobecnej 4 - ročnej premlčacej doby, pretože svoje podanie uskutočnené telefaxom v posledný deň premlčacej doby nedoplnil predložením originálu v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 42 ods. 1 O.s.p. Súd síce zistil z oznámenia Slovenskej pošty, a.s. Bratislava, že žalobca podal podanie na prepravu na pošte Bratislava 27 dňa 03.10.2011, originál návrhu však došiel súdu dňa 05.10.2011, teda po uplynutí trojdňovej lehoty, a preto žalovaný žiadal návrh zamietnuť, nakoľko nebol podaný včas. Trojdňová lehota na doplnenie návrhu začala plynúť nasledujúcim dňom od podania návrhu, t.j. návrh bol podaný dňa 29.09.2011, dňa 30.09.2011 začala plynúť lehota a posledný deň lehoty bol 02.10.2011, ale nakoľko tento deň bola nedeľa, posledný deň na doplnenie návrhu bol 03.10.2011, avšak návrh v originály bol doručený súdu až dňa 05.10.2011. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že trojdňová lehota na predloženie originálu pri podaní telefaxom je lehotou hmotnoprávnou a na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, súd nemá neprihliadať a to s poukazom na komentár Števček/Ficová a kolektív CH BECK 2009 str. 91 a zároveň poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/43/2011 zo dňa 07.02.2012 a rozsudok Okresného súdu Zvolen vo veci vedenej pod spis. zn. 13Cb/45/2011 zo dňa 04.10.2012. K otázke posúdenia povahy lehoty žalovaný uviedol, že sa mu ako najsprávnejšie javí názor, podľa ktorého je predmetná lehota lehotou procesnou, avšak s hmotnoprávnymi pravidlami pre jej počítanie. Nič to však nemení na závere, že žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty, pretože nedošlo k doplneniu telefaxom uskutočneného podania predložením jeho originálu v zákonom stanovenej trojdňovej lehote. Žalovaný namietal, že prvostupňový súd poukázal na štyri rozhodnutia podľa neho v obdobných veciach, pričom dva z nich riešia úplne inú otázku a jeden z nich sa zaoberá iným druhom podania a na druhej strane nezobral do úvahy rozhodnutia, na ktoré odkazoval žalovaný v jeho podaniach. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod spis. zn. 2Obo/79/2008 zo dňa 17.07.2008 a na závery právnej teórie Števček, M. , Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. I diel, Komentár 2. vydanie Praha CH BECK 2012, str. 127; Števček, M. Škultétyová K výkladu ustanovenia § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, Justičná revue 2002, ročník 54 č. 1, str. 58 a nasl.
11. Žalovaný namietal, že nesúhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie, podľa ktorej nie je dôležité, či žalobca vie preukázať znenie akého dokumentu podal telefaxom ako žalobu a má za to, že ak žalobca toto nevedel preukázať, znamená to, že žaloba bola podaná až v písomnej forme a nie telefaxom, keďže na nedoplnené podania v súlade so zákonom sa neprihliada. Nie je možné teda porovnať telefaxové podanie s tým, ktoré doložil žalobca dodatočne. Práve okolnosť, či podanie doložené v písomnej forme je originálom toho čo bolo podané telefaxom je dôležité pre posúdenie, či vôbec bolo doplnené podanie,
pretože ak by písomne doplnená žaloba bola iná, než podanie urobené telefaxom, znamenalo by to, že žalobca nedoplnil originál telefaxového podania a teda podal žalobu až v písomnej forme po uplynutí premlčacej doby. Je celkom možné, že žalobca odfaxoval neúplné podanie, pričom neskôr podaná písomná žaloba zjavne nie je originálom tohto podania.
