Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-277-2010.pdf
PDF · 132.15 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/277/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: Y. F., J.. X.X.XXXX, G. G., H. XX zastúpený: Okenica Šula & Co. s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocká 30, IČO: 36 833512 proti žalovanému: Slovenská republika v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Štúrova 2, IČO: 00 166 448 o náhradu škody 1.735,64 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 550,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 550,85 eur od 5.12.2007 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
III. Strane žalovaného sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania proti strane žalobcu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou 8.8.2010 domáhal od žalovaného: štát - v zastúpení Ministerstva spravodlivosti SR, doplnenou 16.3.2011 o odstránenie nedostatku v označení žalovaného na: Slovenská republika - v zastúpení Ministerstva spravodlivosti SR, zaplatenia sumy 1.735,64 eur s prísl. a náhrady trov konania titulom náhrady škody spôsobenej mu štátom nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní, ako aj súdu, v rozpore so zásadami trestného konania a ostatnými ust. TP, čím mu bola spôsobená škoda, za ktorú zodpovedá podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. štát. Uvedená škoda pozostáva podľa § 18 cit. zák. z náhrady trov konania vo výške 1.735,64 eur, ktoré žalobcovi vznikli v trestnom konaní sp. zn. 3 T 108/2006 vedenom na Okresnom súde Bratislava IV, pretože trovy priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Žalobca podal 4.6.2007 na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorej ministerstvo nevyhovelo listom z 28.12.2009.
2. Žalovaný - pôvodne v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti SR, žiadal žalobu zamietnuť. Namietol nedostatok podmienky konania, keď za žalovaného - štát, by mal súd konať s Ministerstvom vnútra SR, ďalej vzniesol námietku premlčania nároku žalobu, lebo premlčacia lehota na uplatnenie nároku uplynula 7.8.2010, taktiež namietol skutočnosť, že v danom prípade sa nejednalo o nesprávny úradný postup a ani o nutnú obhajobu žalobcu.
3. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo 4.4.2012 žalobe vyhovel v plnom rozsahu a priznal žalobcovi aj náhradu trov právneho zastúpenia. Nárok žalobcu posúdil ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, a neprihliadol ani na vznesenú námietku premlčania nároku žalovaným.
4. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, uznesením z 10.11.2015 zrušil
rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že odvolanie žalovaného je dôvodené, ale pasívna legitimácia strany sporu - štátu - Slovenskej republiky je nespochybniteľná. Posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu, má však len procesný význam z hľadiska predmetu sporu. Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene žalovaného konať nie je otázkou pasívnej legitimácie žalovaného; zistené nedostatky v zastúpení žalovaného majú povahu nedostatku procesných podmienok konania. V prípade, ak je súd názoru, že za štát má konať iný orgán, ako bol označený stranou, je povinný postarať sa o odstránenie procesnej vady žaloby. Pri odstraňovaní tejto procesnej vady je súd povinný poučiť žalobcu o tom, ktorého štátneho orgánu sa prejednávaná vec týka. Dokonca v prípade, ak žalobca neoznačí správne štátny orgán, ktorý konal v mene štátu, je súd povinný v záujme rýchleho vedenia konania konať s orgánom, ktorý je oprávnený v týchto vzťahoch menom štátu vystupovať. Ministerstvo spravodlivosti SR správne poukázalo na to, že pre uplatnenie nároku nie je rozhodujúce, či vec bola u neho prejednávaná, ale to, ktorý orgán verejnej moci svojim rozhodnutím / postupom mal spôsobiť škodu, ktorej náhrada je požadovaná. Pre dané konanie súd prvej inštancie správne aplikoval zákon č. 514/200 Z.z., pričom st. § 4 cit. zák., kogentne ustanovuje, kto vystupuje za štát a s týmto zástupcom štátu súd koná. Pokiaľ súd prvej inštancie tento postup nedodržal a naďalej konal s nesprávne označenou zložkou štátu, táto vada mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pre nesprávne označenie zastúpenie žalovaného a nielen faktického zastúpenia, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiac sa názorom a pokynmi odvolacieho súdu opätovne rozhodnúť so zástupcom žalovaného podľa § 4 cit. zák.. Odvolací súd však konštatuje, že v ostatnom považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne a právne správne, s poukazom na to, snáď, by bolo vhodné ešte bližšie preskúmať a odôvodniť výšku a účelnosť vynaloženia náhrady trov konania ich posúdením s tarifnou odmenou podľa zák. o advokácii, použitých na zvrátenie nezákonného rozhodnutia v trestnom konaní.
5. Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
6. V nadväznosti na právny názor odvolacieho súdu, súd prvej inštancie uznesením z 25.2.2016 vyzval žalobcu postupom podľa §103, §104, 79 ods. 1 OSP na označenie príslušného orgánu, ktorý má za štát konať.
Žalobca v písomnom podaní z 23.3.2016 uviedol, že žalobca v žalobe správne označil nositeľa zodpovednosti za škodu podľa § 4 ods. 2 cit. zák.514/2003 Z.z. Slovenská republika - konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR, ktorému orgánu žalobca aj predložil žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Pokiaľ bol daný orgán štátu názoru, že nárok bol uplatnený na orgáne, ktorý nebol príslušný vo veci konať, bol povinný bezodkladne postúpiť žiadosť príslušnému orgánu a upovedomiť žiadateľa, čo sa nestalo. Ďalej uviedol, že vo veci náhrady škody spôsobenej na úseku trestného konania orgánom verejnej moci ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR. Z hľadiska určenia, ktorý z orgánov je v tom ktorom prípade orgánom konajúcim v mene štátu je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie; pritom však v čase podania žiadosti nebolo možné orgán určiť jednoznačne, a preto žalobca postupoval podľa § 4 cit. zák., kde je daná kompetencia Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré jeho žiadosť aj vybavilo a predbežne prerokovalo. Samé tieto orgány pritom vedú kompetenčné spory o tom, ktorý z nich by mal vo veci o predbežné prerokovanie o náhradu škody konať. Z uvedeného mu vychádza, že pre kompetenčné spory nie je možné jednoznačne určiť príslušný orgán a v tom prípade je potrebné postupovať podľa § 4 cit. zák., a týmto orgánom je Ministerstvo spravodlivosti SR. Poukázal na to, že od 1.1.2013 došlo ku zmene právnej úpravy v zák. č. 514/2003 Z.z.. Týmto orgánom by mohlo byť aj Ministerstvo vnútra SR alebo aj Generálna prokuratúra SR. Akékoľvek kompetenčné spory alebo neschopnosť orgánov konajúcich v mene štátu splniť svoju povinnosť , by nemali byť na ujmu žalobcu, ktorý správne označil ako žalovaného štát - Slovenská republika.
7. Súd prvej inštancie v nadväznosti na doplňujúce podanie žalobcu vyzval na vyjadrenie Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo vnútra SR a Generálnu prokuratúru SR.
8. Ministerstvo spravodlivosti SR k vyjadreniu žalobcu v písomnom podaní uviedlo, že úvahy žalobcu sú nesprávne a odporujú právnemu názoru odvolacieho súdu v danej veci, ktorým je súd prvej inštancie viazaný. Nie je rozhodujúce pre uplatnenie nároku, či vec bola u neho prejednávaná,
ale to, ktorý orgán svojim rozhodnutím/postupom mal spôsobiť škodu. Odvolací orgán - krajský súd v rozhodnutí záväzne určil, že orgánom konajúcim v mene štátu nie je Ministerstvo spravodlivosti SR. Ministerstvo spravodlivosti SR v tejto súvislosti poukázalo aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.10.2015, sp. zn. 8 Cdo 289/2014, podľa ktorého, ak v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z.z. je od 1. 1. 2013 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v takomto konaní súd z úradnej povinnosti.
