Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-51-2016.pdf
PDF · 124.16 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/51/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci navrhovateľky: Q., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., J., zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Eduard Šoška, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie: D. Dlabača 21, 010 01 Žilina, proti manželovi: O., nar. XX.XX.XXXX., bytom A. zastúpeného splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072, o manželskom výživnom, takto
rozhodol:
Manžel j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky od 01.03.2016 sumou vo výške 80,- Eur mesačne, od 01.12.2016 sumou vo výške 120,-Eur mesačne vždy do 20-tého dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.03.2016 do 30.11.2016 vo výške 720,-Eur súd p o v o ľ u j e manželovi splácať v splátkach vo výške 20,-Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou výživného splatnou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie splnením jednej splátky, má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.03.2016, navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal manžela platiť jej výživné počnúc dňom 01.03.2016 v sume 650,-Eur mesačne, splatných vždy do 10- tého dňa v mesiaci vopred, titulom manželského výživného. Z rozhodnutých skutočností uvedených v návrhu navrhovateľka predovšetkým poukázala, že manželstvo medzi účastníkmi konania, ktoré uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v E., naďalej trvá. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese: L.. Z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra G.Z.. Navrhovateľka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, osobne sa stará o maloletú dcéru, ktorá jej bola zverená do osobnej starostlivosti na základe súdom schválenej rodičovskej dohody, a to rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/368/2015 zo dňa 11.01.2016 právoplatného a vykonateľného dňa 03.02.2016. Zdravotný stav maloletej dcéry si vyžaduje zvýšenú celodennú starostlivosť, ktorá spočíva na matke, u maloletej ide o stav trvalý bez reálnej šance na úpravu, ktorý invalidizuje maloletú na celý život. Mesačný príjem navrhovateľky pozostáva iba z rodičovského príspevku, ktorý poberá od 01.02.2015 a predstavuje sumu 203,20 Eur, z rodinných prídavkov na dcéru, ktoré poberá od 01.08.2014 v sume 23,52 Eur. Manžel na výživu maloletej má platiť výživné vo výške 300,-Eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2015. Navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, z rodičovského príspevku im nie je schopná prispievať na bývanie a náklady spojené s bývaním a ostatnú nevyhnutnú pomoc, ktorú jej poskytujú pri zabezpečovaní zdravotnej a rehabilitačnej starostlivosti maloletej dcére (najmä výdavky na pohonné hmoty, pobyt navrhovateľky s maloletou dcérou v nemocniciach a rehabilitačných zariadeniach). S maloletou dcérou pravidelne navštevuje zdravotnícke a rehabilitačné zariadenia za účelom skvalitnenia
zdravia a života maloletej v Bratislave, v Piešťanoch, v Dunajskej Lužnej, Ružomberku, Košiciach, v Prahe. Zo zdravotným stavom maloletej sú spojené zvýšené náklady súvisiace s častou hospitalizáciou, liečbou - lieky, rehabilitačných pobytov a pomôcok. Manžel jej nedáva okrem výživného na maloletú žiadne peniaze. Neplatí ani splátky na úver, ktoré musí platiť navrhovateľka. Okrem úveru vo výške 300,- Eur mesačne, sú to výdavky spojené so stravou, hygienou, kúpou šatstva, obuvi, telefónu, s internetom i ostatnými jej životnými potrebami, na ktoré jej nezostávajú finančné prostriedky, bez pomoci svojich rodičov by to nezvládla. Manžel sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti 20.12.2014, v súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti CONSULTING & CONTROL OF WELDING, s.r.o., a podľa vedomosti navrhovateľky jeho čistý príjem sa pohybuje vo výške približne 900,-Eur. V právnej argumentácií odkazuje predovšetkým na Zákon o rodine, ustanovenia §-u 18 ods. 1, §-u 19 a časti upravujúcej manželské výživné. Navrhovateľka mala snahu sa s manželom dohodnúť o financovaní všetkých povinností, ako aj jej nákladov na živobytie, manžel akúkoľvek dohodu odmietol. Takéto správanie manžela označila za nezodpovedné, nielen voči nej, ale aj maloletému dieťaťu, neplnením povinnosti manžela je ohrozená jej výživa a základné životné potreby. Jej životná úroveň je nižšia, než životná úroveň manžela, keďže sa osobne stará o maloletú, ťažko postihnutú dcéru a nemôže sa ani zamestnať. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka označila ako dôkazy: sobášny list účastníkov konania, rodný list maloletej G., lekárske správy DFN Košice zo dňa XX.XX.XXXX, prepúšťaciu správu DFN Košice, oddelenie detskej chirurgie zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenie z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa XX.XX.XXXX, navrhla ďalej vypočuť svedka M. - otca navrhovateľky, pripojiť spis Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/368/2015, vypočuť účastníkov konania. Pripojila potvrdenie o príjme odporcu vystavené zamestnávateľom dňa 05.01.2016.
2. Manžel ako osoba, ktorá je zo zákona povinná poskytovať svojej manželke výživné, sa k predmetnému návrhu vyjadril prostredníctvom splnomocneného zástupcu a toto vyjadrenie doručil súdu dňa 01.04.2016. Návrh navrhovateľky označil za formálny a účelový. Potvrdil, že nežijú v spoločnej domácnosti od 20.12.2014. Poukázal na rozpory, ktoré vznikli medzi ním a rodičmi manželky v priebehu spoločného bývania z dôvodu ich zasahovania do jeho rodičovských práv v súvislosti so starostlivosťou o zdravotne postihnutú maloletú dcéru. Dávali mu najavo, že v ich byte je nežiaduci, ich negatívny postoj vyústil dňa XX.XX.XXXX., keď si pred vchodovými dverami do bytu našiel zbalené veci. Dočasne sa ubytoval u rodičov, v záujme manželského spolužitia v marci XXXX zabezpečil kompletne zariadený nájomný byt na P., kde sa na jeho naliehanie presťahovala manželka s maloletou dcérou. Po upozornení matky manželky, aby nepokračovali v zasahovaní do ich rodinného života, a preto, aby ich radšej nenavštevovali, manželka reagovala tak, že opustila aj s dieťaťom spoločnú domácnosť. Odsťahovala sa späť k svojim rodičom, kde býva doteraz. Od toho času nežijú spolu, nestretávajú sa, ich spoločná komunikácia sa týka len maloletej dcéry. K argumentu manželky - zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom maloletej dcéry uviedol, že zvýšené náklady súvisiace s jej zdravotným stavom boli premietnuté do výšky výživného. Dodal, že je kedykoľvek ochotný podieľať sa na zabezpečovaní potrebnej zdravotnej starostlivosti a inej formy pomoci mimo rámca určeného výživného. Zdôraznil, že 15 mesiacov navrhovateľka nemieni obnoviť manželské spolužitie, nakoľko po ekonomickej stránke je v domácnosti s rodičmi a o jej potreby je postarané. Takéto formálne manželstvo jej zrejme vyhovuje, inak by s odstupom času požiadala o rozvod manželstva. Namiesto toho účelovo využíva inštitút výživného manželky a domáha sa z formálneho manželstva, o ktoré sa sama pričinila, výživného od manžela. Porovnal výšku príjmu manželky, pozostávajúceho z rodičovského príspevku v sume 203,20 Eur, rodinných prídavkov 23,52 Eur, výživné na maloletú dcéru vo výške 300,-Eur, celkom teda 526,72 Eur mesačne s jeho mesačným príjmom vo výške 900,-Eur. Zo svojho príjmu okrem výživného na dcéru prispieva rodičom na úhradu nákladov bývania a stravovania sumou 200,-Eur mesačne, teda na úhradu jeho potrieb mu zostáva 400,-Eur. Zárobkové pomery sú pritom manželke známe, aj napriek tomu žiada, aby bol zaviazaný na plnenie manželského výživného v sume 650,-Eur, ktorá suma spolu s výživným na dcéru presahuje jeho príjem. Aj z výšky požadovaného výživného poukázal na účelovosť tohto návrhu. V závere apeloval na morálne zásady, na ktorých je manželstvo založené, pričom manželka porušiac tieto morálne zásady, žiada o výživné v rozpore so zásadou dobrých mravov. Preto žiadal návrh manželky zamietnuť.
3. Na pojednávaní navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu, žiadala, aby súd prihliadol na postoj každého z manželov k manželstvu a jeho účasti na zabezpečovaní potrieb rodiny a domácnosti. Manžel manželke v ničom nepomáha, neprispieva jej na živobytie a ostatné nevyhnutné výdavky, v dôsledku toho je jej životná úroveň nižšia. Výživné na maloletú dcéru platí pod hrozbou exekúcie, dokonca podmienil platenie výživného odovzdaním osobného motorového vozidla. Primerane uviedla výdavky,
ktoré predstavujú náklady na stravu v sume 150,-Eur mesačne, na bývanie 50,-Eur mesačne, na hygienu 25,-Eur mesačne, výdavky spojené s výživovými doplnkami a liekmi (vitamíny, masť proti bolesti chrbtice a končatín (20,-Eur mesačne), lekársku starostlivosť 30,-Eur mesačne, pre ťažkosti s chrbticou jej lekár odporučil kúpeľnú liečbu, pri starostlivosti o dieťa zdôraznila nárok na vyššiu mieru regenerácie. Ďalšie náklady tvoria náklady na telefón v sume od 20,- do 70,-Eur mesačne, internet 5,- Eur mesačne, komunálny odpad približne 24,-Eur ročne, daň z nehnuteľnosti v Hričovskom Podhradí približne 20,-Eur ročne. Okrem toho výlučné navrhovateľka spláca mesačné splátky na hypotekárny a stavebný úver v mesačnej splátke 205,-Eur na hypotekárny úver a 91,-Eur mesačne na stavebný úver. Navrhovateľka podnikla aj právne kroky v súvislosti s uplatnením náhrady škody na zdraví jej maloletej dcéry a na zaobstaranie znaleckého posudku zaplatila 2.330,64 Eur. Iné výdavky, ktoré má každá žena v jej veku /napr. kaderník, kozmetika, ošatenie, obuv/ úplne minimalizuje alebo ich vylúčila. Je zrejmé, že navrhovateľka je nutná si požičiavať od svojej rodiny, poukázala, že manžel je v ekonomicky aktívnom veku, okrem príjmu, si privyrába predajom veci s poukazom na internetový portál bazos.sk. Má teda úplne iné možnosti, ako aj hmotnú a kultúrnu úroveň ako navrhovateľka. Na preukázanie tvrdených skutočností predložila listinné dôkazné prostriedky: ponuku z internetovej stránky bazos.sk., na predaj domáce pálenice, na plyn elektrický šporák a podobne a predaj osobného motorového vozidla Škoda Fábia (ktoré užívala navrhovateľka), upovedomenie o začatí exekúcie na výživné pre maloleté dieťa, potvrdenie znalca o zaplatení nákladov so znaleckým posudkom zo dňa 31.03.2016, výpis z účtu stavebného sporenia za rok 2015, potvrdenie ČSOB zo dňa 16.03.2016 o splácaní hypotekárneho úveru z osobného účtu navrhovateľky, oznámenie banky zo dňa 18.02.2011 o výške splátky hypotekárneho úveru, faktúru za služby mobilnej siete za mesiace 3 a 4/2016, lekársku správu na meno navrhovateľky zo dňa 16.05.2016, potvrdzujúcu dlhodobé ťažkosti s chrbticou, potvrdenia AZ car o jednotlivých nákladov spojených s opravou osobného motorového vozidla, ktoré nakoniec odovzdala manželovi.
4. Splnomocnený zástupca manžela na pojednávaní poukázal hlavne na neúmernú nadsadenú sumu, ktorú požaduje manželka ako manželské výživné s poukazom na výšku príjmov oboch manželov, poukázal predovšetkým, že životná úroveň obidvoch manželov nie je rozdielna, na podivuhodné okolnosti, že navrhovateľka zo svojho deklarovaného príjmu stačí uhrádzať aj splátky úveru, teda nie je to so zabezpečením hmotných a kultúrnych potrieb manželky také dramatické ako prezentovala. Osobné motorové vozidlo potreboval manžel ako súkromný podnikateľ, ktorý nemôže efektívne vykonávať živnosť bez existencie motorového vozidla, pričom otec navrhovateľky má dve osobné motorové vozidlá, takže nie je odkázaná ísť s dieťaťom peši alebo taxíkom. Okrem toho otec je ochotný poskytnúť toto motorové vozidlo kedykoľvek k odvozu. Nie je pravdou, že by sa nezaujímal o dieťa. Pokiaľ spolu žili, aktívne sa zaujímal o jeho zdravotný stav. Z dôvodu hmotnej a finančnej núdze ponúkol na odpredaj svoje osobné veci, opotrebované ako mobilný telefón a iné veci, aby získal nejaké peniaze, teda nie zo zárobkových dôvodov, ale z existenčných dôvodov ponúkal takéto veci na odpredaj. Sú toho názoru, že o navrhovateľku je u rodičov dokonale postarané a z dôvodov, že opustila spoločnú domácnosť, odmieta obnoviť manželské spolužitie, považujú tento návrh za účelový.
5. Súd vypočul oboch manželov, ako aj svedka pána M. a z ich výpovede zistil nasledovné skutočnosti: Navrhovateľka vo svojej výpovedi potvrdila skutočnosť, že jej rodiča vyhodili manžela z bytu, nasledujúci rok asi v apríli 2015 začali bývať spolu s manželom v prenajatom byte, manželovi vadila v byte prítomnosť jej rodičov, na ich návštevu v byte si mala pýtať povolenie, preto z tohto bytu odišla, takto bývali spolu asi 4 dni. Manžel v tomto byte býval ešte asi 2 - 3 mesiace, počas tohto obdobia za ním chodila a udržiavala s ním kontakt. Potom sa vrátil bývať k svojim rodičom. Ďalší problém bol v tom, že manžel sa na dieťa nemohol ani len pozrieť a nechcel s nimi chodiť ani len von. Snažila sa o niekoľko stretnutí medzi manželom a dieťaťom, avšak nechcel si vytvárať s dieťaťom žiadny citový vzťah, dokonca roku 2015 sa stretávali, v čase, keď boli jeho rodiča na dovolenke, bola spolu s manželom. Od januára 2016 bola 6-krát hospitalizovaná s dcérkou. Aj keď manželovi volala, neprišiel za nimi ani raz. Hypotekárnym úverom, ktorý spláca, bola financovaná kúpa nehnuteľnosti rodinného domu v I.. Mesačná splátka tejto hypotéky je 205,-Eur mesačne a k tomu ešte spláca aj stavebný úver vo výške 91,-Eur mesačne. Na tieto splátky jej požičiava rodina. Z úradu práce sociálnych vecí a rodiny má príspevok na benzín vo výške 36,-Eur mesačne asi od apríla 2016, iné príspevky nepoberá. Verila, že sa manžel spamätá, vráti sa k rodine, bude sa o ňu starať, ale manžel povedal na to len striktné „nie“.
6. Manžel vo svojej výpovedi uviedol, že už samotné výživné na maloletú je pre neho likvidačné, všetko začalo asi polroka po narodení, keď bol vyhostený z bývania manželkinými rodičmi. Pokiaľ býval spolu s manželkou a dieťaťom vyvíjal maximálne úsilie pre nich, snažil sa im pomôcť, takúto snahu
vyvíjal aj pokiaľ sa už presťahoval k svojim rodičom. Táto pomoc sa neodrážala ani u manželky, ani u jej rodičov. Opätovne poukázal na neprimerané zasahovanie manželkiných rodičov do ich vzťahu. V decembri 2015 mal ťažký úraz. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že auto, ktoré používala navrhovateľka, je v jeho výlučnom vlastníctve, spoločným majetkom je rozostavaný rodinný dom, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve, keďže tento nadobudli pred manželstvom. Do 31.12.2015 pracoval ako zamestnanec vo firme CONSULTING CONTROL OF WELDING, s.r.o., ako obchodný, výrobný manažér. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 31.12.2015, začiatkom januára 2016 mal ťažký úraz, má vysokoškolské vzdelanie strojárskeho zamerania. Od 06.01.2016 je práceneschopný, iný príjem nemal, má pôžičku u brata, ktorému ju spláca po 100,-Eur mesačne. Potvrdil, že niekedy býva u priateľky, niekedy býva u rodičov. Predložil potvrdenie o výške poberaných nemocenských dávok. Podotkol, že spoločne s manželkou sa snažia predať rodinný dom, potvrdil, že po 31.12.2015 spláca úver manželka.
7. Z výpovede svedka pána Mariána Korenčiaka súd zistil nasledovné: Svedok potvrdil, že navrhovateľka spolu s dcérou bývajú spolu s nimi v byte, zálohové platby spojené s bytom sú vo výške 227,-Eur + 60,-Eur inkaso, žijú v úspornom režime, pretože všetky prostriedky sa orientujú na maličkú. Dcéra prispieva podľa potreby na domácnosť, vie zasuplovať niektoré výdavky, túto čiastku však nevie uviesť. Na stravu sa skladajú všetci spoločne, manželka platí nájomné, dcéra pomôže s inkasom. Zvýšené náklady sú predovšetkým na dopravu, keďže s dieťatkom chodia po celkom Slovensku. Tento rok sa im podarilo, aby otec platil výživné cez exekútora, inak nepomohol dcére ničím. Zobral jej aj auto, do ktorého investovali približne 1.500,-Eur. On opakovane prerušil živnosť, aby svoju činnosť mohol orientovať na dieťatko a poskytnúť jeho matke celkový servis, ako napríklad zabezpečovanie dopravy matke do zdravotníckych zariadení s dieťaťom, lieky, stravu, pomoc dcére s dieťatkom, aby mohla zabezpečil okolo seba minimálne základné veci, pretože dieťa vyžaduje neustály dohľad. Rovnako aj jeho manželka, ktorá je zamestnaná, pomáha dcére s opaterou okolo dieťaťa, 3-krát si požičal po 5.000,- Eur od brata. Z týchto peňazí predovšetkým hradili doteraz 2 znalecké posudky, pobyty v nemocnici a rehabilitačných zariadeniach. S poukazom na lekársku správu, že dieťatko potrebuje 24-hodinovú starostlivosť, nie je to pre jedného človeka. On v postate supluje otca, ktorý má zastavať rolu manžela. Určite sa jej snažia pomôcť a uľahčiť situáciu, pretože sama túto situáciu by nebola schopná zvládnuť. Potvrdil, že dcéra spolu s dieťaťom odišla od nich, pretože mala záujem na zachovaní manželstva avšak za 3 dni po odchode mu telefonovala, aby po ňu prišiel, lebo že sa zrúti.
8. Z pracovnej zmluvy od posledného zamestnávateľa uzavretej dňa 06.07.2015 súd zistil, že manžel navrhovateľky mal pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú do 31.12.2015. Z predloženého potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 24.06.2016 bolo potvrdené, že pracovný pomer bol ukončený dohodou z dôvodu nedostatočného plnenia pracovných úloh.
9. Z predložených potvrdení Sociálnej poisťovne zo dňa 23.05.2016 a 10.10.2016 mal súd preukázanú výšku poberaných nemocenských dávok nasledovne: 01/2016 v sume 550,80 Eur, 02/2016 v sume 629,70 Eur, 03/2016 v sume 673/20 Eur, 04/2016 v sume 651,40 Eur, 05/2016 v sume 673,20 Eur, 06/2016 v sume 651,40 Eur, 07/2016 v sume 217,20 Eur.
10. Z tvrdení oboch manželov, ako aj listinných dôkazov mal súd preukázané na strane manžela nasledovné zmeny počas konania: Z výpisu zo živnostenského registra na obchodné meno Peter Kuzma, IČO: 44 312 849, s miestom podnikania 013 41 Hričovské Podhradie 72, vyplýva, že manžel navrhovateľky začal vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť dňom vzniku oprávnenia k 19.07.2016, túto činnosť ukončil ku dňu 13.10.2016, jednu z činností podľa živnostenského oprávnenia, podľa ktorej mohol vykonávať aj obchodnú činnosť, splnomocnený zástupca navrhovateľky dal do súvisu s predajom veci tak, ako navrhovateľka preukazovala na začiatku pojednávania prostredníctvom internetu. Manžel
- navrhovateľ k tejto činnosti uviedol, že vzhľadom na neefektívnosť tohto podnikania, pri existujúcej konkurencii, túto uzatvoril a z tejto činnosti nemal žiadny príjem. K námietke predaja opotrebovaných vecí poukázal na svoje vyjadrenie v predchádzajúcej časti konania. Po ukončení podnikateľskej činnosti manžel navrhovateľky uzavrel zamestnanecký pomer so zamestnávateľom Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s., Žilina so vznikom pracovného vzťahu k 11.10.2016, pričom s poukazom na pracovnú zmluvu mal dohodnutý plat podľa tarifnej triedy č. 7, k čomu predložil aj kolektívnu zmluvu zamestnávateľa na rok 2016, kde z článku 34 vyplýva stupnica tarifných miezd, pri tarifnej triede 7 je mesačne uvedená tarifná mzda pri týždennom pracovnom hodinovom čase 37,5 hodín 777,-Eur.
11. K svojej podnikateľskej činnosti uviedol, že za toto obdobie nemal žiadny príjem, naopak išiel do mínusu, pretože bolo potrebné zaplatiť napr. zdravotné poistenie, aj keď dal nejaké ponuky ohľadom vykonávania stavebných rozpočtov a nacenení na žiadnu objednávku nebola vystavená faktúra. Na podnikateľské účely nemal založený osobitný účet. Disponoval len jedným účtom, výpis, z ktorého predložil súdu za obdobie roku 2016. V čase krátkeho podnikania žil v spoločnej domácnosti s rodičmi a bratom, ktorý mu pomáhali a jemu narastal dlh voči ním. S vybavením živnostenského oprávnenia mu nevznikli žiadne výdavky, z potvrdenia o výške príjmu zamestnanca vystaveného ku dňu 15.12.2016, mal súd preukázané, že hrubá mzda za 11/2016 u manžela navrhovateľky bola vo výške 1.186,09 Eur, čistá priemerná mesačná mzda za toto obdobie 913,64 Eur. K tomu bola predložená aj výplatná páska za obdobie 11/2016, z ktorého vyplynula mzdová tarifa 07/ - 777,-Eur, pričom osobitne bolo zaznačené, že zložkou mzdy je aj nadčas a pracovná pohotovosť v období víkendu, osobitne o tom bolo predložené aj vyhodnotenie pracovnej pohotovosti za 46 týždeň roku 2016 zamestnávateľom. Mzda za mesiac 10/2016 podľa vyjadrenia manžela navrhovateľky bola vyplatená v sume 352,-Eur, táto čiastka by mala byť súčasťou výpisu z účtu, ktorý súdu predložil.
12. Manžel navrhovateľky osobitne poukázal, že zvýšenie mzdy za mesiac november 2016 je dôsledkom pracovnej pohotovosti, ktorá bola za tento mesiac vykonaná zamestnancom. Rozsah pracovnej pohotovosti bol vyčíslený na 17,5 hodiny + za sobotu, nedeľu v rozsahu 15,5 hodiny, pričom základná mzda pri počte hodín 172 je vo výške 810,94 eur (t. zn., že je vyšší ako vyplýva z predloženej kolektívnej zmluvy). Splnomocnený zástpca navrhovateľky k výške príjmu manžela podotkol, že podľa pracovnej zmluvy je manžel zaradený na pozíciu výrobných a prevádzkových činností. Poukázal na výšku základnej nárokovateľnej časti mzdy v súvislosti s predloženou kolektívnou zmluvou na rok 2016, ale aj na ďalšie články 35 a 36 tejto zmluvy, podľa ktorých má odporca právny nárok aj na mzdové zvýhodnenie napr. prácu za nadčas vo sviatok, prácu v noci, za zastupovanie a náhradu za pracovnú pohotovosť. Z hľadiska článku 39 kolektívnej zmluvy sa jedná o tarifnú hodinovú mzdu s výkonnostnou sadzbou, čo sa týka výkonnostnej sadzby, predstavuje síce nezaručenú zložku mzdy, ale záleží od pracovných výsledkov zamestnanca a výsledkov hospodárenia spoločnosti v príslušnom období, teda nemožno sa uspokojiť s konštatovaním manžela, že jeho príjem je iba 777,-Eur, ak čistá mzda za 11/2016 bola vo výške 916,-Eur, teda splnomocnený zástupca navrhovateľky žiadal, aby bol tento príjem, ktorý bol zistený v súčasnosti zobraný do úvahy a aby vychádzal z tohto potvrdenia o výške príjmu pri určovaní výživného. Aj vzhľadom na to, že manžel navrhovateľky pracuje v tejto spoločnosti len mesiac a pol, a teda nemôže viac preukázať pokiaľ ide o výšku príjmu. Z predložených výpisov z účtu manžela navrhovateľky za rozhodné obdobie v jednotlivých mesiacoch poukázal na výšku vkladov na tento účet, a to za február 2016 vo výške 1.128,-Eur, za apríl 2016 v sume 803,-Eur, júl 2016 v sume 892,-Eur a v októbri 2016, aj keď nebol zamestnaný suma 1.190,-Eur. Tieto vklady napovedajú o tom, že manžel mal príjmy aj z inej činnosti.
13. K návrhu splnomocneného zástupcu navrhovateľky, aby súd zabezpečil potvrdenia najfrekventovanejších peňažných ústavov, ktoré vymenoval a ich počet bol 6, smerujúcej k tomu, či manžel navrhovateľky nedisponuje aj iným účtom (jednalo sa o VÚB Žilina, Tatra banka Žilina, Unicredit bank Žilina, OTB banka Žilina, Slovenská sporiteľňa a Dexia banka Žilina), manžel navrhovateľky uviedol, že má a disponuje len jedným účtom vo VÚB pobočka Žilina. Na to, aby mal založených niekoľko účtov rovnako potrebuje dostatok finančných prostriedkov, s ktorými nedisponuje. Vo veci rozvodu manželstva nebol vytýčený ešte ani termín pojednávania.
14. K návrhu na vykonanie dôkazu vyžiadaním potvrdení od označených peňažných ústavov o existencii aj iného účtu na meno manžela navrhovateľky, pritom, že navrhovateľka okrem vedomosti, že jej manžel má účet vo VÚB pobočka Žilina, bez ďalších indícií, ktoré by mohli viesť k existencii aj ďalších účtov a zdôvodnením, že poukazuje len na východiskový skutkový stav, že raz podniká, raz nepodniká, súd zamietol ako neúčelný a nehospodárny návrh v tomto konaní.
