Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-79-2015.pdf
PDF · 104.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-11C/79/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Mravcom, v právnej veci žalobcov: 1/ Y. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U.Š. Č.. XXX, 2/ T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. Č.. XXX, obaja štátni príslušníci SR, obaja zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o. so sídlom Čadca, ul. Potočná 2835/1A, proti žalovanej: T.. T. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č., V. XXX/XX, štátna príslušníčka SR, zast. advokátskou kanceláriou Stehura & partners, s.r.o. so sídlom Čadca, ul. Fraňa Kráľa 2080, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že studňa postavená na parcele CKN XXXX kat. územia W., zapísaná na LV č. XXXXX, označená bodmi 18, 12, 9, 19 a na parcele CKN XXXX kat. územia W. na LV č. XXXXX bodmi 18,11,10,19 a vyznačená na geometrickom pláne č. XX/XXXX z 27.04.2016, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva Y.B. W., nar.XX.XX.XXXX a T. W., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX.
II. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcom v rade 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude po právoplatnosti rozsudku vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka prvostupňového súdu.
odôvodnenie:
I. Čoho sa žalobcovia domáhali: žalobou podanou na súde dňa 18.05.2015 sa žalobcovia domáhali určenia, že studňa postavená na parcele CKN XXXX, k. ú. W. patrí do bezpodielového spoluvlastníctva Y. W., nar. XX.XX.XXXX a T. W., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX.
II. Aké skutočnosti žalobcovia v žalobe tvrdili: v žalobe tvrdili, že kúpnou zmluvou V XXXX/XX Z. 30.09.1993 od T. V., Y. Š., P. W. H. L. Š. odkúpili nehnuteľnosť zapísanú vo vložke XXXX k. ú. W. ako parcelu PKN XXXXX, ktorá je totožná s nehnuteľnosťou vedenou v Správe katastra Č. ako EKN XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 737 m2 a okrem iného i vonkajšie úpravy a studňu. V stavebnom konaní žalovanej namietali, že táto sa chce napojiť na studňu patriacu do vlastníctva žalobcov, avšak stavebný úrad namietal, že táto studňa nie je postavená na parcele KN XXXX/X, ale na parcele XXXX. V stavebnom konaní P. W. i ostatní účastníci stavebného konania a Y. O. uviedli, že v tejto časti je jediná studňa a túto studňu od roku 1993 užívali výlučne žalobcovia, je zrejmé, že došlo k prečíslovaniu parciel s novými geometrickými plánmi, že studňa, i keď je postavená na parcele CKN XXXX je vo vlastníctve žalobcov. Predmetnú studňu postavili predávajúci T. V., Y. Š.H., P. W. H. L. Š. alebo ich právni predchodcovia a od kúpy od roku 1993 studňu užívajú výlučne žalobcovia, pretože v susedných nehnuteľnostiach mal prevádzku.
III. Aké dôkazy predložili, označili žalobcovia: Kúpnu zmluvu V XXXX/XX z 30.09.1993, rozhodnutie obce W. č. j. výst. XXX/XXXX/Ča zo dňa 23.07.2014, Rozhodnutie Okresného úradu Žilina č.j. C.-Z.-C.-XXXX/ XXXXXX/Bat zo dňa 6.2.2015, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. W..
