Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-873-2015.pdf
PDF · 78.72 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/873/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu Z., zastúpeného C. proti žalovanému G. toho času na neznámom mieste, zastúpeného C., o zaplatenie 3 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. júla 2015, č.k. 16C/278/2014-62, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 708 ods. 1, § 710, § 497 Obchodného zákonníka, § 79 ods. 1, § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu - E. E. uzavrela so žalovaným zmluvu o osobnom účte dňa 17.02.2011. Uvedená zmluva je v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte. Žalobca tvrdil v podanej žalobe, že žalovaný využil možnosť čerpať úver od banky avšak toto svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym dôkazom. V zmysle zmluvy o osobnom účte bola dojednaná E. so žalovaným služba - poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 01.07.2007 a služba - nahradenie zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k účtu. V konaní však žalobca netvrdil a ani nepreukázal žiadnym dôkazom, že by žalovaný splnil podmienky, ktoré mali byť uvedené v predmetných obchodných podmienkach banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 01.07.2007. Navyše tieto podmienky neboli žalobcom ani súdu predložené, hoci mali byť v zmysle čl. II bod. 2 zmluvy o osobnom účte súčasťou zmluvy o osobnom účte. Rovnako žalobca v podanej žalobe netvrdil a v konaní nebolo preukázané, že by došlo k nahradeniu zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k účtu, nakoľko takáto zmluva nebola žalobcom predložená a žalobca ani netvrdil, že by k takémuto nahradeniu zmluvy malo dôjsť. Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by došlo medzi jeho právnym predchodcom E. a žalovaným k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní k účtu, zmluvy o kontokorentnom úvere, alebo že by bolo žalovanému oznámené E. poskytnutie povoleného prečerpania k účtu, v ktorom by E. žalovanému oznámila, že splnil podmienky uvedené v predmetných obchodných podmienkach. Žalobca ďalej v podanej žalobe tvrdil, že žalovaný riadne nedodržal podmienky pre splácanie a dostal sa so splácaním dlhu do omeškania, v dôsledku čoho E. listom zo dňa 11.10.2011 odstúpila od zmluvy a zároveň vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Žalobca predmetné tvrdenie o riadnom nedodržaní podmienok pre
splácanie, resp. nedodržaní platobnej disciplíny bližšie nešpecifikoval, konkrétne neuviedol akú zmluvnú povinnosť žalovaný porušil, nevymedzil výšku skutočného prečerpania finančných prostriedkov na účte, nešpecifikoval úroky (sadzbu, sumu a obdobie úročenia) a nešpecifikoval poplatky. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, k akým konkrétnym povinnostiam sa žalovaný zaviazal a že by tieto povinnosti nedodržal. Súd preto nemal možnosť preskúmať výšku ani opodstatnenosť uplatňovanej istiny, poplatkov a úroku z omeškania. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepredložil súčasti zmluvy o osobnom účte, nemohol súd ani preskúmať, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. Na výzvu súdu uznesením č.k. 13Ro/400/2014-29 zo dňa 13.11.2014 žalovaný reagoval iba predložením listín, pričom podanú žalobu nedoplnil o žiadne svoje tvrdenia. Žalobca tak neozrejmil výšku skutočného prečerpania žalovaného, z čoho pozostávajú účtované poplatky, úrok a ani na základe čoho a akým spôsobom boli účtované. Súd prvej inštancie mal za to, že tieto tvrdenia nemožno nahradiť predloženými listinami (výpismi z účtov a výpisom z platobnej histórie), pretože povinnosťou súdu je skúmať, či uplatnené právo na zaplatenie žalovanej sumy je dôvodné. Konštatoval, že by bolo porušením rovnosti strán sporu v konaní, ak by súd tvrdenie jednej strany nahradil vlastnou aktivitou a v predložených listinách by vyhľadával skutočnosti, ktoré mala vo svojom podaní tvrdiť sama na uplatnenie svojho práva. Dôvodil, že v konaní bolo na žalobcovi, aby všetky relevantné skutočnosti súvisiace s uplatnením žalovanej pohľadávky tvrdil zrozumiteľným a preskúmania spôsobilým spôsobom, tieto špecifikoval a vysvetlil a hodnoverným spôsobom preukázal. Vzhľadom k tomu, že si žalobca svoju povinnosť v tomto smere nesplnil, súd prvej inštancie mal za to, že to ide na jeho ťarchu v podobe neúspechu v konaní. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalovanému, ktorý bol úspešný v konaní, náhradu trov nepriznal z dôvodu, že si žiadnu náhradu neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by mu v konaní trovy konania vznikli.
