Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_17C-229-2009.pdf
PDF · 149.32 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/229/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcu: H.. P. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, O., právne zastúpený JUDr. Jozef Virgala, advokát so sídlom Ružová 26, Nitra, proti žalovanému: Slovexperta, s.r.o., Uhoľná 1, Žilina, IČO: 36 404 811, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisárik s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, IČO: 36 866 849, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písmena e) Zákonníka práce zo dňa 30.7.2009 danou žalovaným žalobcovi j e n e p l a t n é a pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá.
Žalovaný je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za podaný návrh v sume 99,50 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu trov konania.
Svedkovi V. X. nar. XX.X.XXXX a svedkovi B. C. nar. XX.X.XXXX p riznáva proti žalovanému nárok na náhradu svedočného v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.11.2009 domáhal určenia, že výpoveď daná žalobcovi, ktorou sa jeho pracovný pomer so žalovaným končí dňom 30.9.2009 je neplatná a pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá. Žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.6.2005 bol v pracovnom pomere u žalovaného ako technik pre výkon obhliadok a zdokumentovania škôd na motorových vozidlách. Dňa 30.7.2009 počas stretnutia mu konateľ spoločnosti oznámil, aby si vybral jednu z dvoch možností ukončenia pracovného pomeru a s ich obsahom nebol oboznámený. Predmetom stretnutia s Ing. Dolníkom mala byť dohoda o ukončení jeho pracovného pomeru, ktorý on chcel skončiť dohodou z dôvodu šikanózneho prístupu jeho priameho nadriadeného a oznámil, že takýto postup nepovažuje za adekvátny spôsob správania sa zamestnávateľa voči zamestnancovi a rokovanie opustil. Dňa 17.9.2009 žalobcovi formou e-mailu H. P. oznámil, že v súlade s výpoveďou z pracovného pomeru jeho pracovný pomer končí dňom 30.9.2009, pričom výpoveď zamestnávateľ jemu nedoručil. V minulom období mu žalovaný vytkol údajné porušenia pracovnej disciplíny a to dňa 12.5.2009, kde neboli konkretizované žiadne údaje, v ktorých dňoch sa mal dopustiť a v akom rozsahu konkretizované dni a časy oneskorených príchodov a predčasných odchodov; listom zo dňa 3.6.2009 mu bolo oznámené údajné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 1.4.2009 nekontaktoval objednaného klienta, pričom tvrdenie porušenia pracovnej disciplíny nezodpovedá skutočnosti; listom zo dňa 18.6.2009 mu bolo oznámené porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tak, že 4.6.2009 mal absolvovať služobnú cestu do Senice a v tom období jeho manželka bola operovaná, trpí onkologickým ochorením a jeho prítomnosť na území Bratislavy bola nutná a túto skutočnosť
zamestnávateľovi oznámil, ospravedlnil a zdôvodnil. Konaním zamestnávateľa voči jeho osobe došlo k diskriminácii.
2. Žalovaný žiadal v celom rozsahu návrh zamietnuť. Uviedol, že dňa 30.7.2009 pri osobnom stretnutí žalobcu s konateľom spoločnosti bol žalobca oboznámený so s obsahom výpovede a dôvodmi za osobnej účasti Ing. U. a pokúšali sa doručiť výpoveď žalobcovi osobne do vlastných rúk, čo žalobca odmietol prevziať. Prevzatie výpovede nepodpísal a stretnutie so zamestnávateľom svojvoľne opustil. Žalobca sa nemohol oboznámiť s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení výpovede z vlastného zavinenia, pričom však tieto dôvody mu boli prednesené pri osobnom stretnutí ústne a, navyše, bol o nich informovaný z predchádzajúcej komunikácie. Dôvody, pre ktoré sa rozhodol žalovaný rozviazať pracovný pomer sú podrobne špecifikované vo výpovedi zo dňa 30.7.2009. Žalobca svojím správaním opakovane závažne porušil pracovnú disciplínu, na tieto porušenia bol žalobca písomne upozorňovaný, vyzvaný, aby pri ďalšom výkone pracovnej činnosti riadne dodržiaval svoje pracovné povinnosti a tiež upozornený aj na možnosť výpovede zo strany zamestnávateľa.
3. Okresný súd Žilina rozhodnutím č.k. 17C/229/2009-204 zo dňa 7.12.2011 po vykonanom dokazovaní skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovaného dané žalobcovi pre sústavné menej závažné porušenie pracovnej disciplíny považoval za platné a žalobný návrh žalobcu zamietol.
4. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 6Co 113/2012-229 zo dňa 23.1.2013 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa nevykonal všetky navrhnuté dôkazy a jednotliví svedkovia či znalecké dokazovanie by z hľadiska žalobcu mohli objasniť skutočnosti, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné; v ďalšom konaní súd prvého stupňa odstráni zmienené pochybenia a vo veci opätovne rozhodne.
5. V zmysle intencií odvolacieho súdu súd v ďalšom konaní vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom navrhovaných svedkov, listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu, pričom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
6. Žalobca v priebehu ďalšieho konania zotrval na podanej žalobe a jej skutkovom odôvodnení. Potvrdil, že upozornenia na neplnenie si pracovných povinností dostal e-mailom a k nim podal vyjadrenie. Zotrval na svojej argumentácii v spore, ako táto vyplýva z jeho písomných podaní zo dňa 21.7.2009 a vyjadreniach zo dňa 7.12.2009 (č.l. 167 spisu). Uviedol, že výpoveď z pracovného pomeru je datovaná 30.7.2009 a zistené porušenie pracovnej disciplíny v upozornení zo dňa 12.5.2009, ďalšie zistenia 3.6.2009, keď sa o dôvode výpovede žalovaný dozvedel dvojmesačná lehota uplynula. Nepravdivosť tvrdení o porušení pracovnej disciplíny o oneskorených príchodoch na pracovisko a o odchode z pracoviska nie je totožný čas príchodu na pracovisko a čas odchodu z pracoviska s časom v elektronickej evidencii a tento rozdiel časov sám zamestnávateľ kvantifikoval minimálne na päť minút. Upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny z 18.6.2009 a zo dňa 7.7.2009 považoval za nedôvodné, pretože zamestnávateľovi včas oznámil, že služobné cesty do Senice nemôže z rodinných dôvodov absolvovať a svoje zdôvodnenia považoval za dostačujúce, pretože zamestnávateľ o jeho osobných a rodinných pomeroch vedel. 7. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii v spore, ako táto vyplýva z jeho písomných podaní k žalobe a doručenej výpovede.
