Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/441/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., IČO: 47248980, Ružová dolina 25, Bratislava, v konaní zast.: PERSPECTA Legal, s.r.o., IČO: 36 668 745, Ružová dolina 25, Bratislava proti žalovanému: R. A., nar. XX.XX.XXXX, P. X/XXX, P., občan SR, v konaní o zaplatenie 835,88 EUR takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 615,80 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 36,33 EUR od 19.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 48,29 EUR od 18.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 56,13 EUR od 19.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 36,33 EUR od 19.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 438,72 EUR od 19.01.2013 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 50 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „ Návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 835,88 EUR s prísl.“ z dňa 16.09.2015, ktoré doručil súdu dňa 18.09.2015, sa domáhal zaplatenia sumy 835,88 EUR s prísl. a náhrady trov konania.

2. Veriteľ podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. si môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému a s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

3. Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil v zmysle ustanovenia § 525 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

4. Postúpenie pohľadávky je povinný § 526 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

5. V zmysle ustanovenia § 529 ods. 1 Obč. zák. platí, že námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. Dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky v zmysle citovaného ustanovenia zákona ods. 2., ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má

dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné.

6. Súd mal z obsahu spisového materiálu preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu Slovak Telekom, a.s., Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 32 5 763 469, bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok z dňa 09.06.2014 s prílohami ako je zrejmé z č. l. 5-6 súdneho spisu, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 32 5 763 469 a žalobcom, ktorý na základe citovanej zmluvy sa stal aktívne legitimovaným účastníkom konania, postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené listom z dňa 01.07.2014, ako je zrejmé z č. l. 15 súdneho spisu.

7. V zmysle ustanovenia § 42 zák. č. 610/2003 Z. Z. o elektronických komunikáciách v platnom znení ( ktorý bol účinný od 01.01.2004 ) ods. 1 písm. a platí, že podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb a podľa § 42 ods. 4 písm. b platí, že účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Podľa citovaného ustanovenia zákona ale § 76 ods. 12 platí, že vzťahy, ktoré podľa doterajších predpisov vznikli do 31. decembra 2003 medzi prevádzkovateľmi verejných telekomunikačných sietí a poskytovateľmi verejných telekomunikačných služieb na jednej strane a užívateľmi na strane druhej, považujú sa za zmluvy o pripojení podľa tohto zákona.

8. Súd mal za to, že podľa § 219 ods. 3, 177 ods. 2 vo veci nie je potrebné nariadiť pojednávanie a preto verejne vyhlásil rozsudok.

9. Ak súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, kedy podľa § 52a Vyhlášky č. 543/2005 Z. Z. Min. sprav. SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy …… o verejnom vyhlásení rozsudku sa spíše zápisnica. Na zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku sa ustanovenia § 52 vzťahujú primerane. Zápisnica o súdnom pojednávaní okrem náležitostí ustanovených predpismi o konaní pred súdmi obsahuje podľa citovanej vyhlášky § 52 ods. 1 až ods. 7 platí, že všetky podstatné okolnosti a poučenia poskytnuté súdom. V zápisnici o súdnom pojednávaní sa uvedie presný čas začiatku a skončenia súdneho pojednávania; v zápisnici sa vyznačí aj doba, počas ktorej bolo súdne pojednávanie prerušené. Predseda senátu diktuje zápisnicu o súdnom pojednávaní nahlas tak, aby prítomní diktované znenie počuli, ak predpisy o konaní pred súdmi nepripúšťajú iný postup. Predseda senátu môže vyslúchanému, najmä ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď do zápisnice nadiktoval. Táto skutočnosť sa v zápisnici poznamená. Zápisnica o súdnom pojednávaní sa vyhotovuje použitím diktafónu, postupom podľa § 56, rýchlopisným záznamom alebo pomocou výpočtovej techniky. Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovila použitím diktafónu alebo rýchlopisným záznamom, bezodkladne po skončení súdneho pojednávania vyhotoví asistent prepis zápisnice pomocou výpočtovej techniky, ku ktorému pripojí doložku „Za správnosť vyhotovenia:“, v ktorej uvedie svoje meno, priezvisko a podpis. Ak predpisy o konaní pred súdom neurčujú inak, netreba záznam uchovávať; ak je zápisnica o pojednávaní vyhotovená použitím diktafónu alebo ak sa priebeh súdneho pojednávania zaznamenáva podľa § 56, možno upustiť od prítomnosti asistenta na pojednávaní s výnimkou hlavného pojednávania, verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia. Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovuje pomocou diktafónu alebo postupom podľa § 56, predseda senátu na úvod do mikrofónu nadiktuje údaje potrebné na vyplnenie záhlavia zápisnice a ak požiadali účastníci konania o vydanie kópie zápisnice o súdnom pojednávaní, aj počet požadovaných kópií. Nesprávnosti záznamu zistené v priebehu súdneho pojednávania opraví predseda senátu nadiktovaním správneho znenia, ktoré uvedie slovami "opravuje sa"; oprava vymazaním záznamu je neprípustná. Ak nadiktuje predseda senátu do záznamu vyhotovenie rozhodnutia, je potrebné, aby jeho text obsahoval všetky náležitosti ustanovené predpismi o konaní pred súdmi. Spravidla podľa ods. 5 sa zapíše alebo nadiktuje len podstatný obsah výpovedí a prednesov, ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak. Ak je to dôležité na posúdenie veci, zapíšu sa odpovede vyslúchaných osôb doslovne, prípadne sa v zápisnici uvedú jednotlivé otázky a odpovede k nim. Zápisnica sa spisuje alebo diktuje v slovenskom jazyku. Ak záleží na doslovnom znení výpovede toho, kto nevypovedá v slovenskom jazyku, zapíše asistent alebo tlmočník jej príslušnú časť, ak je to možné, aj v jazyku, v ktorom vypočúvaný vypovedal. Zápisnicu o súdnom pojednávaní podpisuje predseda senátu a asistent, ktorý ju spísal alebo vyhotovil jej prepis, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi.