2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel. Dôvodil, že súdu prvej inštancie zaslal výpisy z účtu a výpisy z úveru generované priamo zo systému pôvodného veriteľa R., z ktorých je zrejmé, že žalovaný účet mal a využíval. Do nepovoleného prečerpania sa dostal na základe toho, že riadne neuhrádzal pohľadávky na svojom účte. Poukazoval na to, že listom zo dňa 04.12.2014 zaslal výpisy z účtu a úveru a uviedol, že z nich vyplýva výška pohľadávky. Mal za to, že súd prvej inštancie sa týmito dôkazmi nezaoberal a nevyhodnotil ich. Podklady sú generované priamo zo systému pôvodného veriteľa a žalobcovi sú poskytované na účely súdneho konania. Práve tieto dôkazy preukazujú existenciu a výšku pohľadávky bez nutnosti náročného prepočítavania zo strany súdu.
3. Opatrovníčka žalovaného sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval včasnosť a dôvodnosť odvolania podľa ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. Odvolací súd podrobne preskúmal odvolacie námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení jeho rozsudku, na ktoré v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
7. Odvolací súd zdôrazňuje, že v sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v
zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a v § 120 ods. 1 prvej vety O.s.p. účinného do 30.06.2016 alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
8. V preskúmavanej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca nesplnil dôkazné bremeno, neoznačil a nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, následkom čoho je neunesenie dôkazného bremena a jeho neúspech v tomto súdnom konaní. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a poukázal, ktoré skutočnosti žalobca netvrdil a ani nepreukázal.
9. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že súd je vždy viazaný návrhom účastníka - strany sporu, ktorého povinnosťou je preukázať svoje tvrdenia. Strana sporu túto svoju povinnosť nemôže prenášať na súd a požadovať, aby z ňou predložených listinných dôkazov súd sám realizoval okrem iného výpočty nárokov, špecifikoval jeho pohľadávku a podobne. Môže prisúdiť iba to, čoho sa strany sporu domáhajú, nemôže však nikdy za stranu sporu špecifikovať jej nárok uplatnený v podanej žalobe, nemôže určovať odkedy, dokedy, z akej výšky pozostáva uplatnený a vyčíslený úrok, úrok z omeškania, z čoho pozostáva ostatné príslušenstvo, istina a podobne. Naviac, ak nie sú súdu predložené ani základné listinné dôkazy, napr. zmluva o povolenom prečerpaní k účtu, zmluva o kontokorentnom úvere, oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k účtu, nešpecifikovanie úrokov, nešpecifikovanie poplatkov a podobne, tak ako tomu je aj v danom spore.
10. Predpokladom úspešnosti podanej žaloby žalobcom je preukázanie existencie zmluvy medzi stranami sporu, resp. medzi ich právnymi predchodcami, z ktorej uplatnený nárok vyplýva. Na povinnosť tvrdenia žalobcu nadväzuje povinnosť označiť dôkazy, preukazujúce tvrdené skutočnosti, ktoré žalobcu zaťažujú a zaťažuje ho teda dôkazné bremeno preukázať nielen porušenie zmluvnej povinnosti, ale aj výšku uplatňovaného nároku. Pokiaľ tieto skutočnosti v konaní preukázané nie sú, žalobca neuniesol bremeno dôkazu.
11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu nebola podaná dôvodne, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
13. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).