8. Medzi stranami sporu bol nesporný pracovnoprávny vzťah založený písomnou pracovnou zmluvou zo dňa 13.6.2005, na základe ktorej žalobca vykonával funkciu technik pre výkon obhliadok a zdokumentovanie škôd na motorových vozidlách, s miestom výkonu práce zastúpenie Bratislava, s dohodnutým pracovným časom zamestnanca týždenne 40 hodín, stavením pracovnej doby od 7.45 hod. do 16.30 hod. Zároveň bola medzi stranami pracovnoprávneho vzťahu v uzavretej písomnej zmluve dohodnutá možnosť vysielať zamestnanca na služobnú cestu aj mimo obvodu obce pravidelného pracoviska.
9. Z obsahu písomného upozornenia zamestnávateľa zo dňa 12.5.2009 a 25.6.2009 (č.l. 35, 38 spisu) vyplýva, že na základe vykonanej kontroly regionálnym manažérom p. Q. bolo zistené, že v období od 1.3.2009 do 15.4.2009 žalobca odpracoval celkom 30 dní, pričom 20 krát nastúpil do práce až po 7.45 hodine a 14 krát prácu opustil pred 16.30 hodinou v rozpore s usmernením zo dňa
9.1.2007- Zmena hlásenia dochádzky a ktoré konanie považuje zamestnávateľ za neuspokojivé plnenie pracovných povinností a porušovanie pracovnej disciplíny. V období od 13.5.2009 do 24.6.2009 žalobca odpracoval celkom 30 dní, pričom 14 krát nastúpil do práce až po 7.45 hodine a 7 krát prácu opustil pred 16.30 hodinou v rozpore s usmernením zo dňa 9.1.2007- Zmena hlásenia dochádzky a ktoré konanie považuje zamestnávateľ za opakované porušovanie pracovnej disciplíny s upozornením na skončenie pracovného pomeru výpoveďou.
10. Z obsahu písomného upozornenia zo dňa 3.6.2009 (č.l. 36 spisu) vyplýva, že na základe sťažnosti zo strany klienta nadriadený regionálny manažér p. Q. zistil nedostatočné plnenie pracovných povinností a to dňa 31.3.2009 zaslaná objednávka na vykonanie obhliadky poškodeného motorového vozidla o 10.07 hodine pridelená navrhovateľovi PC pomocou sw Agent o 11.07 hodine a dňa 1.4.2009 o 11.15 hod, kedy centrálny dispečing zaznamenal sťažnosť klienta, nebola objednávka vybavená a vo výpise hovorov z prideleného služobného mobilného telefónu nefiguruje žiaden aktívny hovor na telefónne číslo klienta, ako i kontaktovanie klienta na vyzvanie svojho nadriadeného nijako nepreukázal, ktorú skutočnosť považoval zamestnávateľ za porušenie pracovného predpisu 1/2006, nakoľko je povinnosťou technika kontaktovať klienta do 30 minút po obdržaní informácie a dohodnúť s klientom termín a miesto obhliadky. Predmetné konanie zamestnávateľ považuje za neuspokojivé plnenie pracovných povinností a porušovanie pracovnej disciplíny s upozornením na dodržiavanie stanovených pracovných postupov a upozornením na možnosť skončenie pracovného pomeru výpoveďou.
11. Z obsahu písomných upozornení zamestnávateľa dňa 18.6.2009 a 7.7.2009 (čl. 37, 39 spisu) vyplýva, že regionálnym manažérom p. Q. dňa 2.6.2009 bola nariadená služobná cesta na zastúpenie v Senici s nástupom dňa 4.6.2009 a dňa 30.6.20109 služobná cesta na zastúpenie v Senici s nástupom 3.7. 2009, pričom nariadené služobné cesty žalobca odmietol vykonať mimo obvodu pracoviska bez zdôvodnenia a preukázania. Konanie zamestnanca považuje zamestnávateľ za opakované porušovanie pracovnej disciplíny s upozornením na skončenie pracovného pomeru výpoveďou.
12. Z obsahu listiny žalobcu zo dňa 21.7.2009 označenej „vyjadrenie k upozorneniam“ (č.l. 43 spisu) vyplýva, že žalobca podával k porušeniam pracovnej disciplíny vysvetlenie, keď oneskorené príchody po začiatku pracovného času a odchod z pracoviska pred skončením pracovného času považuje za nepravdivé zistenia, na pracovisko prichádza pred stanoveným časom, vykonáva len úkony súvisiace s jeho funkciou a tiež poukázal, že nemá kľúč od kancelárie, ktorá je jeho pracoviskom. V súvislosti so služobnou cestou do Senice túto neodmietol, ale sa ospravedlnil a odôvodnil závažnými rodinnými dôvodmi svojmu nadriadenému a považoval konanie nadriadeného za účelové. V prípade (ne)vybavenia objednávky a skontaktovanie s klientom až do momentu, kedy p. B. telefonoval či môže urobiť klientovi obhliadku bolo z dôvodu jeho pracovnej vyťaženosti a obhliadku vykonal iný pracovník po konzultácii s ním. Urgenciu a pokyn na preposlanie objednávky dostal až potom ako bola obhliadka vykonaná.