9. Ministerstvo vnútra SR k vyjadreniu žalobcu v písomnom podaní uviedlo, že od 1.1.2013 došlo k špecifikácii podmienok zodpovednosti orgánu konajúceho v mene štátu podľa § 4 pod. 1 písm. b/ cit. zák.. a v zmysle novely je týmto orgánom Generálna prokuratúra SR.
10. Generálna prokuratúra SR k vyjadreniu žalobcu v písomnom podaní uviedla, že žalobca si uplatňoval v žalobe, aj v žiadosti o predbežné prerokovanie, nárok titulom nesprávneho úradného postupu - jednak orgánov činných v trestnom konaní , ale aj súdu, a to škodu vo výške 1.735,64 eur ako trovy obhajoby v trestnom konaní , ktoré W. Z.. S. Č.. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok titulom nezákonného rozhodnutia , s ktorým názorom sa však Generálna prokuratúra SR nestotožňuje, pričom je tiež názoru, že v prípade nároku titulom nesprávneho úradného postupu je nárok premlčaný ku dňu 9.7.2010 - pred podaním žaloby a ku dňu 16.3.2011 (keď žalobca na pojednávaní 16.3.2011 požiadal, súd aby posúdil, či sa jedná o nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie) bol premlčaný aj nárok na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia.
11. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.
12. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2013, (v znení zákona č. 412/2012 Z. z.) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.
13. Cieľom novelizácie vykonanej zákonom č. 412/2012 Z. z., účinnej od 1.1.2013, bolo precizovať príslušnosť orgánov verejnej moci v súvislosti so zodpovednosťou za škodu spôsobenú v rámci občianskeho súdneho konania alebo trestného konania a tým zjednotiť rozhodovaciu prax súdov. Tento zákon neobsahuje prechodné ani záverečné ustanovenia. Keďže sa jedná o procesnú právnu normu (určuje, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci), súd v súlade so zásadou lex posterior derogat legi priori aplikuje túto novú právnu normu aj v konaniach začatých pred jej účinnosťou. V zmysle tejto novej právnej úpravy potom platí, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je príslušné vtedy, ak škodu v trestnom konaní spôsobil
vyšetrovateľ a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. Naopak, ak prokurátor sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa zamietol a v trestnej veci podal obžalobu príslušnému súdu, je v súlade s § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2013 príslušným orgánom Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.
14. Súd prvej inštancie v nadväznosti na vyššie uvedené ustálil ako orgán konajúci v mene štátu - Slovenskej republiky, Generálnu prokuratúra SR a s týmto orgánom vo veci ďalej konal.
15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinami označenými žalovaným v kópii: uznesenie o vznesení obvinenia č.l.12, uznesenie prokurátorky o zamietnutí sťažnosti obvineného č.l. 14, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV vo veci 3T 108/2006 z 16.11.2006 č.l. 16, uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 7.2.2007 vo veci 1To 6/2007 č.l. 22, kópie príjmových O. Q. Z.. S. Č. o uhradení odmeny žalobcom za obhajobu z 16.1.2006, 11.1.2007, 24.8.2006 č.l.28, vyúčtovanie nákladov právneho zastúpenia z 8.6.2006 č.l. 29,žiadosť žalobcu o úhradu trov zaslanú 4.6.2007 č.l. 31, oznámenie MS SR - nevyhovenie žiadosti z 28.12.2009 č.l. 32, spisovým materiálom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3 T 108/2006.
16. Žalobca ku premlčaniu nároku reagoval, že o celkovej výške škody, a o tom, kto za ňu zodpovedá, sa nedozvedel dňom nadobudnutia právoplatnosti uvedeného oslobodzujúceho rozsudku trestného súdu, ale dňom, kedy od svojho obhajcu prevzal vyúčtovanie trov právneho zastúpenia v trestnom konaní a bol nim poučený o tom, u koho si môže náhradu trov uplatniť a týmto dnom je 2.6.2007, kedy aj datoval žiadosť o náhradu trov advokáta. Právne posúdenie skutočnosti, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu orgánov štátu alebo vydaniu nezákonného rozhodnutia v trestnom konaní žalobcu je vecou súdu. Na podporu tohto názoru predložil rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo 183/2009.Poukázal tiež na širšie súvislosti jeho prípadu, kedy sa už pred 10 rokmi so žiadosťou obrátil na príslušný orgán štátu, pokorne trpezlivo čakal na vybavenie žiadosti - bezúspešne a posledný deň lehoty preto podal žalobu. Trval na tom, že všetky úkony právnej služby advokátom boli riadne vykonané a v súlade s vyhláškou, a boli odôvodnené.
