Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-242-2015.pdf
PDF · 128.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10C/242/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej B., o zaplatenie 375,67 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19. 3. 2015 domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 375,67 eur s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 280,64 eur od 3. 12. 2012 do zaplatenia a zo sumy 95,03 eur od 10. 7. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 1. 10. 2009 v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva 1“) a dňa 20. 2. 2009 v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva 2“) a že na základe týchto zmlúv žalobca pre žalovanú zriadil a viedol bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.. Žalobca tvrdil, že žalovaná porušila zmluvu 1 a preto žalobca v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami odstúpil od zmluvy 1 z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok, dňa 3. 12. 2012 zatvoril príslušný účet žalovanej a vyzval ju na zaplatenie dlžnej sumy. Ďalej tvrdil, že žalovaná porušila aj zmluvu 2 a preto žalobca v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami odstúpil aj od zmluvy 2 z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok, dňa 10. 7. 2014 zatvoril príslušný účet žalovanej a vyzval ju na zaplatenie dlžnej sumy. Podľa žalobcovho tvrdenia na poslednom výpise z účtu je nulový zostatok preto, lebo účet je možné zatvoriť, len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto pred zatvorením účtov vykonal žalobca interné účtovné transakcie, prevody, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Ide o transakciu, ktorá má spravidla popis „bezhotovostný prevod, vyrovnanie zostatku, zatvoreného účtu“ alebo „prevedenie dlhu klienta“, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu dlhu zo strany žalovanej. Poukazoval na to, že v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami v spojení s výveskou úrokových sadzieb istina pohľadávky - nepovolené prečerpanie účtu je úročená úrokom vo výške 28 % ročne. V žalobe žalobca uviedol, že záväzok žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje zo zmluvy 1 istina vo výške 280,64 eur a príslušný úrok účtovaný odo dňa prevodu na vnútorný pohľadávkový účet vo výške 181,63 eur a zo zmluvy 2 istina vo výške 95,03 eur a príslušný úrok účtovaný odo dňa prevodu na vnútorný pohľadávkový účet vo výške 17,69 eur.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu 1 a Zmluvu 2, Všeobecné obchodné podmienky, Oznámenia o odstúpení od zmlúv, výpisy z bankového systému, výpisy z účtu a úrokové sadzby produktov.
4. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po uvedenej zmene právnej úpravy žalovanú ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti zastúpenia a o jej procesných právach a povinnostiach.
5. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej spolu s prílohami bola do vlastných rúk doručená dňa 4. 10. 2016, písomne nevyjadrila.
6. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové tvrdenia strán neboli sporné (keďže žalovaná sa k veci vôbec nevyjadrila), pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16. 12. 2016, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 7. 12. 2016 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
8. Dňa 1. 10. 2009 uzavrel žalobca ako banka, v tom čase podnikajúca ešte pod obchodným menom Dexia banka Slovensko a.s. so žalovanou ako majiteľom účtu zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb ktorej obsahom podľa článku I zmluvy bola zmluva o zriadení osobného účtu, zmluva o vydaní a používaní platobnej karty a zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva, na základe ktorej žalobca zriadil žalovanej osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene EUR. V článku I bod 4 Zmluvy označenom ako Návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte je vyznačené, že bolo dojednané zriadenie služby povolené prečerpanie na osobnom účte. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s možnosťou zmluvných strán vypovedať zmluvu s účinnosťou dňom uplynutia najdlhšej výpovednej lehoty pre príslušný produkt/ službu podľa obchodných podmienok pre príslušný produkt/službu zriadený na základe zmluvy. Podľa článku VI. bod 4 spoločných ustanovení zmluvy za poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov banky v platnom znení a všetky takéto poplatky účtovať na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované v zmluve sa mali riadiť Obchodnými podmienkami špecifikovanými v jej článku VII bod 2 a 3 Záverečných ustanovení. Uvedené skutočnosti súd zistil z fotokópie písomného vyhotovenia predmetnej zmluvy.
