Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/443/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, Ž., o zaplatenie 161,18 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 30.09.2015 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu nesplatenej časti úveru 161,18 eur, úrok 13,37 eur, nezaplatené úroky z omeškania 2,71 eur, spolu s úrokom 14,20 % ročne zo sumy 305,74 eur od 05.03.2012 do 01.10.20112, zo sumy 281,18 eur od 02.10.2012 do 02.06.2014, zo sumy 221,18 eur od 03.06.2014 do 25.06.2014, zo sumy 161,18 eur od 26.06.2014 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 305,74 eur od 05.03.2012 do 01.10.20112, zo sumy 281,18 eur od 02.10.2012 do 02.06.2014, zo sumy 221,18 eur od 03.06.2014 do 25.06.2014, zo sumy 161,18 eur od 26.06.2014 do zaplatenia a z nezaplatených úrokov vo výške 13,37 eur od 05.03.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 2.Svoj nárok skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 29.03.2007 úverovú zmluvu č. 02/540/07. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver v sume 2.821,48 eur a žalovaná sa úver zaviazala splácať v mesačných anuitných splátkach s dohodnutým úrokom, celý úver bola povinná splatiť do 29.03.2012. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila zmluvné povinnosti, a preto žalobca listom zo dňa 20.02.2012 vyzval žalovanú na predčasné splatenie úveru do 04.03.2012, no žalovaná dlh neuhradila. Ku dňu predčasného zosplatnenia dlžná suma predstavovala istinu vo výške 305,74 eur, úroky vo výške 13,37 eur, úroky z omeškania vo výške 2,71 eur, poplatky vo výške 109,96 eur (poplatky si žalobca v konaní neuplatňuje). Napriek výzve bola pohľadávka žalobcu voči žalovanej uhradená iba čiastočne dňa 01.10.2012 v sume 24,56 eur, dňa 02.06.2014 v sume 60,- eur, dňa 25.06.2014 v sume 60,- eur, o ktoré úhrady bola ponížená istina. 3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že dňa 29.03.2007 uzatvorila so žalobcom vteda ešte ako s Dexia bankou Slovensko, a.s. úverovú zmluvu, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver v sume 85.000,- Sk, ktorý splácala v splátkach vo výške 1.987,- eur mesačne. Vždy, keď so splátkou meškala, telefonicky ju upozornili. Keď však namiesto Dexie banky prišla Prima banka, nikto už ju viac nekontaktoval, a tak si myslela, že úver už má splatený. Dňa 11.11.2016 uhradila sumu 161,18 eur. 4. Súd nariadil pojednávanie na deň 15.12.2016, na ktoré sa dostavila žalovaná. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.12.2016 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a oznámil, že súhlasí, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Žalovaná uviedla, že istinu 161,18 eur už uhradila. Povedala, že nakoľko ju dlhodobo nikto neupovedomil o dlhu, mala za to, že nemá žiadne podlžnosti a o dlhu sa dozvedela až z doručenej žaloby. 6. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: 7.Súd mal preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 29.03.2017 uzatvorená Úverová zmluva č. 02/540/07, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 2.821,48 eur, pri dojednanej úrokovej sadzbe 14,20 % ročne, RPMN bola dojednaná na 18,10 %. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v 60 pravidelných anuitných mesačných splátkach vo výške 65,96 eur, vždy k 17. dňu kalendárneho mesiaca. Prvá splátka bola splatná v kalendárny mesiac nasledujúci po mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý.

8. Súdu boli predložené aj všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.01.2007 a od 01.03.2015, ktoré ďalej bližšie upravovali práva a povinnosti zmluvných strán.

9. Súdu bola predložená výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 20.02.2012, ktorou vyzval žalobca žalovanú na splatenie dlžnej čiastky zo zmluvy o úvere, pričom žalovaná bola vyzvaná na úhradu v lehote do 04.03.2012. Uvedenej písomnosti predchádzalo zaslanie poslednej upomienky zo dňa 27.12.2011, v ktorej žalobca súčasne žalovanú upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia v úveru v prípade, že neuhradí omeškané splátky.

10. V konaní nebolo sporné, že žalovanej žalobca poskytol úver vo výške 85.000,- Sk, teda 2.821,48 eur. Pričom súd mal ďalej preukázané, že žalovaná uhradila sumu 161,18 eur dňa 11.11.2016.

11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákona), Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

12. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona, Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

13. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona, (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

14. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona, (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

15. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami na základe úverovej zmluvy uzavretej dňa 29.03.2007, je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona. Z predloženej zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 29.03.2007 možno ustáliť, že strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.821,48 eur. Uvedenú sumu mala žalovaná splácať v 60 mesačných splátkach po 65,96 eur. Žalobca vyčíslil dlh ku dňu podania žaloby ako na sumu istiny vo výške 161,18 eur, kapitalizovaných úrokov 13,37 eur, úrokov z omeškania 2,71 eur. K predčasnému zosplatneniu úveru došlo listom zo dňa 20.02.2012 a to ku dňu 04.03.2012.

16. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

17. Súd v súlade s cit. ustanovením zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti skúmal, či záväzok odporcu vyplývajúci z uvedenej zmluvy o úvere je premlčaný, nakoľko v danom prípade ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. V predmetnej veci ide o spotrebiteľskú, typovú, zmluvu, a z tohto dôvodu súd skúmal existenciu prípadného premlčania pohľadávky uplatnenej z tejto zmluvy.

18. Podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/130/2011 zo dňa 06.03.2012: Odvolací súd uzavrel, že právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom uvedené je nevyhnutné spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať vždy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a nie podľa všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

19. Predmetná vec je o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou. Ide o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Je plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Zhrnúc uvedené, hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Inými slovami musí z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv celkom alebo z časti ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.z. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. 20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 21. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 22. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 23. V prejednávanej veci (ako vyplýva z predložených listinných dôkazov a tvrdení žalobcu), k predčasnej splatnosti úveru došlo dňa 04.03.2012, deň nasledujúci po tomto dni (05.03.2012) je dňom, kedy mohol

žalobca uplatniť právo na súde prvýkrát a od tohto dňa plynie 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva na súde. Pokiaľ teda žalobca podal žalobu na súde až dňa 30.09.2015, podal ho po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby počítanej vyššie uvedeným spôsobom, a preto súd musí konštatovať to, že nárok žalobcu je premlčaný v celom rozsahu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že nárok žalobcu je premlčaný v celom rozsahu, a to jednak celá istina a aj na ňu viažuce sa príslušenstvo titulom úrokov a úrokov z omeškania, a preto súdu neostávalo nič iné ako žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Súd okrem toho konštatuje, že istina bola žalovanou uhradená dňa 11.11.2016 ( č.l. 46), preto ani z tohto dôvodu nemohol byť žalobca v časti istiny úspešný. 24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu, preto má voči žalobcovi ako plne neúspešnej procesnej strane nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, teda v rozsahu 100%. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.