13. Z e-mailovej korešpondencie medzi žalobcom a jeho nadriadeným Q. I. (č.l. 108 - 111 spisu) vyplýva, že dňa 2.6.2009 bol žalobcovi oznámený nástup na služobnú cestu do Senice od 8.6.2009 do 3.7.2009 spolu s postupom prepravy, na ktorú správu žalobca reagoval dňa 3.6.2009 oznámením, že „zo závažných rodinných dôvodov nemôžem počas dňa opustiť územie Bratislavy a jej blízkeho okolia. Z tohto dôvodu som nútený vyslanie na SC do Senice odmietnuť.“ Dňa 30.6.2009 zamestnávateľ oznamuje žalobcovi nástup na služobnú cestu do Senice od 6.7.2009 do 7.8.2009 spolu s postupom prepravy, na ktorú správu žalobca reagoval dňa 30.6.2009 oznámením, že „dôvody prečo som musel odmietnuť predchádzajúce vysielanie na sc do Senice neboli žiadnym momentálnym prejavom odporu, ale sú trvalého charakteru, a preto, žiaľ, musí odmietnuť aj túto SC do Senice.“ Dňa 1.7.2009 žiadal zamestnávateľ žalobcu o definovanie dôvodov, pre ktoré nemôže nastúpiť na služobnú cestu, na ktorú správu dňa 1.7.2009 žalobca oznámil „dôvody sa od posledného vyslania na SC nezmenili - o tom, že existujú dôvody, pre ktoré nemôže nastúpiť na služobnú cestu do Senice, viete už dávnejšie.“
14. Z obsahu výpovede zo dňa 30.7.2009 danej žalobcovi žalovaným označenej ako „Výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce“ (č.l. 43 spisu) súd zistil, že žalovaný ako zamestnávateľ dáva podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.
z.) výpoveď z dôvodu opakovaného porušenia pracovnej disciplíny, za ktoré bol v posledných šiestich mesiacoch žalobca upozornený na možnosť výpovede, a to upozornením dňa 12.5.2009, dňa 26.6. 2009 z dôvodov porušenia pracovného času, a to začiatok a koniec pracovnej doby; upozornenie dňa 3.6.2009 z dôvodu porušenia pracovného predpisu „vykonávanie obhliadok poškodených vozidiel“ nevybavenie klienta po zaslaní objednávky dňa 31.3.2009; upozornenie dňa 18.6.2009 a dňa 7.7.2009 z dôvodu odmietnutia nariadenej pracovnej cesty bez zdôvodnenia a preukázania prekážky v práci. Skutočnosti, ktoré uviedol zamestnanec listom dňa 21.7.2009 zamestnávateľ nepovažoval za dostatočné nato, aby žalobca naďalej zotrval v pracovnom pomere. Výpoveď zamestnanec odmietol prevziať dňa 30.7.2009.
15. Z pokynu zamestnávateľa „zmena hlásenia dochádzky“ zo dňa 9.1.2007 (č.l. 52 spisu), s ktorým bol žalobca oboznámený, vyplýva že od 10.1.2007 sa mení spôsob evidencie elektronickej dochádzky technikov: „po príchode do práce je technik povinný vykonať v sw eAgent ľubovoľný prenos (prijatie dokumentov, odoslanie dokumentov, odoslanie a prijatie dokumentov); dátum a čas vykonania prenosu bude považovaný za dátum a čas nástupu technika do práce; na záver pracovnej doby je technik povinný vykonať zálohu rozpracovaných dokumentov pomocou sw eAgent Backup“.
16. Z výpisu dochádzky zamestnanca žalobcu (predložený zamestnávateľom) v období od 1.3.2009 do 31.7.2009 (č.l. 56, 59 spisu) vyplýva, že je zaznamenaný nástup a odchod v jednotlivých pracovných dňoch, s rozdielnym časom nástupu v niektorých prípadoch po 7,45 hod a odchod pred 16,30 hod. (napr. 4.5.2009 nástup 8:19:19, 5.5.2009 odchod 16:27:07, 6..5.2009 nástup 7:53:13, odchod 16:25:03)
17. Z dochádzkového listu za mesiac máj 2009 predložený žalobcom (č.l. 145 spisu) sú evidované odpracované hodiny v období od 4.5.2009 do 29.5.2009 spolu 152 hodín, 16 hodín platené voľno, spolu 168.
18. Z e-mailu od Q. I. adresovaný všetkým technikom žalovaného zo dňa 24.6.2009 súd zistil, že žiada o dodržania pracovnej doby, poukazuje na nedodržiavanie usmernenia zo dňa 9.1.2007 zmena hlásenia dochádzky, kedy povinnosťou je v sw Agent vykonať ľubovoľný prenos do 7.45 hod., a tým sa zaevidovať v elektronickej dochádzke a na konci pracovnej doby o 16.30 hod. (nie skôr) vykonať archiváciu dát v sw Agent.
19. Z predpisu zamestnávateľa č. 1/2006 „Vykonávanie obhliadok poškodených vozidiel, realizácia výpočtov a zdokumentovanie škodových udalostí“ súd zistil, že v článku 1 je stanovený podrobný pracovný postup technika po obdržaní objednávky na vykonanie obhliadky, kedy technici realizujú jednotlivé obhliadky len, ak im bola pridelená objednávka na obhliadku z dispečingu a bez pridelenia objednávky dispečerom technik nesmie vykonať žiadnu obhliadku. Po obdržaní informácie o novej objednávke je technik povinný do 30 minút kontaktovať klienta a dohodnúť ďalší postup zrealizovania obhliadky ( dátum, miesto a čas).
20. Svedok E. U. (zamestnanec žalovaného) uviedol, že ako regionálny manažér osobne dňa 30.7.2009 bol pri doručovaní výpovede žalobcovi, žalobcovi bola predložená výpoveď, jej zdôvodnenie a v čom žalobca pochybil a pohovor sa viedol, k problémom s dochádzkou a odmietnutia nariadených služobných ciest. Žalobca mal požiadavku k finančnému ohodnoteniu a bola prizvaná pani S., pričom žalobca zatiaľ čakal vonku. Žalobca listinu si osobne prečítal, zasmial sa, odhodil ju od stola a odišiel bez uvedenia dôvodu.
21. Svedok H.. S. Q. (zamestnanec žalovaného) uviedla, že ako personalistka osobne pri doručovaní výpovede a rokovaní k porušeniam pracovnej disciplíny so žalobcom nebola. Výpoveď pripravovala na základe podkladov od regionálneho manažéra pána Q.. V kancelárii riaditeľa bez prítomnosti žalobcu riešili personálne veci. Spôsob evidencie príchodu a odchodu zamestnancov sú tri a technici pre motorové vozidlá sa evidujú cez software eAgent. U žalobcu pre oneskorené príchody nepamätala si žiadnu absenciu.
22. Svedok E. X. (bývalý zamestnanec žalovaného) uviedol, že v období od konca
marca 2009 do augusta roku 2009 vykonával u žalovaného funkciu technik obhliadok motorových vozidiel a bol spolu v jednej kancelárii so žalobcom. Pracovná doba začínala o 7.45 hodine, po príchode na pracovisko bolo nutné zapnúť počítač a urobiť prvý prenos, a tým sa zaznamenal príchod a pri odhlasovaní sa na konci pracovného dňa urobila záloha súboru a prenosom do centrály bol začiatok a koniec pracovnej doby. Uviedol, že na počítači pripojenie a načítanie niekedy trvalo aj desať minút, niekedy nešiel systém a pripojenie na internet.
23. V ďalšom konaní na pojednávaní dňa 5.5.2014 (č.l. 287) vypočutí svedkovia X. V. udával, že pracoval ako technik ohliadky motorových vozidiel, dochádzka bola evidovaná tým, že sa zapol počítač a prihlásil sa do systému, systém zaevidoval príchod do práce. Trvala nejaká doba, kým nabehol systém Windows a pri prihlasovaní do počítačovej siete sa niekedy určite vyskytli technické problémy. V systéme e-Agent nebolo oficiálne odhlásenie, ukončovalo sa to odoslaním poslednej objednávky a samotný odchod z práce nebol evidovaný, robila sa nejaká záloha na CD disku. Bolo nariadenie, že tieto zálohy mali byť vykonávané po 16.30 hod.
24. Svedok Q. X. uviedol, že pracuje v spoločnosti ako technik pre pracovisko regiónu Trnava. Chodil na zastupovanie aj do Senice v čase, kedy tam chýbal technik avšak bližší časový horizont uviesť nevedel. Predpokladal, že okrem technika na pobočke v Senici chodil tam aj technik z Malaciek. Od začiatku r. 2002 sa vykonávala evidencia v knihách dochádzky. Systém e-Agent už nie je funkčný v systéme, nepoužíva sa už tri roky, v súčasnosti je systém BPM. Či zastupoval niekto technika v Senici aj z regiónu Bratislava, uviesť nevedel. Pokiaľ ide o ohliadku likvidácie škody a činností, ktoré vykonáva technik, uviedol, že túto objednávku môže prijať, ale takisto sa dá objednávka presunúť aj na iné zastúpenie podľa toho, kde je klient. Túto zmenu môže odobriť regionálny manažér, ale ak požiadavku dá klient, tak sa presúva aj bez súhlasu regionálneho manažéra. Povinnosťou technika bolo kontaktovať klienta do pol hodiny a dohodnúť si termín čo najskôr.
25. Svedok C. B. udával, že pracoval v Slovexperte v priebehu r. 2008 do 2012 vo funkcii technika, bola tam rotácia a nemal stále pracovisko. K evidencii uvádzal, že bolo robená evidencia elektronicky cez počítač, teda, keď sa ráno prihlásil do systému, bola zaevidovaná jeho dochádzka a pri odchode nemohli vykonávať zálohu skôr ako po 16.30 hod. Proces prenosu dát a ich zálohovania mohol trvať niekoľko minút.
26. Žalovaný predložil dochádzku p. D., s ktorým žalobca pracoval a bol jeho jedným z kolegov a za mesiac máj tento pracovník mal všetky prenosy vykonané v časovom období 7.45 hod. o 16.30 hod., dochádzka zamestnanca D. H., máj 2009 (č.l. 282 spisu).
27. Svedok Q. B. v rámci dožiadaného súdu Humenné uviedol, že na základe pracovnej zmluvy od decembra 2007 do augusta 2012, s miestom výkonu práce Bratislava, pôsobil na piatich pracoviskách (č.l. 322 spisu). Evidenciu príchodov a odchodov z práce v r. 2009 vykonávali elektronicky, t.j. zapnutím programu počítača si automaticky zaevidovali príchod do práce a vypnutím príslušného programu odchod z pracoviska. Na konci mesiaca si sami v určenom súbore urobili sumár odpracovanej doby v mesiaci a zaslali do sídla firmy. Priebeh udalostí pri objednávke pridelenej 31.3.2009 technikovi Ing. P. V. nevedel popísať, pretože takúto objednávku si vzhľadom na veľké množstvo podobných prípadoch nemohol s odstupom času pamätať. Nevedel sa vyjadriť, prečo vykonával ohliadku poškodeného vozidla namiesto Ing. V., ale bolo obvyklé, že sa z rôznych dôvodov navzájom zastupovali, a to pomerne často.
28. Z výsluchu dožiadaným súdom dňa 10.11.2014 (č.l. 323 - 30Cd 36/2014) svedok H. D. uvádzal k otázke fungovania a funkčnosti softvéru e-Agent uviedol, že softvér fungoval tým spôsobom, že keď prišli do práce, si zamestnanci zapli počítač, potom sa museli pripojiť na tento softvér e-Agent. Niekedy počítaču trvalo dlhšie, kým sa naštartoval a kým sa podarilo pripojiť na systém, mohlo to byť aj 10 až 15 minút, ako kedy. V období, keď on pracoval v Slovexperte, či na pracovisko v Senci boli vysielaní zamestnanci z Bratislavy, uviedol, že nie, iba z Trnavy, možno ešte z Malaciek. On sám niekedy vykonal ohliadku za niekoho iného alebo niekto za neho. Uviedol, že bolo to v oboch prípadoch pri vstupe na pracovisko, do kancelárie nebola zabezpečená možnosť evidencie, ani pri odchode z pracoviska nebola zabezpečená možnosť evidencie. Dochádzka mala byť kontrolovaná cez systém e-Agent, ale sa nedalo zistiť, kedy vlastne zamestnanec už prišiel do práce, a teda nedal sa zistiť presný čas, kedy prišiel, iba kedy prihlásil sa do systému. Povinnosťou technika po prijatí objednávky bolo kontaktovať do
určitého časového momentu klienta čo najskôr. Pracoval v Slovexperte od r. 2006 do r. 2009 a robil sám niekoľko ohliadok za niekoho iného. Či p. V. oznamoval dôvody nemožnosti nastúpenia na služobnú cestu svojmu priamemu nadriadenému, uviedol, že myslí si, že p. Q. oznámil, že z rodinných dôvodov sa nemôže zúčastniť výjazdu. Či niekto zastupoval v Senici si nepamätal, obvyklá forma komunikácie v rámci firmy bola telefonická a e-mailom.