17. Žalovaný konajúci prostredníctvom Generálnej prokuratúry SR zotrval na svojej obrane uvedenej v písomnom vyjadrení, kde namietal premlčanie nároku, a skutočnosť, že nie je daný základ nároku, lebo v trestnej veci žalobcu sa nejedná ani o vydané nezákonné rozhodnutie, a zo strany orgánov činných v trestnom konaní nebol preukázaný ani nesprávny úradný postup. Doplnil, že samotné vznesenie obvinenia, ako i postup, ktorý viedol k jeho vydaniu bol plne v súlade s ust. § 206 ZP; obžaloba prokurátora, ako aj postup prokurátora bol v súlade s § 244 TP. V konkrétnej veci poukázal na odôvodnenie rozsudkov súdov , kde existovali dve skupiny dôkazov. V takom prípade prokurátor nie je oprávnený zastaviť trestné stíhanie, ale podľa judikatúry je povinný podať obžalobu. Ďalej namietol samotnú výšku škody uplatnenej žalobcom, a to, že jednotlivé úkony právnej služby neboli vyúčtované v zmysle vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z.. Rozporoval tiež, že jednotlivé úkony, predovšetkým konzultácie, neboli účelne vynaložené a neboli ani preukázané.
18. Vo veci bolo preukázané, že voči žalobcovi bolo Uznesením policajného orgánu OSV Karlova Ves OR PZ Bratislava IV dňa 1.8.2004 od ČVS: Q.-XXXX/X-Q.-G.-XXXX začaté trestné stíhanie a Uznesením Okresného riaditeľstva SR v Bratislave Úradom justičnej a kriminálnej polície č. ČVS: Q.-XXXX/OVK-G. v Bratislave z 30.4.2006 vznesené obvinenie pre trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 zák. č. 10/1961 Zb. v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods. 1 TZ .
19. Dňa 5.5.2006 podal žalobca proti vyššie uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť na Okresnej prokuratúre Bratislava IV, v ktorej poprel spáchanie trestných činov z ktorých bol obvinený. Prokurátorka vykonávajúca dozor nad trestným stíhaním žalobcu v prípravnom konaní jeho sťažnosť dňa 16.5.2006 uznesením zamietla s odôvodnením, že doposiaľ vykonaných dôkazov vyplýva odôvodnený záver, že žaloba spáchal trestný čin za ktorý bolo vznesené obvinenie. Na základe výsledkov vyšetrovania bola vo veci trestného stíhania žalobcu podaná obžaloba na okresnom súde z 9.8.2006.
20. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T 108/2006 z 16.11.2006 bol
žalobca ako obžalovaný oslobodený spod obžaloby okresnej prokuratúry, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. Uznesením Krajského súdu v Bratislave z 7.2.2007 sp. zn. 1To 6/2007 sa odvolanie prokuratúry zamietlo. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 7.2.2007.