9. Dňa 20. 2. 2009 uzavrel žalobca ako banka, v tom čase podnikajúca ešte pod obchodným menom Dexia banka Slovensko a.s. so žalovanou ako majiteľom účtu zmluvu o vkladovom účte, na základe ktorej žalobca zriadil žalovanej vkladový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. v mene EUR bez výpovednej lehoty. V článku 2 Zmluvy bolo uvedené, že banka úročí kreditný/debetný zostatok účtu aktuálnou úrokovou sadzbou s tým, že spôsob úročenia a určenia výšky aktuálnej úrokovej sadzby je podrobnejšie stanovený vo Všeobecných obchodných podmienkach a banka si vyhradzuje právo zmeny úrokovej sadzby. V článku 3 Zmluvy bolo uvedené, že za vykonávanie platobných operácií a ďalšie služby je banka oprávnená účtovať si poplatky v zmysle platného sadzobníka poplatkov banky.
10. Žalobca v žalobe tvrdil, že vzhľadom na porušenie uvedených zmlúv zo strany žalovanej v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami od uvedených zmlúv z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok odstúpil, zatvoril príslušné účty a žalovanú vyzval na zaplatenie dlžných súm, čo táto neurobila.
11. Z Listu žalobcu žalovanej zo dňa 23. 11. 2012 (čl. 10 spisu) bolo zistené, že žalobca ním oznámil žalovanej, že z dôvodu vykazovaného debetného zostatku na jej účte č. XXXXXXXXXX/XXXX odo dňa 18. 7. 2012 v aktuálnej výške 271,45 eur dňom doručenia tohto oznámenia žalovanej odstupuje od príslušnej zmluvy o uvedenom účte a že spolu so zánikom zmluvy o účte zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb, ktoré sa viažu výlučne k uvedenému účtu a ukončí sa ich poskytovanie. Žalobca žalovanú zároveň vyzval na úhradu debetného zostatku v lehote do troch dní od doručenia tohto oznámenia.
12. Z Listu žalobcu žalovanej zo dňa 25. 6. 2014 (čl. 11 spisu) bolo zistené, že žalobca ním oznámil žalovanej, že z dôvodu vykazovaného debetného zostatku na jej účte č. XXXXXXXXXX/XXXX odo dňa 1. 3. 2014 v aktuálnej výške 79,97 eur dňom doručenia tohto oznámenia žalovanej odstupuje od príslušnej zmluvy o uvedenom účte a že spolu so zánikom zmluvy o účte zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb, ktoré sa viažu výlučne k uvedenému účtu a ukončí sa ich poskytovanie. Žalobca žalovanú zároveň vyzval na úhradu debetného zostatku v lehote do 12 dní od doručenia tohto oznámenia. 13. Podľa predložených všeobecných obchodných podmienok žalobcu (ďalej len „VOP“) konkrétne ich časti, ktorá sa týka zmluvy o bežnom účte, jedným zo spôsobov zrušenia bežného účtu je aj odstúpenie upravené v bode 3.11.5 týchto všeobecných obchodných podmienok. V zmysle uvedeného bodu banka môže odstúpiť od zmluvy o bežnom účte aj v prípade, ak klient podstatne poruší zmluvné povinnosti alebo povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi. Odstúpenie musí byť odôvodnené. Zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu doručenia odstúpenia. Za podstatné porušenie zmluvných povinností sa považuje aj to, ak bežný účet je v nepovolenom prečerpaní a klient v lehote stanovenej bankou nepovolené prečerpanie nevyrovnal (písm. b/).
14. Doručovanie v spomínaných VOP je upravené v časti 19.8 a podľa tohto článku písomnosť banky adresovaná klientovi sa považuje za doručenú dňom jej prevzatia alebo odmietnutia jej prevzatia pokiaľ sa doručuje osobne alebo kuriérom alebo tretím dňom po jej odoslaní prostredníctvom poštového podniku.
15. Nebolo medzi stranami sporné, že žalobca od oboch zmlúv odstúpil (čo žalobca aj sám v žalobe výslovne tvrdil) a nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu o riadnom oznámení uvedenej skutočnosti žalovanej.
