Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/188/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci navrhovateľky: P. C., nar. XX.X.XXXX, bytom M. W. XXX, W. B., proti odporcovi: D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom M. W. XXX, W. B., o návrhu na určenie vyživovacej povinnosti na manželku, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Galante č. k. 26C 320/2014-67 zo dňa 24. septembra 2015, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e v časti určenia výživného na manželku.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa r u š í v časti určenia splatného výživného od obdobia 20.8.2014 do 24.9.2015 vo výške 2.100,- eur a v povinnosti zaplatiť ho do troch dní a súvisiaceho výroku trov konania a v tejto časti sa súdu prvej inštancie v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozhodol, že je odporca povinný platiť na výživu navrhovateľky 150,- eur mesačne od 20.8.2014, ktoré je splatné vždy do 20-teho dňa v príslušnom mesiaci vopred. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Splatné výživné za obdobie od 20.8.2014 do 24.9.2015 v sume 2.100,- eur je povinný zaplatiť do troch dní. Náhradu trov konania navrhovateľke nepriznal.

2. Súd prvej inštancie aplikoval ust. § 71 ods. 1, 75 ods. 1, 2 a 77 ods. 1 Zákona o rodine a skutkovo odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že zákonné podmienky na strane navrhovateľky na priznanie výživného voči odporcovi boli splnené od podania návrhu na začatie konania kedy za trvania manželstva navrhovateľka bola zaradená do evidencie rodičov na predĺženej materskej dovolenke iba s rodičovským príspevkom 230,20 eur mesačne + príspevok na 2 maloleté deti 47,- eur mesačne. V uvedenom období dosahoval odporca príjem minimálne 1.600,- eur v podobe príjmov zo živnostenského podnikania. Príjmy účastníkov a ich výdavky súdu preukázali, že ich životná úroveň porovnateľná nebola. Nie všetky výdavky uplatnené navrhovateľkou i keď vydokladované posúdil súd ako výdavky oprávnené a na ne neprihliadol. Za oprávnené považoval výdavky v súvislosti s bývaním, hygienou, ošatením avšak nie v miere akú uviedla navrhovateľka pretože z jednoduchého matematického postupu ako súčet výdavkov v porovnaní s príjmom nie je jasné z akých prostriedkov doposiaľ navrhovateľka uvedené výdavky hradila s prihliadnutím na jej príjem vrátane výživného doposiaľ plateného zo strany odporcu. Keďže zásada zabezpečenia rovnakej životnej úrovne manželov prostredníctvom výživného požaduje, aby pri určení tohto druhu výživného súd prihliadol nielen na porovnateľnú výšku príjmov u oboch manželov, ale má za úlohu riešiť komplexne životnú úroveň tzn. porovnateľné príjmy pri porovnateľných výdavkov u oboch účastníkov. Súd mal za to, že je vhodná výška výživného 150,- eur mesačne do času právoplatného rozvodu manželov účastníkov. U zvyšnej časti preto návrh ako nedôvodný zamietol. Vyčíslil zároveň splatné výživné od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku vo výške 2.100,- eur, čo bolo 150,- eur za