10. Vzhľadom k uvedeným súd mal za to, že ohľadne predmetu konania s poukazom na § 177 ods. 2 pojednávanie ne je potrebné nariaďovať nakoľko v konaní ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, a preto vyvesil dňa 09.12.2016 oznam na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu o tom, že dňa 16.12.2016 o 09,00 hod., v pojednávacej miestnosti OS P. na č. d. 2, na 1. poschodí, bude podpísaným súdom vo veci verejne vyhlásený rozsudok.

11. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

12. V zmysle ust. § 5 ods. 5 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v neskoršom platnom v znení užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej služby. Za užívateľa na účely tohto zákona považuje aj účastník aj koncový užívateľ ak sa ďalej neustanovuje inak.

13. Podľa § 5 ods. 6 cit. zákona koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč aj divák.

14. V súlade s ustanovením § 5 ods. 7 cit. zákona platí, že účastníkom je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikateľom poskytujúcim verejné služby, zmluvu o pripojení.

15. Podľa ust. § 42 ods. 1písm. a) zák. o elektronických komunikáciách podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

16. Na základe 42 ods. 1 písm. d) bod 2 cit. zákona platí, že podnik, má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach a to, až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení. Dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste, pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie upravenej vo všeobecných podmienkach.

17. V zmysle § 42 ods. 4 cit. zákona - účastník je povinný: a/ užívať verejné služby v súlade s týmto zákonom so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami b/ platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženia dokladov o vyúčtovaní c/ používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov

18. Podľa § 43 ods. 1 cit. zákona - zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti s prístupmi súvisiacimi so službami. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

19. Podľa § 43 ods. 2 cit. zákona - podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesta jej poskytovania a cena za službu, ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služby bude poskytovať ne neurčitý čas. Cenu sa službu môžu dojednať aj s odkazom na tarifu.

20. Podľa § 43 ods. 3 cit. zákona - zmluva o pripojení zaniká: a/ uplynutím času na ktorý bola uzavretá b/ dohodou účastníkov zmluvy c/ odstúpením od zmluvy d/ výpoveďou e/ ak tak ustanovuje osobitný predpis

21. Podľa ustanovenia § 43 ods. 5 cit. zákona - podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení ak podľa b nezaplatil cenu za poskytnutú služby ani do 45 dní po splatnosti podľa písm. e/ citovaného ustanovenia

- opakovane porušil podmienky zmluvy o pripojení.