16. Žalobca k žalobe pripojil výpisy z účtov žalovanej. Z výpisu týkajúceho sa účtu žalovanej číslo XXXXXXXXXX za obdobie od 1. 12. 2012 do 3. 12. 2012 (čl. 13 spisu) súd zistil, že je tam uvedené, že ku dňu 30. 11. 2012 mal výpis z účtu žalovanej zostatok - 280,20 eur k čomu boli v mesiaci december 2012 pripočítané úroky vo výške -0,44 eur a dňa 3. 12. 2012 bolo uskutočnené vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu prevodom sumy 280,64 eur, čím nový zostatok na účte žalovanej je 0,00 eur. Z výpisu týkajúceho sa účtu žalovanej číslo XXXXXXXXXX za obdobie od 1. 1. 2013 do 10. 7. 2014 (čl. 22 spisu) súd zistil, že je tam uvedené, že ku dňu 31. 12. 2012 mal výpis z účtu žalovanej zostatok +0,03 eur, k čomu bolo pripočítaných 10 debetných položiek vo výške spolu -95,06 eur a dňa 10. 7. 2014 bol uskutočnený bezhotovostný prevod sumy 95,03 eur ako vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu, čím nový zostatok na účte žalovanej je 0,00 eur. Z uvedeného výpisu vyplýva, že zo strany žalovanej nedošlo k žiadnemu čerpaniu z účtu, ale že všetkých 10 debetných položiek predstavovali len poplatky a úrok. Konkrétne sa jednalo o poplatky za vedenie exekúcie 6 x 5,-eur, spolu 30,- eur; poplatky za upomienky 2 x 15,- eur, spolu 30,-eur; poplatok za výzvu - prečerpanie účtu, debet vo výške 30,- eur a úroky vo výške 5,06 eur. K uvedeným posledným výpisom, k ich obsahu a nulovým konečným zostatkom žalobca v žalobe poskytol vysvetlenie súdu, že nemá ísť o kreditnú položku, ktorá by bola vznikla úhradou tejto sumy žalovanou, ale ide o internú transakciu banky, ktorá súvisela s uzatvorením účtov ku dňu 3. 12. 2012 (účet číslo XXXXXXXXXX) resp. ku dňu 10. 7. 2014 (účet číslo XXXXXXXXXX).
17. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
18. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
19. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
20. Podľa § 716 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka zmluvou o vkladovom účte sa zaväzuje banka zriadiť tento účet pre jeho majiteľa v určitej mene a platiť z peňažných prostriedkov na účte úroky a majiteľ účtu sa zaväzuje vložiť na účet peňažné prostriedky a prenechať ich využitie banke. Ak nie je mena v zmluve určená, platí, že sa účet zriaďuje v eurách. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
21. I keď základná zákonná úprava oboch typov zmlúv, teda zmluvy o bežnom účte ako aj zmluvy o vkladovom účte je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, ktorý v § 261 oba zmluvné typy radí medzi tzv. absolútne obchody, nič to nemení na tom, že vzhľadom na povahu zmlúv a postavenie žalovanej ako spotrebiteľa jedná sa o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 1. 2008. Podľa citovaného ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
23. Najvyšší súd Slovenskej republiky už judikoval (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014), že toto ustanovenie (§ 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka), sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
24. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia tu posudzovaných zmlúv zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. V danom prípade pre posúdenie nárokov žalobcu je podľa názoru súdu rozhodujúca a určujúca tá skutočnosť, že žalobca odstúpil od zmlúv (v súlade s VOP) a to listami zo dňa 23. 11. 2012 (odstúpenie od zmluvy týkajúcej sa osobného účtu číslo 6624620002/5600) resp. zo dňa 25. 6. 2014 (odstúpenie od zmluvy týkajúcej sa vkladového účtu číslo 662467001/5600).
26. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
27. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
28. Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
29. Slovenské súdy už vo viacerých svojich rozhodnutiach judikovali, že všetky spotrebiteľské zmluvy vrátane tých, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka majú občianskoprávny charakter. Ak by z pôsobnosti § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sleduje vylúčenie dopadu nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti následku, ktorý dopadá
na spotrebiteľa podľa „tohto“ zákona, pričom je logické, že zákonodarca tým rozumel Občiansky zákonník. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva (teda aj odstúpenia od zmluvy) sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo, ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Napokon nejasnosti v tomto smere už odstránil zákon č. 102/2014 Z.z., ktorý doplnil § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o nasledovnú vetu: „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Keďže k tomuto ustanoveniu neexistuje prechodné ustanovenie, je potrebné ho aplikovať od účinnosti spomínaného zákona aj na skôr vzniknuté právne vzťahy. Tento právny záver ako už bolo uvedené výslovne potvrdil totiž aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21. 4. 2015.