IV. Ako sa vyjadrila žalovaná: Vo vyjadrení doručenom súdu navrhla žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietnuť, dôvodiac, že žalobcovia bližšie nešpecifikujú pozemok - parcelu na ktorom sa má nachádzať predmetná studňa, pričom sa domnieva, že sa jedná o parcelu CKN XXXX - orná pôda o výmere 1348 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXXX k.ú. Klokočov, ktorej je vlastníčkou. Predmetná studňa, ktorá sa nachádza na jej pozemku nie je stavbou, nakoľko nemá pevný základ a nie je pevne spojená so zemou, teda sa na ňu neviaže osobitný právny režim. Studňa je obsypaná štrkom a kameňmi. Sporná studňa tvorí neoddeliteľnú súčasť pozemku, ktorého je ona vlastníčkou. O predmetnú studňu sa žalobcovia nikdy nestarali, nečistili ju, neodstraňovali nánosy a napadanú špinu. Dokonca ani prevádzka vo vlastníctve žalobcov, ktorá sa nachádza na susednom pozemku nie je na spornú studňu napojená vodovodným potrubím, ani nikdy nebola. Prvýkrát žalobcovia prejavili záujem o spornú studňu a uviedli, že sú jej vlastníkmi až pri vydávaní stavebného povolenia. V zmluve, od ktorej žalobcovia odvodzujú svoje vlastníctvo je jasne a zrozumiteľne uvedené, že predmetom prevodu je aj studňa, ktorá sa má nachádzať na pozemku KN XXXX/X. V zmluve nie je uvedené, že predmetom prevodu má byť studňa, ktorá je umiestnená na pozemku CKN XXXX. Je nanajvýš nelogické, aby predávajúci z vyššie uvedenej kúpnej zmluvy prevádzali vlastníctvo k studni bez toho, aby súčasne previedli vlastníctvo k pozemku na ktorom je umiestnená studňa minimálne za účelom jej reálneho využitia a obhospodarovania. Má za to, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na takomto určení.
V. Podaním zo dňa 23.11.2016 žalobcovia žiadali upraviť rozsudočný návrh tak, že: Súd určuje, že studňa postavená na parcele CKN XXXX kat. územia W., zapísaná na LV č. XXXXX, označená bodmi 18, 12, 9, 19 a na parcele CKN XXXX kat. územia W. na LV č. XXXXX bodmi 18,11,10,19 a vyznačená na geometrickom pláne č. XX/XXXX z 27.04.2016, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva Y.B. W., nar.XX.XX.XXXX a T. W., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX.
VI. Uznesením zo dňa 16.12.2016 súd pripustil úpravu rozsudočného návrhu.
VII. Na pojednávaniach súdu a ohliadke na mieste samom účastníci uviedli:
Žalobca v 1/ rade zotrval na podanej žalobe, uvádzajúc, že kúpili celý dom, ako je uvedené v kúpnopredajnej zmluve aj s pozemkami so žumpou a studňou. Predala im to matka žalovanej. Okrem tejto studne tam nie je voda. O studňu sa starali, čistili ju. Vodu stále používajú, minulý rok studňu nadkryli. Žalovaná tam chce stavať chatu alebo dom, pričom im povedala, že je to jej studňa, je na jej pozemku. Vodu odoberajú tým spôsobom, že je tam čerpadlo, ktorým tlačia vodu do domu. Predmetná studňa je asi 20 m od domu. V dome boli potraviny, cukráreň, vodu brali zo spornej studne. Keď kúpil studňu spolu s domom, nadkryl ju, dal urobiť rozbory.
Žalobkyňa v 2/ rade uviedla, že dom kúpili spolu so studňou, studňu užívali odkedy mali predmetný dom vo vlastníctve.
Žalovaná na pojednávaniach súdu uviedla, že nemožno súhlasiť so žalobou žalobcov, pretože predmetná studňa sa nachádza na jej pozemku. Žalobcovia studňu nevyužívajú, rovnako nevyužívajú dom, 20 rokov tam nebývajú, chodia tam veľmi sporadicky. Žalobcovia predmetný dom odkúpili od mamy žalovanej a jej súrodencov v roku 1993. Predmetná studňa je zanedbaná, dlhé roky nikým nevyužívaná. Predmetom kúpnej zmluvy bola pravdepodobne iná studňa, ktorá sa nachádza v susedstve. Podľa jej názoru predmetná studňa nie je napojená na dom žalobcov. Studňu vykopali jej predkovia, pravdepodobne dedo K. Š.. Studňa je od roku 1989 nevyužívaná, nikto sa o ňu nestaral. Žalobcov nevidela čerpať vodu zo studne. VIII. Súd vo veci vykonal ohliadku na mieste samom dňa 18.11.2015. Sporná studňa sa nachádza na pozemku patriacom do výlučného vlastníctva žalovanej, studňa je nadkrytá dreveným prístreškom, nachádza sa v nej čerpadlo a elektrické vedenie je situovaná cca 20 m od nehnuteľnosti patriacej žalobcom v 1/ a 2/ rade. Súd na ohliadke na mieste samom vypočul svedkov, ktorí sa vyjadrili nasledovne:
Svedkyňa P. Y. uviedla, že predmetnú studňu používal žalobca odkedy kúpil dom, zo studne čerpal vodu čerpadlom. Býva hneď v susedstve, nikoho iného nevidela užívať predmetnú studňu.