12. Žalovaný ďalej namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s odôvodnením, že uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k prevodu práv a povinnosti z pôvodného subjektu na nového žalobcu, je neplatný právny úkon z dôvodu prekročenia oprávnení likvidátora, ktorý ju za pôvodného žalobcu podpísal. Ak totiž likvidátor postúpi pohľadávku spoločnosti v likvidácii za odplatu, ktorá nedosahuje ani jednu tretinu z celkovej hodnoty pohľadávky, nemožno hovoriť o efektívnom a hospodárnom speňažovaní majetku spoločnosti ako tvrdí žalobca, ale skôr a najmä správnejšie o cielenom zbavovaní sa majetku formou výpredaja, čo bezpochyby nekorešponduje s oprávneniami likvidátora v zmysle ustanovenia § 72 Obchodného zákonníka. Žalovaný má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, pretože na jednej strane glorifikuje rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 43CoKR/40/2014, nepotvrdené dovolacím súdom a na druhej strane iné rozhodnutie odvolacieho súdu rovnako nepotvrdené dovolacím súdom zatracuje. Žalovaný má za to, že súd sa má pri posudzovaní platnosti postúpenia pohľadávky v predmetnej veci zaoberať prinajmenšom tým, či likvidátor sledoval efektívne a hospodárne speňažovanie majetku spoločnosti.
13. Žalovaný má za to, že súd sa má pri posudzovaní platnosti postúpenia pohľadávky v predmetnej veci zaoberať prinajmenšom tým, či likvidátor sledoval efektívne a hospodárne speňažovanie majetku spoločnosti. Likvidátor je oprávnený uzatvárať nové obchody, čo je bez pochyby pojem zahŕňajúci aj pohľadávky na subjekt, s ktorým predtým likvidovaná spoločnosť nebola v žiadnom právnom vzťahu, avšak len ak sa týkajú ukončenia nevybavených obchodov. Likvidátor v danom prípade postúpil pohľadávku na subjekt s ktorým nebol pôvodný žalobca v žiadnom obchodnom vzťahu, čo nemožno nijako subsumovať do zákonom vymedzenej jeho právomoci ani podľa doktrinálneho výkladu. Preto v prípade predmetného postúpenia pohľadávky ide o prekročenie jeho právomoci. Vzhľadom k tomu, že došlo k neplatnému postúpeniu, do postavenia žalobcu sa dostal aktívne vecne nelegitimovaný subjekt, a preto je potrebné žalobu zamietnuť bez skúmania akýchkoľvek iných okolností. Žalovaný sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že likvidátor môže robiť všetko, čo mu zákon nezakazuje, pretože podľa žalovaného postavenie likvidátora je postavené na princípe, čo nie je dovolené je zakázané a nie na princípe, čo nie je zakázané je dovolené.
14. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so späťvzatím návrhu uskutočneným J. Q., keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa s touto skutočnosťou vôbec nevysporiadal. Tento úkon bol robený vo forme notárskej zápisnice a to osobou označenou ako T. Q., ktorá bola podľa výpisu z obchodného registra konateľom aj likvidátorom spoločnosti pôvodného žalobcu. Žalovaný má za to, že išlo o späťvzatie právne relevantné, avšak súd z nevysvetlených dôvodov nato nebral ohľad.
15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 10.02.2016 uviedol, že tvrdenia žalovaného o tom, že malo dôjsť k splneniu nároku zaplatením sumy 32.998,94 eur v hotovosti, poprel svedok U. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol v čase, keď malo dôjsť k zaplateniu žalovanej sumy konateľom pôvodného žalobcu spoločnosti HP COMPLET, s.r.o., ktorý na pojednávaní dňa 18.03.2014 uviedol, že nikdy neprijal od žalovaného úhradu sumy 32.998,94 eur (pôvodne 994.126,- Sk) a že na žalovaným predloženom výdavkovom pokladničnom doklade sa nenachádza jeho podpis a v tejto súvislosti poukázal na dokazovanie vykonané v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod spis. zn. 12Cb/187/2008, kde bol taktiež predložený výdavkový pokladničný doklad s jeho podpisom, o ktorom zhodne vyhlásil, že nie je jeho podpisom a túto skutočnosť potvrdila aj znalkyňa Mgr. Mária Zelenková vo svojom znaleckom posudku č. 34/2011.