30. Vychádzajúc z občianskoprávneho charakteru spotrebiteľskej zmluvy a skutočnosti, že úprava odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka je pre spotrebiteľa výhodnejšia ako úprava v Obchodnom zákonníku, ako aj s poukazom na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa preto na posúdenie odstúpenia od zmluvy a jeho následky aplikuje Občiansky zákonník. Je preto absolútne namieste a plne v súlade s princípom ochrany spotrebiteľa, ak sa na spotrebiteľské vzťahy aplikuje občianske pravo a nie podnikateľské právo. Je potrebné vychádzať aj z toho, že zmluvu a Všeobecné obchodné podmienky koncipoval len žalobca, ktorý sa navyše sám rozhodol pre odstúpenie od zmluvy aj keď mohol použiť iné právne inštitúty. Súd len pripomína žalobcovi, že k totožnému právnemu záveru o účinkoch odstúpenia od zmluvy o bežnom a vkladovom účte a to aj v sporoch týkajúcich sa toho istého žalobcu, teda Prima banky Slovensko a.s. dospel Krajský súd v Prešove v rozsudku 6Co 182/2013 zo dňa 10. 6. 2014, 5Co 85/2013 zo dňa 21. 8. 2014, alebo Krajský súd v Nitre v rozsudku 5Co 243/2013 zo dňa 5. 2. 2014. Uvedenou problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením I. US 402/2013 zo dňa 19. 6. 2013 odmietol ústavnú sťažnosť, pretože právne posúdenie odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka pri spotrebiteľskom úvere považoval za ústavne konformné.
31. Dôsledky konania žalobcu, ktoré sa v konečnom dôsledku premietli do zamietavého rozhodnutia súdu musí plne znášať žalobca, keďže on je ten, kto sa v predmetnej veci dobrovoľne rozhodol postupovať v zmysle ustanovení o odstúpení v ním naformulovanej zmluve, resp. Všeobecných obchodných podmienkach aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď). Ani zákonom všeobecne pripustená možnosť odchylného dojednania účinkov odstúpenia od zmluvy stranami tu nie je aplikovateľná a použiteľná. Dojednanie odchylných účinkov odstúpenia by tu totiž pre rozpor so zákonom bolo absolútne neplatné. Je pravdou, že ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je svojou povahou všeobecným ustanovením je dispozitívne. Jeho dispozitívnosť pokiaľ ide o účinky odstúpenia od zmluvy je však v spotrebiteľskom vzťahu limitovaná špeciálnym zákonným ustanovením platným pre spotrebiteľské zmluvy a to ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd je preto toho názoru, že odchylné účinky odstúpenia od zmluvy v spotrebiteľskom vzťahu platne dojednať nemožno vôbec, lebo ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú práva z nej aj napriek jej zrušeniu s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzuje nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi stranami nesmú byť nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách.
32. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a strany majú právo žiadať to, čo si vzájomne plnili. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Keďže odchylné dojednanie účinkov odstúpenia od zmluvy by tu bolo v neprospech spotrebiteľa, nemožno naň vôbec prihliadať. Odstúpením od zmluvy nastúpil medzi jej stranami právny režim bezdôvodného obohatenia a preto je potrebné aj dôvodnosť žaloby
žalobcu vrátane toho, či bola podaná včas, v premlčacej dobe posudzovať podľa občianskoprávnych zásad platných pre režim bezdôvodného obohatenia.
33. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa teda v dôsledku odstúpenia od zmluvy zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc) a tým zanikajú aj práva a povinností zo zmluvy. Iné zmluvné dojednanie by súd musel vyhodnotiť ako neplatné s poukazom na § 54 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedený právny záver prichádza následne do úvahy aplikácia § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak zmluva je neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Pri odstúpení od zmluvy si teda účastníci majú vrátiť len vykonané plnenia podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. V súdenej veci by preto žalobca úspešne mohol požadovať len vrátenie súm, ktoré poskytol žalovanej pri nepovolenom prečerpaní peňažných prostriedkov na účtoch bez akýchkoľvek vedľajších plnení ako sú poplatky či úroky. Nemôže totiž požadovať plnenie zo zmluvy, ktorá sa zrušila od začiatku v dôsledku jeho odstúpenia od zmluvy.
