Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/388/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci navrhovateľky: O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H., Z., zastúpenej advokátkou JUDr. Tatianou Jánošikovou, so sídlom v Košiciach, Rooseveltova 6, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v H., X., detí: 1. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H., Z. a 2. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H., Z., o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto

rozhodol:

U r č u j e , že K. nar. XX.XX.XXXX je otcom S., nar. XX.XX.XXXX z matky O., nar. XX.XX.XXXX a je otcom K., nar. XX.XX.XXXX z matky O., nar. XX.XX.XXXX.

U r č u j e vyživovaciu povinnosť otca K., nar. XX.XX.XXXX voči K., nar. XX.XX.XXXX vo výške 30 % mesačne zo sumy životného minima na nezaopatrené plnoleté dieťa podľa osobitného zákona od 27.08.2015 do 31.05.2016, na základe čoho mu vzniklo za dané obdobie dlžné výživné, ktoré je otec povinný zaplatiť oprávnenému dieťaťu K. spolu vo výške 248,50 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom došlým súdu dňa 27.08.2015 domáhala určenia, že označený muž je otcom oboch detí (v čase podania návrhu vo vzťahu k K. ako k maloletému dieťaťu), súčasne aby maloletý K. bol zverený do jej osobnej starostlivosti a otec bol povinný prispievať na jeho výživu sumou 200 eur počnúc dňom 27.08.2012 s tým, že zmeškané výživné je povinný zaplatiť za obdobie od 27.08.2012 do rozhodnutia súdu a s tým, že súd neupravuje styk otca s maloletým.

2. Mužovi, ktorého otcovstvo malo byť určené, bol ešte postupom podľa ust. § 29 ods. 1 OSP ustanovený opatrovník, ktorý sa k predmetnému návrhu nevyjadril.

3. Obe deti s predmetným návrhom súhlasili.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Navrhovateľka predmetný návrh skutkovo vyšpecifikovala tým, že dňa 03.07.1987 uzatvorila manželstvo s P., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Košice sp. zn. 17C/101/2004 z 29.09.2004 rozvedené, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2004. Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 37C/248/2011 z 29.01.2015 súd určil, že bývalý manžel navrhovateľky P. nie je otcom detí - maloletého K. a S. narodených z matky - navrhovateľky, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.02.2015. Navrhovateľka a jej bývalý manžel P. ukončili faktické spolužitie v roku 1994. S označeným mužom sa navrhovateľka spoznala začiatkom roku 1996, keď ich zoznámila teta navrhovateľky. Navrhovateľka bývala v obci C. v dome svojich rodičov, odporca za ňou chodieval, stretával sa s navrhovateľkou, s ktorou sa intímne zblížil. Navrhovateľka sa neskôr odsťahovala so svojimi deťmi pochádzajúcimi z manželstva k označenému mužovi do bytu na N. v H. Dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľke a označenému mužovi narodil prvý syn S. a následne dňa XX.XX.XXXX sa narodil druhý syn K.. Po narodení K. bývala navrhovateľka s deťmi u označeného muža približne ešte 3 mesiace, neskôr s deťmi odišla bývať k mame do Košíc z dôvodu, že označený muž nadmerne požíval alkoholické nápoje a bol k nim agresívny. Asi po mesiaci sa opätovne vrátila bývať k označenému mužovi, kde bývala do júla 1999, kedy od neho definitívne odišla spolu s deťmi bývať do starého domu po starých rodičoch v C. a tým sa ukončil vzťah medzi nimi. Označený muž je biologickým otcom S. a mal. K. s ktorým navrhovateľka udržiavala intímne vzťah od začiatku roku 1996 do júla roku 1999. Otcovstvo k deťom nebolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, pričom v súčasnosti navrhovateľka nemá žiadne informácie o pobyte odporcu ani o tom, kde pracuje a jej posledné známe bydlisko je N. v H.. V zmysle tretej zákonnej domnienky svedčí otcovstvo označenému mužovi, pretože navrhovateľka neudržiavala intímny vzťah so žiadnym iným mužom v rozhodnom období, t.j. v období, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní. Navrhovateľka nepracuje, je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi s členmi domácnosti: S., nar. XX.XX.XXXX, mal. K., nar. XX.XX.XXXX a mal. O., nar. XX.XX.XXXX. Posledné štyri mesiace býva s navrhovateľkou aj jej najstarší syn S., nar. XX.XX.XXXX, ktorého zdravotný stav po ochorení na boreliózu bol vážny, v súčasnosti má obmedzenú mobilitu, nie je poberateľom dávok a preto ho vyživuje navrhovateľka. Navrhovateľka s deťmi býva v prenajatom byte, za ktorý mesačne platí nájom 420 eur; celkový mesačný príjem navrhovateľky predstavuje sumu 194,16 eur titulom pomoci v hmotnej núdzi. Navrhovateľke finančne vypomáha syn S., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je už samostatný a s navrhovateľkou nebýva. Maloletý K. navštevuje Strednú odbornú školu Jána Bocatia, odbor kuchár a v septembri nastupuje do 3. ročníka. Určenie výživného za obdobie troch rokov spätne pred podaním návrhu považuje za opodstatnený s poukazom na to, že až rozhodnutím Okresného súdu Košice I sp. zn. 37C/248/2011 z 29.01.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.02.2015, došlo k zapretiu otcovstva manžela matky, t.j. P. vo vzťahu k S. a K.. Dovtedy platila prvá zákonná domnienka pre určenie otcovstva. Vzhľadom na uvedené navrhovateľka ako matka detí nemohla požiadať o určenie otcovstva a určenie výživného voči označenému mužovi skôr.