16. Žalobca k špekuláciám žalovaného, že svedok U. W. mal mať záujem na výsledku konania, nakoľko má byť daná zrejmá a priama spojitosť medzi ním a záujmami žalobcu uviedol, že svedok bol vo funkcii konateľa do dňa 28.09.2009, teda skončil vo funkcii konateľa pôvodného žalobcu 3 roky pred podaním návrhu vo veci samej a 5 rokov pred postúpením predmetnej pohľadávky likvidátorom pôvodného žalobcu na L. B.. Svedok pána L. B. nepozná, nikdy sa nestretli ani na pojednávaniach, a preto nie je zrejmé, na základe akých skutočností má podľa žalovaného existovať zrejmá a priama spojitosť so záujmami žalobcu.
17. Znalecký posudok č. 34/2011 znalkyne Mgr. Márie Zelenkovej žalovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod spis. zn. 12Cb/187/2008 žiadnym spôsobom nespochybnil a navyše ho aj na pojednávaní dňa 27.03.2012 výslovne akceptoval. Pravosť výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 14.03.2008 už spochybňuje aj samotný fakt, že ho žalovaný predložil súdu až 3 roky po začatí konania vo veci samej a jednak, že originál príjmového pokladničného dokladu, t.j. prvá strana pretlačovaného príjmového pokladničného dokladu nemá k dispozícií ani samotný žalovaný a samotná pretlačovaná kópia príjmového pokladničného dokladu nebola súdu vôbec predložená a bolo predložené len odborné stanovisko číslo 10/2015 znalca Mgr. Miroslava Koutneho obsahujúce len kópie z pretlačených duplikátov. Odborné stanovisko znalca Mgr. Miroslava Koutneho vykazuje množstvo nedostatkov, pretože znalec posudzoval pravosť podpisu na pretlačovaných kópiách príjmového pokladničného dokladu (duplikátoch) a teda už len samotný fakt, že neboli posudzované originály, ale len kópie, značne znižuje hodnovernosť predmetného odborného stanoviska, pretože pri posudzovaní kópií nikdy nie je možné úplne vylúčiť technické falšovanie a tým pádom nebude vždy ani tak sporná skutočnosť, či je podpis na posudzovanej listine autentický alebo nie, ale pri posudzovaní pretlačovaných kópií bude vždy neistý vzťah medzi spornou listinou a sporným podpisom. Znalec posudzuje iba redukovaný obraz pôvodnej stopy zanechanej ľudskou rukou, nakoľko kopírovanie spôsobuje stratu priestorových a vizuálnych informácií, resp. skreslenie podpisu ako záznamu ľudského prejavu, ktorý je priestorovým artefaktom (3D). Znalec vo svojom odbornom stanovisku ani nevylúčil možnosť vzniku predmetných podpisov na posudzovaných príjmových pokladničných dokladoch napodobnením. Stanovisko bolo vyhotovené aj napriek tomu, že ukážky podpisov U. W. predložené na ich porovnanie so spornými podpismi boli predložené v menšom počte.
18. Ďalšími spornými skutočnosťami, ktoré spochybňujú predmetný príjmový pokladničný doklad je, že na štyroch posudzovaných príjmových pokladničných dokladoch v odbornom stanovisku č. 10/2015 sa nachádza takmer úplné identický podpis U. W., čo evokuje dojem, akoby boli sporné podpisy vyhotovené na predtlačovaných kópiách obtiahnutím a pretlačením toho istého podpisu. Na prislúchajúcom výdavkovom pokladničnom doklade z toho istého dňa 14.03.2008, teda vyhotoveného a podpísaného súčasne, sa nachádza vizuálne odlišný podpis nielen U. W., ktorý mal predmetnú sumu prijať, ale aj pána Q., ktorý mal peniaze odovzdať, ako na príjmovom pokladničnom doklade. Príjmová pokladničný doklad bol vystavený na U. W. ako na fyzickú osobu a nie na spoločnosť HP COMPLET, s.r.o. (pôvodného žalobcu) ako právnickú osobu, ktorej v tom čase bol U. W. konateľom.
19. Žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že zo strany žalovaného v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod spis. zn. 12Cb/187/2008, došlo k predloženiu falošného listinného dôkazu a to výdavkového pokladničného dokladu, čo potvrdila znalkyňa Mgr. Mária Zelenková v znaleckom posudku č. 34/2011 zo dňa 31.10.2011.
20. Tvrdenia žalovaného o tom, že súd nemohol vysloviť pochybnosti o správnosti odborného stanoviska sú scestné a bezpredmetné, pretože súd uplatnil zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď odborné stanovisko len podrobil svojmu voľnému hodnoteniu ako každý iný dôkaz, podľa svojej úvahy, jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, na základe ktorého dospel k pochybnostiam o správnosti tohto dôkazu. Pochybnosti súdu o správnosti odborného stanoviska sú dôvodné, čo vyplýva aj z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 13.10.2015, kedy uviedol, že vzhľadom k skutočnosti, že neexistuje originál, t.j. prvá strana príjmového pokladničného dokladu, ale len príjmový pokladničný doklad v pretlači, resp. v prepise, nebol vyhotovený znalecký posudok, ale iba odborné stanovisko. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že príjmový pokladničný doklad bol súdu predložený po dlhšej dobe po začatí konania, práve na podporu svojich záverov o pochybnostiach o pravosti príjmového pokladničného dokladu, a preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že na predmetný dôkaz súd neprihliadol.
21. K argumentácii žalovaného ohľadom premlčania žalobou uplatneného nároku žalobca uviedol, že sám žalovaný v odvolaní uviedol, že sa mu javí ako najsprávnejší názor, podľa ktorého je trojdňová lehota na doplnenie návrhu na začatie konania podaného na súd prostredníctvom telefaxu lehotou procesnou. Samotný žalovaný poukázal na výklad uvedený v komentári O.s.p. Števček, M. Ficová, S. kolektív 2012, kde je uvedené v komentári k ustanoveniu § 42 ods. 1 O.s.p., že predmetná lehota je lehotou hmotnoprávnou, avšak žalovaný nepoukázal na to, že uvedený autori v judikatúre k § 42 ods. 1 O.s.p. uvádzajú aj rozsudok Najvyššieho súdu SR R 18/2008 (rozhodnutie NS SR spis.zn. 2Cdo/219/2007),
v ktorom je jednoznačne uvedené, že aj trojdňovú lehotu stanovenú v § 42 ods. 1 O.s.p. k doplneniu podania urobeného telefaxom predložením jeho originálu, treba považovať za lehotu procesnú. Pre jej počítanie, aj pre jej zachovanie platia ustanovenia § 56 a § 57 O.s.p. vrátane jeho odseku 3. Autori uvedeného komentára k O.s.p. na rozsudok Najvyššieho súdu SR R 18/2008 poukazujú aj v ďalších častiach komentára a to pri komentári k ustanoveniu § 55 O.s.p. a § 57 O.s.p. Žalobca poukázal aj na komentár k O.s.p. Krajčo, J. a kol. 2006, konkrétne na komentár k ustanoveniu § 82 O.s.p., kde je uvedené, že lehotu 3 dní treba považovať za lehotu procesnú, t.j. na jej zachovanie stačí, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3) a v tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR spis. zn. III. ÚS 305/2011-34 zo dňa 25.01.2012, v ktorom je uvedené, že odvolanie ako iné podanie možno podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky alebo telefaxom. Ak odvolací súd odmietol odvolanie účastníka ako oneskorene podané, bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, pretože trojdňová lehota na doplnenie podania urobeného telefaxom (§ 42 ods. 1 O.s.p.) je lehotou procesnou, pre jej počítanie, plynutie a zachovanie platia ustanovenia § 55 a § 57 O.s.p. vrátane jeho odseku 3. Opačný výklad, t.j. interpretovať zachovanie tejto lehoty ako výnimku zo všeobecného pravidla nemá oporu v zákone a bol by aj v rozpore s účelom, ktorému má táto lehota slúžiť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/219/2007 z 26.02.2008). V tejto súvislosti poukázal žalobca na právo na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a na nálezy Ústavného súdu SR spis. zn. III. ÚS 331/04 zo dňa 16.03.2005 a III. ÚS 249/08 zo dňa 28.10.2008.
