Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_17Csp-114-2016.pdf
PDF · 67.15 KB
No categories available
17Csp/114/2016
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31340890, zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Martinčekova 13, proti žalovanému: Y. L., bytom U. XX, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v konaní o zaplatenie 6.673,47 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 21.11.2016 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa vo veci samej domáha rozhodnutia súdu, ktorým by súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.673,47 eur s príslušenstvom. Povinnosť na zaplatenie žalovanej sumy odvodzuje z nesplnenej zmluvnej povinnosti žalovaného na vrátenie úveru.
2. Spolu so žalobou podal žalobca aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom L., katastrálny odbor, okres L., obec J. X., katastrálne územie J. X., a to: pozemky parc.č. XXX/X, XXX/X a XXX/X a rodinný dom súp.č. XXX postavený na pozemku parc.č. XXX/X.
3. Spolu s podanou žalobou a návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca súdu doručil aj informatívny výpis z LV č. XXX pre katastrálne územie J. X., zmluvu o úvere s všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 10.02.2014 a sadzobník poplatkov.
4. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný je dlžníkom na základe predmetnej úverovej zmluvy a je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom L., katastrálny odbor, katastrálne územie J. X.. Žalovaný svoj dlh voči žalobcovi riadne a včas nesplnil, o čom bol žalobcom upovedomený, a to napriek tomu, že je vlastníkom nehnuteľností, teda disponuje majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Žalobca má obavu, že počas súdneho konania by mohlo dôjsť zo strany žalovaného k zmene majetkových pomerov, ktorá by mohla ohroziť riadne vykonanie exekúcie. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je samotná existencia obavy na strane žalobcu, že by exekúcia mohla byť ohrozená. Žalobca má za to, že jeho nariadenie neobmedzí žalovaného dlhodobo. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, ak je nárok žalobcu zabezpečený záložným právom, nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia obvykle nehrozí, a preto spravidla nie je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia. Má za to, že účel sledovaný žalobcom (zabezpečenie splatnej peňažnej pohľadávky) je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 343 ods. 1, ods.2, ods.3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
6. Navrhovateľ sa podaným návrhom v prebiehajúcom sporovom konaní domáha zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného, pretože má obavu z toho, že budúca exekúcia žalovaného bude ohrozená.
7. Podstatou zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sa v právnej teórii označuje aj ako sudcovské záložné právo, je zabezpečiť vymožiteľnosť pohľadávky, ktorá mu bude v budúcnosti právoplatne priznaná, teda ju bude môcť veriteľ vymáhať na základe budúceho exekučného titulu. Predstavuje inštitút, na základe ktorého súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, v prípadoch ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
8. Pri rozhodovaní o návrhu žalobcu sa súd riadil touto úvahou: Je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že účel sledovaný žalobcom (zabezpečenie splatnej peňažnej pohľadávky) je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, avšak táto skutočnosť nič nemení na potrebe existencie zákonných predpokladoch, za splnenia ktorých možno zabezpečovacie opatrenie nariadiť. Jedným z nich je aj existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Táto obava však musí byť osvedčená a to objektívne, nie len tvrdením žalobcu o jeho obave. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vôbec nevyplýva napríklad to, že by sa žalovaný svojho majetku zbavoval, právne ním disponoval, zaťažoval ho a pod.. Teda nie je možné konštatovať objektívnu obavu z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie. Preto tvrdenie žalobcu o obave z výkonu exekúcie súd považuje iba za tvrdenie v rovine teoretických možností bez reálneho, dôkazmi osvedčeného základu. Súd považuje základ nároku uplatnený žalobou za osvedčený, avšak žalobca neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie.
9. Ak by súd nariadil zabezpečovacie opatrenie na základe tohto odôvodnenia návrhu, potom by s každou žalobou o zaplatenie prichádzalo do úvahy aj automatické právo navrhovať (a teda nariadiť) zabezpečovacie opatrenie. Takýto záver je zjavne nežiaduci a nezodpovedá zákonným predpokladom pre jeho nariadenie, resp. podstate zabezpečovacieho opatrenia. Ak chcel mať žalobca svoju pohľadávku z úveru zabezpečenú záložným právom na nehnuteľnostiach vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve žalovaného, mohol mu poskytnúť úver so zabezpečením, napr. uzatvorením zmluvy o zriadení záložného práva. Fakt, že tak neurobil nemôže nahrádzať návrhom na zriadenie sudcovského záložného práva len s konštatovaním, že má splatnú pohľadávku a žalovaný vlastní nehnuteľný majetok a on sa domáha svojho práva žalobou.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. O prípadnom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.