Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5P-17-2016.pdf
PDF · 86.15 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-5P/17/2016
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti D. U., A.. XX.X.XXXX Y. Y. U., A.. X.X.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, deti rodičov: matky D. M., H.. H., A.. XX.X.XXXX, W. L. X, O. a otca S.Y. U., A.. XX.X.XXXX, S. W. X. W., toho času L. X, O., na návrh matky o určenie výživného a o nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Otec S.Á. U., A.. XX.X.XXXX j e p o v i n n ý do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej prispievať na výživu maloletej D. U., A.. XX.X.XXXX sumou 50,- eur mesačne a na výživu maloletého Y. U., A.. X.X.XXXX sumou 50,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky D. M., A.. XX.X.XXXX, počnúc mesiacom december 2016.
II. Vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 14.11.2016 a doplneným dňa 23.11.2016 sa matka domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej D. sumou 150,- eur mesačne a maloletého Y. sumou 150,- eur mesačne a to počnúc mesiacom august 2016. Spolu s návrhom vo veci samej matka podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal otca prispievať na výživu každého z detí sumou 150,- eur mesačne.
2. Podaný návrh matka odôvodnila tvrdeniami, že maloleté deti pochádzajú zo vzťahu rodičov, ktorí spolu žili v spoločnej domácnosti od roku 2009 až do júla 2016. Od rozchodu otec vôbec neprispieva na výživu detí a týmto uvádza rodinu do ťažkej sociálnej situácie. Matka má okrem maloletej D. a maloletého Y. ešte dve staršie deti takmer 16-ročnú D. a 14-ročného X. pochádzajúce z manželstva, ktoré bolo v roku 2006 rozvedené. Matka pracuje ako zdravotná sestra v nemocnici v Poprade. Otec S. U.O., A.. XX.X.XXXX, W. P. X, X. W. pracuje ako živnostník v stavebníctve, väčšinou (aj toho času) v zahraničí - v Nemecku.
3. Na základe výzvy súdu matka dňa 23.11.2016 podala na súde písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že nedisponuje žiadnou pracovnou zmluvou preukazujúcou prácu otca v zahraničí, ale má k dispozícii aspoň výpisy z jej účtu v Slovenskej sporiteľni, na ktorý boli otcovi prevádzané niektoré čiastky finančných prostriedkov zarobených v zahraničí počas ich spoločného života. Tieto čiastky chodili na matkin účet kvôli otcovým exekučným konaniam a takisto dlhu v Sociálnej poisťovni. Istú časť peňazí dostával otec vo forme záloh ,,na ruku“, čo však samozrejmé papierovo matka dokázať nevie. Od júla 2016 otec pracoval už vo Švajčiarsku, kde si zriadil účet, kam toho času smeruje svoje platby zarobené v zahraničí. Matka priložila k vyjadreniu výpisy z účtu od mája 2015 do augusta 2016 (výplata z júna 2016).
4. Podľa výpisov z bankového účtu matky mal súd preukázané, že na jej účet boli pripísané v máji 2015 dve platby spolu vo výške 645,- eur od majiteľa nemeckého bankového účtu L. U. S. J.. P.. s poznámkou
Forreschnung 4/2015 a Rechnung 4/2015 (pozn. Rechnung = faktúra), v mesiaci jún 2015 od rovnakého platiteľa platba vo výške 980,- eur s poznámkou Rechnung 5/2015 a v júli 2015 od rovnakého platiteľa tri platby spolu vo výške 2.770,- eur s poznámkou Rechnung Jun/2015 a Rechnung Jul/2015. V auguste 2015 boli na účet matky pripísané dve platby spolu vo výške 3.309,- eur a v septembri 2015 rovnako dve platby spolu vo výške 704,50 eur od majiteľa nemeckého účtu M. L. N.. V októbri 2015 bola na účet matky pripísaná platba z Nemecka od U.-K. F. vo výške 42,30 eur. Dňa 11.11.2015 bola na účet matky pripísaná platba vo výške 1.240,- eur od spoločnosti H. P. X..H..E... Dňa 22.3.2016 bola na účet matky pripísaná platba vo výške 645,80 eur a dňa 26.4.2016 vo výške 870,- eur od S. X..H..E.. V máji 2016 boli na účet matky pripísané dve platby spolu vo výške 563,50 eur od F. W. s poznámkou Jankola faApril, v júni 2016 dve platby spolu vo výške 1.319,- eur od F. W. s poznámkou Jankola fa Maj zaloha a Jankola fa Maj doplatok a v auguste 2016 jedna platba vo výške 1.014,- eur s poznámkou Jankola fa Jun od F. W..