22. Žalovaný poukázal na doktriálny výklad urobený v komentári k civilnému sporovému poriadku Horváth, H. a Andrášiová A., 2015, teda k novej úprave procesného práva, platnej od 01.07.2016, kde pri komentári k § 117 a § 118 C.s.p. je uvedené, že § 117 zavádza legálnu definíciu procesnej lehoty, kde za lehotu sa považuje súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu, pričom je ďalej uvedené, že zákonné procesné lehoty môžeme nájsť napr. aj v ustanovení § 125 ods. 2 C.s.p. (lehota na dodatočné doručenie podania v listinnej podobe, alebo v elektronickej podobe autorizovanej podľa osobitného predpisu). Taktiež pri komentári k § 125 C.s.p. je uvedené, že k počítaniu lehôt pozri § 121 C.s.p., kde je v odseku 5 uvedené, že lehota je zachovaná ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. To platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Aj de lege ferenda je teda lehota na doplnenie podania podaného telefaxom jednoznačne považovaná za lehotu procesnoprávnu a nie hmotnoprávnu ako tvrdí žalovaný.
23. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu ČR spis. zn. III. ÚS 329/2000, kde je uvedené, že v prípade, že v súdnej evidencii nemožno nájsť faxové podanie, nemôže byť sťažovateľovi (účastníkovi konania) táto skutočnosť pripočítaná na ťarchu a je preto nutné, ak sú preto dostatočné dôvody, vychádzať z prezumcie, že podanie bolo podané včas a to v súvislosti s odôvodnením súdu prvej inštancie, že nedokonalosť technického prostriedku zvoleného žalobcom, ktorá vznikla na strane súdu mu nemožno klásť za vinu.
24. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, žalobca poukázal na záver, že jednou z možnosti speňaženia majetku spoločnosti v likvidácii je aj postúpenie pohľadávky za odplatu za zákonom splnených podmienok, tak ako to konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ak by likvidátor bol oprávnený uzatvárať nové zmluvy výlučne v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov, resp. len s osobami, s ktorými bolo v obchodnom styku tak ako to tvrdí žalovaný, išlo by o veľmi reštriktívny výklad, nakoľko nie je zrejmé, akoby potom mohol likvidátor vykonávať svoju funkciu a naplniť účel likvidácie, keďže účelom likvidácie spoločnosti je najmä speňaženie jej majetku. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku jednoznačne uviedol, že likvidátor je oprávnený postúpiť pohľadávku likvidovanej spoločnosti za splnenia zákonom stanovených podmienok a nie za akýchkoľvek okolností ako to tvrdil žalovaný. Úvaha žalovaného o tom, že postúpiť pohľadávku likvidovanej spoločnosti by bol likvidátor oprávnený za 1% z jej celkovej hodnoty je preto scestná a úplne bezpredmetná. Žalobca poukázal aj na to, že pri určení reálnej hodnoty pohľadávky o zaplatenie ktorej v čase postúpenia 03.12.2013 bolo vedené súdne konanie už vyše dvoch rokov a trvá až dodnes, pričom o zaplatenie ďalšej obdobnej pohľadávky, ktorá bola tiež postúpená, bolo vedené konanie na OS Galanta pod spis. zn. 12Cb/187/2008 v čase postúpenia už viac ako 5 rokov a trvá dodnes, nie je možné vychádzať len zo sumy, na ktorú znie daná pohľadávka.