6. Z rodného listu zapísaného v knihe narodení Matričného úradu H. zväzok 221, ročník XXXX, strana 22, poradové číslo 413 vyplýva zápis narodenia dieťaťa K. dňa XX.XX.XXXX so zápisom matky identickej s navrhovateľkou a zápisom otca P., nar. XX.XX.XXXX.

7. Z rodného listu zapísaného v knihe narodení Matričného úradu H. zväzok 219, ročník XXXX, strana 135, poradové číslo 348 vyplýva zápis narodenia dieťaťa S. dňa XX.XX.XXXX so zápisom matky identickej s navrhovateľkou a zápisom otca P., nar. XX.XX.XXXX.

8. Z rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 17C/101/2004-28 z 29.09.2004 vyplýva, že manželstvo navrhovateľky O. nar. XX.XX.XXXX a odporcu P., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, súd rozviedol, na čas po rozvode manželstva súd zveril maloleté deti S., nar. XX.XX.XXXX, S., nar. XX.XX.XXXX a S., nar. XX.XX.XXXX, ako aj S., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX do výchovy a opatery matky. Výživné u S. a K. súd neurčil. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2004.

9. Z rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 37C/248/2011-64 z 29.01.2015 súd zistil, že predmetným rozsudkom vo veci zapretia otcovstva súd určil, že P., nar. XX.XX.XXXX nie je otcom maloletých detí S., nar. XX.XX.XXXX, PM., nar. XX.XX.XXXX a O. nar. XX.XX.XXXX z matky O., nar. XX.XX.XXXX. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 27.02.2015.

10. Z oznámenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach z 25.01.2016 súd zistil, že na základe žiadosti o prešetrenie pobytu osoby K., nar. XX.XX.XXXX bolo zistené, že menovaný nebýva na adrese trvalého pobytu v H. viac ako 5 rokov, pričom byt, v ktorom žil menovaný, má nových majiteľov s tým, že od 16.01.2014 bolo po menovanom vyhlásené pátranie po nezvestnej osoby OR PZ H..

11. Navrhovateľka vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 15.06.2016 uviedla, že s označeným mužom sa spoznala v roku 1996. Bolo to v dobe, kedy bola vydatá za P., s ktorým uzavrela manželstvo ešte dňa XX.XX.XXXX. Z označeným mužom sa pravidelne stretávala, a to až do roku 1999, pričom išlo o vzťah, v rámci ktorého intímne žili a stýkali sa. Z tohto vzťahu sa narodili obe označené deti S. dňa XX.XX.XXXX a K. dňa XX.XX.XXXX. V období rokov 1996 až 1999 s vtedajším manželom P. pohlavne nežila; jej bývalý manžel vzhľadom na to, že si bol tejto skutočnosti vedomý, súhlasil so súdnym určením, že nie je otcom maloletých detí, ktoré sa narodili v čase trvania manželstva. Tvrdila, že označený muž vedel o tom, že sa mu narodili označené deti, s ktorými sa tiež stretával, chodil za nimi a podobne. Mala tiež vedomosť o tom, že asi 3 roky je označený muž vyhlásený za nezvestného. Podotkla, že v predchádzajúcom konaní o zapretie otcovstva, ktorý už raz podala, a ktoré konanie bolo zastavené z dôvodu nezaplateného súdneho poplatku, bola spolu s označeným mužom predvolaná na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, kedy sa mal pred príslušnou pracovníčkou vyjadriť a priznať k obom deťom, o čom by mal byť spísaný tiež úradný záznam.

12. K. na pojednávaní konanom dňa 15.06.2016 uviedol, že označeného muža K. pozná, považuje ho za svojho otca, keď ešte donedávna, možno pred 4 rokmi sa s ním aj stretával a od začiatku, od kedy ho pozná, ho oslovoval otec. Podotkol, že takým istým spôsobom sa K. k nemu a tiež k jeho bratovi správal ako otec.

13. Z oznámenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 18.07.2016 súd zistil, že v spisovej dokumentácii vedenej vo veci maloletých detí S. a K. od roku 1999 z dôvodu prebiehajúceho konania rozvodu manželstva a neskôr z dôvodu rôznych prebiehajúcich konaniach, sa nachádzajú tiež úradné záznamy a podania týkajúce sa vyjadrenia K. k otcovstvu S. a K.; ide o úradný záznam z 20.03.2007 a z 01.06.2010, podľa ktorých K. uvádzal, že s matkou detí O. žijú v spoločnej domácnosti pred narodením maloletého K. približne rok a po narodení maloletého S. asi 2 až 3 roky, pričom uviedol, že sa cíti byť biologickým otcom oboch detí, a že po zapretí otcovstva podpíše k maloletým synom otcovstvo. Uviedol tiež, že maloletý S. asi 5 mesiacov prespáva u neho a od neho chodí do školy, pričom pravdivosť týchto skutočností potvrdil na úradnom zázname z 20.03.2007 tiež svojim podpisom. V úradnom zázname z 01.06.2010 opätovne uviedol, že je biologickým otcom maloletého S. a K., a že sa deťmi stretáva a maloletý S. u neho aj býval. Ozrejmil, že maloletý S. bol striedavo u neho a matky, pričom vždy sa hlásil k otcovstvu, ale matka detí nejavila v tom čase záujem veci usporiadať. Uviedol, že zaplatí aj krvnú skúšku a chce, aby sa deti volali jeho priezviskom. Tento záznam nebol menovaným podpísaný, nakoľko pán Z. javil známky požitia alkoholu.

14. Z úradného záznamu spísaného na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 20.03.2007 vyplýva, že úradný záznam bol spísaný s pánom K. o tom, že s matkou maloletých detí K. a S. žili v spoločnej domácnosti pred narodením K. rok a po narodení S. asi 2 - 3 roky, že sa cíti byť biologickým otcom oboch detí, že po zapretí otcovstva otcovstvo podpíše. Predmetný úradný záznam je podpísaný menovaným.

15. Z úradného záznamu spísaného na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 01.06.2010 vyplýva, že úradný záznam bol spísaný s pánom K. o tom, že je biologickým otcom maloletých detí K., že sa s nimi stretával a mal. S. u neho býval, že sa vždy hlásil k otcovstvu, ale matka detí nejavila záujem veci usporiadať. Úradný záznam nie je podpísaný s odôvodnením, že pán Z. javil známky požitia alkoholu.

16. Podľa ust. § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

17. Podľa ust. § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

18. Podľa ust. § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

19. Podľa ust. § 108 ods. 2 CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

20. Podľa ust. § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

21. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

22. Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

23. Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

24. Podľa ust. § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa ust. § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

26. Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že boli splnené podmienky na určenie otcovstva označeného muža vo vzťahu k obom označeným deťom, a to najmä s poukazom na to, že označený muž s matkou detí v rozhodnej dobe súložil, pričom súd prihliadol tiež na vyjadrenia označeného muža o tom, že sa cíti byť biologickým otcom detí. Súčasne súd nezistil žiadne vážne okolnosti vylučujúce otcovstvo označeného muža, preto v súlade s citovanou právnou úpravou za otca oboch detí určil označeného muža, čím vyhovel návrhu v tejto časti.

27. Pretože v čase podania predmetného návrhu K. bol ešte maloletým dieťaťom, bolo potrebné určiť tiež úpravu rodičovských práv a povinností označeného muža vo vzťahu k tomuto dieťaťu, na základe čoho súd vyhovel návrhu, pokiaľ ide o určenie výživného zo strany otca na dieťa s korekciou dátumu určenia výživného a tiež s korekciou výšky výživného. V danom prípade súd určil vo vzťahu k otcovi minimálnu výšku výživného, tak ako je vyjadrená v ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine s poukazom na to, že napriek nepriaznivej finančnej situácii matky dieťaťa, vzhľadom na to, že označený muž je v pátraní ako nezvestná osoba, súdu sa nepodarilo zistiť jeho aktuálny pobyt a ani jeho majetkové a príjmové pomery. Súd nevyhovel tiež návrhu navrhovateľky priznať výživné 3 roky spätne od podania návrhu a to s poukazom na to, že pokiaľ navrhovateľka zdôvodňuje stanovenie tohto dátumu pre určenie výživného v súvislosti s právoplatnosťou rozsudku 37C/248/2011, ktorým jej bolo vyhovené v konaní o zapretie otcovstva voči bývalému manželovi, súd na strane druhej poukazuje na právoplatnosť rozvodového rozsudku v konaní 17C/101/2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť ešte v roku 2004, na základe čoho navrhovateľke nič nebránilo v tom, aby podala návrh na zapretie otcovstva voči bývalému manželovi bezprostredne po právoplatnosti rozvodového rozsudku a nie až v roku 2011, takže z tohto pohľadu poukazovať na právoplatnosť zapieracieho rozsudku nie je na mieste. Pretože medzičasom K., v čase podania predmetného návrhu ako maloleté dieťa, nadobudol plnoletosť - dňa 01.06.2016, súd mohol určiť výživné iba do dátumu plnoletosti, t.j. do 31.05.2016. Takto stanoveným výživným vzniklo označenému mužovi tiež dlžné výživné, a to vo výške 248,50 eur, na zaplatenie ktorého súd zaviazal otca dieťaťa v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou jeho úhrady priamo dieťaťu K. ako už plnoletému dieťaťu. Nadobudnutím plnoletosti dieťaťa nebolo možné rozhodnúť ani o zverení dieťaťa do výchovy len jednému rodičovi a ani o úprave styku. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh v prevyšujúcej časti ako nedôvodný zamietol.

28. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 52 podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.