14. mesiacov. O trovách rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 podľa ktorého bola úspešná v konaní navrhovateľka iba čiastočne preto žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca. Žiadal zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že sa žaloba zamietne v plnom rozsahu. Poukázal na to, že nie je zrozumiteľné, jasné rozhodnutie v časti splatného výživného za obdobia od 20.8.2014 do 24.9.2015 v sume 2.100,- eur. Poukázal na vecné dôvody odvolania pretože súd prvej inštancie rozhodoval vec 24.9.2015 v čase keď manželstvo trvalo pričom manželstvo bolo rozvedené rozsudkom 24P 222/2014-65 zo dňa 1.12.2014 ktorý nadobudol právoplatnosť 7.1.2015. Súd prvej inštancie preto predmetnú vec rozhodoval v rozpore so skutočným stavom veci pretože bolo manželstvo právoplatne rozvedené 7.1.2015 avšak rozhodoval o výživnom po 9 mesiacoch o určení vyživovacej povinnosti na manželku hoci skutočne mal rozhodovať na základe právneho stavu od 7.1.201, následne o vyživovacej povinnosti na rozvedenú manželku. Je toho názoru, že navrhovateľke nebránila žiadna skutočnosť, aby bola riadne zamestnaná a dosiahla mzdu a nie, aby žiadala aby jej prispieval na výživu. Absolútne bolo ignorované jeho vyjadrenie k žalobe z 3.11.2014, ďalej v odvolaní poukázal, že navrhovateľka vôbec nevyvinula žiadnu snahu, aby sa zamestnala a poberala mzdu, nebránila jej v tom žiadna skutočnosť. Iba sa snažila dosiahnuť podanou žalobou, aby jej prispieval na výživu či už ako manžel alebo rozvedený manžel. Navyše nezisťoval inštančný súd jeho zárobkové, mesačné príjmy okrem iného vyživovacie povinnosti v sume 370,- eur. Je toho názoru, že napadnutý rozsudok je absolútne v rozpore s dobrými mravmi.

4. K odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka. Poukázala na to, že je zrozumiteľné rozhodnutie v časti vyrátania dlhu. Ide o vec určenia výživného. Súd rozhodoval 24.9.2015 keď v čase ešte manželstvo trvalo a iba sa v rozsudku chronologicky uvádzali všetky skutočnosti týkajúce sa celého konania o určenie výživného jej ako manželke resp. bývalej manželke a uviedol iba skutočnosti z jej návrhu o určenie vyživovacej povinnosti. Všetky potrebné doklady týkajúce sa jej zamestnania resp. príjmu riadne predložila vrátane jedinej výplatnej pásky zo mzdou vo výške 65,25 eur netto za obdobie 3 týždňov kedy pracovala na dohodu 46 hod. v kvetinárstve v L.. Z dôvodu, že sa musí starať o nepriaznivý zdravotný stav ich dcéry pravidelným mesačným cvičením očiek návštevou pediatra a odborných lekárov, zamestnávateľ s ňou dohodu ukončil. Uvedený rozsudok považuje preto za súladný s dobrými mravmi a má oporu z príslušných právnych predpisov určených v Slovenskej republike. Preto žiada odvolací súd o zamietnutie odvolania.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej , aj Civilný mimosporový poriadok (zák. č. 162/2015 Z.z. ďalej účinné od 1.7.2016, ktoré nahradili a zrušili do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 a § 395 ods. 1 (podľa ktorých, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa a CMP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 , ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 .

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku aj § 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP akt. 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP akt. § 351 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (podľa pôvodného § 205 ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d), akt. 365 ods. 1 písm. f) v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len , preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 a dôvodmi odvolania (§ 66 , s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 , bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 , postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel k záveru, rozsudok je vo výroku vecne správny.

7. Predmetom konania bolo určenie vyživovacej povinnosti na manželku v zmysle ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine pretože navrhovateľka vo svojom návrhu poukázala na to, že je na predĺženej neplatenej materskej dovolenke, že životná úroveň manželov by mala byť zásadne rovnaká, že odporca platí šeky čo sa týka plynu, elektriny a rozhlas, na ostatné veci nechce prispievať, majú veľký dom, záhradu o ktoré sa treba starať a keďže sa odsťahoval a našiel si milenku počas manželstva ju psychicky a fyzicky týral a počas ich odlúčenia stále chodí domov bez ohlásenia, vyvoláva hádky, narušuje jej psychické, duševné zdravie. Poukázala na to, že si hľadá zamestnanie, že je registrovaná na U. ale neúspešne. Nevlastní žiaden väčší majetok a dom nie je stále napísaný na nich v ktorom bývajú, kde majú trvalý pobyt. Poukázala tiež, že má dve deti J. nar. XX.XX.XXXX a syna nar. XX.X.XXXX ktorý je ešte z prvého manželstva a ktorý študuje. Má iba 47,- eur rodinný príspevok. Finančne jej musí vypomáhať mama. Žiadala na výživu určiť odporcovi sumu 200,- eur mesačne.

8. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

9. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov. Zásadne trvá počas celého trvania manželstva bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ust. § 75 ods. 2 podľa ktorého výživné nemožno priznať ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je teda potrebné spoľahlivo zistiť dôvody ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti a to aj v kontexte ust. § 18 a 19 Zákona o rodine. Rovnako je potrebné sa vyporiadať aj v návrhu s dôvodmi pre ktoré vznikla odkázanosť jedného z manželov na výživu, ale aj vtedy ak je spravodlivé dorovnať ich rozdielnu životnú úroveň. Toto je práve aplikácia zásady solidarity ktorá nepripúšťa, aby sa niektorý z manželov dostal do nevýhodnejšieho postavenia napr. v dôsledku starostlivosti o domácnosť alebo o deti.

10. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vypočutím účastníkom a oboznámením listinných dôkazov, príjmov obidvoch účastníkov a pritom zistil, že v čase začatia pojednávania na prvom pojednávaní 9.12.2014 navrhovateľka naďalej trvala na určení výživného od podania návrhu hoci medzičasom jej manželstvo bolo rozvedené s odporcom neprávoplatne vtedy ako tvrdila rozsudkom pod spis. zn. 24C 222/2014. V konaní bolo preukázané, že opustil odporca spoločnú domácnosť, potvrdil to tým, že mal vlastne výdavok za prenajatie bytu, platil si ho ako nájomné. Navrhovateľka sa o domácnosť starala sama, starala sa o maloleté deti, zabezpečovala im výživu osobnou starostlivosťou a osobnou starostlivosťou sa starala aj o domácnosť. Odkázanosť na výživu navrhovateľky voči odporcovi vznikla práve tým, že nemohla pracovať pretože mal. dcéra J. je chorá. O tom predložila aj potvrdenie lekára, že sa s ňou zúčastňuje pravidelných vyšetrení v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou kde bola tiež operovaná 25.3.2014, takisto posudkový lekár u maloletej poukázal na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenie divergentný strabizmus reziduálny. To je diagnóza choroby oka a jeho adnexov. Po operácii 25.3.2014 pretrváva rezistuálny strabizmus a ďalekozrakosť je ľahkého stupňa. Zdravotný stav dieťaťa podmieňuje osobitnú starostlivosť, potrebné je cvičiť konvergenciu, striedavo oklúziu na 3 hod. denne, nosiť korekciu a sprevádzať dieťa do špecializovaných zdravotníckych zariadení a pomoc v predškolskej výučbe. Zdravotný stav dieťaťa je dlhodobo nepriaznivý vyžadujúci osobitnú starostlivosť. Týmto spôsobom bola preukázaná odkázanosť navrhovateľky na výživnom od odporcu.

11. Ďalej bolo potrebné v konaní preukazovať a porovnať spravodlivo rozdielnu životnú úroveň, čo súd prvej inštancie vykonal na základe predložených dôkazov a zároveň pri určení rozsahu vyživovacej povinnosť prihliadal už na spomínanú starostlivosť o domácnosť zo strany navrhovateľky s poukazom na to, že odporca opustil spoločnú domácnosť.

12. Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa bolo zistené, že prídavok v roku 2014 bol 47,04 eur, v roku 2013 46,20 eur. Z potvrdenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne bolo preukázané, že v obdobiach od 12.12.2012 je vedená ako osoba celodenne starajúca sa o dieťa vo veku 6 rokov.

Navrhovateľka predložila poštové poukážky o platení Základnej školy s materskou školou v W. B. vo výške 17,92 eur a takisto aj na mal. B. C., syna z predchádzajúceho manželstva Strednej odbornej škole technickej v Galante vo výške 19,04 eur, platenie pracovných zošitov, učebných pomôcok či rodičovského príspevku na mal. J., bezúčelnej pôžičke 5.000,- eur od Všeobecnej úverovej banky. Na základe ktorého preukázala tiež navrhovateľka to, že výdavky - povinné platby s vedením domácnosti platil odporca iba do decembra 2014 len platby na plyn, elektrinu, vodu. Ostatné platby nie. Ona si kvôli tomu zobrala tento úver. Ďalej predkladala navrhovateľka v konaní potvrdenia o kúpe potravín do domácnosti.

