Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-253-2016.pdf
PDF · 87.32 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/253/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: Y. U., bytom C. J. L. č. XXXX/XX, W., o zaplatenie 3586,88 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 30. marca 2015 č.k. 14C/459/2014-68, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 3586,88 eura od žalovaného z titulu nesplateného úveru, ktorý poskytol žalovanému právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe úverovej zmluvy vo výške 2655,51 eura. Za preukázaný mal skutkový stav, podľa ktorého žalovaný a Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavreli dňa 28. 03. 2008 zmluvu o splátkovom úvere č. 0212622776, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2655,51 eura, ktorý mal splácať mesačne, najneskôr do 20. 03. 2018, po 40,76 eura. Právny predchodca predmetnú pohľadávku, vyplývajúcu z tohto úveru, postúpil žalobcovi dňa 15. 12. 2011. Žalovaný úver nesplatil. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 2, písm. a/, písm. b/ zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, účinnom od 10. 04. 2006 do 31. 12. 2007 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 497, § 499 Obchodného zákonníka (zákon číslo 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 5b zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa), § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, ods. 2, § 101, § 111 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) § 120 ods. 1, § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“). Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z obsahu zákona o ochrane spotrebiteľa, a to z ustanovenia § 5b, účinného od 01. 06. 2014 a dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, keď za začiatok plynutia premlčacej lehoty považoval deň, kedy bol žalobca oprávnený zosplatniť celý dlh, a to najneskôr deň 21. 12. 2008, teda uplynutím troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej dňa 20. 09. 2008. Týmto dňom začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere v trvaní troch rokov, ktorá uplynula dňa 20. 12. 2011. Preto, keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa 15. 11. 2013, bolo to už po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli.
2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca namietajúc nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Súdu prvej inštancie vytkol nesprávnu aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby a na daný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchod.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obo 54/2007 zo dňa 17. 06. 2008, zo dňa 28. 04. 2011 sp.zn. 2MCDo 3/2011, rozhodnutia Krajského súdu v Banskej bystrici, Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Žiline. Ďalej namietal, že v danej veci premlčacia doba neuplynula, nakoľko žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru ku dňu 23. 01. 2012, od ktorého dňa začala plynúť premlčacia doba. Je toho názoru, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Nestotožnil sa s aplikáciou ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý nadobudol účinnosť až dňa 01. 05. 2014, pričom navrhovateľ si uplatnil nárok na súde dňa 12. 09. 2013, t.j. pred účinnosťou tohto ustanovenia. Žiada preto aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vyhovel žalobe žalobcu, resp. aby tento zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 3.Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
5.Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodných ustanovení, Civilný sporový poriadok platí aj na konania, ktoré boli začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, účinky úkonov zostávajú zachované. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobcu podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd však napadnutý rozsudok z procesného hľadiska posudzoval už podľa ustanovení Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
9.Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha od žalovaného zaplatenia sumy 3586,88 eura titulom nesplateného úveru. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol dôvodiac, že jeho nárok je podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa premlčaný, keď začiatok plynutia premlčacej lehoty odvodil od jeho možnosti vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po troch mesiacoch od uhradenia poslednej splátky. Žalovaný uhradil naposledy splátku úveru dňa 20. 09. 2008, od ktorého začala plynúť trojmesačná lehota na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere a uplynula dňa 20. 12. 2011. Žaloba bola na súde podaná až dňa 15. 11. 2013, teda po uplynutí tejto lehoty. Žalobca s predmetným právnym názorom súdu prvej inštancie nesúhlasil a podal odvolanie.
10. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, spisového materiálu, konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, dospel k záveru o neopodstatnenosti a nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie v tom smeere, že nárok žalobcu je podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, resp. podľa občianskeho, či obchodného zákonníka, premlčaný. Súd prvej inštancie síce vyhodnotil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľský právny vzťah, aplikoval aj správne ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, avšak nesprávne a nedostatočným spôsobom sa vysporiadal so zisteným skutkovým stavom.
Žalobca v podanom odvolaní namieta jednak nesprávnu aplikáciu Občianskeho zákonníka, ale aj nesprávne posúdenie začiatku plynutia premlčacej lehoty.
11.Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z ustanovenia § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
12.Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky bezdôvodného obohatenia, škody a podobne.
13.V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 01. 04. 2015 nadobudla účinnosť novela ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ku ktorému bola pripojená veta, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto novela bola prijatá zákonom č. 102/2014 Z. z. a v podstate reagovala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov pri použití noriem Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách. Tento záver odvolacieho súdu je v súlade so záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
14.Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01. 05. 2014 ukladá súdu prihliadnuť, aj bez návrhu, na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku.