15. Výpis z účtu na meno navrhovateľky v ČSOB za obdobie od 01.04. do 30.09.2016 preukazujúci, že navrhovateľka platila jednotlivé splátky úveru, ako aj preukazujúci výšku jej príjmu, to znamená, že preukazoval skutočnosti, ktoré neboli v tomto konaní sporné.
16. Z oznámenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 07.10.2016 vyplýva, že manžel navrhovateľky v období od 01.08.2015 do dňa vystavenia potvrdenia nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá štátne sociálne dávky, a nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi.
17. Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Žilina vystaveného dňa 04.01.2016 vyplýva, že navrhovateľka poberá rodičovský príspevok od 01.02.2015 v sume 203,20 Eur mesačne a rodinné prídavky od 01.08.2014. Z potvrdenia ÚPSVaR Žilina o poberaní rodičovského príspevku za rok 2016 vyplýva, že navrhovateľka v období január až október 2016 poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur a prídavok na dieťa za obdobie január až október 2016 v sume 23,52 Eur (potvrdenie zo 07.10.2016).
18. Zo zhodných tvrdení oboch manželov vyplynulo, že pred manželstvom nadobudli nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva - rodinný dom, ktorý obaja majú záujem predať a v čase pojednávania disponovali reálnou ponukou na odpredaj tejto nehnuteľnosti. Aj keď bol predpoklad, že nehnuteľnosť bude predaná do 16.12.2016, nakoniec v tomto čase nebol predaj ešte realizovaný, t. zn., že očakávaný príjem sa pred rozhodnutím veci nedosiahol.
19. Z jednotlivých predložených výpisov z účtu manžela navrhovateľky za obdobie január 2016
- november 2016, mal súd preukázané, že vstupné použiteľné finančné prostriedky sú vo výške 1.180,91 Eur, výška príjmov v jednotlivých mesiacoch zodpovedala výške nemocenských dávok, len v mesiaci október je príjem vyššej sumy 1.000,- Eur od vkladateľa Lucia Zaťkova, ktorú sumu odôvodnil výpomocou priateľky, aby mal na zaplatenie výživného na maloletú. Z výpisu za mesiac november 2016 mal súd preukázanú čistú výšku príjmu manžela už od nového zamestnávateľa Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s. v sume 359,40,- Eur.
20. Zástupca navrhovateľky vzhľadom na stav dokazovania, netrval na predložení dokladu o nezaložení podnikateľského účtu.
21. Na vyššie zistený skutkový stav veci súd aplikoval ustanovenia zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“) predovšetkým § 71 upravujúci manželské výživné v spojení s § 18, §19, t.j požiadavku rovnakej životnej úrovne manželov odôvodnenú ich rovným postavením v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželstva a § 75 a nasl. - spoločných ustanovení o výživnom predovšetkým základnými pravidlami pre určenie výšky výživného, t.j. odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
22. S poukazom na vyššie zistený skutkový stav veci ku dňu rozhodnutia súdu mal súd dané u navrhovateľky všetky zákonné predpoklady ku konštatovaniu, že jej životná úroveň oproti životnej úrovni jej manžela je nižšia, a preto má voči svojmu manželovi nárok na výživné. Výška životnej úrovne nemôže byť posudzovaná len mechanicky, porovnaním len dosahovaných príjmov, tak ako ju meral aj manžel navrhovateľky. V posudzovanom prípade je daná rozdielnosť životnej úrovne oboch manželov predovšetkým tým, že navrhovateľka, matka je na rodičovskej dovolenke, zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa v útlom veku, jej zaťaženosť je zvýraznená ťažkým zdravotným postihnutím dieťaťa, vyžadujúci si celodennú starostlivosť. I napriek deklarovaným tvrdeniam, že otec dieťaťa je ochotný pomôcť matke a manželke so starostlivosťou, v priebehu konania nebola zo strany manžela preukázaná v tomto smere žiadna aktivita. Manželke, napriek oznámeniam o opakovaných hospitalizáciách s dcérou v zdravotníckych zariadeniach, sa od neho nedostalo žiadnej pomoci, ani osobnej ani materiálnej. Aj napriek obrane manžela, že výdavky so zvýšenou zdravotnou starostlivosťou dieťaťa sú premietnuté do výšky výživného na dieťa, je nesporné, že zvýšené výdavky na cestovné, pobyty v zdravotníckych zariadeniach musia byť aj na strane matky. Rovnako sa táto záťaž prejavuje na jej zdravotnom stave, tak ako preukazujú lekárske potvrdenia o jej problémoch s chrbticou. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že manžel si vzhľadom na svoje vzdelanie, zdravotný stav môže zabezpečiť príjem, kým navrhovateľka v danej situácii si príjem nebude môcť v súčasnej dobe zabezpečiť. Dôvodom neplnenia si povinnosti vyživovať manželku nemôže byť skutočnosť, že manželia nevedú spoločnú domácnosť, takúto požiadavku nemá ani zákon. V danom prípade treba vziať do úvahy aj skutočnosť, že manželia neviedli samostatnú domácnosť, ale až do decembra 2015 bývali v spoločnej domácnosti s rodičmi navrhovateľky. Nezhody medzi manželmi, po nevydarenom pokuse obnoviť spoločné spolužitie vytvorením spoločnej domácnosti, resp. udržiavaním vzťahu súd v ich kontexte s dôrazom na vyrovnanie sa rodičov so zdravotným postihnutím svojho dieťaťa nemohol vyhodnotiť v neprospech navrhovateľky, a v žiadnom prípade tieto okolnosti nemôžu byť vyhodnotené v neprospech navrhovateľky, že jej právo na výživné odporuje dobrým mravom, teda doslova k zbaveniu povinnosti povinného poskytovať výživné manželke. Súd v tomto konaní bez ohľadu na kvalitu manželského spolužitia poukazuje na rozmer
manželstva pri zabezpečení potrieb manželov, s čím súvisí aj prednosť manželského výživného pred inými vyživovacími povinnosťami. Argument manžela, že manželka má v domácnosti svojich rodičov o všetko postarané, nie je namieste, pretože jej rodičia nie sú povinní poskytovať je bývanie, stravu prípadne zabezpečovať jej iné potreby.
23. Pokiaľ ide o výšku manželského výživného, rozhodné obdobie pre posúdenie je ohraničené podaním návrhu, teda od 01.03.2016. Vzhľadom na príjmy manžela v tomto období, ktoré sa menili, súd zvolil diferencovaný prístup k výške výživného. V období keď jeho príjmom boli len nemocenské dávky (posledná výplata nemocenských dávok bola k 12.08.2016), s poukazom aj na disponibilný zostatok na účte, výšku výživného na maloleté dieťa v sume 300,- Eur/mesačne a manželom vyčíslené nevyhnutné výdavky na bývanie súd dospel k záveru, že výživné na manželku v sume 80,- Eur mesačne je zodpovedajúce jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Takto určenú výšku manželského výživného považoval za primeranú aj za obdobie, keď disponoval oprávnením na podnikanie od 19.07.2016 do 13.10.2016. Východiskom pre takýto záver súdu bola predovšetkým skutočnosť, že súdu bezpečne nepreukázal, že jeho hospodársky výsledok bol v tomto, i keď krátkom období nulový resp. v mínuse. Základom pre vyššiu sumu poskytovaného výživného manželke v rozsahu 120,- Eur mesačne bol vyčíslený príjem manžela za mesiac november 2016 v sume 913,64 Eur ako čistá priemerná mesačná mzda. Pretože ku dňu rozhodnutia súd mal k dispozícii len príjem manžela za jeden celý odpracovaný mesiac s prihliadnutím na pracovné zaradenie, typ prevádzky, predpokladajúcu zabezpečenie pracovnej pohotovosti podľa rozpisu (viď vyhodnotenie pracovnej pohotovosti), spôsobu odmeňovania zamestnanca - formu mzdy - tarifná mzda s výkonnostnou sadzbou a mzdovými zvýhodneniami uvedenými v kolektívnej zmluve, vychádzal súd pri určení výšky výživného z potvrdenia zamestnávateľa o výške priemernej čistej mzdy zo dňa 15.12.2016. Príjmy manžela za odpredaj vecí prostredníctvom portálu bazoš.sk, jednak ako nepreukázané, ale predovšetkým ako formu ojedinelých, nepravidelných nemohol súd brať vôbec do úvahy.
24. Navrhovaná výška výživného v sume 650,- Eur mesačne vzhľadom na preukázanú výšku príjmov manžela a jeho majetkové pomery ku dňu rozhodnutia súdu bola neprimeraná. Preto vo zvyšnej časti presahujúcej súdom priznané výživné, súd návrh navrhovateľky zamietol.
25. Nedoplatok na výživnom za čas od 01.03.2016 do 30.11.2016 vo výške 720,-Eur súd povolil manželovi splácať, pričom vo výroku rozsudku určil výšku splátok a podmienky zročnosti spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením, čo i len jednej splátky.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. civilný mimosporový poriadok, a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.