Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/873/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu Z., zastúpeného C. proti žalovanému G. toho času na neznámom mieste, zastúpeného C., o zaplatenie 3 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. júla 2015, č.k. 16C/278/2014-62, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 708 ods. 1, § 710, § 497 Obchodného zákonníka, § 79 ods. 1, § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu - E. E. uzavrela so žalovaným zmluvu o osobnom účte dňa 17.02.2011. Uvedená zmluva je v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte. Žalobca tvrdil v podanej žalobe, že žalovaný využil možnosť čerpať úver od banky avšak toto svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym dôkazom. V zmysle zmluvy o osobnom účte bola dojednaná E. so žalovaným služba - poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 01.07.2007 a služba - nahradenie zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k účtu. V konaní však žalobca netvrdil a ani nepreukázal žiadnym dôkazom, že by žalovaný splnil podmienky, ktoré mali byť uvedené v predmetných obchodných podmienkach banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 01.07.2007. Navyše tieto podmienky neboli žalobcom ani súdu predložené, hoci mali byť v zmysle čl. II bod. 2 zmluvy o osobnom účte súčasťou zmluvy o osobnom účte. Rovnako žalobca v podanej žalobe netvrdil a v konaní nebolo preukázané, že by došlo k nahradeniu zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k účtu, nakoľko takáto zmluva nebola žalobcom predložená a žalobca ani netvrdil, že by k takémuto nahradeniu zmluvy malo dôjsť. Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by došlo medzi jeho právnym predchodcom E. a žalovaným k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní k účtu, zmluvy o kontokorentnom úvere, alebo že by bolo žalovanému oznámené E. poskytnutie povoleného prečerpania k účtu, v ktorom by E. žalovanému oznámila, že splnil podmienky uvedené v predmetných obchodných podmienkach. Žalobca ďalej v podanej žalobe tvrdil, že žalovaný riadne nedodržal podmienky pre splácanie a dostal sa so splácaním dlhu do omeškania, v dôsledku čoho E. listom zo dňa 11.10.2011 odstúpila od zmluvy a zároveň vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Žalobca predmetné tvrdenie o riadnom nedodržaní podmienok pre

splácanie, resp. nedodržaní platobnej disciplíny bližšie nešpecifikoval, konkrétne neuviedol akú zmluvnú povinnosť žalovaný porušil, nevymedzil výšku skutočného prečerpania finančných prostriedkov na účte, nešpecifikoval úroky (sadzbu, sumu a obdobie úročenia) a nešpecifikoval poplatky. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, k akým konkrétnym povinnostiam sa žalovaný zaviazal a že by tieto povinnosti nedodržal. Súd preto nemal možnosť preskúmať výšku ani opodstatnenosť uplatňovanej istiny, poplatkov a úroku z omeškania. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepredložil súčasti zmluvy o osobnom účte, nemohol súd ani preskúmať, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. Na výzvu súdu uznesením č.k. 13Ro/400/2014-29 zo dňa 13.11.2014 žalovaný reagoval iba predložením listín, pričom podanú žalobu nedoplnil o žiadne svoje tvrdenia. Žalobca tak neozrejmil výšku skutočného prečerpania žalovaného, z čoho pozostávajú účtované poplatky, úrok a ani na základe čoho a akým spôsobom boli účtované. Súd prvej inštancie mal za to, že tieto tvrdenia nemožno nahradiť predloženými listinami (výpismi z účtov a výpisom z platobnej histórie), pretože povinnosťou súdu je skúmať, či uplatnené právo na zaplatenie žalovanej sumy je dôvodné. Konštatoval, že by bolo porušením rovnosti strán sporu v konaní, ak by súd tvrdenie jednej strany nahradil vlastnou aktivitou a v predložených listinách by vyhľadával skutočnosti, ktoré mala vo svojom podaní tvrdiť sama na uplatnenie svojho práva. Dôvodil, že v konaní bolo na žalobcovi, aby všetky relevantné skutočnosti súvisiace s uplatnením žalovanej pohľadávky tvrdil zrozumiteľným a preskúmania spôsobilým spôsobom, tieto špecifikoval a vysvetlil a hodnoverným spôsobom preukázal. Vzhľadom k tomu, že si žalobca svoju povinnosť v tomto smere nesplnil, súd prvej inštancie mal za to, že to ide na jeho ťarchu v podobe neúspechu v konaní. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalovanému, ktorý bol úspešný v konaní, náhradu trov nepriznal z dôvodu, že si žiadnu náhradu neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by mu v konaní trovy konania vznikli.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel. Dôvodil, že súdu prvej inštancie zaslal výpisy z účtu a výpisy z úveru generované priamo zo systému pôvodného veriteľa R., z ktorých je zrejmé, že žalovaný účet mal a využíval. Do nepovoleného prečerpania sa dostal na základe toho, že riadne neuhrádzal pohľadávky na svojom účte. Poukazoval na to, že listom zo dňa 04.12.2014 zaslal výpisy z účtu a úveru a uviedol, že z nich vyplýva výška pohľadávky. Mal za to, že súd prvej inštancie sa týmito dôkazmi nezaoberal a nevyhodnotil ich. Podklady sú generované priamo zo systému pôvodného veriteľa a žalobcovi sú poskytované na účely súdneho konania. Práve tieto dôkazy preukazujú existenciu a výšku pohľadávky bez nutnosti náročného prepočítavania zo strany súdu.

3. Opatrovníčka žalovaného sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval včasnosť a dôvodnosť odvolania podľa ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal odvolacie námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení jeho rozsudku, na ktoré v zmysle § 387 ods. 2 poukazuje.

7. Odvolací súd zdôrazňuje, že v sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v

zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a v § 120 ods. 1 prvej vety O.s.p. účinného do 30.06.2016 alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

8. V preskúmavanej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca nesplnil dôkazné bremeno, neoznačil a nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, následkom čoho je neunesenie dôkazného bremena a jeho neúspech v tomto súdnom konaní. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a poukázal, ktoré skutočnosti žalobca netvrdil a ani nepreukázal.

9. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že súd je vždy viazaný návrhom účastníka - strany sporu, ktorého povinnosťou je preukázať svoje tvrdenia. Strana sporu túto svoju povinnosť nemôže prenášať na súd a požadovať, aby z ňou predložených listinných dôkazov súd sám realizoval okrem iného výpočty nárokov, špecifikoval jeho pohľadávku a podobne. Môže prisúdiť iba to, čoho sa strany sporu domáhajú, nemôže však nikdy za stranu sporu špecifikovať jej nárok uplatnený v podanej žalobe, nemôže určovať odkedy, dokedy, z akej výšky pozostáva uplatnený a vyčíslený úrok, úrok z omeškania, z čoho pozostáva ostatné príslušenstvo, istina a podobne. Naviac, ak nie sú súdu predložené ani základné listinné dôkazy, napr. zmluva o povolenom prečerpaní k účtu, zmluva o kontokorentnom úvere, oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k účtu, nešpecifikovanie úrokov, nešpecifikovanie poplatkov a podobne, tak ako tomu je aj v danom spore.

10. Predpokladom úspešnosti podanej žaloby žalobcom je preukázanie existencie zmluvy medzi stranami sporu, resp. medzi ich právnymi predchodcami, z ktorej uplatnený nárok vyplýva. Na povinnosť tvrdenia žalobcu nadväzuje povinnosť označiť dôkazy, preukazujúce tvrdené skutočnosti, ktoré žalobcu zaťažujú a zaťažuje ho teda dôkazné bremeno preukázať nielen porušenie zmluvnej povinnosti, ale aj výšku uplatňovaného nároku. Pokiaľ tieto skutočnosti v konaní preukázané nie sú, žalobca neuniesol bremeno dôkazu.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu nebola podaná dôvodne, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

13. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .