Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/114/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, XXX XX Š., právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zdržania sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, takto

rozhodol:

I. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Dohode o poskytovaní služieb, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.07.2014 nachádzajúca sa v bode 7.1. v znení:

„Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úroku za úver v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

II. Žalovanému sa zakazuje ďalšie uplatňovanie Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.07.2014.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Návrhom došlým súdu dňa 04.04.2016 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy. V žalobe žalobca uviedol, že napáda Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvoril so žalovaným dňa 18.07.2014. So žalovaným mienil uzatvoriť úverovú zmluvu. Na získanie úveru mu boli predložené listiny a bolo mu povedané, že ak chce, aby mu bol úver poskytnutý, je potrebné predložené listiny podpísať. So žalovaným tak uzatvoril Zmluvu o revolvingom úvere č. XXXXXXXXXX z 18.07.2014, pričom až od svojho zamestnávateľa sa dozvedel, že rovnakého dňa uzatvoril aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. 1.1. Žalobca ďalej poukazuje na to, že Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX z 18.07.2014 v článku 2 v bode 2 obsahuje službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru. Neprijateľnosť poplatku za službu bola opakovane súdmi vyslovená. 1.2. Žalobca zastáva názor, že Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému, aby od neho vymohol plnenia, ktorú sú plneniami z neprijateľných zmluvných podmienok, bez ich súdnej kontroly ako aj bez súdnej kontroly náležitosti úverovej zmluvy, absencia, ktorých spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatnosť úveru. V súvislosti s dohodou mu nebolo nič vysvetlené. Samotné vyhotovenie dohody

je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu. Aj keď je dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebol o jej dôsledkoch nijako poučený a nemal možnosť ju odmietnuť ak chcel úver získať. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy a žalobca ich nemá možnosť priamo zastaviť. 1.3. Žalobca ďalej poukazuje na to, že uzatvorená úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a to podľa písm. f) - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a písm. k) - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním došlým súdu dňa 26.08.2016 (č. l. 34-36), v ktorom uviedol nasledujúce:

- ochrana spotrebiteľa je založená na ochrane priemerného spotrebiteľa, tzn. že ochrana spotrebiteľa tohto nezbavuje povinnosti konať s primeranou a očakávanou mierou opatrnosti, obozretnosti a zodpovednosti za vlastné konanie. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dňa 18.07.2014 Zmluva o revolvingovom úvere a pri jej uzavretí bol žalobcovi predložený aj návrh Dohody o zrážkach zo mzdy s rovnakým číslom, pričom žalobca bol poučený o tom, že Dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinný uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a zároveň bol poučený aj o tom, čo je dôsledkom uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy.

- poukazuje na uznesenie KS v BA č. k. 6Co/142/2016-86, podľa ktorého „Dojednanie Dohody o zrážkach zo mzdy nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ani neobmedzuje a nevylučuje práva spotrebiteľa a nemožno Dohodu o zrážkach zo mzdy považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka.“

- poukazuje na uznesenie KS v BB č. k. 4Co/236/2016-63, kde súd obdobnú Dohodu o zrážkach zo mzdy ako je napádaná v tomto konaní aproboval.

- Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky a pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá a ani nevyžaduje.

- ak vnútroštátna úprava upravuje tento spôsob zabezpečenia, potom logicky nemôže ísť o neprijateľnú podmienku.

- tvrdenia žalobcu o tom, že predložená Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podmienkou poskytnutia úveru, nie sú žiadnym spôsobom zdôvodnené. 3. Na pojednávaní konanom dňa 10.11.2016 súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a zistil nasledujúce: Žalobca uviedol, že vie čítať. Na otázku súdu, či bežne podpisuje listiny bez ich prečítania, uviedol, že nie ale bol vo finančne ťažkej situácii a potreboval vyrovnať dlhy. Nemal teda záujem čítať to, čo podpisuje, pretože peniaze potreboval čím skôr. Ďalej uviedol, že zo strany obchodného zástupcu, ktorým bola Dohoda o zrážkach zo mzdy predložená, mu nebolo zakázané ju prečítať, avšak podľa jeho názoru mal byť o tom ešte osobitne poučený. Žalobca ďalej uviedol, že Zmluva o úvere vrátane Dohody o zrážkach zo mzdy bola podpísaná u neho doma.