13. Keďže konanie začínalo 20.8.2014 mal z potvrdenia Daňového úradu v Nitra, kontaktné miesto Šaľa súd prvej inštancie potvrdené, že podal odporca daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2013 kde príjem zo živnosti mal 108.252,61 eur, základ dane mal 6,938,51 eur a daňovú povinnosť 608,48 eur. Na základe Osvedčenia o živnostenskom oprávnení 5.3.2014 bolo zistené, že vykonáva živnosť kuriérske služby, z potvrdenie D. P., s.r.o. bolo zistené, že poberá mzdu 1.100,- eur, potvrdenie o platobnom príkaze za platenie leasingu v A. Q. a.s. na meno D. C. ako majiteľ účtu J. C. leasing 235,- eur, zdravotnej poisťovne rovnako s menom ako aj s majiteľom účtu vo výške 60,99 eur a pre M. 180,- eur. Zároveň boli predložené právoplatné rozsudku 16P 193/2014 kde bola schválená rodičovská dohoda na základe ktorej sa J. zverila do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné 200,- eur. Bola predložená nájomná zmluva na základe ktorej sa dohodli D. C. a V. F. o platení nájomného na prenájom bytu z troch miestností a príslušenstva vo výške 370,- eur, náklady na služby spojené s užívaním bytu vo výške 30,- eur.

14. Na základe týchto výdavkov a príjmov stanovoval súd prvej inštancie rozsah vyživovacej povinnosti. Prihliadol na osobnú starostlivosť navrhovateľky o domácnosť, ktorá sa o domácnosť stará sama od kedy odporca túto spoločnú domácnosť opustil. Príčina rozvratu manželstva je uvedená v rozvodovom spise a v zistení súdu konajúcom o rozvode manželstva.

15. Súd prvej inštancie mal tak preukázanú odkázanosť navrhovateľky na určení manželského výživného odporcu a pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadal na starostlivosť o domácnosť. Určil tak správne výšku 150,- eur mesačne ktorú je schopný aj vzhľadom aj na ďalšie vyživovacie povinnosti na ktoré poukázal aj na ďalšie výdavky ktoré odporca má platiť od podania návrhu až do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 vo výroku určenia výživného ako vecne správny potvrdil.

17. V ďalšej časti splatného výživného 20.8.2014 do 24.9.2015 bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť pre nesprávne právne posúdenie a nevykonie dôkazov s poukazom na to, že už v čase vykonávania dôkazov, vypočúvania účastníkov v predmetnom konaní prebiehalo konanie o rozvod manželstva a v odvolaní poukázal odporca na skutočnosť, že rozhodnutie o rozvode manželstva nadobudlo právoplatnosť 7.1.2015 avšak súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní 24.9.2015 na túto skutočnosť neprihliadol. Nepripojil si rozvodový spis a nezistil kedy bol rozsudok právoplatný. Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi v zmysle citovaného ust. § 71 ods. 1 trvá iba do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, viažuca sa na inštitút manželstva preto v tejto časti súd prvej inštancie pripojením si rozvodového spisu presne zistí, kedy bolo manželstvo rozvedené a určí správnu výšku splatného výživného s povinnosťou zaplatiť ju navrhovateľke.

18. Preto v tejto časti bol rozsudok súdu I. inštancie bol zrušený podľa ust. § 389 ods. 1 písm c) a podľa ust. § 391 ods. 1 vec vrátená súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Keďže bola časť rozhodnutia súdu prvej inštancie zrušená a vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie súvisí s tým aj náhrada trov konania o ktorej rozhodne súd prvej inštancie kde zároveň bude rozhodovať aj o trovách tohto odvolacieho konania.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .