Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/103/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: F.. V. A., J.. XX.XX.XXXX, G. W.. J. XXX/XX, XXX XX Š., zastúpený: Advokátska kancelária, Mgr. Ondrej Bartošovič, so sídlom Pázmáňa 2020/30, Šaľa, proti žalovaným: 1/ X. J., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. O. XX4, 2/ M. J., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. O. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária FAKTOROVÁ s.r.o., so sídlom V.Šrobára 2, Šaľa, 3/ X. J., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. O. XXX, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1., 2., 3. rade sú povinní vypratať nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXX, vedené Okresným úradom Š., katastrálne územie O., Q. Š., Q. O., parcely registra „C“ parcela č. XXXX/ XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, parcela č. XXXX/XX - záhrada vo výmere XXX m2, parcela č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, parcela č. XXXX/XXX

- zastavané plochy a nádvorie vo výmere XX m2, rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele č. XXXX/XXX, garáž súpisné č. XXX postavená na parcele č. XXXX/XXX do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaní v 1., 2., 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 8 580,-Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou 16. decembra 2014 žiadal, aby tunajší súd zaviazal žalovaných vypratať nehnuteľnosť vedenú na Liste vlastníctva / ďalej len LV / č. XXX,katastrálne územie O., Q. Š., Q. O. rodinný dom súpisné č. XXX rodinný dom a garáž a prislúchajúceho pozemku parcela č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a odovzdať ju žalobcovi do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalobca skutkovo žalobu vymedzil tak, že 2. júna 2014 nadobudol predmetnú nehnuteľnosť v dobrovoľnej dražbe na základe N XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, pričom po nadobudnutí vlastníctva zistil, že nehnuteľnosť užívajú žalovaní bez právneho nároku v dôsledku ktorej skutočnosti mu vzniká škoda. 2. So žalobou žalobca súdu doručil Výpis z LV č. XXX, Zápisnicu o trestnom oznámení, Potvrdenie obce Diakovce, Nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi obcou Diakovce a žalovanými v 1. a 2. rade. 3. Súd 28. januára 2015 vydal Rozkaz na plnenie č. k. 10C/103/2014-18, proti ktorému podali odpor žalovaní v zákonnej lehote, v ktorom uviedli, že nehnuteľnosť užívajú na základe uzavretej zmluvy o nájme, ktorú založili do spisu ako dôkaz. 4. Na základe doručeného odporu žalobca mal za to, že je porušené jeho ústavné právo, pretože zo strany žalovaných dochádza k zásahu do jeho vlastníckych práv a nájomnú zmluvu považoval za absolútne neplatný právny úkon odporujúci dobrým mravom, pretože výška nájomného bola dohodnutá na 0,-Sk. V tomto smere poukázal na identický skutkový stav vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn.

16C/106/2011, ktorý žalobu žalobcov zamietol a na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky / ďalej len NS SR / sp. zn. 4Obo/125/2003, ktorým bola ustálená právna veta v zmysle ktorej: „ ak predmetom právneho úkonu je plnenie ktorého dohodnutá cena je v nápadnom nepomere k jeho skutočnej cene, tak vtedy ide o právny úkon odporujúci dobrým mravom, a preto je absolútne neplatný .“ Okrem toho poukázal na zmätočnosť časového vymedzenia trvania zmluvy v zmysle článku 5 zmluvy, v ktorom sa uvádza doba doživotného užívania, lebo mu nie je jasné, či je potrebné takúto zmluvu považovať za zmluvu uzavretú na dobu určitú alebo neurčitú. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky / ďalej len NS ČR / sp. zn. 33Odo/203/2002, ktorý v rozhodnutí uvádza: „ Dovolací súd dospel k záveru, ak žalobca prevzal záväzok bezplatného a doživotného užívania a bývania voči E. S., nebol týmto záväzkom určite vymedzený čas trvania záväzku. Záväzkom je len naisto postavené, že určitá udalosť / smrť človeka / nastane, zánik záväzku je viazaný na udalosť, ktorá nastane, ale nie je isté, kedy nastane, jedná sa teda o rozväzovaciu podmienku, nie o stanovenie času. Pokiaľ má byť časový úsek obmedzený, musí byť vymedzený pevne a to tak, že sa predtým vie, kedy začína a končí. Časový úsek trvania záväzku vymedzený neurčite nemožno posúdiť ako časovo vymedzený.“ 5. Žalobca podaniami z 11. júna 2016 a 16. decembra 2014 rozšíril žalobný petit o vydanie bezdôvodného obohatenia spolu vo výške 8 580,-Eur, ktorú zmenu žalobného petitu súd pripustil na pojednávaní 30. júla 2015 za účasti strán a právneho zástupcu žalobcu a žalovaných a následne Uznesením z 15. apríla 2016 č. k. 10C/103/2014-119. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29. apríla 2016. Predmetom konania sa tak stala žaloba o vypratanie a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 8 580,-Eur. 6. Pri výpočte bezdôvodného obohatenia žalobca vychádzal zo stanovísk realitných kancelárií, potvrdenia obce Diakovce a inzerátu. 7. Žalobca videl neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o nájme v tom, že pri uzavretí zmluvy neboli overené podpisy, vecné bremeno nebolo vložené do katastra nehnuteľnosti a okrem toho mal za to, že podpis žalovanej v 2. rade na zmluve je falošný. V tomto smere nežiadal vykonať znalecké dokazovanie za účelom overenia pravosti podpisu žalovanej v 2. rade. 8. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe vyhovieť, pričom poukázal na neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o nájme, pretože žalobcovi ako vlastníkovi nehnuteľnosti je bránené svoje vlastníctvo nerušene užívať a tým sú porušené jeho vlastnícke práva. Mal za to, že zmluva o nájme a dodatky sú účelovo vyhotovené na základe premysleného plánu žalovaného v 3. rade, pretože žalovaní v 1. a 2. rade sľúbili žalobcovi, že nehnuteľnosť vypracú a dokonca s obcou uzavreli nájomnú zmluvu, zaplatili nájomné za jeden mesiac a potom zmluvu zrušili. Nájomnú zmluvu uzavretú s Denisou Nagyovou nikdy nespomínali, prvýkrát až pred vyšetrovateľom v rámci trestného konania 19. januára 2015. Podľa jeho názoru zmluva o nájme je neplatný právny úkon z dôvodu absencie odplatnosti a pre rozpor s dobrými mravmi. 9. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť, pretože podľa ich názoru nájomná zmluva bola platne uzavretá, na základe ktorej majú právo doživotného bývania v nehnuteľnosti. Podľa ich názoru výška dojednaného nájomného a bezodkladnosť nájmu nie je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázali na to, že vlastníčka nehnuteľnosti O. J. bola manželkou žalovaného v 3. rade a vzhľadom na rodinný pomer sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli na predmetnom obsahu zmluvy. Poukázali na Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6Co/172/2011 z 24. júna 2014, z ktorého vyplýva, že ustálená súdna prax akceptuje aj možnosť dojednania záväzkového vzťahu o bezplatnom práve doživotného bývania, pokiaľ toto právo nebolo dojednané formou vecného bremena. Tento typ zmluvy nie je právnymi normami osobitne upravený, akceptácia je možná na základe aplikácie § 51 Občianskeho zákonníka / ďalej len /. 10. Právna zástupkyňa žalovaného v 3. rade žiadala žalobu zamietnuť, lebo zmluva o nájme a dodatky k zmluve sú platnými právnymi úkonmi. Poukázala na ustanovenie § 685 OZ, v zmysle ktorého ustanovenia je potrebné prihliadať na ochranu ústavných garantovaných práv na bývanie u žalovaných. 11. Súd sa oboznámil s podstatným obsahom predmetného spisu a zistil tento skutkový stav veci: 12. Žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľnosti bližšie uvedenej vo výrokovej časti rozsudku na základe Osvedčenia o vykonaní dobrovoľnej dražby 2. júna 2014 sp. zn. N XXX/XXXX, J. XXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, ktorá skutočnosť vyplýva z Výpisu LV č. 316. Pri prevzatí nehnuteľnosti zistil, že nehnuteľnosť je obývaná žalovanými. V dôsledku tejto skutočnosti podal trestné oznámenie na OO PZ Š. 12. decembra 2014. Obec O. 15. decembra 2014 potvrdila, že so žalovanými v 1. a 2. rade bola podpísaná nájomná zmluva o prenechaní obecného bytu M. v bytovom dome súpisné č. XXXX, katastrálne územie O.. Nájomná zmluva bola podpísaná 11. novembra 2014 a nájom žalovaní za tento mesiac zaplatili. Žalovaní 8. decembra 2014 oznámili obci zrušenie nájmu. 13. Žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli ako nájomcovia Nájomnú zmluvu s prenajímateľom O. J. 20. januára 2010, pričom predmet nájmu bol vymedzený v článku 1. Účastníci zmluvného vzťahu sa dohodli na dobe nájmu, a to na dobu doživotného užívania v článku 5. Nájomné vymedzené v článku 7 bolo

dohodnuté na 0,-Sk s tým, že všetky náklady rodinného domu, t. j. plyn, voda, elektrina a ostatné výdavky týkajúce sa rodinného domu platí sám, na základe vopred dohodnutých zálohových splátok s jednotlivými spoločnosťami, nakoľko zmluvy uzatvorí nájomca na vlastné meno. 14. Prenajímateľka O. J. uzavrela so žalovanými v 1., 2., 3. rade Dodatok č. 1 k zmluve o nájme 21. júna 2008 tak, že sa zaviazala nehnuteľnosť prenechať žalovanému v 3. rade na dobu doživotného užívania. Dodatok č. 2 uzavreli účastníci zmluvného vzťahu 22. júna 2008, v zmysle ktorého bolo dohodnuté nájomné vo výške 1 000,-Sk vždy k 15. dňu v mesiaci s tým, že všetky náklady rodinného domu, t. j. plyn, elektrina, voda a ostatné výdavky týkajúce sa rodinného domu platí sám, na základe vopred dohodnutých zálohových splátok s jednotlivými spoločnosťami, nakoľko si zmluvy uzatvorí nájomca na svoje meno. 15. Z Uznesenia Okresného riaditeľstva PZ odbor kriminálnej polície J.. Ľ.. Š. Č.. XXXX/X, XXX XX Y.y z 30. januára 2015 vyplýva, že vec týkajúca sa podozrenia zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody a prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru bola odmietnutá, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že žalovaný v 3. rade bol vypočutý, v rámci ktorého výsluchu uviedol, že s bývalou manželkou spísal nájomnú zmluvu 20. januára 2005, pričom nehnuteľnosť bola prenajatá nájomcom za nájomné vo výške 0,-Sk bez toho, aby bolo vecné bremeno zapísané v katastri nehnuteľnosti z dôvodu, aby banka nerobila problémy pri zapísaní domu ako záložného práva pri hypotéke. Rodičia boli stále a stále sú v tom domnení, že dokonca života môžu v tomto dome bývať. 16. Realitná kancelária FORS TRADE, s.r.o. Pázmaňa 2020/30, 927 01 Šaľa uviedla trhovú cenu prenájmu predmetnej nehnuteľnosti na sumu 380,-Eur - 460,-Eur. Centrum, s.r.o., Hlavná 8, 927 01 Šaľa oznámila cenu prenájmu s energiami vo výške 410,-Eur - 520,-Eur. Z inzerátu z webového portálu Bazoš.sk vyplýva cena prenájmu vo výške 550,-Eur. 17. V konaní bola vypočutá svedkyňa O. J., bývalá manželka žalovaného v 3. rade. Potvrdila, že uzavrela s nájomcami nájomnú zmluvu bezodplatne, pretože v tom čase žila viacej v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, lebo jej matka bola chorá. Ďalej potvrdila uzavretie dodatkov č. 1 a 2 k zmluve o nájme. Podľa jej udania žalovaní zaplatili z titulu nájomného asi päťkrát po 1 000,-Sk a viac nie. Nájomné od nájomcov si nevymáha. Dodatky uzavrela v rozpätí dvoch dní, lebo ju tak kontaktoval žalovaný v 3. rade. Súhlasila s rozšírením okruhu nájomcov na bývalého manžela, lebo chcela, aby mal kde bývať, pretože maloleté deti chodia za ním a aby platil hypotekárny úver, ktorý aj tak riadne neplatil. 18. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16C/70/2008 súd zistil, že manželstvo O. J. a žalovaného v 3. rade bolo rozvedené 19. novembra 2008 č. k. 16C/70/2008-34. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 17. decembra 2008. Za príčinu rozvratu manželstva súd zistil ľahkomyseľný postoj žalovaného k manželstvu, ktorý svojim správaním zapríčinil definitívny rozpad manželstva. 19. Vzhľadom na zistený skutkový stav vo veci súd právne vec uzatvára: 20. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. 21. Podľa § 51 účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu zákona. 22. Podľa § 126 ods. 1 vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 23. Podľa § 659 zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať. 24. Podľa § 685 ods. 1 nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania, nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený, ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. 25. V danom prípade predmetom konania je vypratanie nehnuteľnosti žalovanými a vydanie bezdôvodného obohatenia. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je žalobca, ktoré vlastníctvo nadobudol dobrovoľnou dražbou 2. júna 2014. Napriek tomu, že je vlastníkom nehnuteľnosti, nehnuteľnosť nemôže užívať z dôvodu, že žalovaní obývajú nehnuteľnosť. Žalobca sa domáhal súdnej ochrany prostredníctvom žaloby o vypratanie. Predmetná žaloba je žalobou na plnenie a chráni obsah vlastníckeho práva. Žaloba na vydanie veci alebo vypratanie predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi veci a pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá vec fakticky ovláda, avšak nemá na to žiadny aprobovaný dôvod.

26. Žalovaní nehnuteľnosť obývajú na základe uzavretej zmluvy o nájme a dodatkoch č. 1, 2 k zmluve, ktoré súd opísal podrobne hore. Z obsahu zmluvy o nájme súd mal za preukázané, že zmluva bola uzavretá bezodplatne na dobu doživotného bývania. Pokiaľ účastníci zmluvného vzťahu uzavreli zmluvu bezodplatne, nie je možné uzatvoriť, že bola uzavretá zmluva o nájme. Podľa názoru súdu, účastníci zmluvného vzťahu uzavreli atypickú zmluvu podľa § 51 - zmluvu o bezplatnom užívaní nehnuteľnosti. Predmetné ustanovenie zákona § 51 je zhodné s ustanovením s § 39 a zdôrazňuje, že subjekty občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť akúkoľvek zmluvu, t. j. aj takú, ktorá nie je osobitne upravená. Zmluva však nesmie odporovať zákonu alebo ju obchádzať. Subjekty občianskoprávnych vzťahov sa nemusia obmedzovať len na uzavieranie typických zmlúv, ale môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá najviac vyhovuje ich požiadavkam na úpravu ich vzťahov. Predpokladom platnosti zmluvy je však dostatočne určité vymedzenie záväzkov z nej vyplývajúcich. Atypická, nepomenovaná zmluva sa spravuje ustanoveniami OZ, ale aj iných právnych predpisov patriacich do odvetvia občianskeho práva, ktoré upravujú občianskoprávne vzťahy s najpodobnejším obsahom / analógia legis /. V danom prípade sa predmetná zmluva musí spravovať ustanoveniami OZ, ktorá upravuje občianskoprávne vzťahy najbližšie k zmluve, a to k zmluve o výpožičke. Zmluva o výpožičke je upravená v § 659 OZ. Predmetnou zmluvou vznikne vypožičiavateľovi vec na dohodnutú dobu bezplatne užívať. Medzi podstatné náležitosti zmluvy patrí : prenechanie veci na užívanie, určenie doby užívania a bezplatnosť. Zmluvu je potrebné odlišovať od nájomnej zmluvy, ktorej charakteristickým znakom je odplatnosť. Vzhľadom na ochranu ústavne garantovaného práva na bývanie podľa § 685 a nasl. je treba na záväzkový vzťah práva doživotného bývania primerane aplikovať aj predmetné ustanovenie o nájme. 27. Právny inštitút nájmu predstavuje prenechanie veci nájomcovi do dočasného užívania. Nájomná zmluva je nominátnym zmluvným typom upraveným v OZ. Predstavuje dvojstranný konsenzuálny právny úkon, ktorý kreuje právny vzťah medzi nájomcom a prenajímateľom a vymedzuje ich základné práva a povinnosti. Zákonodarca deklaruje, že každý právny úkon musí spĺňať predpísané náležitosti. V prípade opaku sankciou je jej neplatnosť. Neplatnosť právnych úkonov je upravená v intenciách OZ, kde je uplatnená zásada absolútnej neplatnosti. Pre každú nájomnú zmluvu je charakteristické užívanie veci a branie úžitkov, dočasnosť, určenie predmetu veci a odplatnosť. Esenciálnymi náležitosťami nájomnej zmluvy sú najmä exaktná špecifikácia predmetu nájomnej zmluvy, dĺžka trvania nájmu a výška nájomného. V prípade, že takáto zmluva neobsahuje predmetné náležitosti, podľa § 37 táto skutočnosť vyvolá jej neplatnosť. Čo sa týka predmetu nájmu musí byť presne špecifikovaný a teda musí byť v zmluve uvedené katastrálne územie, list vlastníctva, parcelné čísla, kultúry a výmery alebo aby boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, napríklad vo forme prílohy. V danom prípade zmluva o nájme vymedzila predmet nájmu uvedením, že do užívania sa prenecháva nájomcovi rodinný dom s uvedením katastrálneho územia, listu vlastníctva, parcely, druhu bez výmery, ktorá skutočnosť nevyvoláva neplatnosť právneho úkonu, lebo podľa názoru súdu predmet nájmu bol dostatočne špecifikovaný. Nájomná zmluva musí byť uzavretá na dobu určitú alebo neurčitú dobu. v rovine de lege lata neustanovuje žiadnu minimálnu ani maximálnu dobu nájmu. Na základe zmluvnej autonómie strán v súkromnoprávnych vzťahoch a princípu, “ všetko je dovolené, čo nie je zakázané, „ by bolo možné dovodiť, že v súlade s § 2 ods. 3 môžu zmluvné strany uzatvoriť nájomnú zmluvu na dobu určitú s akoukoľvek dlhou dobou nájmu. V prejednávanom prípade účastníci zmluvného vzťahu v článku 5 uviedli, že nájom sa nájomcom prenajíma na dobu doživotného užívania. Podľa názoru súdu tak, ako vyplynulo z dokazovania výsluchom svedkyne a žalovaného v 3. rade pred OO PZ, účastníci zmluvného vzťahu chceli si zabezpečiť doživotné užívanie rodinného domu zriadením vecného bremena, ktoré však nemohli zapísať do katastra z dôvodu, že úvery neboli riadne splácané a banka by takéto zriadenie nepovolila. 28. Podľa § 151o ods. 1 na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľnosti. Súd mal za jednoznačne preukázané, že v danom prípade k zriadeniu vecného bremena nedošlo. 29. Podľa právnej teórie „ k obchádzaniu zákona dochádza v prípade, keď síce právny úkon nie je v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä svojim účelom jeho ciele a zmysel / ratio legis / obchádzajú. “ Dočasnosť nájomnej zmluvy vyplýva z § 663 OZ, podľa ktorého „ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne / v dojednanej dobe / užíval alebo bral z nej úžitky. “ Dočasnosť je jedna z pojmových znakov zmluvy o nájme. Ako bolo vyššie spomenuté doba nájmu môže byť určená na dobu určitú alebo neurčitú. V prípade určenia nájmu na dobu určitú je dočasnosť daná buď určením doby trvania alebo určením účelu užívania. Pri určení doby nájmu na dobu neurčitú dočasnosť vyplýva z možnosti skončiť nájom dohodou strán alebo výpoveďou. Podľa názoru súdu v danom prípade si zmluvné strany určili dobu nájmu na dobu určitú. Táto doba sa počíta na dni, týždne, mesiace, roky, ale aj na hodiny. Nie je možné určiť dobu nájmu s určením

určitej udalosti / smrti žalovaných /, keďže takéto určenie nie je jasné, určité, pretože nikto nevie, kedy dôjde k zániku nájmu a v zmysle § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Tomuto názoru nasvedčuje aj rozhodnutie NS ČR 33Odo/203/2002. Tým, že účastníci zmluvného vzťahu chceli zriadiť vecné bremeno, avšak vzhľadom na nesplatené úvery ho nemohli zriadiť, preto v zmluve určili dobu užívania nehnuteľnosti na dobu doživotného užívania. V tomto momente súd vidí neplatnosť predmetnej zmluvy, pretože doba nájmu je jedna z podstatných náležitostí zmluvy a pokiaľ je neplatná, vyvoláva táto skutočnosť absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Neplatný právny úkon pôsobí ex tunc / od začiatku /, na platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo, teda z úradnej povinnosti, neplatný právny úkon nie je možné dodatočne konvalidovať a zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia. Aj pri zmluve o výpožičke podstatnou náležitosťou je vymedzenie doby výpožičky. 