21. Dňa 4.6.2007 doručil žalobca Ministerstvu spravodlivosti SR Žiadosť o úhradu trov právneho zastupovania, spolu vo výške 52.288,- Sk z dôvodu, že cit. rozsudkom bol oslobodený spod obžaloby, že išlo o opakované, vykonštruované obviňovanie proti jeho osobe zo strany prokuratúry požiadal advokátsku kanceláriu o advokátsku pomoc pri riešení v predmetnom spore. V žiadosti uviedol, že poskytnutie právnej pomoci bolo vyúčtované: záloha dňa 16.1.2006 - 5.00,- Sk, predbežné vyúčtovanie dňa 21.8.2006 - 31.468,- Sk, konečné vyúčtovanie dňa 9.1.2007 - 15.820,- Sk, spolu 52.288,- Sk. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil listiny - Vyúčtovanie nákladov právneho zastúpenia vo veci trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi vypracované advokátskou kanceláriou JUDr. Margity Čulenovej, advokátky dňa 8.6.2006, ktoré žalobca prevzal dňa 7.8.2008. V ňom bolo uvedených 18 úkonov právnej služby spolu v hodnote 52.290,- Sk. Žalobca tiež predložil kópie pokladničné doklady z 16.1.2006, 24.8.2006 a 11.1.2007 o úhradách súm.
22. Dňa 28.12.2009 Ministerstvo spravodlivosti SR č. 2956/2009-46 vyrozumelo žalobcu o predbežnom prerokovaní podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. tak, že jeho žiadosti nevyhovelo z dôvodu, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie, za ktoré by zodpovedalo MS SR a podľa § 16 ods. 1 cit. zák. ho odkázalo na možnosť domáhať sa uspokojenia nároku na súde.
23. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, zodpovednosti obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy, predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu upravuje zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri verejnej moci a o zmene niektorých predpisov s účinnosťou 1.7.2004.
24. Za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovedá štát a územné samosprávne celky. Pokiaľ ide o zodpovednosť štátu, tak štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, d) nesprávnym úradným postupom (§3 cit. zák.).
25. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je založená výlučne na objektívnom princípe. Musia byť splnené tieto základné predpoklady na vznik zodpovednosti: 1. nezákonné rozhodnutie, 2. vznik škody, a 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom. Prvým predpokladom je, že skutočne došlo k vykonaniu aktu, ktorý je nezákonný, resp., že postup orgánu bol nesprávny. Zákon nedefinuje jednoznačne, čo sa rozumie pod pojmom nezákonné rozhodnutie. Rozhodnutím je individuálny právny akt, ktorý je vydaný v občianskom, správnom alebo trestnom konaní, výrokom ktorého štátny orgán rozhoduje o právach a povinnostiach subjektu práva. Nezákonné je rozhodnutie vtedy, pokiaľ rozhodnutie odporuje objektívnemu právu. Pokiaľ sa účastník konania chce úspešne domôcť náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., takéto rozhodnutie musí byť však zmenené alebo zrušené. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. Zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti fyzickej osobe bola odčinená. Ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody takto spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Meradlom opodstatnenosti vedenia trestného stíhania je neskorý výsledok trestného stíhania. Škoda môže byť materiálna, škoda na zdraví a živote alebo aj nemajetková ujma spôsobená nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je daná len vtedy, pokiaľ takéto rozhodnutie bolo príčinou vzniku škody. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikne škoda následkom nezákonného rozhodnutia v danom prípade o začatí trestného stíhania a škoda je vo vzájomnom pomere príčiny a následku a tiež, ak je preukázané, že nebyť takéhoto rozhodnutia, ku škode by nedošlo. Preukázanie uvedených predpokladov je na poškodenom.
26. Podľa § 15 ods. 1,2 cit. zák. (1) nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. (2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
27. Podľa § 16 ods. 2 cit. zák., (1) ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. (2) Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie.
28. Podľa § 17 ods.3 cit. zák., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
29. Podľa § 18 ods. 1 cit. zák., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
30. Podľa § 100 ods. 1 OZ, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
31. Podľa § 122 OZ, (1) Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. (2) Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. (3) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
32. Podľa § 442 OZ, (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. (4) Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Exekučného poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.
33. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, vychádzajúc aj právneho názoru odvolacieho súdu v danej veci, súd dospel k záveru, že voči žalobcovi došlo ku vykonaniu aktu, ktorý je nezákonný. Týmto bolo rozhodnutie o začatí trestného stíhania, ktoré sa nezákonným stalo tým, že žalobca bol oslobodený spod obžaloby. Súd je názoru, že zastavenie trestného stíhania alebo oslobodzujúci rozsudok, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, majú podľa § 6 ods. 1 cit zák., rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Tým bol preukázaný zo strany žalobcu prvý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu. K námietke premlčania nároku súd uvádza, že nárok bol uplatnený včas a námietka premlčania nároku nie je dôvodná. Žalobca si nárok odvodzuje od rozsudku okresného súdu v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
7.2.2007. Trojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku spočívala počas 6 mesiacov, v rámci ktorej si dňa 4.6.2007 uplatnil žalobca nárok na predbežné prerokovanie nároku na ministerstve spravodlivosti. Posledným dňom na uplatnenie nároku žalobcu bol deň 7.8.2010. Uvedený deň pripadol v kalendárnom roku na sobotu. S poukazom na ust. § 122 OZ, je potom posledným dňom lehoty najbližší pracovný deň t.j. 9.8.2010 pondelok. Žaloba bola podaná na súd elektronicky zaručeným elektronickým podpisom dňa 8.8.2010.
34. Ďalší predpoklad nároku je preukázanie vzniku škody. Tá bola žalobcom uplatnená vo výške 1.735,64 eur, podľa jeho tvrdenia mu vznikla v súvislosti s nezákonným rozhodnutím.
35. Z Vyúčtovania nákladov právneho zastupovania Advokátskou kanceláriou JUDr. Margity Čulenovej z 8.6.2006 súd zistil, že si fakturovala odmenu podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., v hodnote jedného úkonu právnej služby vo výške 2.905,- Sk. Prehľad úkonov právnej služby:1/ prevzatie a naštudovanie sporu, 2/sťažnosť, 3/nazretie do spisu ,4/ výsluch obvineného, 5/rekonštrukcia F.. Y. F., 6/ rekonštrukcia F.. Z. F., 7/konfrontácia, 8/ preštudovanie, 9/ konzultácia, 10/ žiadosť o predbežné preskúmanie obžaloby, 11/ výsluch F.. Z. F., 12/ konzultácia pred podaním sťažnosti, 13/vyjadrenie k obžalobe, 14/ konzultácia pred pojednávaním, 15/ pojednávanie na okresnom súde Bratislava IV, 16/ vyjadrenie k odvolaniu prokuratúry, 17/ konzultácia pred pojednávaním na Krajskom súde v Bratislave, 18/ pojednávanie na Krajskom súde v Bratislave, spolu 52.900,- Sk.
36. V nadväznosti na právny názor odvolacieho súdu, súd preskúmal odôvodnenosť výšky a účelnosť vynaloženia náhrady trov konania ich posúdením s tarifnou odmenou podľa zákona o advokácii. Výšku a opodstatnenosť jednotlivých úkonov namietal aj žalovaný.
37. Súd pri rozhodovaní dospel k nasledovným záverom:
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, je jedna dvanástina výpočtového základu, čo v roku 2006 je suma vo výške 1.365,- Sk (§ 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v aktuálnom znení), v roku 2007 suma vo výške 1.485,- Sk.
Nie je daný žiaden dôvod na zvýšenie tarifnej odmeny (§ 13 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v aktuálnom znení).
Advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb a na náhradu za stratu času, žiadne takéto náklady však žalobca netvrdil a predovšetkým nepreukázal (§§ 15 a 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v aktuálnom znení).
V zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v aktuálnom znení, má advokát nárok na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (tzv. režijný paušál), a to vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby, čo v roku 2006 je suma vo výške 164,- Sk, v roku 2007 suma vo výške 178,- Sk.
Okrem toho má advokát nárok na zvýšenie odmeny o DPH, pokiaľ je platiteľom DPH, pričom v roku 2006 bola sadzba DPH vo výške 19%. Žalobca však netvrdil a ani nepreukázal, že jeho advokát bol platiteľom DPH.
Odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2006 je teda suma vo výške 1.529,- Sk (1.365 + 164), resp. 50,75 €, v roku 2007 suma vo výške 1.663,- Sk (1.485 + 178), resp. 55,20 €.
Priznanie, resp. nepriznanie náhrady za úkony právnej služby:
1. Prevzatie a príprava obhajoby dňa 16.01.2006 vrátane prvej porady a prvého preštudovania spisu (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky): 1.365,- Sk + 164,- Sk
2. sťažnosť zo dňa 17.01.2006 proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky): 1.365,- Sk + 164,- Sk
3. za nazretie do vyšetrovacieho spisu nemožno priznať náhradu, pretože tento úkon je zahrnutý už v odmene za prevzatie a prípravu zastúpenia, ktoré zahŕňa aj štúdium spisu ako neoddeliteľnú súčasť prípravy obhajoby (S 2/2012); pričom ani zo spisu ani z civilnej žaloby tento úkon nevyplýva a nie je preukázaný, takže žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.
4. účasť na výsluchu obvineného dňa 25.05.2006 trvajúcom kratšie ako dve hodiny (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky): 1.365,- Sk + 164,- Sk
5. účasť na rekonštrukcii F.. Y. F. dňa 25.05.2006 trvajúcej kratšie ako dve hodiny (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky): 1.365,- Sk (bez režijného paušálu, pretože u úkonov 4., 5., 6. a 11. sa jedná o bezprostredne na seba nadväzujúce úkony, ktoré spolu trvali viac ako dve hodiny, ale menej ako štyri hodiny)
6. účasť na rekonštrukcii F.. Y. F. dňa 25.05.2006 trvajúcej kratšie ako dve hodiny (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky): bez odmeny a režijného paušálu, pretože u úkonov 4., 5., 6. a 11. sa jedná o bezprostredne na seba nadväzujúce úkony, ktoré spolu trvali viac ako dve hodiny, ale menej ako štyri hodiny
7. účasť na konfrontácii dňa 25.07.2006 trvajúcej kratšie ako dve hodiny od 09:10 do 10:30 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky): 1.365,- Sk + 164,- Sk
8. preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 25.07.2006 trvajúce kratšie ako dve hodiny od 10:45 do 11:30 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky): 1.365,- Sk (bez režijného paušálu, pretože u úkonov 7. a 8. sa jedná o bezprostredne na seba nadväzujúce úkony, ktoré spolu trvali viac ako dve hodiny, ale menej ako štyri hodiny)
9. za konzultáciu, t.j. poradu s klientom nemožno priznať náhradu, pretože ani zo spisu ani z civilnej žaloby tento úkon nevyplýva a nie je preukázaný (napr. záznamom o porade), takže žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Keďže tento úkon nie je preukázaný, nie je známy jeho obsah a teda nie je možné ani vyhodnotiť jeho účelnosť.
10. za žiadosť o predbežné preskúmanie žaloby nemožno priznať odmenu, pretože sa síce jedná o písomné podanie na súd, tento úkon však nie je účelný: súd preskúmava obžalobu zo zákona (nie na žiadosť) a žalobca tu navyše uvádza rovnaké argumenty ako vo vyjadrení k obžalobe.
11. účasť na výsluchu svedkyne F.. Z. F. dňa 25.05.2006 trvajúcom kratšie ako dve hodiny (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky): bez odmeny a režijného paušálu, pretože u úkonov 4., 5., 6. a 11. sa jedná o bezprostredne na seba nadväzujúce úkony, ktoré spolu trvali viac ako dve hodiny, ale menej ako štyri hodiny.
12. za konzultáciu pred podaním sťažnosti, t.j. poradu s klientom nemožno priznať náhradu, pretože ani zo spisu ani z civilnej žaloby tento úkon nevyplýva a nie je preukázaný (napr. záznamom o porade), takže žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Keďže tento úkon nie je preukázaný, nie je známy jeho obsah a teda nie je možné ani vyhodnotiť jeho účelnosť. Prípustný je tiež názor, že odmena za tento úkon je zahrnutá v odmene za samotnú sťažnosť.