Svedkyňa P. W. - matka žalovanej, uviedla, že žalobcom predával dom jej brat L. Š., predal sa dom, studňa sa nepredala. V minulosti sa zo spornej studne brala voda pre kravu, na pozemku sa pásavali kravy. Žalobcu nevidela využívať studňu. Studňu vybudoval jej otec niekedy v 40-tych rokoch.
Svedok G. V. - syn odporkyne uviedol, že nemá vedomosť o užívaní studne, momentálne ju neužíva nikto. Prístrešok zhotovil žalobca.
Svedkyňa V. R. -sesternica žalovanej vypovedala, že studňa bola užívaná vlastníkmi domu, ktorý bol následne predaný žalobcom. Jej matka hovorila, že studňa nebola predmetom kúpno-predajnej zmluvy. Žalobcov nevidela užívať predmetnú studňu.
Svedkyňa P. W. uviedla, že nevie kto je vlastníkom spornej studne, táto tu stála veľa rokov, studňu užívala babka žalovanej. V poslednej dobe videla žalobcu opravovať studňu, ale či ju aj užíva a berie z nej vodu nevie.
Svedkyňa Y. O. uviedla, že niekedy v 90- tych rokoch žalobcovia kúpili predmetný dom, pričom studňa patrila k domu. Žalobca tu prevádzkoval obchod, cukráreň, pochybuje, že by kúpil nehnuteľnosť bez pitnej vody.
Svedkyňa H. W. uviedla, že studňa je na pozemku žalovanej. Predmetnú studňu užívali rodičia žalovanej predtým, ako tam tam bol natiahnutý vodovod ,z ktorého brali vodu starí rodičia žalovanej pán Š. a pani Š.. Studňa patrila rodičom žalovanej až do doby, kým tam bol natiahnutý vodovod zo studne, ktorá je na W.
IX. Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, z ktorých mal preukázané nasledovné:
Kúpnou zmluvou zo dňa 30.09.1993 predávajúci T. V., Y. Š., P. W. H. L. Š. previedli na kupujúcich Y. W. H. T. W., G.. Č. nehnuteľnosť zapísanú vo vložke XXXX, kat. úz. W. ako parcela XXXXX, ktorá je totožná s nehnuteľnosťou vedenou v Správe katastra Čadca ako parcela vedená na geometrickom pláne č. XXXXX/XX z 16.06.1993 ako parcela KN XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 737 m2, orná pôda o výmere 99 m2, dom č. 198, oplotenie, vonkajšie úpravy - betónovú žumpu a studňu na nej postavené. Dohodnutá kúpna cena bola vo výške 500.000,-Sk
Rozhodnutím č.j. Výst. XXX/XXXX/Ča zo dňa 23.07.2014 Obec W., ako príslušný stavebný úrad prerušil územné a stavebné konanie pre stavbu ,,Rodinný dom“ na pozemkoch parc. č. CKN XXXX, XXXX v k.ú. W.“, stavebníka T.. T. V., bytom Č., V. Č.. XXX/XX, okrem iného z dôvodu námietky týkajúcej sa vlastníctva studne.
Rozhodnutím Okresného úradu Žilina zo dňa 6.2.2015 č.j. C.-Z.-C.-XXXX/XXXXXX/Bat bolo zrušené rozhodnutie Obce W. č. XXX/XXXX/Ča zo dňa 18.9.2014.
Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. W., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX a to pozemkov, parc. č. KNC XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 118 m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 152 m2, XXXX - orná pôda o výmere 1348 m2, XXXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 1551 m2, XXXX - záhrady o výmere 457 m2.
P. W. H. T. V. vo svojich čestných prehláseniach uviedli, že pri predaji rodinného domu č. 198 (kúpna zmluva XXXX/XX-X) p. W., studňa nachádzajúca sa na čísle parcely XXXX, predmetom predaja nebola.
Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. W., žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností a to: rodinný dom č. XXX, postavený na parcele XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 737 m2, predajňa č. XXXX postavená na parcele XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 361 m2 a parcely KN- C č. XXXX/X - orná pôda o výmere 99 m2.
Ďalej súd oboznámil geometrický plán č. XXXXX/XX zo dňa 28.6.1993 na rozdelenie parcely XXXX., ktorý je pripojený ku kúpnej zmluve zo dňa 30.09.1993, ktorej vklad bol povolený dňa 30.09.1993 pod P. XXXX/XX a geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa 12.05.2016.
Podľa pripojené spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 10C/557/1992 je zrejmé, že na Okresnom súde Čadca prebiehalo konanie vo veci žalobcov C. Y. H. Y. W., proti žalovaným L. Š. H. Y. Š. o nerušenie v užívaní rezervoáru pitnej vody, postaveného na parcele EN XXXXX kat. úz. W.v, ako i vodovodu idúceho od rezervoáru k ich rodinným domom. Zo znaleckého posudku vyplýva, že dom žalobcov postavený na parcele č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 737 m2je napojený na vodovod vybudovaný v obci W. v lokalite W., vybudovaný v roku 1970 a 1971. Jedná sa o jednoduchú vetvovú gravitačnú vodovodnú sieť. Žalovaným vode netečie.
X. Na základe takto zisteného skutkového stavu a prijatých skutkových záverov vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súd vec právne posúdil podľa predpisov občianskeho práva, upravujúcich vlastnícke právo, nasledovne:
Podľa ust. § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z.. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa ust. § 123 v súčasnosti platného zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Obč. zák.“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 Obč. zák. všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 134 ods. 1, 3 Obč. zák.: 1/ Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 3/ Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa ust. § 129 ods. Obč. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa ust. § 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa prechodného ust. § 854 Obč. zák. (k úpravám účinným od 01.04.1964, kedy nadobudol účinnosť Občiansky zákonník) pokiaľ nie je ďalej uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa prechodného ust. § 865 ods. 1, 3 Obč, zák. (k úpravám účinným od 01.04.1983, kedy nadobudla účinnosť novela Obč. zák. - zákon č. 131/1982 Zb.): 1/ Pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. 3/ Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe ( § 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.
Podľa prechodného ust. § 868 Obč. zák. (k úpravám účinným od 01.01.1992, kedy nadobudla účinnosť novela Obč. zák. - zákon č. 509/1991 Zb.) pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami
tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa prechodného ust. § 872 ods. 6 Obč. zák. (k úpravám účinným od 01.01.1992) ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
XI. Súd poukazujúc na skutočnosť, že v danom prípade ide o určovaciu žalobu v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP, jedným z predpokladov úspešnosti určovacej žaloby je skutočnosť, že na strane žalobcu existuje naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo nie je, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Žalobcu preto zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v jeho povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Súd preto s prihliadnutím k uvedenému skúmal na strane žalobkyne naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v príslušnom katastri nehnuteľností, je naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva vždy daný.
XII. Žalobcovia od uzavretia kúpnej zmluvy od 30.09.1993, z ktorej odvodzujú svoje vlastnícke právo k spornej studni, ju užívajú, opravujú, starajú sa o jej údržbu na rozdiel od žalovanej. Od roku 1993 žalobcovia studňu užívajú, dom žalobcov je napojený na predmetnú studňu, čo bolo preukázané ohliadkou na mieste samom. Studňa bola predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami a pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností (medzi inými aj právnou predchodkyňou žalovanej.
XI. Občiansky zákonník v ust. § 119 ods. 2 definuje nehnuteľnosti ako pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ustálená judikatúra považuje studňu za samostatnú vec, ktorá je príslušenstvom k hlavnej veci. K takémuto záveru dospel bývalý Najvyšší súd ČSSR v Rozbore a zhodnotení notárskej praxe a konania o dedičstve a v konaní o registrácií zmlúv (Pls 1/67 z 21.2.1967), uverejnenom v Zborníku Najvyššieho súdu ČSSR, keď uviedol, že ,,pozemky pridelené rozhodnutím ONV do osobného vlastníctva občanov ... môžu byť opatrené stavbami rôzneho druhu (kôlňami, altánmi atď.), zariadeniami (studňa, vodovodné vedenie, bazény atď.) alebo osadené najrôznejším porastom. Uvádzané stavby, zariadenia a porasty však nemôžu byť predmetom kúpnej zmluvy, pokiaľ nemajú povahu samostatných vecí, čo spravidla u týchto stavieb, zariadení a porastov nebýva. Ide totiž takmer vždy o súčasť pozemku (v zmysle ustanovenia § 120 Obč. zák.), ako je tomu zjavne napr. u porastov alebo príslušenstva veci v zmysle ust. § 121 ods. 1 Obč. zák.), ako je tomu u studní a pivníc na týchto pozemkoch.
Ak je studňa príslušenstvom veci, musí byť i samostatným predmetom práv a povinností, pretože príslušenstvom môžu byť iba samostatné veci. Studňa ako výsledok stavebnej ľudskej činnosti - stavba nehnuteľná - hospodárske zariadenie určené k čerpaniu vody.
Studňa ohľadom ktorej sa vedie spor podľa skutkových zistení súdu spĺňa požiadavky kladené na studňu ako samostatný predmet právnych vzťahov, v danom prípade vec nehnuteľnú. Nachádza sa na pozemku žalovanej, je hospodársky určená k trvalému užívaniu s pozemkom, na ktorom sa nachádza a je preto príslušenstvom pozemku v zmysle § 121 Obč. zák. a je teda samostatnou vecou v právnom zmysle, preto je možné za podmienok daných § 137 písm. c) CSP rozhodnúť o vlastníctve tejto veci, a to i keď je príslušenstvom veci.
XII. Súd mal v konaní jednoznačne preukázané, že žalobcovia vlastníctvo k spornej studni nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.09.1993, pričom ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že iná studňa sa v okolí nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov sa nenachádza. V konaní bolo síce preukázané, že nehnuteľnosť žalobcov je napojená aj na vodný zdroj - rezervoár vybudovaný v časti W., avšak bolo tiež preukázané, že z tohto vodného zdroja vodu nečerpali naopak,
predmetný dom bol napojený práve na spornú studňu. Žalobcovia v predmetnej nehnuteľnosti vykonávali podnikateľskú činnosť a je nemysliteľné, že by túto vykonávali bez vody, pričom bolo preukázané, že spornú studňu užívali nerušene až do roku 2014.
XII. Žalobcovia tak v sporovom konaní preukázali svoje tvrdenia a súd žalobe vyhovel a určil, že studňa postavená na parcele CKN XXXX kat. územia W., zapísaná na LV č. XXXXX, označená bodmi 18, 12, 9, 19 a na parcele CKN XXXX kat. územia W. na LV č. XXXXX bodmi 18,11,10,19 a vyznačená na geometrickom pláne č. XX/XXXX z 27.04.2016, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Naopak, žalovaná svoje tvrdenia nepreukázala, že predmetná studňa nebola predmetom prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.09.1993. Neuniesla tak dôkazné bremeno.
XIV. 20. Výrok o náhrade trov konania: O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude po právoplatnosti rozsudku vyčíslená v uznesení VSÚ prvostupňového súdu. Rozhodol tak o základe nároku, a to podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní mal plný úspech žalobca, teda v rozsahu 100 %, preto v rozsahu 100 % mu súd priznal aj náhradu trov konania. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 263 ods. 1 CSP: Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.