34. Vzhľadom na uvedené vo vzťahu k tu uplatneným nárokom žalobcu zo zmluvy o bežnom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX a zmluvy o vkladovom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX preto súd uvádza, že uplatnený nárok zo zmluvy o bežnom účte (žalobcom v žalobe označovanej ako zmluva 1) vo výške istiny 280,64 eur a požadovaného príslušenstva súd považuje za premlčaný v celom rozsahu, na čo súd musí v spotrebiteľských veciach prihliadať s účinnosťou od 1. 5. 2014 ex offo ako to vyplýva z § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (viď ďalšie časti odôvodnenia rozsudku). Preto v tejto časti žalobu musel zamietnuť bez ďalšieho. A čo sa týka uplatneného nároku zo zmluvy o vkladovom účte (žalobcom v žalobe označovanej ako zmluva 2) vo výške istiny 95,03 eur a požadovaného príslušenstva, tu súd musel žalobu rovnako zamietnuť, lebo žiadna žalovanej poskytnutá suma, ktorej vrátenia by sa žalobca od žalovanej v zmysle vzájomnej reštitučnej povinnosti pri odstúpení od zmluvy (§ 457 Občianskeho zákonníka) mohol domáhať neexistuje. Z výpisu z tohto účtu za obdobie od 1. 1. 2013 do 10. 7. 2014 (čl. 22 spisu) totiž jasne vyplýva, že dôvodom vývoja stavu účtu z hodnoty +0,03 eur do stavu účtu -95,03 eur bolo len účtovanie poplatkov a úrokov žalobcom (ktorých základ ani výšku žalobca nesúci dôkazné bremeno v spore dokonca ani nijako nepreukázal, no ani nezdôvodnil). Žalovanej reálne žiadne plnenie poskytnuté nebolo, preto nič z uvedených súm (95,03 eur) priznať žalobcovi nemožno (viď ďalšie časti odôvodnenia rozsudku.)
35. Súd teda žalobcovi právo na zaplatenie sumy vo výške 280,64 eur s príslušenstvom (zo zmluvy 1) nemohol priznať, nakoľko žalobca sa tohto svojho práva domáhal po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu prihliadať pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu na oslabenie nároku vrátane jeho premlčania vyplývajúcu mu z ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1. 5. 2014 bolo totiž v súdenej veci, rovnako ako v každej inej spotrebiteľskej veci prioritne potrebné zaoberať sa otázkou, či žalobca svoje tvrdené právo (alebo jeho časť) neuplatňuje po uplynutí premlčacej doby.
36. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 280,64 eur s príslušenstvom preto súd uvádza, že v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1. 5. 2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
37. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku (podporne pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014). Nemôže byť tiež pochybností o tom, že pri posúdení otázky premlčania práva žalobcu zo spotrebiteľského vzťahu so žalovanou je potrebné vychádzať z ustanovení o premlčaní v Občianskom zákonníku (viď už spomínané ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka a rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).
38. Ako už súd uviedol, nárok žalobcu je potrebné posúdiť podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka a premlčanie podľa § 107 Občianskeho zákonníka.
39. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
40. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
41. Podľa názoru súdu subjektívna premlčacia doba pre uplatnenie práva na zaplatenie sumy 280,64 eur s príslušenstvom zo zmluvy 1 začala plynúť v tomto prípade najneskôr od 4. 12. 2012, teda po nastúpení účinkov doručenia odstúpenia od zmluvy (listom žalobcu zo dňa 23. 11. 2012). Napokon aj sám žalobca v žalobe uplatnil úroky zo sumy 280,64 eur od 3. 12. 2012. Najneskôr dňom 3. 12. 2012 došlo k zrušeniu zmluvy ex tunc v dôsledku odstúpenia od zmluvy, takže od nasledujúceho dňa sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovanej. Dvojročná premlčacia doba pre súdne uplatnenie tohto práva žalobcu uplynula 4. 12. 2014 a keďže žaloba bola podaná (doručená súdu) až dňa 19. 3. 2015, tento nárok žalobcu je celý premlčaný.