4. Žalovaný vo vyjadrení došlom súdu dňa 10.11.2016 (č. l. 51-54) zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii. Zároveň poukázal na uznesenie KS v BB č. k. 4Co/236/2016-63, podľa ktorého: „Spotrebiteľ má síce nárok na osobitnú právnu ochranu, avšak ani táto nemôže nadobudnúť bezmedzný charakter až do takej miery, žeby úplne a bezvýhradne zbavovala spotrebiteľa jeho miery nevyhnutnej zodpovednosti za právne úkony, ktoré osobitne verifikoval svojím podpisom, a ku ktorým pristúpil a zasahoval tak do zmluvnej voľnosti účastníka zmluvného vzťahu.“ 4.1. Žalovaný ďalej poukázal na text Dohody o zrážkach zo mzdy a uviedol, že táto dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa aj podmienky určené zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. 4.2. K tvrdeniam žalobcu o nedostatkoch úverovej zmluvy uviedol, že úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom.

5. Súd ďalej vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi súdny spis a z týchto zistil nasledujúce: Dňa 18.07.2014 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom uzatvorená Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere. Pokiaľ ide o poskytnutú čiastku, táto mala výšku 1 500 €, splatnosť úveru a počet splátok boli uvedené číslom 36. Zároveň Zmluva obsahovala výšku mesačnej splátky, celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť, RPMN za úver, ročnú úrokovú sadzbu a priemernú RPMN za úver. Podľa článku 13. zmluvy, súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere sú aj zmluvné dojednania na zadnej strane tejto Žiadosti/Zmluvy.

5.1. Podľa bodu 2.2 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a jeden rovnopis Zmluvy o úvere. Podľa bodu 7.1 písm. g) súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere je aj príloha č. 7 - Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi obsahujúce všetky identifikačné údaje schváleného úveru.

6. Spolu so zmluvou o revolvingovom úvere bola uzatvorená aj Dohoda o poskytovaní služieb, podľa ktorej sa zákazník, teda žalobca zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu, pričom táto dohoda sa týka poskytnutia balíčka služieb v Dohode bližšie identifikovaných.

7. Súd ďalej vykonal dôkaz

- listinou „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere“ (č. l. 59, z ktorého vyplýva dátum splatnosti prvej splátky úveru 01.09.2014 a dátum splatnosti poslednej splátky úveru 01.08.2017.

- rozpisom platieb žalobcu, ktorý na prejednávanú úverovú zmluvu ku dňu 01.03.2016 zaplatil sumu 1 703,35 €.

- Dohodou o zrážkach zo mzdy uzavretou 18.07.2014, pričom táto bola ako prvým podpísaná žalobcom dňa 11.07.2014. Táto Dohoda o zrážkach zo mzdy sa nachádza na listine formátu A4, pričom jednotlivé jej časti sú graficky oddelené a zvýraznené. Hneď pod uvedením zmluvných strán je zväčšeným a zvýrazneným textom napísané: „Text Dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte!“ Podľa bodu 1 Dohody - dlžník si je vedomý, že uzavretie tejto Dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru (revolvingu). Spoločnosť vyhlasuje, že uzavretie tejto Dohody nevyžaduje ako podmienku uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru (revolvingu). Podľa bodu 2 Dohody o zrážkach zo mzdy - dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto Dohody tým, že ju nepodpíše. V bode 3 je znova zvýrazneným písmom uvedený nadpis „Poučenie o dôsledkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy“. Je tam teda uvedené, čo táto Dohoda znamená a aké z nej plynú práva a povinnosti pre jej účastníkov.

8. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah: Podľa § 551 ods.1 - Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. 8.1. Tvrdenia žalobcu zodpovedajú druhovo tvrdeniam iných spotrebiteľov zastupovaných rovnakým právnym zástupcom. Tieto tvrdenia žalobcu o tom, že si neprečítal podpisované listiny a že teda nevedel, že podpisuje dohodu o zrážkach zo mzdy, mu neprospievajú. Súd poukazuje na aktuálne rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/420/2014 uverejnené v periodiku Zo súdnej praxe č. 4/2016, v ktorom NS SR uviedol: „Na jeho obranu (spotrebiteľa - pozn. OS Prešov) spočívajúcu v tvrdení, že si neprečítal dokument, ktorý podpisoval, možno povedať len toľko, že stále platí stará rímska zásada „právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým“, ktorá vyžaduje, aby každý zachoval aspoň minimálnu mieru opatrnosti, ku ktorej určite patrí aj znalosť obsahu dokumentu šifrovaného vlastnou rukou; pokiaľ takto žalovaný nekonal a neprečítal si dokument, ktorý podpísal, musí znášať dôsledky svojho konania a túto okolnosť nemožno pričítať na ťarchu žalobcu.“ Žalobca sám uviedol, že zmluva a Dohoda o zrážkach zo mzdy boli podpisované u neho doma (teda bez tlaku a strachu z cudzieho prostredia) a že nemal záujem podpisované listiny čítať. Napriek uvedenému spolu s právnym zástupcom zastávajú absurdný názor, že uvedené by malo byť v neprospech žalovaného dodávateľa. Aprobovanie takého postupu by podľa súdu znamenalo rozvrat právneho prostredia a súd teda samozrejme uvedené tvrdenia nemohol vyhodnotiť v prospech žalobcu. 8.2. Na základe oboznámenia sa s Dohodou o zrážkach zo mzdy súd konštatuje, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že podpísanie dohody o zrážkach zo mzdy bolo nevyhnutné pre poskytnutie úveru. Tak ako už uviedol NS SR vo vyššie citovanom rozhodnutí, odvolávanie sa na vlastnú nezodpovednosť a podpisovanie predložených listín bez oboznámenia sa s nimi, nemôže žalobcovi prospievať a nemôže byť v neprospech žalovaného. 8.3. Zároveň vzhľadom na obsah textu dohody nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že nebol osobitne poučený o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Zákon neuvádza spôsob tohto poučenia. Nehovorí o tom, že spotrebiteľ musí byť osobitne ústne poučovaný dodávateľom (čo by v konečnom dôsledku bolo ťažko preukázateľné) ale umožňuje poučenie tak, že samotné poučenie je inkorporované

do dohody a predchádza jej podpisu. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal, že mu bola dohoda o zrážkach zo mzdy akýmkoľvek spôsobom vnútená.