25. Žalovaný vo svojej argumentácii zabudol na podstatnú skutočnosť, keď v odvolaní argumentoval, že súd prvej inštancie jeden rozsudok odvolacieho súdu glorifikuje a druhý zatracuje, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 43CoKR/40/2014, na ktorý poukázal súd prvej inštancie je právoplatný a vykonateľný, na rozdiel od uznesenia Krajského súdu v Nitre spis. zn. 15Cob/233/2009, na ktorý poukazuje žalovaný, ktoré uznesenie bolo Najvyšším súdom SR zrušené.
26. Žalobca ďalej poukazuje na to, že už v tomto konaní bola posudzovaná otázka aktívnej vecnej legitimácie a súd o nej rozhodol v uznesení o pripustení zmeny účastníka konania na strane žalobcu a to uznesením zo dňa 07.08.2014 č.k. 23Cb/35/2012-259, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 19.09.2014. Žalovaný mal možnosť namietať neplatnosť postúpenia pohľadávky a aktívnu vecnú legitimáciu nového žalobcu v odvolaní proti tomuto uzneseniu, avšak toto svoje právo nevyužil, čo je na jeho ťarchu. Vzhľadom k tomu, že Okresný súd Galanta už raz právoplatne rozhodol o právnej otázke aktívnej vecnej legitimácie a nakoľko nenastali žiadne nové okolnosti, na základe ktorých by mohla byť aktívna vecná legitimácia žalobcu spochybňovaná, ide o res iudicata a nie je zrejmé, prečo by sa mal ňou odvolací súd znovu zaoberať, a ak by sa ňou súd zaoberal, išlo by o postup v rozpore so základnými právnymi princípmi res iudicata ( vec rozsúdená) a princípom vigilantibus iura scripta sunt (práva patria len bdelým).
27. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, že súd prvej inštancie neprihliadal na späťvzatie návrhu uskutočnené J. Q., nie je dôvod, aby súd na takéto podanie prihliadal a vôbec sa ním zaoberal. Predmetná listina nie je notárskou zápisnicou ako ju označil žalovaný, ale len listinou s notárom overeným podpisom, za obsah a formu ktorej notár nezodpovedá. Teda znovu ide len o zavádzanie súdu zo strany žalovaného. Predmetnú listinu predložila súdu právna zástupkyňa žalovaného Mgr. Jana Pohančíková, teda tento úkon nebol ani len vykonaný zo strany žalobcu, alebo právneho zástupcu žalobcu, za ktorého a v mene ktorého mal byť urobený. Predmetná listina, ktorou mal byť návrh v tomto konaní späťvzatý, je podpísaná T. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý nikdy nebol konateľom ani likvidátorom pôvodného žalobcu. Konateľom a likvidátorom pôvodného žalobcu bol síce T. Q., ale narodený XX.XX.XXXX, teda úplné iná osoba. T. Q. nar. XX.XX.XXXX je aj vyšetrovaný na príslušnom útvare PZ ako to vyplýva z uznesenia ORPZ v Galante ČVS:ORP-786/2-VIS-GA-2014 zo dňa 29.01.2015. Tvrdenia žalovaného, že súd sa nevysporiadal so späťvzatím návrhu a neuviedol, prečo naň neprihliadol sú nepravdivé, nakoľko súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že tak ako neprihliada ani na vyjadrenia T. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý ako vyplýva z vykonaného dokazovania nebol osobou oprávnenou konať za žalobcu, z uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd sa vyporiadal s touto skutočnosťou. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.
28. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ používal zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho je na mieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdiť.
29. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konaniu mu predchádzajúcemu, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
30. Odvolací súd námietku žalovaného, že žalobca si svoju domnelú pohľadávku uplatnil na súde po uplynutí všeobecnej 4 - ročnej premlčacej doby, pretože svoje podanie uskutočnené telefaxom v posledný deň premlčacej doby nedoplnil predložením originálu v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 42 ods. 1 O.s.p., považoval za nedôvodnú, nakoľko trojdňová lehota na doplnenie podania urobeného telefaxom (§ 42 ods. 1 O.s.p.) je lehotou procesnou, pre jej počítanie, plynutie a zachovanie platia
ustanovenia § 55 a § 57 O.s.p. vrátane jeho odseku 3, tak ako to správne interpretoval súd prvej inštancie a výklad žalovaného k ust. § 42 ods.1 O.s.p. nemá oporu v zákone a to s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR citované súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Vzhľadom k tomu, že trojdňová lehota na doplnenie návrhu na začatie konania začala plynúť nasledujúcim dňom od podania návrhu, t.j. 16.3.2012 a posledný deň lehoty na doplnenie podania bol 19.3.2012 a návrh v originály bol doručený súdu dňa 20.3.2012 nie osobne, z čoho jednoznačne vyplýva, že na poštovú prepravu muselo byť podané 19.3.2012 tak ako to uviedol súd prvej inštancie a teda podanie urobené telefaxom bolo riadne doplnené v zákonom stanovenej lehote. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že tvrdenia žalovaného v odvolaní, že žalobca podal podanie na prepravu na pošte Bratislava 27 dňa 03.10.2011, originál návrhu však došiel súdu dňa 05.10.2011, teda po uplynutí trojdňovej lehoty, sú v rozpore s obsahom spisového materiálu a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
31. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žaloba bola podaná až v písomnej forme a nie telefaxom, nakoľko žalobca nevie preukázať znenie akého dokumentu podal telefaxom ako žalobu, odvolací súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie, že nedokonalosť telefaxového podania, ktorá vznikla na strane súdu nemôže byť na ťarchu žalobcovi s poukazom na nález Ústavného súdu ČR spis. zn. III. ÚS 329/2000 a navyše keď prvá strana a prvý odsek druhej strany telefaxového podania sú totožné s originálom návrhu na začatie konania, z ktorých jednoznačne vyplýva, kto sú účastníkmi konania, čo je predmetom sporu a čoho sa žalobca predmetnou žalobou domáha, a preto tvrdenia žalovaného, že nie je zrejmé znenie telefaxového podania, sú neopodstatnené.
32. Odvolací súd považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uviesť, že odvolací súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že žalovanú sumu už uhradil právnemu predchodcovi žalobcu, čo najskôr preukazoval výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 14.3.2008, avšak išlo len o prepisovú kópiu, keď sám žalovaný v konaní tvrdil, že originálom výdavkového dokladu nedisponuje a svedok p. W. označený na výdavkovom pokladničnom doklade ako príjemca sa vyjadril, že sa nejedná o jeho podpis a zároveň poprel, že by sumu uvedenú na výdavkovom doklade od žalovaného prevzal.
33. Následne žalovaný na preukázanie tvrdenia, že žalovanú sumu uhradil, označil príjmový pokladničný doklad a to cca 3 roky po začatí predmetného konania, keď žalovaný nepredložil originál tohto príjmového pokladničného dokladu, ani originál prepisovej kópie príjmového pokladničného dokladu a predložil len písomné odborné stanovisko č. 10/2015 zo dňa 25.03.2015 znalca Mgr. Miroslava Koutného, ktorého obsahom bola len fotokópia príjmového pokladničného dokladu, keď znalec pri vypracovávaní tohto odborného stanoviska nemal k dispozícii originál príjmového pokladničného dokladu a ani sa s touto skutočnosťou v odbornom stanovisku nevysporiadal. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že takýmto odborným stanoviskom nebola preukázaná podstatná skutočnosť, že podpis patrí k listine, na ktorej je umiestnený, čo možno zistiť iba pri skúmaní originálu príjmového pokladničného dokladu a teda nebolo preukázané, že pôvodný originálny podpis, ktorý bol pretlačený na prepisovú kópiu sa taktiež nachádzal na originálnom príjmovom pokladničnom doklade, ktorý mal podľa žalovaného potvrdiť prijatie hotovosti v rozsahu žalovanej pohľadávky. Žalovaný žiadnymi inými listinnými dôkazmi alebo svedeckými výpoveďami nepreukázal svoje tvrdenia, že žalovanú sumu uhradil právnemu predchodcovi žalobcu.
34. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, súd rovnako ako súd prvej inštancie má za to, že žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka nevylučuje, aby likvidátor nemohol uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávok v rámci speňažovania majetku likvidovanej spoločnosti. V § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka sú upravené práva a povinnosti likvidátora pri vykonávaní likvidácie len rámcovo. Likvidátor môže vykonávať len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. V prípade porušenia povinností vyplývajúcich z § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka, nedochádza k absolútnej neplatnosti takýchto právnych úkonov zo zákona, ale zakladá to zodpovednosť za škodu. Zákon sa v tomto ustanovení vôbec nezmieňuje o speňažovaní majetku likvidátorom, i keď podstatnou činnosťou likvidátora je práve speňažovanie majetku likvidovanej spoločnosti. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že pod speňažovanie majetku likvidovanej spoločnosti je možné zahrnúť aj odplatné postúpenie pohľadávky. Súd prvého stupňa už v uznesení zo dňa 7.8.2014, č.k. 23Cb/35/2012 - 259 rozhodol o zmene účastníka konania na strane žalobcu a to práve
na základe postúpenia pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na L. B., voči ktorému rozhodnutiu žalovaný nepodal opravný prostriedok, a ktoré rozhodnutie je právoplatné.
35. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal so späťvzatím návrhu na začatie konania zo strany T. Q., odvolací súd ju považuje za neopodstatnenú. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že na č.l. 162 - 163 sa nachádza kópia listiny označená ako stiahnutie návrhov na súdne konanie podaných na Okresnom súde Galanta pod registračným číslom 12 Cb/187/2008, 23 Cb/35/2012 a 5 Cb/15/2012 spolu s prípadnými inými na tomto súde podanými návrhmi bez označenia dátumu, adresovaná Okresnému súdu Galanta, keď z osvedčenia podpisu zo dňa 29.08.2013 notára Dr. Vezsenyiné Dr. Edit Kovács vyplýva, že notár overoval podpis T. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý predmetnú listinu pred notárom vlastnoručne podpísal, avšak notár za obsah a formu tejto listiny nezodpovedá.
36. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra Oddiel: Sro, Vložka č. 20391/N súd zistil, že Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 19.9.2011 č.k. 28CbR/103/2010 - 95, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 19.10.2011, súd zrušil obchodnú spoločnosť HP COMPLET, s.r.o. s likvidáciou. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 04.04.2012, č.k. 28CbR/103/2010 - 118, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 05.06.2012, súd menoval obchodnej spoločnosti HP COMPLET, s.r.o. s likvidáciou likvidátora T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. E. X, XXXX P., Maďarsko a Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 05.06.2013, č.k. 28CbR/40/2013 - 21, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 11.07.2013, súd odvolal z funkcie likvidátora T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. E. X, XXXX P., Maďarsko a za nového likvidátora bol menovaný L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X/XXXX, XXX XX C.. Z výpisu z obchodného registra právneho predchodcu žalobcu teda vyplýva, že konateľom a likvidátorom právneho predchodcu žalobcu bol T. Q., nar. XX.XX.XXXX a nie T. Q., nar. XX.XX.XXXX, a preto podanie označené ako späťvzatie návrhu na začatie konania nebolo podané oprávnenou osobou t.j. žalobcom alebo jeho právnym zástupcom, pretože len žalobca disponuje návrhom a len žalobca môže zobrať návrh na začatie konania späť. Vzhľadom k tomu, že táto listina bola podpísaná inou osobou ako žalobcom alebo jeho právnym zástupcom, súd prvého stupňa nebol povinný prihliadať na takéto podanie.
37. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane výroku o náhrade trov konania, ktorý výrok nebol napadnutý odvolaním, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..
38. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keď v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).