42. V prejednávanom prípade má nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Vzhľadom na zákonný príkaz vyplývajúci z už citovaného ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa preto nemohol súd premlčané právo žalobcovi priznať a preto jeho žalobu v časti zaplatenia sumy 280,64 eur s príslušenstvom bez ďalšieho zamietol.
43. S poukazom na dôvod zamietnutia žaloby žalobcu v tejto časti (premlčanie jeho práva), opodstatnenosťou a oprávnenosťou uplatneného nároku vo veci samej nad rozsah potrebný pre ustálenie povahy uplatneného práva sa súd nezaoberal (viď tiež R 29/1983).
44. Čo sa týka druhého žalobou uplatneného nároku, t.j. nároku na zaplatenie sumy 95,03 eur s príslušenstvom (zo zmluvy o vkladovom účte žalobcom označovanej ako zmluva 2), z výpisu z tohto účtu žalovanej za obdobie od 1. 1. 2013 do 10. 7. 2014 (č.l. 22 spisu) vyplýva, že suma 95,03 eur predstavuje len poplatky za vedenie exekúcie 6 x 5,- eur, za upomienku - prečerpanie účtu 2 x 15,- eur, poplatok za výzvu - debet 30,- eur a úroky 5,06 eur. Zo súčtu týchto poplatkov vo výške 95,06 eur (všetky sú za rok 2014) bol odpočítaný zostatok z predchádzajúceho výpisu 0,03 eur.
45. Listom zo dňa 25. 6. 2014 žalobca odstúpil od zmluvy o vkladovom účte uzavretej so žalovanou z dôvodu vykazovaného debetného zostatku. Pri odstúpení od zmluvy si účastníci ako už bolo uvedené majú vrátiť len vykonané plnenia podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. Žalobca teda môže požadovať len vrátenie súm, ktoré poskytol žalovanej pri nepovolenom prečerpaní peňažných prostriedkov na účte bez akýchkoľvek vedľajších plnení ako sú poplatky či úroky. Nemôže totiž požadovať plnenie zo zmluvy, ktorá sa zrušila od začiatku v dôsledku jeho odstúpenia od zmluvy. Keďže žalovaná suma predstavuje len úroky a poplatky, s poukazom na vyššie uvedený právny záver súd žalobu aj v tejto časti zamietol.
46. Nakoľko žalobca nepreukázal, žeby za dobu trvania tejto Zmluvy poskytol žalovanej nejaké plnenie, zrušením Zmluvy od jej začiatku nemôže požadovať ani vrátenie žiadneho plnenia, vrátane úrokov. 47. Súd navyše uvádza, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C 90/2015 zo dňa 14. 9. 2015 bola zmluvná podmienka uvedená v bode 3.12 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu v časti „Pri zúčtovaní poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Po dobru nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“ vyhlásená z neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Rovnako v tomto rozsudku bolo určené, že zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku poplatkov - Prima banka Slovensko, a.s., na str. 3 v bode 4. Depozitné produkty - Ostatné poplatky a označená ako Upomienka pri nepovolenom prečerpaní účtu - 5,00 EUR, Výzva pri nepovolenom prečerpaní účtu - 15,00 EUR ako aj zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku poplatkov - Prima banka Slovensko, a.s., na str. 4 v bode 4. Depozitné produkty - Ostatné poplatky a označená ako Upomienka pri nepovolenom prečerpaní účtu - 15,00 EUR, Výzva pri nepovolenom prečerpaní účtu - 30,00 EUR je pre svoju neprijateľnosť neplatná (k dôsledkom uvedenej skutočnosti k ďalšiemu uplatňovaniu týchto nárokov pozri napr. § 53a Občianskeho zákonníka). Z uvedeného je zrejmé, že je neprijateľné, ak žalobca
požaduje zaplatenie debetu, ktorý vznikol na bežnom či vkladovom účte z dôvodu poplatkov (poplatok za upomienku, poplatok za výzvu, atď).
