Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/389/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, práv. zast. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému: B.Y. W., K.. XX.XX.XXXX, O. K. W., P. XX/XX, o zaplatenie 104,66 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 58,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 58,- Eur od 07.12.2012 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 12 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 104,66 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z uvedenej dlžnej sumy od 07. 12. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 16.03.2012 zmluvu o pôžičke evidovanú pod č. 20188264. Na základe uvedenej zmluvy poskytol žalovanému sumu pôžičky 152,- Eur na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Túto pôžičku mal žalovaný splácať v 12 mesačných splátkach, vo výške po 10,- Eur. Do podania žaloby uhradil žalovaný na úver sumu 62,- Eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, preto bol vyzvaný listom zo dňa 28.11.2012 k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Celkový dlh žalovaného predstavoval ku dňu podania žaloby sumu 104,66 Eur. Žalobca si uplatňoval aj zákonné úroky z omeškania.

3. Žalovaný žalobu prevzal spolu s pripojenými listinami, k žalobe nevyjadril, nenavrhol doplnenie dokazovania.

4. V priebehu konania pôvodný žalobca, spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., podal na tunajší súd návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu. Namiesto pôvodného žalobcu, mala na základe návrhu vstúpiť do konania spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154. Súčasne bol pripojený aj súhlas so vstupom do konania uvedenej spoločnosti.

5. Tunajší súd uznesením č. k. 12C/389/2015-32 zo dňa 15.12.2016 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu v zmysle návrhu pôvodného žalobcu, v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.09.2016, s pripojenou identifikáciou postúpenej pohľadávky.

6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, v súlade s ust. § 177 ods. 2 písm. a/ CSP, podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

7. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

9. Zo zmluvy o pôžičke č. 3530308816 vyplynulo, že dňa 16.03.2012 bola uzavretá medzi poskytovateľom - Consumer Finance Holding, a. s. a žalovaným, a to na predmet financovania, tovar: Telefón Huawei U 8850 black. Kúpna cena tovaru bola vo výške 152,- Eur, celková suma pôžičky 120,- Eur, vyplatená akontácia v sume 32,- Eur, splátka predstavovala výšku 10,- Eur, počet splátok 12. Poskytnutá pôžička predstavovala sumu 120,- Eur, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vyjadrená - 0 %, priemerná hodnota RPMN 41,82 %. Termín konečnej splatnosti: 03/2013. Druhá strana Zmluvy o pôžičke obsahovala údaje o sprostredkovateľovi: Telefónica Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, ktorý prehlásil, že je spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. splnomocnený na uzatvorenie tejto Zmluvy.

10. K Zmluve boli pripojené ťažko čitateľné, pre minimalizované písmo, Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), kde z čl. 6 bodu 6.1 vyplynulo, že klient bol povinný riadne splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom. Kalendár mal tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Z bodu 6.3. uvedeného článku vyplývalo, že v splátkach je zahrnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie.

11. Predžalobnou upomienkou zo dňa 28.11.2012 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie celkovej sumy 94,- Eur, do troch dní od doručenia upomienky. Súčasne bol vyzvaný na okamžitú úhradu splátok jednorazovo. Doručenie v prípade žalovaného bolo vykázané dňom 03. 12. 2012.

12. Z prehľadu splátok a úhrad na meno žalovaného, evidenčné číslo/VS: 20188264 za obdobie od 16.03.2012 do 05. 10. 2015, vyplynulo, že žalovaný zaplatil celkovo na pôžičku sumu 62,- Eur.

13. Podľa ust. § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 14. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľským úverom nie sú: a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv uvedených v písmenách a) až d), f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,

g) nájom podľa Občianskeho zákonníka, 2) ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby, h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14 nie je ustanovené inak, i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov, j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka verejne, k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom, l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, m) úver podľa osobitného predpisu, 3) n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu, o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec, p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov 4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu, q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou splátok.

15. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

16. Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

17. Zmluvu o pôžičke je potrebné odlišovať od zmluvy o úvere. Zmluva o úvere sa spravuje ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka za predpokladu, že sa nejedná o zmluvu spotrebiteľskú. V zmysle ust. 1 ods. 3 písm. i/ Zákona č. 129/2010 Z.z. úver bez úroku a bez ďalších poplatkov nie je spotrebiteľským úverom a z toho dôvodu je predmetná zmluva zmluvou o pôžičke a spravuje sa Občianskym zákonníkom. Rozdiel medzi zmluvou o pôžičke a úverovou zmluvou spočíva okrem iného i v tom, že zmluva o úvere je odplatnou zmluvou, čo je vyjadrené v zákone záväzkom dlžníka platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov. Bezúročná zmluva o úvere neexistuje. Zmluva o pôžičke nie je obligatórne odplatnou zmluvou. Zmluva o pôžičke sa stáva odplatnou iba ak sa tak strany na odplate dohodli. Pri zmluve o pôžičke je odplatou úrok.

18. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o pôžičke č. 3530308816 dňa 16.03.2012. Súd v zmysle Zákona o spotrebiteľskom úvere skúmal, či uvedenú zmluvu možno posudzovať v zmysle Zákona o spotrebiteľskom úvere. Dospel k záveru, že danú Zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale za Zmluvu o pôžičke upravenú vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pretože v Zmluve nebol dohodnutý žiaden úrok, ani poplatky. Dohodnuté boli len splátky na zaplatenie poskytnutej pôžičky vo výške 120,- Eur, po odpočítaní zaplatenej akontácie v sume 32,- Eur, nakoľko cena mobilného telefónu, na ktorý bola pôžička poskytnutá, predstavovala sumu 152,- Eur. Žalovaný zaplatil na poskytnutú pôžičku sumu 62,- Eur, nezaplatená ostala suma 58,- Eur. Uvedenú sumu bol žalovaný povinný zaplatiť, nakoľko v Zmluve neboli dohodnuté žiadne úroky, ani poplatky, pričom aj v Zmluve o pôžičke možno úroky dohodnúť. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 104,66 Eur, nie je však zrejmé z akých dôvodov si uplatňoval sumu presahujúcu rozdiel medzi poskytnutou pôžičkou a zaplatenou sumou, pretože žiadne ďalšie dojednania zo Zmluvy nevyplynuli. Zmluva o pôžičke síce odkazovala na Podmienky k zmluve o pôžičke a Všeobecné obchodné podmienky, avšak tieto podmienky neboli implementované priamo do Zmluvy. Zo zmluvy vyplynula len povinnosť žalovaného vrátiť požičaných 120,- Eur v 12 mesačných splátkach po 10,- Eur. Napríklad v zmysle čl. 6 bod. 6.3 VOP, mal byť v splátkach zahrnutý aj anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. Aj samotná úprava výšky RPMN, vyjadrená v Zmluve vo výške 0 % nasvedčuje tomu, že nebol dohodnutý žiaden úrok ani poplatky. Ani z predžalobnej upomienky nebolo možno vyvodiť dôvodnosť výšky uplatnenej sumy, pretože sa odlišovala od sumy uplatnenej v konaní,

bola nižšia (94,- Eur). Súd teda priznal žalobcovi len istinu v sume 58,- Eur, predstavujúcu rozdiel medzi poskytnutou pôžičkou a zaplatenou sumou žalovaným, nakoľko žalobca nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal ním uplatnenú výšku nároku.

19. Od úrokov dohodnutých podľa § 658 ods. 1 treba odlišovať úroky z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ. Pri omeškaní dlžníka s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo na úroky z omeškania.

20. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 21. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Žalovaný sa dostal do omeškania. V danom prípade si žalobca uplatnil úroky od 07. 12. 2012, čo zodpovedá lehote určenej v predžalobnej upomienke. K uvedenému dňu výška úroku z omeškania bola priznaná podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu omeškania uplatneného žalobcom, predstavoval úrok z omeškania výšku 8,75 % (8 % + 0,75 % základnej sadzby Európskej centrálnej banky Slovenska. 23. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia žalovanej sumy vo výške 58,- Eur s priznaným úrokom z omeškania z uvedenej dlžnej sumy. V tejto časti súd žalobe vyhovel a vo zvyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. 24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ), v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Žalobca mal úspech v konaní vo výške 56 % a žalovaný vo výške 44 %, tzn., že konečný úspech v konaní mal žalobca v rozsahu 12 %. V rozsahu úspechu, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP. Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.