30. V bode 7 zmluvy bolo určené nájomné za užívanie rodinného domu vo výške 0,-Sk, to znamená bezodplatne. Súd mal za to, že na základe tohto článku zmluvy účastníci zmluvného vzťahu neuzavreli zmluvu o nájme tak, ako ju označili, ale zmluvu o bezodplatnom užívaní rodinného domu podľa § 51 vzhľadom na zmluvnú voľnosť strán. Aj napriek tejto skutočnosti povinnosťou súdu bolo skúmať a vyriešiť si prejudicionálnu otázku platnosti, respektíve neplatnosti zmluvy. Vzhľadom na určenie doby užívania nehnuteľnosti zmluva je neplatná a nič na veci nemenia uzavreté dodatky 1, 2 k zmluve, pretože právny úkon je neplatný ex tunc a nie je možné ho konvalidovať. 31. Vzhľadom na námietky žalobcu súd uvádza, že pri zmluve o nájme, resp. zmluve o výpožičke na platnosť zmluvy sa nevyžaduje overenie podpisov. Je pravdivé jeho tvrdenie o tom, že žalovaným nebolo zriadené doživotné bývanie vo forme vecného bremena z dôvodu, ktorý uviedol súd vyššie. Neplatnosť zmluvy z dôvodu, že zmluvu nepodpísala žalovaná v 2. rade v konaní nebola preukázaná. Súdu sa javí vzhľadom na výpovede žalovaných, že zmluva o nájme, no najmä dodatky k zmluve boli vypracované dodatočne a nie v reálnom čase, čoho dôkazom je správanie žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí po tom ako sa dozvedeli o zmene vlastníka nehnuteľnosti s obcou uzavreli nájomnú zmluvu, dokonca zaplatili mesačné nájomné a nakoniec túto zmluvu zrušili. Na pojednávaní nevedeli vysvetliť tento svoj krok a ich výpoveď sa súdu javila nedôveryhodne. Nakoniec aj výpoveď žalovaného v 3. rade pred vyšetrovateľom nenasvedčuje ich tvrdeniu o uzavretí zmlúv v reálnom čase. Žalobca však žiadny jednoznačný dôkaz o tvrdenej skutočnosti súdu nepredložil. 32. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 33. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov / § 451 ods. 1, 2 /. 34. V danom prípade žalovaní sa obohatili na úkor žalobcu, pretože užívajú rodinný dom na základe neplatnej zmluvy. V takomto prípade spočíva obohatenie nájomcov v tom, že užívajú cudziu vec. Nájomca nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva vrátiť, je povinný vrátiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie veci, spravidla vo forme nájmu. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo správ realitných kancelárií, obce a inzerátu, pričom obvyklá výška nájmu sa pohybovala v rozpätí súm 380,-Eur - 550,-Eur. Žalobca žiadal určiť výšku mesačného bezdôvodného obohatenia v sume 390,-Eur, ktorá suma predstavuje sumu na dolnej hranici určenia mesačného nájomného, a teda ani nie priemer uvedených súm. Žalovaní nepoužili na svoju obranu ohľadne výšky bezdôvodného obohatenia žiadnu argumentáciu, ani návrhy na doplnenie dokazovania. Z tohto dôvodu súd určil výšku bezdôvodného obohatenia na sumu 390,- Eur, čo za obdobie od 2. júna 2014 do 31. marca 2016, teda za dvadsaťdva kalendárnych mesiacov predstavuje sumu 8 580,-Eur. 35. Na základe rozhodnutia súdu sú žalovaní v 1, 2 a 3. rade povinní vypratať predmetnú nehnuteľnosť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a spoločne a nerozdielne žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia zaplatiť 8 580,-Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 36. Žalobca mal v konaní plný úspech a súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového konania / ďalej len /. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník / § 262 ods. 2 /.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na tunajší súd. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.