48. Samotný žalobca tým, že účtoval na ťarchu účtu žalovanej rôzne poplatky a úroky sám spôsobil to, že stav na účte žalovanej bol mínusový bez toho, aby vôbec na účte prebehli nejaké operácie. Z uvedeného je zrejmé, že nejde o stav zapríčinený konaním žalovanej a nešlo o výbery samotnej žalovanej. Toto konanie, postup žalobcu súd nepovažuje za konanie v súlade so zákonom ako aj dohodnutými zmluvnými podmienkami. Tieto žalovaná ani nepodpísala.
49. Navyše bez ohľadu na uvedené, čo sa týka žalobcom požadovaného úroku vo výške 28 % ročne, ten by žalobcovi nebolo možné priznať ani v prípade, žeby nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. Žalobca v žalobe tvrdil, že istina pohľadávky je úročená úrokom vo výške 28 % ročne v súlade s VOP a výveskou úrokových sadzieb. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že takéto dojednania týkajúce sa úrokovej sadzby sú v rozpore so zákonom, a preto v tejto časti je v zmysle § 39 Obč. zákonníka zmluva neplatná, preto žalobcovi ani keby nedošlo k odstúpeniu od zmluvy (od neplatného dojednania ani nemožno odstúpiť) by nebolo možné priznať uplatnený úrok. Súd v súvislosti so svojim názorom o neakceptovateľnosti oznamovania úrokovej sadzby na výveske banky analogicky poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 329/13, z ktorého cit “... nielenže suma úroku za úver nebola transparentne uvedená v úverovej zmluve, ale ani v Obchodných podmienkach k tejto zmluve, pričom na tomto mieste ústavný súd prisviedča tvrdeniu krajského súdu, že splnenie tejto obligatórnej náležitosti úverovej zmluvy nemožno nahradiť oznámením o úrokovej miere v obchodných priestoroch sťažovateľky“. 50. Súd len pre úplnosť dodáva, že aj zo zamietavých rozhodnutí iných súdov musí byť žalobcovi dobre známa argumentácia o následkoch odstúpenia od zmluvy na ním uplatňované nároky v zmysle § 48 a § 457 Občianskeho zákonníka, vrátane ex offo prihliadania na ich premlčanie, v tomto zmysle teda ani toto rozhodnutie nemôže byť preň prekvapivé (viď napr. rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9C/274/2015, rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn. 14C/446/2015, či 11C/391/2015 alebo 16C/121/15 alebo rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou 11C/44/2016).
51. Rozhodnutia všeobecných súdov nie sú v zmysle Ústavy SR všeobecne záväzné a dotýkajú sa len účastníkov konania, v ktorého rámci boli vydané, k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty ale neoddeliteľne patrí princíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1 ústavy), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (pozri napr. Ústavný súd Slovenskej republiky, Uznesenie z 22. 11. 2011, č. k. IV. ÚS 499/2011-25). Podobne aj ESĽP v rozsudku Beian proti Rumunsku konštatoval, že je v rozpore s princípom právnej istoty, ak súd v obdobných veciach rozhodne odlišne. Rastúci význam princípu právnej istoty v podobe konzistentného rozhodovania súdov v skutkovo a právne podobných veciach potvrdzuje koniec koncov aj nový Civilný sporový poriadok účinný od 1. 7. 2016, ktorý tento princíp povýšil na jeden zo svojich základných princípov s tým, že odklon je možný len v prípade výnimočných skutkových a právnych osobitostí prípadu kedy ho možno presvedčivo a dôkladne odôvodniť (viď článok 2 CSP). V prejednávanej veci súd nenašiel žiadne objektívne a presvedčivé argumenty pre odôvodnenie odchýlenia sa od záverov vyššie citovaných rozhodnutí súdov vo vzťahu k posúdeniu daných nárokov žalobcu nakoľko s týmito sa plne stotožňuje.
52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, preto žalobcovi ktorý podal návrh na priznanie mu náhrady trov konania ich náhradu priznať nemožno. Nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanej, ktorá vo veci mala plný úspech. Žalovaná však náhradu žiadnych trov konania neuplatnila, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovanej nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.