8.4. Pokiaľ ide o určitosť dohody, tak z jej bodu IV. je zrejmé, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1 500 €. Pokiaľ ide o formuláciu pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečovanej touto dohodou, táto je tvorená úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi, ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov. 8.5. Súd má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je platná v časti týkajúcej sa zabezpečenia pohľadávky žalovaného tvorenej úverom. Pokiaľ ide o ostatné tam vymenované pohľadávky, ktoré mala dohoda zabezpečovať, ide o neplatnosť z dôvodu ich neurčitosti podľa § 37 Občianskeho zákonníka, avšak podľa súdu ide iba o neplatnosť čiastočnú podľa § 41 Občianskeho zákonníka - Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Uvedený záver robí súd analogicky vzhľadom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo/140/2006 týkajúce sa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorý uviedol, že: „ Nemožno súhlasiť ani s námietkou neplatnosti posudzovanej dohody o zrážkach zo mzdy pre jej neurčitosť, pretože výška mesačnej zrážky (špecifikovanej v dohode slovami dvetisíc tristotridsaťtri 2333 Kč) i výška dlhu (charakterizovaného ako pôžička vo výške 42 000 Kč s príslušenstvom) sú uvedené celkom jasne a určite. Ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní charakteru príslušenstva aplikoval odvolací súd správne, pričom je zrejmé, že odvolací súd považoval dohodu o zrážkach zo mzdy z dôvodu neurčitého vymedzenia príslušenstva za čiastočne neplatnú v tejto časti podľa § 41 Občianskeho zákonníka“. 8.6. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu v tom smere, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo povinnosť plniť a zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy, k tomu súd uvádza nasledujúce: Tento právny názor žalobcu vychádza z pripomienok Európskej komisie vo veci sp. zn. C-30/12, pričom ide iba o názor tohto orgánu, ktorý sa zatiaľ v rozhodovacej praxi SDEÚ neprejavil. Napriek tomu, že tieto pripomienky sú z 02.05.2012 a slovenský zákonodarca ich mal k dispozícii, nedošlo v samotnej úprave zrážok zo mzdy a jej uplatnenia uvedenej v § 551 k žiadnej zmene, z čoho vyplýva, že tam uvedenú úpravu považuje zákonodarca za zákonnú a súladnú aj s právom EÚ. Aj zmena zákona č. 250/2007 Z.z. zakotvená do § 5a ods. 1 písm. a) žiadnym spôsobom na pripomienky nereaguje. Naviac, či už úmyselne alebo z iného dôvodu žalobca a jeho právny zástupca prehliada rozsudok vo veci C-34/13, kde SDEÚ uviedol - „Ustanovenia smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“ 8.7. Je teda zrejmé, že SDEÚ pri inom zabezpečovacom inštitúte, a to záložnom práve uviedol, že jeho mimosúdny výkon je prípustný. Rovnako to podľa procesného súdu platí aj pri ďalšom zabezpečovacom inštitúte, a to dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá v § 551 nepredpokladá, že zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky na základe súdneho rozhodnutia, preto takúto povinnosť mimo zákon konštruovať iba na základe požiadavky žalobcu nemožno.

8.8. Pre rozhodnutie súdu teda neboli podstatné vyššie uvedené námietky žalobcu, ktorými typovo odôvodňoval spotrebiteľskú žalobu, ale to, či na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy a úverovej zmluvy možno zrážky zo mzdy (ďalej) vykonávať. Medzi úverovou zmluvou a zabezpečovacím inštitútom vo forme Dohody o zrážkach zo mzdy je vzájomná akcesorita. To znamená, že zánikom záväzku splnením zaniká aj zabezpečovací inštitút.

9. Podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.

(1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

10. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. 10.1. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať.

10.2. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 10.3. Na základe výzvy súdu zo dňa 24.11.2016 zaslal žalobca súdu listinu s názvom „Hodnotenie dlžníka a výpis z účtu“. Z výpisu z účtu vyplýva, že dňa 01.07.2014 mala byť na účet žalobcu pripísaná platba od spoločnosti Glasko vo výške 555,99 € bez konkretizácie čoho sa týkala. Čo sa týka hodnotenia dlžníka pod písm. a) sa nachádza analýza bonity s tým, že žiadne doklady preukazujúce údaje uvedené v analýze bonity zo strany žalobcu súdu predložené neboli. V spodnej časti pri texte poznámky - analýza sa nachádza pečiatka s názvom „bez potvrdenia o príjme“. 10.4. Podľa názoru súdu poskytnutie úveru spotrebiteľovi bez odborného skúmania jeho bonity (teda skúmania pravdivosti a reálnosti spotrebiteľom uvádzaných údajov) je hrubým porušením vyššie

uvedených povinností dodávateľa, vedúcim k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (napr. KS v PO sp. zn. 6Co/171/2016). 10.5. Vyššie uvedený záver znamená, že žalobca bol povinný žalovanému vrátiť iba poskytnutú sumu 1500 €, čo sa aj stalo. Ak by teda žalovaný podal žalobu o plnenie táto by zo strany súdu bola zamietnutá a tento záver sa musí presadiť aj v prejednávanej veci tak, že nemožno pripustiť, aby žalovaný, ktorý by neuspel v súdnom konaní o zaplatenie ním tvrdenej pohľadávky si túto pohľadávky vymôže prostredníctvom zrážok zo mzdy.

11. Pokiaľ ide o samotné vyjadrenie petitu vo forme zdržania sa konania, na ktoré by pri právne bezvadnom právnom stave mal žalovaný nepochybne právo (teda vykonávať prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu zrážky zo mzdy), súd uvádza, že zdržovací nárok má preventívnu povahu, pretože smeruje ako proti závadnému konaniu, ktoré rušiteľ už započal a dosiaľ v ňom pokračuje, tak aj proti konaniu, u ktorého vzhľadom k jeho sústavnosti hrozí, že v ňom bude pokračovať. Zdržovacím nárokom, ktorý vo všeobecnosti smeruje do budúcna, má byť zabránené nielen v pokračovaní protiprávneho stavu ale i v opakovaní protiprávneho konania, ktoré bolo jeho príčinou. 11.1. Keďže súd nie je viazaný doslovným znením petitu, tak pri zachovaní žalobcovej požiadavky bez zmeny jej obsahu, formuloval petit tak, že žalovanému sa ďalšie uplatňovanie Dohody o zrážkach zo mzdy (teda zotrvávanie na povinnosti zamestnávateľa zrážky vykonávať) zakazuje, keďže takýto výrok vystihuje žalobnú požiadavku žalobcu výstižnejšie. Na základe právoplatného rozsudku bude žalobca povinný vykonávanie zrážok prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu ukončiť, a teda bude mu povinný oznámiť, že ďalšie zrážky zo mzdy sa vykonávať nemajú. Pokiaľ by tak neurobil, bude zodpovedať za škodu tým spôsobenú. Na základe vyššie uvedeného má súd teda za to, že bolo dôvodné žalobe vyhovieť.

12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods.4 písm.v) Občianskeho zákonníka - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. Podľa § 298 C.s.p. (1) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. (2) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

13. Výrokom č. I. tohto rozsudku súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v Dohode o poskytovaní služieb, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.07.2014 nachádzajúca sa v bode 7.1. v znení:

„Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úroku za úver v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“ je pre svoju neplatnosť neprijateľná.

13.1. Na základe „Dohody“ mali byť žalobcovi poskytované služby: Informácia o zostávajúcich záväzkoch, Odklad splatnosti splátok, Informácia pred splatnosťou splátky, Informácia o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, Zmena zmluvy na podnet klienta, Prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu a Druhá upomienka zdarma. 13.2. Pri predmetnom zmluvnom dojednaní súd vidí jeho neprijateľnosť nie v samotnom predmete tohto dojednania a jeho cene, ale v okolnostiach aplikácie tohto ustanovenia. Je zrejmé, že táto zmluvná podmienka platí aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k požiadavke o vykonanie odkladu splátok úveru, k zmene zmluvy, k potrebe kópií dokumentov a pod. To znamená, že v konečnom dôsledku môže nastať situácia, že dlžník poskytne plnenie bez toho, aby obdŕžal za to protiplnenie. Súd považuje za samozrejmé, že v spoločnosti založenej na trhovej ekonomike je vyžadovanie plnenia bez reálneho poskytnutia protiplnenia minimálne rozporné s dobrými mravmi, pretože svojím spôsobom ide o poskytnutie daru zo strany dlžníka - spotrebiteľa, s ktorým tento nepočíta a nebyť úverovej zmluvy, takáto vec by ho určite ani nenapadla. Túto podmienku by súd aproboval v prípade, ak by platba za jednotlivé poskytnuté služby mala prebehnúť až potom, ako k samotnému odkladu splátok dôjde. V takomto prípade by bola naplnená premisa, že za plnenie spotrebiteľa, teda dlžníka, bolo reálne poskytnuté plnenie veriteľa, teda dodávateľa.

14. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods.2 C.s.p. - O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14.1. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.