29. Svedok Q. I. (v čase trvania pracovného pomeru ako priamy nadriadený žalobcu) k doručovaniu predmetnej výpovede sa nevedel vyjadriť. Uvádzal, že ako nadriadený upozorňoval na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré sa týkalo dochádzky a tieto zistil z dochádzkového softwéru a popis samotného systému bol vo vnútrofiremnej smernici. K odmietnutiu vykonania služobnej cesty žalobcom uviedol, že o žiadnom dôvode nevie. V priebehu ďalšieho konania uvádzal, že na služobné cesty boli vysielaní technici a výber technika bol podľa potreby a vyťaženosti a je možné, že v tej dobe bol žalobca menej vyťažený. Myslí si, že vtedy žalobca dôvod neuviedol, vyslanie na pracovnú cestu sa vždy realizovalo e-mailovou komunikáciou. Či v období r. 2009 boli aj iným pracovníkom doručované upozornenia pre oneskorené príchody si nespomínal. Nespomínal si ani, akým spôsobom bola zdokumentovaná objednávka obhliadky dňa 31.3.2009. Uvádzal, že obhliadky mohli byť vykonávané niekedy aj bez objednávky od dispečingu a to urgentné prípady. Tiež sa mohlo stať, že ak technik meškal z výjazdu a klient už bol priamo na zastúpení na prevádzke, tak ho kolega zastúpil alebo takýto pokyn technikovi mohol dať aj dispečing. Nevedel už uviesť, ako bolo následne doriešené vyslanie na služobnú cestu v Senici.
30. Svedok Q. V. (štatutárny zástupca žalovaného) uvádzal, že žalobca bol u neho, nevie však v ktorom období a myslí si, že rokovali o osobných alebo rodinných dôvodoch žalobcu. Vie, že stretnutie so žalobcom prebehlo, avšak detaily k tomu si už nepamätá. Pokiaľ si pamätal dochádzka zamestnancov bola evidovaná systémom e-Agent, technické riešenie nepozná. Pri výkone technikov, pokiaľ dochádzalo k porušeniu pracovnej disciplíny písomné upozornenia pripravoval regionálny manažér, ktorý mal zodpovednosť za zabezpečenie regiónu. Mal vedomosť, že žalobca bol vyslaný na zastúpenie, nevie však uviesť časový rámec, vie, že na služobnú cestu do Senice nenastúpil a následne to bolo riešené upozornením.
31. Žalobca v rámci záverečnej argumentácie uviedol, že údajné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým, že do práce mal nastúpiť až po začiatku pracovného času, teda, po 7.45 hod. a takisto pracovisko opustiť ešte pred skončením pracovného času, čiže pred 16.30 hod., nezodpovedajú skutočnosti. Vydaná internú smernicu z januára 2007 ako zmena hlásenia dochádzky je v rozpore s pracovným poriadkom žalovaného. Žalovaný ako zamestnávateľ nevytvoril pre žalobcu pracovné podmienky, ktoré by spočívali v jeho riadnom prístupe do priestorov, kde mal vykonávať svoje zamestnanie, to znamená, že do mája 2009 žalobca nemal k dispozícii kľúče od kancelárie. Teda, nie je možné akceptovať relevantnosť tohto výpovedného dôvodu a síce, oneskorené nástupy do zamestnania alebo predčasné odchody zo zamestnania. Softvér e-Agent nemal určenú funkcionalitu pre evidenciu dochádzky. Pokiaľ ide o ďalší dôvod, ktorý je uvedený vo výpovedi, že žalobca dňa 30.3.2009 mal dostať objednávku na vykonanie ohliadky poškodeného motorového vozidla a až následný deň zaznamenal centrálny dispečing škôd sťažnosť zo strany klienta, výpovedný dôvod nie je dôvodný. Bolo bežnou praxou, že v prípade nezastihnutia alebo nereagovania príslušného technika spoločnosti túto ohliadku vykonával iný technik, zvlášť v prípadoch, keď sa poškodený klient dostavil na pracovisko, kde mu pokiaľ to bolo možné, bola vykonaná ohliadka technikom bez ohľadu na to, či tento technik bol pridelený centrálnym dispečingom alebo nebol. Objednávka na vykonanie ohliadky len eviduje to, že centrálny dispečing odoslal túto objednávku dispečerovi. Pokiaľ ide o nevykonanie pracovných ciest na prevádzku žalovaného do Senice, taktiež nie je pravdou, že žalobca neinformoval svojho bezprostredne nadriadeného, dokonca informoval aj štatutára spoločnosti p. Q., ktorý bol v tom čase konateľom a jeho oboznámil s dôvodmi vážnych rodinných problémov a akéhokoľvek vzdialenia z miesta bydliska. Žalobca sa vopred ospravedlnil a aj keď priamo nadriadenému neuviedol tento dôvod onkologického ochorenia manželky, považoval tento dôvod za veľmi citlivý. Pokiaľ v týchto obdobiach bol žalobca vyslaný na zastúpenie do Senice, nikto z pracovníkov Slovexperty takéto zastupovanie nevykonával. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca pracoval u žalovaného od r. 2005 do 30.9.2009. Za tento časový interval vykonal množstvo ohliadok a v žiadnom prípade okrem tohto prípadu nebolo žalobcovi vytknuté porušenie pracovnej disciplíny. Až do nástupu regionálneho manažéra p. Q. žalobca nemal žiadne vytýkané porušenia pracovnej disciplíny. Žiadal žalobe vyhovieť.
32. Žalovaný v rámci záverečného zhrnutia zotrval na tom, že v konaní sú preukázané vytýkané porušenia pracovnej disciplíny, dlhodobo opakovane porušoval pracovnú disciplínu oneskorenými príchodmi a to po začiatku pracovného času a odchod z pracoviska pred skončením pracovného času, v zmysle nariadených interných smerníc žalobca nevybavil klienta po zaslaní objednávky dňa 31.3.2009 a žalobca nerešpektoval základné pravidlá pre prácu žalovaného, narúšal tak jeho pracovný mechanizmus a spoľahlivosť, ako i záväzky, ktoré mal voči svojim klientom, čím spôsoboval i značnú majetkovú i morálnu ujmu. Preto žalobu zo strany žalobcu považoval za neopodstatnenú a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť.