13. vyjadrenie k obžalobe zo dňa 08.11.2006 ako písomné podanie na súd (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky): 1.365,- Sk + 164,- Sk (podľa názoru súdu sa jedná o účelný úkon, nič nebráni obžalovanému zhrnúť svoje stanovisko k obžalobe v písomnom vyjadrení, tak ako prokurátor sumarizuje výsledky vyšetrovania v podanej obžalobe; navyše to súdu uľahčuje prácu, pričom kvalita ústnych vyjadrení zachytených v zápisnici z hlavného pojednávania nedosahuje úroveň a kvalitu písomného vyjadrenia)
14. za konzultáciu pred pojednávaním, t.j. poradu s klientom nemožno priznať náhradu,
pretože ani zo spisu ani z civilnej žaloby tento úkon nevyplýva a nie je preukázaný (napr. záznamom o porade), takže žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Keďže tento úkon nie je preukázaný, nie je známy jeho obsah a teda nie je možné ani vyhodnotiť jeho účelnosť. Prípustný je tiež názor, že odmena za tento úkon je zahrnutá v odmene za samotnú účasť na pojednávaní.
15. účasť na hlavnom pojednávaní dňa 16.11.2006 trvajúcom viac ako dve hodiny, ale menej ako štyri hodiny (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky): 2.730,- Sk + 164,- Sk
16. vyjadrenie k odvolaniu prokurátora zo dňa 10.01.2007 ako písomné podanie na súd (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky): 1.485,- Sk + 178,- Sk
17. za konzultáciu pred pojednávaním na Krajskom súde Bratislava, t.j. poradu s klientom nemožno priznať náhradu, pretože ani zo spisu ani z civilnej žaloby tento úkon nevyplýva a nie je preukázaný (napr. záznamom o porade), takže žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Keďže tento úkon nie je preukázaný, nie je známy jeho obsah a teda nie je možné ani vyhodnotiť jeho účelnosť. Prípustný je tiež názor, že odmena za tento úkon je zahrnutá v odmene za samotnú účasť na pojednávaní.
18. účasť na verejnom zasadnutí KS BA dňa 07.02.2007 trvajúcom kratšie ako dve hodiny (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky): 1.485,- Sk + 178,- Sk (nejedná sa ani o úkon v zmysle § 14 ods. 2 písm. e) vyhlášky ani o úkon podľa § 14 ods. 4 vyhlášky, takže žalobcovi patrí náhrada za úkon vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny)
SPOLU: 16.595 Sk, resp. 550,85 €
38. Podľa názoru súdu bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím, ktoré žalobca preukázal. Preto je jeho nárok na náhradu škody spôsobený nezákonným rozhodnutím opodstatnený. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe v časti tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 550,85 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. (výroky I., II.)
39. Žalobca sa tiež domáhal nároku na zaplatenie príslušenstva - úroku z omeškania odo dňa 5.12.2007. Žalobca si uplatnil na Ministerstve spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 4.6.2007, pričom ministerstvo mu odpovedalo až dňa 29.12.2009. Po uplynutí 6 mesiacov , t.j. od 5.12.2007 je preto žalovaný v omeškaní s uplatnením jeho nároku. Výška úroku je stanovená podľa § 517 ods. 1,2 OZ v spojení s § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v tom čase diskontnej sadzby dvojnásobok - t.j. 8%.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní proti žalobcovi v prevažnej miere úspešný. Vznikol by mu preto nárok na pomernú náhradu trov konania. Žalovanému v konaní trovy nevznikli, žiadne si ani neuplatnil. Súd mu preto nepriznal nárok na náhradu trov .
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor , ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.), a ktorého jej vykonaním poverí súd , ak osobitný predpis alebo
tento zákon neustanovuje inak ( §29 zák. č. 233/1995 Z.z.).