22. Ďalej podľa ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Na základe ust. § 52 ods. 2/ Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách platí, že, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

24. Podľa ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Navrhovateľ je dodávateľom, lebo svoje služby poskytuje v rozsahu svojej činnosti, ktorú má zapísanú v obchodnom registri, čo je skutočnosť všeobecne známa a vyplýva aj z údajov v obchodnom registri, ktorý je verejne dostupný.

27. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba občan, ktorý nekonala pre účely zamestnania, podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, preto ide o spotrebiteľa.

28. Vzhľadom na postavenie oboch účastníkov zmluvného vzťahu zo zmluvy je zrejmé aj s poukazom na ust. 52 ods. 1/ Obč. zák., že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto sa na daný právny vzťah musia aplikovať zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.

29. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. platí, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti a v zmysle citovaného ustanovenia, ale ods. 3 platí, že zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

30. V zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zák. platí, že uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) podľa rovnakého ustanovenia zákona ods. 3 platí, že škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

31. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži podľa § 450 Obč. zák.. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

32. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie).

33. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba bola čiastočne dôvodne podaná a preto súd žalobe vyhovel len v časti tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

34. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanej dňa 18.10.2016 uznesením na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia.

35. Nakoľko súd podanú žalobu žalobcu doručil s uznesením súdu na vyjadrenie sa k žalobe žalovanej strane z čoho žalovaná strana mala možnosť získať vedomosť o tom, že je voči nemu vedené súdne konanie ako aj o predmete konania a vzhľadom k postoju žalovanej strany po doručení vyššie uvedených podaní súdu, kedy sa žalovaná strana nevyjadrila k predmetu konania preto súd mal za to, že žalovaný si neuplatnil absolútne žiadne námietky voči uplatnenému nároku v podanej žalobe.

36. Ustanovením § 185 bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, to že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Na základe uvedených preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP.

37. Súd podľa § 167 ods. 1 doručil žalobu spolu s prílohami žalovanej do vlastných rúk dňa 18.10.2016. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia zákona súd žalovaného vyzval, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

38. V zmysle § 167 ods. 3 ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučil žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

39. Žalobca si uplatnil nárok v celkovej sume 835,88 EUR na tom základe, že právny predchodca žalobcu, a to spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, BA IČO: 35763469, uzatvoril dňa 19.4.2012 „Zmluvy o poskytovaní verejných služieb“ podľa zák. č. 351/2011 o elektronických komunikáciách a v zmysle tejto zmluvy z č. l. 7-9 súdneho spisu žalobca poskytol žalovanej služby s technickými prostriedkami pre príjem týchto telekomunikačných služieb. Žalobca v zmysle cit. zmluvy a jej príloh poskytol k týmto technickým zariadenia benefity s časovou viazanosťou na 24 mesiacov, avšak s ďalšími výhodami ktoré boli viazané na časový úsek 30 mesiacov. V zmysle podanej žaloby a príloh z č. l. 10-14 žalobca vystavil jednotlivé faktúry ... č.l . 10-13 súdneho spisu na zaplatenie celkovej sumy 177,08 EUR a na zaplatenie ostatnej faktúry v sume 658,80 EUR z titulu vyúčtovania zmluvnej pokuty za predčasné ukončenie zmluvného vzťahu na základe platobnej nedisciplinovanosti žalovanej. Súd mal za to, že právny predchodca žalobca fakturoval žalovanej za dohodnuté poskytované služby, kedy so splatnosťou každej splátky bola dohodnutá aj splatnosť alikvotnej časti hodnoty dodaného technického zariadenia za príjem dohodnutej služby.

40. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalovaná v zmysle § 420 Obč. zák. porušila svoju povinnosť zo „Zmluvy o poskytovaní verejných služieb“ uzatvorenej dňa 19.04.2012 podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, tým že neuhrádzala za poskytnuté služby spoločnosti Slovak Telekom, a. s., IČO: 35763469 so sídlom Karadžičova 10, BA a nezotrvať v právnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 kalendárnych mesiacov avšak s ďalšími výhodami ktoré boli viazané na časový úsek 30 mesiacov a na základe uvedených skutočností podľa súdu v príčinnej súvislosti s týmto porušením povinnosti zo strany žalovanej vznikla žalobcovi škoda objektívne vyjadriteľná v peniazoch, keď medzi účastníkmi konania boli dohodnuté všetky podmienky vrátane ceny za dohodnutú službu počas doby viazanosti. Súd v zmysle ustanovenia § 450 Obč. zák. môže primerane znížiť nárok na náhradu škody. Podľa § 442 ods. 2 Obč. zák. súd zaviaže na náhradu škody v peniazoch. Na základe uvedených je zrejmé, že poskytnutá akcia, resp. bonusy spojené s uvedenou službou pri prepočte na 1 mesiac sú v nasledovnej sume 658,80EUR : 24 = 27,45 EUR/mesiac, z čoho je zrejmé, že zmluva