33. Podľa § 77 Zákonníka práce (s účinnosťou ku dňu podania výpovede), neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
34. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zákon ustanovuje lehotu dvoch mesiacov, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ide o hmotnoprávnu lehotu, to znamená, že v posledný deň tejto lehoty musí byť návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru doručený súdu; na zachovanie lehoty podľa § 77 Zákonníka práce súd musí prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo), nakoľko jej prípadne nedodržanie má za následok zánik nároku uplatniť neplatnosť výpovede na súde.
35. Z vykonaného dokazovania vzal súd za preukázané, že dňa 30.7.2009 doručoval žalovaný za prítomnosti svedka žalobcovi písomnú výpoveď z pracovného pomeru datovanú dňa 30.7.2009, v ktorej výpovedi výpovedný dôvod bol skutkovo vymedzený pre porušenie pracovnej disciplíny podľa ustanovenia§ 63 ods.1 písm. e/ Zákonníka práce, ktorú písomnosť žalovaný odmietol prevziať. Hmotnoprávnou podmienkou platnej výpovede okrem platného prejavu vôle smerujúceho k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou je aj doručenie písomného prejavu druhému účastníkovi. V danom prípade účinky doručenia výpovede nastali dňa 30.7.2009 aj vtedy, ak zamestnanec (žalobca) prijatie písomnosti odmietol prevziať a svojím počínaním jej doručenie zmaril (§ 38 ods. 4 Zákonníka práce). Výpovedná doba bola dvojmesačná, začala plynúť dňom 1.8.2009 a teda pracovný pomer žalobcu u žalovaného na jej základe mal skončiť uplynutím posledného dňa výpovednej doby čiže dňa 30.9.2009. Hmotnoprávna lehota na uplatnenie neplatnosti výpovede v prejednávanej veci končila tak dňom 30.11.2009 a návrh žalobcu na určenie jej neplatnosti bol doručený súdu dňa 26.11. 2009, a teda zákonom stanovená lehota bola tak zachovaná.
36. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
37. Podľa § 61 ods.2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
38. Povinnosť uviesť vo výpovedi výpovedný dôvod má len zamestnávateľ. Musí byť uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné príčiny výpovede, aby nevznikali pochybnosti o tom, čo chcel prejaviť, teda ktorý zákonný výpovedný dôvod uplatňuje. Ide tiež o formálne náležitosti, ktoré musia byť splnené pre platnosť výpovede, ak tieto náležitosti absentujú výpoveď je pre ich absencie neplatná. Súd skúma ich splnenie ex offo a v prípade, že tieto v písomnej listine o výpovedi absentujú, neskúma danosť dôvodu výpovede a bez ďalšieho musí určiť, že takáto výpoveď je neplatná.
39. Súd preto skúmal, či jednostranný právny úkon zamestnávateľa „Výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods.1 písm. e) Zákonníka práce" daná žalobcovi listom zo dňa 30.7.2009 má všetky formálno-právne náležitosti. Dôvody výpovede boli uvedené tak, že je zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré zamestnávateľa vedú k tomu, že končí pracovný pomer a ktorý zákonný dôvod výpovede uplatňuje. Súd je toho názoru, že dôvod výpovede bol určitým spôsobom konkretizovaný. Keďže skončenie pracovného pomeru v zmysle ustanovení § 74 Zákonníka práce je viazané i na skutočnosť, že výpoveď zo strany zamestnávateľa, je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná a v danom prípade u žalovaného nepôsobia zástupcovia
zamestnancov, preto nemožno vyžadovať a ani vykonať prerokovanie skončenia pracovného pomeru s takýmito neexistujúcimi zástupcami zamestnancov. Súd je toho názoru, že v danej veci na takúto objektívne nemožnú podmienku sa preto neprihliada a zamestnávateľ môže konať samostatne a takéto konanie nevedie k neplatnosti právneho úkonu.
40. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
41. Podľa § 63 ods. 3 Zákonníka práce, pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa , keď dôvod výpovede vznikol.
42. Ustanovenie Zákonníka práce v § 63 ods. 1 písm. e) obsahuje vo vzťahu k pracovnej disciplíne dva výpovedné dôvody. Prvý výpovedný dôvod predstavuje právnu situáciu, ak zamestnanec poruší pracovnú disciplínu závažným spôsobom a zamestnávateľ sa môže rozhodnúť či dá zamestnancovi výpoveď alebo s ním skončí pracovný pomer okamžite podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Druhý výpovedný dôvod predstavuje situáciu, keď zamestnanec porušil pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom.
43. K porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom uvedenej vo výpovedi súd považuje za potrebné uviesť, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak chce dať zamestnávateľ výpoveď zamestnancovi z tohto dôvodu (menej závažné porušenie), musí ho po prvom porušení pracovnej disciplíny písomne upozorniť, že keď sa porušenie pracovnej disciplíny v nasledujúcich šiestich mesiacoch zopakuje (t.j. zamestnanec poruší tú istú alebo inú povinnosť menej závažným spôsobom), bude voči nemu uplatnená výpoveď (zamestnancovi možno dať výpoveď po tom, čo dvakrát poruší pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom). Vo všeobecnosti sa za menej závažné porušenie považuje napr. oneskorený príchod do zamestnania či skorší odchod, včasné neoznámenie prekážky v práci zamestnávateľovi, ak je táto zamestnancovi vopred známa a pod. V prípade neuspokojivého plnenia pracovných úloh ide o objektívnu nemožnosť zamestnanca plniť pracovné úlohy k spokojnosti zamestnávateľa. Ak zamestnanec nespĺňa očakávania zamestnávateľa, má zamestnávateľ možnosť skončiť so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh. Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu, aby sa k tomuto dôvodu vyjadril (§ 63 ods. 5 Zákonníka práce).
44. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny a skúmanie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a podobne.