15.V predmetnej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok žalobcu, vyplývajúci z uzavretej zmluvy o úvere medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, ktorá zmluva je nepochybne zmluvnou spotrebiteľskou. Preto ak súd prvej inštancie, uvedenú zmluvu takto posúdil, posúdil ju správne. V zmysle vyššie uvedeného záveru odvolacieho súdu, ktorý je zhodný so záverom Najvyššieho súdu SR, že na spotrebiteľské právne vzťahy je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, i premlčacia lehota sa posudzuje podľa ustanovení § 100 až § 114 Občianskeho zákonníka. Je potrebné mať na zreteli i ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré ukladá súdu prihliadnuť, aj bez návrhu, na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku.
16.Z obsahu spisu v danej veci jednoznačne vyplýva, že k uzavretiu zmluvného vzťahu medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu došlo dňa 28. 03. 2008 a to uzavretím Zmluvy o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 80 000,-- Sk (2655,51 eura), s 12,35% ročným úrokom, ktorý mal splatiť v 120 mesačných splátkach, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 20. 03. 2018. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil v súlade s obchodnými podmienkami žalobca ku dňu 23. 01. 2012. Ustanovenie bodu 7.6.1. časti B všeobecných úverových podmienok iba oprávňuje veriteľa, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v lehote, ktorú určí banka v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Z uvedeného vyplýva, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je oprávnením veriteľa (nie jeho povinnosťou, či právnou skutočnosťou, od ktorej je potrebné odvodzovať
vznik, zmenu a zánik právneho vzťahu), ktorú skutočnosť musí dlžníkovi písomne oznámiť. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil žalobca ku dňu 23. 01. 2012. Súd prvej inštancie napriek tejto okolnosti, za deň splatnosti úveru (ktorý nikto nevyhlásil), považoval deň, ktorý uplynul po uplynutí troch mesiacov odo dňa zaplatenia poslednej splátky úveru žalovaným, t.j. 21. 12. 2008. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akých právnych skutočností a vedomostí, súd prvého stupňa k tomuto záveru dospel. Na tento záver súd prvého stupňa nemal žiadne podklady a ani v právnej praxi sa takáto teória vôbec nevyskytuje a tento jeho postup nemá žiadnu oporu ani v ustanoveniach Občianskeho zákonníka o premlčaní nároku (§ 100 až § 114), ale ani v právnej teórii a praxi. V danej veci, keďže k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru zo strany veriteľa došlo ku dňu 23. 01. 2012, je potrebné plynutie premlčacej lehoty počítať odo dňa, kedy si veriteľ mohol prvý krát uplatniť svoj nárok na súde, t.j. nasledujúci deň po splatnosti tohto úveru. Ak potom žalobca dňa 15. 11. 2013 uplatnil svoj nárok na súde, uplatnil ho v rámci premlčacej lehoty, teda včas. V tejto súvislosti je potrebné tiež skúmať, či žalobca predmetné oznámenie, v ktorom oznamuje dlžníkovi, žalovanému, mimoriadnu splatnosť úveru, dlžníkovi skutočne aj doručil, či teda nastali účinky mimoriadnej splatnosti. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie skutočnosť, že v samotnej zmluve o úvere bola konečná splatnosť dohodnutá ku dňu 20. 03. 2018. Teda aj v prípade, ak by nebolo doručené oznámenie o mimoriadnej splatnosti dlžníkovi, nie je možné nárok žalobcu považovať za premlčaný, keďže doteraz neuplynula ani konečná splatnosť úveru. 17.Keďže súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, na ktorom založil svoje rozhodnutie (premlčanie nároku navrhovateľa), odvolací súd nemal inú možnosť, ako napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátiť na ďalšie konanie.
18.Súd prvej inštancie, keďže žalobu žalobcu zamietol z dôvodu premlčania jeho nároku, nezaoberal sa jednotlivými zmluvnými podmienkami, tieto nepodrobil prieskumnej činnosti a nevyhodnotil, či predmetná úverová zmluva, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok, neobsahuje zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl, Občianskeho zákonníka, ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, či zákona o ochrane spotrebiteľa. S poukazom na záver odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, spočívajúci v tom, že nárok žalobcu premlčaný nie je, nakoľko bol uplatnený v rámci plynutia premlčacej lehoty, podrobí dôkladnému preskúmaniu predmetnú zmluvu o úvere, posúdi ju tak z hľadiska vyššie uvedených spotrebiteľských zákonov a vo veci opätovne rozhodne. Rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP riadne odôvodní, pričom toto rozhodnutie musí obsahovať nielen všetky náležitosti uvedené v tomto ustanovení, ale aj musí v ňom uviesť tak skutkové zistenia, ako aj ich právne posúdenie, pričom sa neobmedzí iba na citáciu zákonných ustanovení, ale tieto bude na zistený skutkový stav aj aplikovať a uvedie tiež svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. Zároveň sa vyporiada i so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní a tiež rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).