bola uzatvorená dňa 22.12.2011. Na základe uvedených je zrejmé, že žalovaný zotrval v tomto vzťahu vychádzajúc z podanej žaloby podľa č. l. 4-5 v spojení s č. l. 9-11 súdneho spisu po dobu 8 kalendárnych mesiacov, kedy došlo k predčasnému ukončeniu právneho vzťahu.

41. Preto súd mal za to, že za toto obdobie neodoberal dojednané služby, a preto mal vzniknúť nárok na náhradu škody nie za celé obdobie, nakoľko je zrejmé že v právnom vzťahu bol žalovaný od 22.12.2011, kedy posledné fakturované obdobie bolo od 01.03.2012 do 31.03.2012 a neodoberal služby za 21 kal. mesiacov. Takto vznikol nárok na náhradu škody celkom v sume 27,45 x 3 = 82,248 EUR o ktorú sumu súd znížil nárok, t. j. 658,80 - 82,248 = 576,552 EUR a k tejto sume súd priznal uplatnený nárok za splatné faktúry v celkovej sume 113,47 EUR ako to u vyplýva z obsahu spisového materiálu a to jednotlivých faktúr z č. l. 8-12 súdneho spisu a na základe uvedených preto súd vo zvyšku nárok zamietol.

42. Ostatná FA bola splatná za kal. mesiac november 2012, žaloba žalobcu bola doručená dňa 18.09.2015. na základe uvedených súd mal za to, že je nevyhnutné znížiť sumu škody za týchto 8 mesiacov a to tak, že alikvotná časť škody predstavuje sumu 27,41 EUR (658:24=27,41 EUR) x 8 = 219,28 EUR, a následne o túto sumu znížil celkovú sumu škody (658-219,28=438,78 EUR) na sumu 438,78 EUR, ktorú sumu následne pripočítal k neuhradeným dielčim splátkam č. l. 10-13 súdneho spisu v sume 177,08 EUR+438,78 EUR a na základe uvedených preto súd vo zvyšku nárok zamietol.

43. Vzhľadom k opakovanej platobnej nedisciplinovanosti žalovanej, ktorú skutočnosť má súd preukázanú na č. l. 16, a to z písomného podania práv. predchodcu žalobcu spoločnosti Slovak Telekom, a. s. z dňa 05.12.2012 požiadal o úhradu splatných avšak neuhradených faktúr žalobcu.

44. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo 92/2011 str.: 8).

45. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

46. Podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

47. Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 586/2008 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

48. Súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v zmysle Obč. zák. § 517 v spojení s vyššie označeným Nar. vlády SR zo sumy 615,80 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 36,33 EUR od 19.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 48,29 EUR od 18.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 56,13 EUR od 19.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 36,33 EUR od 19.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 438,72 EUR od 19.01.2013 do zaplatenia a to od doby márneho uplynutia lehoty splatnosti jednotlivých faktúr.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.

50. Trovy konania sú podľa § 251 všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

51. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 772,27 EUR s príslušenstvom ako aj s nárokom na náhradu trov konania. Súd v tomto konaní procesne úspešnej strane sporu žalobcovi priznal nárok v sume 690,02 EUR v konaní úspešná strana sporu si uplatnila nárok na náhradu trov. Úspech procesne úspešnej strany sporu a to žalobcu predstavuje 73,7 % a neúspech 26,3 a takto tzv. čistý úspech 73,7 %

- 26,3 % = 47,4 % a po zaokrúhlení 50 %, a preto súd vo svojom rozhodnutí titulom náhrady trov konania priznal procesne úspešnej strany sporu a to žalobcovi takto vypočítanú výšku tzv. čistého úspechu podľa § 255 ods. 2 a súvis. ustanovení CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach. Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3). Ak si žalovaná dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má žalobca možnosť domáhať sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.