5. Výpismi z Registra obyvateľov Slovenskej republiky mal súd preukázané, že otec má vyživovaciu povinnosť len k maloletej D. a maloletému Y. a matka má vyživovaciu povinnosť k 4 maloletým deťom. Z rozhodovacej činnosti (spis tunajšieho súdu sp. zn. 3Pc/27/2016) je súdu známe, že matka so všetkými 4 maloletými deťmi žije sama v byte na ulici L. X Q. O.. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3Pc/27/2016 súd nariadil neodkladné opatrenie č. k. 3 Pc 27/2016-28 z 15.11.2016, ktorým maloleté deti D.B. Y. Y. zveril do osobnej starostlivosti matky a zakázal styk otca s deťmi. Predmetné neodkladné opatrenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 23.11.2016. Odvolanie voči nemu dosiaľ podané nebolo.
6. Lustráciou v Živnostenskom registri Slovenskej republiky si súd overil, že otec podniká ako živnostník v oblasti stavebných prác od 20.5.2010 a jeho živnostenská činnosť dosiaľ nebola pozastavená ani ukončená.
7. Na základe lustrácie v súdnom registri tunajšieho súdu súd mal preukázané, že voči otcovi sú vedené viaceré exekúcie.
8. Podľa výsledkov lustrácie v Sociálnej poisťovni matka je od 1.10.2008 zamestnaná v nemocnici v Poprade s hrubým mesačným príjmom cca 882,- eur a otec nevykonáva zárobkovú činnosť na území Slovenskej republiky.
9. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
13. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
14. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa § 330 prvej vety CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
17. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho nariadení, a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné bezodkladne zabrániť jej rozširovaniu.
18. Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa nariadi súd vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu resp. aj z listinných dôkazov k nemu pripojených.
19. Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o rodine“) je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
21. Z návrhu na začatie konania a z listinných dôkazov k nemu pripojených mal súd osvedčené, že starostlivosť o maloleté deti od augusta 2016 zabezpečuje matka sama, otec toho času žiadnym spôsobom neparticipuje na osobnej starostlivosti o maloleté deti. Matka hradí všetky výdavky maloletých detí sama, pričom má vyživovaciu povinnosť i k dvom ďalším maloletým deťom z jej predošlého vzťahu, ktoré žijú s ňou v domácnosti. Matka osvedčila, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy, že deti sú ohrozené na výžive. Matkin príjem (cca 882,- eur v hrubom) nestačí pokryť všetky základné potreby maloletých detí popri potrebách ďalších dvoch detí matky a aspoň najzákladnejších potrebách matky. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu, dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je matkou podaný dôvodne, keďže otec svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom neplní a to napriek tomu, že je ekonomicky činný v oblasti stavebných prác ako živnostník zapísaný v Živnostenskom registri Slovenskej republiky. Podľa tvrdení matky otec pracuje v zahraničí, avšak jeho príjem je mu vyplácaný toho času na účet, ktorý si zriadil v zahraničí. Matka osvedčila, že už počas doby, kedy viedla spoločnú domácnosť s otcom, otec pracoval v zahraničí a odmena za vykonanú prácu bola pripisovaná otcovi na jej účet, pretože proti otcovi sú vedené viaceré exekúcie na Slovensku, čo potvrdil aj výsledok lustrácie exekučných konaní v súdnom registri tunajšieho súdu a rovnako tieto tvrdenia matky boli podložené aj výpismi z jej bankového účtu, na ktorý v období od mája 2015 do augusta 2016 prichádzali platby mesačne v priemernej výške 1.200,- eur a to zväčša zo zahraničia s poznámkou ,,faktúra/ mesiac“ alebo ,,Jankola fa jún“ či ,,Jankola fa Maj zaloha“. Nakoľko mal súd osvedčené, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom neplní, súd mu neodkladným opatrením uložil povinnosť prispievať na výživu každého z detí výživným v nevyhnutnej miere v sume 50,- eur mesačne počnúc mesiacom december 2016, v ktorom súd nariadil toto neodkladné opatrenie. Pri určovaní výšky nevyhnutného výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletých detí vyplývajúce z ich veku,
zohľadnil osobnú starostlivosť matky o deti a vychádzal i z osvedčených zárobkov rodičov. Vo zvyšku súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko matkou požadovanú sumu 150,- eur mesačne pre každé dieťa považoval súd za nezodpovedajúcu a neprimeranú požiadavke ukladania vyživovacej povinnosti neodkladným opatrením len v nevyhnutnej miere.
22. Úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom vykonaná týmto neodkladným opatrením je len dočasná, nakoľko neodkladné opatrenie súd nariadil len do času vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej. Podrobné dokazovanie ohľadom majetkových, finančných a zárobkových možností a schopností oboch rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletých detí, bude predmetom rozsiahleho dokazovania v konaní o veci samej.
23. O trovách konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým toto konanie vo veci samej skončí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 357 písm. d) CSP) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) V zmysle § 332 ods. 1 CSP uznesenie je vykonateľné doručením.