45. Čo sa týka materiálnych náležitostí tohto právneho úkonu, tj. či skutočne došlo k takému konaniu na strane žalobcu, ktoré by odôvodňovalo použitie tohto spôsobu skončenia pracovného pomeru tak, ako má na mysli § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce pre menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny súd sa zaoberal otázkou či v danom prípade boli splnené podmienky pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou a skúmal či došlo k porušeniu pracovnej disciplíny a hodnotil aj stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny.
46. Pri skončení pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny zamestnávateľ musí mať dohodnuté so zamestnancom jasné a zreteľné pracovné povinnosti a v prípade ich nedodržania zo strany zamestnanca mal by zdokumentovať všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa porušenia pracovnej disciplíny. Ku skončeniu pracovného pomeru by mal teda zamestnávateľ pristúpiť až po dôkladnom zvážení všetkých okolností a tieto konkrétne uviesť vo výpovedi, a to z toho dôvodu, aby v prípadnom súdnom spore vedel preukázať, že k porušeniu pracovnej disciplíny došlo.
47. V písomnom upozornení zo dňa 12.5.2009 a 25.6.2009 je žalovaným formulované porušenie pracovnej disciplíny žalobcom ako oneskorené príchody a odchody v rozpore s evidenciou dochádzky v sw e-Agent pre pozíciu technik, kedy povinnosťou je v sw Agent vykonať ľubovoľný prenos do 7.45 hod. a tým sa zaevidovať v elektronickej dochádzke a na konci pracovnej doby o 16.30 hod. vykonať archiváciu dát v sw e-Agent. Z ustanovení § 99 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu. Zákonník práce osobitne neustanovuje formu vedenia evidencie, pričom treba rešpektovať napríklad evidenciu písomnú alebo v elektronickej podobe. Po zhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu pracovnej disciplíny spôsobom, ako bolo žalovaným kvalifikované. Skutok tak, ako je formulovaný v dôvodoch výpovede nedodržanie príslušných interných predpisov je v danom prípade nepreskúmateľný. Informačný systém e-Agent v rozhodnom období bol určený na výmenu dokumentov (čl. 415) a tento podľa názoru súdu nemožno považovať za riadne zaznamenanie začiatku a konca časového úseku dochádzky na pracovisko, keď priamo zamestnanec nemohol ovplyvniť funkčnosť systému a na evidenciu dochádzky v elektronickej podobe podľa názoru súdu mohla slúžiť len priamo zamestnancovi pridelená elektronická registračná karta.
48. Nie je pochýb o tom, že za dodržiavanie pracovného času zodpovedá zamestnanec, avšak len ten, ktorý objektívne má možnosť svoju prítomnosť na pracovisku denne vyznačiť (príchody a odchody). Teda v danom prípade výsledky prenosu dát zaznamenané v sw e-Agent nemožno považovať za riadnu a hodnovernú evidenciu príchodu a odchodu žalobcu na pracovisko. Vyhodnotiac výpovede svedkov (E., X., C.), ktorí sa vyjadrovali k prenosu dát - pripojenie trvalo aj niekoľko minút a teda objektívne mali aj osobnú vedomosť o technických problémoch tohto systému a súd nemal dôvod im neuveriť. V prípade hodnovernosti zaznamenaných oneskorených príchodov či skorších odchodov žalobcu na pracovisko ich svedeckú výpoveď vyhodnotil ako dôkaz, ktorý mal podstatný význam pre rozhodnutie. V danom prípade porušenie pracovnej disciplíny vyvodené žalovaným z výsledkov prenosu dát v sw Agent nemožno považovať ani za dôkaz, žeby žalobca neodpracoval stanovený fond pracovného času a že pred zaznamenaným časom sa nezdržiaval na pracovisku. Aj z vyjadrenia svedka (S.) personalistky u žalovaného je nepochybne zistené, že žalobca pre oneskorené príchody nemal vykázanú žiadnu absenciu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z dochádzkového listu v období máj 2009 ako podklad pre výplatu mzdy. Ak bola vykonaná kontrola dochádzky spätne a len podľa údajov cez prenos sw Agent, nemožno takýto dôkaz považovať za postačujúci pre vyvodenie tak vážnych dôsledkov ako v tomto prípade vyvodil žalovaný.
49. S poukazom na vyššie zistený skutkový stav súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania a potvrdenia licenčnej zmluvy vrátane prípadných dodatkov, ktorú uzavrel žalovaný so spol. GAMO s poskytnutím licencie k počítačovému programu e-Agent a to z dôvodu objektívnej nemožnosti, kedy systém e-Agent žalovaný v rámci evidencie dochádzky nevyužíva a súd v danom prípade mal možnosť zistiť skutkový stav veci z iných dôkazných prostriedkov.
50. Pokiaľ ide o ďalší dôvod výpovede a to odmietnutie vykonať nariadenú dňa 2.6.2009 (nástupom dňa 4.6.2009) a dňa 30.6.2009 (s nástupom 3.7.2009) služobnú cestu na zastúpenie Slovexperty v Senici bez zdôvodnenia, ktoré konanie zamestnanca považuje žalovaný za opakované porušovanie pracovnej disciplíny a po posúdení samotného dôvodu dospel súd k záveru, že k porušeniu pracovnej disciplíny týmto spôsobom zo strany žalobcu nedošlo.
51. Možno konštatovať, že žalobca mal nariadenú pracovnú cestu do Senice e-mailovou
korešpondenciou jeho nadriadeným dňa 2.6.2009 a to nástupom na služobnú cestu od 8.6.2009 do 3.7.2009 s postupom prepravy, na ktorú správu žalobca reagoval dňa 3.6.2009 oznámením závažných rodinných dôvodov. Dňa 30.6.2009 e-mailovou korešpondenciou jeho nadriadený oznámil žalobcovi nástup na služobnú cestu do Senice od 6.7.2009 do 7.8.2009 spolu s postupom prepravy, na ktorú správu žalobca reagoval už dňa 30.6.2009 s oznámením, že dôvody prečo musel odmietnuť predchádzajúce vyslanie neboli žiadnym momentálnym prejavom odporu, ale sú trvalého charakteru a oznamuje, že aj túto služobnú cestu do Senice musí odmietnuť.
52. Teda zo skutkových zistení vyplynulo, že vopred táto prekážka na strane žalobcu ako zamestnanca bola zamestnávateľovi známa a samotný svedok (Q. V. v tom čase štatutárny zástupca žalovaného zamestnávateľa) potvrdil, že žalobca bol u neho (hoci obdobie si nepamätal) a stretnutie so žalobcom prebehlo o osobných alebo rodinných dôvodov. Vyhodnotiac tiež výpovede svedkov (Q., D., C.), ktorí sa vyjadrovali k zastupovaniu v Senici súd dospel k záveru, že touto výpoveďou bolo preukázané, že prax u zamestnávateľa bola taká, že na zmeny nedostatku personálneho obsadenia v regióne Senica boli vysielaní pracovníci len z Trnavy a z Malaciek. Výpoveď svedka (Q.) ako bezprostredne nariadeného v ďalšom konaní vyhodnotil ako dôkaz, ktorý nemal žiadny význam pre posúdenie opodstatnenosti nariadenia pracovnej cesty žalobcom do Senice, keďže jednoznačne nevedel uviesť dôvod výberu žalobcu na predmetnú služobnú cestu, keď udával, že je možné, že v tej dobe bol žalobca menej vyťažený.
53. Možno tiež konštatovať, že žalovaný v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý bol spôsobilý bezpečne preukázať, že prípadným odmietnutím služobnej cesty žalobcom (vopred oznámeným ospravedlnením) bola spôsobená žalovanému značná ujma. Na tomto závere súdu, že zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny nemení nič ani tá skutočnosť, že priamo v pracovnej zmluve bola medzi stranami dohodnutá možnosť vyslať zamestnanca na služobnú cestu aj mimo obvodu obce pravidelného pracoviska, pričom jednoznačne vyplýva (arg. slovo „môže“) je fakultatívne, teda nie povinnosť.
54. Pokiaľ ide porušenie pracovných povinností v písomného upozornení zo dňa 3.6.2009 a predpisu zamestnávateľa č. 1/2006 „Vykonávanie obhliadok poškodených vozidiel, realizácia výpočtov a zdokumentovanie škodových udalostí“, kedy po obdržaní informácie o novej objednávke, je technik povinný do 30 minút kontaktovať klienta a dohodnúť ďalší postup zrealizovania obhliadky, dátum, miesto a čas, bolo v konaní nesporné a potvrdil to aj sám žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 21.7.2009, kedy pripustil nedodržanie časovej doby a to neskontaktovanie s klientom v stanovenom čase z dôvodu pracovnej vyťaženosti. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené aspoň z nedbanlivosti a musí dosahovať určitý stupeň intenzity.
55. Súd prihliadal na tú skutočnosť, že samotní svedkovia ( Q., B., D.), ktorí sa vyjadrovali k spôsobu vykonávania obhliadok a činnosti technika a túto funkciu vykonávali u žalovaného na pozícii ako žalobca udávali, že bolo obvyklé, že sa z rôznych dôvodov (vyťaženosť, požiadavka klienta) navzájom zastupovali a teda žalovaný túto obvyklú prax toleroval. V priebehu celého súdneho konania žalovaný ani netvrdil, že v dôsledku porušenia tohto postupu žalobcom (do 30 minút kontaktovať klienta) došlo k vzniku škody alebo inej ujmy na strane zamestnávateľa, keď podľa názoru súdu nevykonanie tohto postupu samotným žalobcom nijakým spôsobom nezasiahlo do obvyklého postupu, keď iný technik (p. B.) túto ohliadku vykonal. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva i z protokolu o vykonanej obhliadke (čl. 409). Žalovaným vytýkané konanie žalobcu nemá charakter závažného porušenia pracovnej disciplíny, aby mohol byť dôvodom pre skončenie pracovného pomeru.
56. V prejednávanej veci je možné bezpochybne konštatovať, žalobca už vo svojich vyjadreniach zo dňa 21.7.2009 namietal hodnovernosť zistení porušenia pracovnej disciplíny jeho nadriadeným a tieto jeho námietky boli zamestnávateľovi ešte pred výpoveďou dňa 30.7.2009 známe, pričom odôvodnenia žalobcu neakceptoval. Žalovaný pred uplatnením výpovedného dôvodu z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny bol povinný žalobcu ako zamestnanca oboznámiť s výpovedným dôvodom a umožniť mu vyjadriť sa k nemu, čo žalovaný neurobil. Nesplnenie tejto povinnosti však nespôsobuje neplatnosť výpovede.
57. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal existenciu porušenia pracovnej disciplíny žalobcom tak, ako ich udával vo výpovedi zo dňa 30.7.2009 a vzhľadom na túto skutočnosť súd žalobe vyhovel a určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 30.7.2009 je neplatné a v danom prípade pracovný pomer nezaniká a trvá ďalej. Ide o zákonný dôsledok neplatného právneho úkonu zamestnávateľa, ktorý nastáva automaticky, kedy z ustanovenia Zákonníka práce vyplýva ako jedna z povinností zamestnávateľa povinnosť prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za ňu mzdu a vytvárať podmienky na plnenie pracovných úloha, teda v súhrne povinnosť zamestnávateľa umožniť zamestnancovi pokračovať v práci tak, ako by dôvody skončenia pracovného pomeru ani nenastali.
58. Žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru od poplatku oslobodený. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Keďže žalobca je v tomto konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov a súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel, vzhľadom na citované zákonné ustanovenie súd zaviazal žalovaného ako neúspešnú stranu sporu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 99,50 eur na účet tunajšieho súdu. Výšku súdneho poplatku súd určil podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov.
59. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
60. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
61. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
62. Súd napokon rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu trov konania.
63. Podľa ustanovenia § 258 ods. 1 CSP, svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.
64. V konaní bol vykonaný výsluch svedkov na pojednávaní dňa 5.5.2014 a svedok V. nar. 2.8.1974 a svedok B. C. nar. XX.X.XXXX uplatnili svoje právo na svedočné a preto súd o svedočnom rozhodol tak, že podľa výsledku sporu im priznal proti žalovanému ako neúspešnej strane sporu nárok na náhradu svedočného v plnom rozsahu.
65. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).