Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-400-2012.pdf
PDF · 85.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-7C/400/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: Slovenský zväzu záhradkárov, so sídlom Bratislava, Havlíčkova 34, Základná organizácia 15-97 Nové Mesto nad Váhom Podháj, so sídlom Považská 10, Nové Mesto nad Váhom, IČO 00178152 0534, právne zastúpený JUDr. Máriou Cagalovou, advokátkou so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Poľovnícka 2040/10 proti žalovaným: 1/ F.. L. Č., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky a 2/ S. Č., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom Z. Č.. XX, J. S. J. I., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., IČO 47251913, so sídlom Trenčín, Legionárska 6434/2, o zaplatenie ročných príspevkov 100,- Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ majú právo spoločne a nerozdielne na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným na tunajší súd dňa 25.06.2012 v spojení so zmenou petitu dňa 27.10.2014 domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 100,- Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 5% zo sumy 20,-Eur za každý mesiac omeškania odo dňa 01.06.2010 do dňa zaplatenia, zo sumy 30,-Eur za každý mesiac omeškania odo dňa 01.06.2011 do dňa zaplatenia a zo sumy 30,-Eur za každý mesiac omeškania odo dňa 01.06.2012 do dňa zaplatenia a náhrady trov konania. V dôvodoch žaloby uviedol, že žalovaný je členom žalobcu a jeho povinnosti sú uvedené v Osadovom poriadku Záhradkovej osady K. v J. S. J. I. (ďalej len „Osadový poriadok“). Osadový poriadok bol prijatý na členskej schôdzi záhradkovej osady dňa 17.05.2002 č. 1/2002. Podľa čl. 5 ods. 9 Osadového poriadku je každý člen povinný do 31. mája príslušného kalendárneho roka zaplatiť žalobcovi príspevok na prevádzkové náklady záhradkovej osady. Ročný príspevok na príslušný rok sa stanovuje členskou schôdzou. Žalovaný mal do 31.05.2010 zaplatiť podľa zápisnice z členskej schôdze konanej dňa 26.03.2010 ročný príspevok vo výške 20,-Eur a neodpracoval brigádu dňa 17.04.2010 a 16.05.2010 v hodnote 10,-Eur, do 31.05.2011 zaplatiť podľa zápisnice z členskej schôdze konanej dňa 25.03.2011 ročný príspevok vo výške 30,-Eur a neodpracoval brigádu dňa 14.05.2011 v hodnote 5,-Eur a do 31.05.2012 zaplatiť podľa zápisnice z členskej schôdze konanej dňa 29.03.2012 ročný príspevok vo výške 30,-Eur a neodpracoval brigádu dňa 14.04.2010 v hodnote 5,-Eur. Žalobca si v súlade s čl. 5 ods. 9 Osadového poriadku voči žalovanému ako uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 5% z dlžnej sumy za každý mesiac omeškania a v súlade s čl. 5 ods. 8 Osadového poriadku platbu za neodpracované brigády, pretože každý člen je povinný sa zúčastňovať brigád. Ďalej uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ sú členmi združenia vlastníkov pôdy v záhradkovej osade K. J. S. J. I. a tiež ako členovia tejto záhradkovej osady aj od základnej organizácie SZZ odkúpili na základe kúpnej zmluvy z 15.08.2000 záhradu, parc.č. XXXX/XX o výmere 429 m2, a preto je i pre nich záväzný Osadový poriadok. Na základe
týchto ustanovení je nárok žalobcu oprávnený, keďže žalovaní si do roku 2008 plnili svoje povinnosti a následne si ich neplnili.
2. Žalovaní vyjadrili nesúhlas s podaným žalobným návrhom. Uviedli, že v roku 2004 všetci členovia vystúpili a v roku 2007 opätovne vstupovalo 15 členov. Od roku 2010 je vypracovaný nový osadový poriadok, ktorý mal nahrádzať pôvodný. Poukázali na to, že nemôže osadový poriadok zo dňa 29.04.2010 určovať nečlenom, aby rešpektovali stanovy SZZ. Žalovaný 1/ namietol skutočnosť, že v roku 2002 alebo 2003 vystúpila cela L. K. zo Slovenského zväzu záhradkárov. Vystúpenie bolo odhlasované na členskej schôdze a žalovaný 1/ opätovne nevstúpil, a preto nemôže byť viazaný k plneniu povinností ako člen. Žalovaná 2/ uviedla, že nie je a nikdy nebola členkou Slovenského zväzu záhradkárov, a preto nemôže byť považovaná za osobu povinnú vykonávať akúkoľvek činnosť a platiť členské príspevky.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedka P. Š., oboznámením žaloby spolu s písomnými vyjadreniami strán, Potvrdenia Štatistického úradu, Osadových poriadkov zo dňa 17.05.2010, 26.03.2010 a 29.04.2010, Prezenčnej listiny zo dňa 29.03.2012, Zápisnice zo dňa 25.03.2011 a zo dňa 26.03.2010, Výpisu Štatistického úradu, Výpisu z LV č. XXXX a č. XXXX, Potvrdenia Slovenského zväzu záhradkárov, Zápisnice zo schôdze zo dňa 12.10.2013, Rozpisu peňažného plnenia žalovaných, Faktúry, Rozpisu peňažného plnenia žalovaných, Zmluvy o prenájme pozemkových plôch, Príjmových dokladov a výpisov z bánk, Kúpnej zmluvy, Faktúry, Dohoda o zaplatení úhrady, Upresnenie počtu členov, Zápisnice zo dňa 16.04.2004, zo dňa 07.04.2005, zo dňa 04.05.2006, zo dňa 12.04.2007, zo dňa 11.04.2008, zo dňa 29.04.2009, zo dňa 26.03.2010, zo dňa 16.08.2014, zo dňa 25.03.2011 a zo dňa 27.05.2015, Oznámenie Slovenského zväzu, Zoznam zúčastnených na brigáde. Zastupovania organizačných zložiek, Návrhu na vyradenie dokladov, pozvánky, Výpisu zo Štatistického úradu a zistil tento skutkový stav veci:
4. Z osadového poriadku dňa 17.05.2002 vyplýva, že záhradková osada vytvára organizačne i hospodársky kompaktný spoločne oplotený celok, má spoločné prístupové cesty a spoločný vodovod. Osadový poriadok sa vzťahuje na vlastníkov pôdy a záhradkových chatiek a je záväzný pre každého člena aj nečlena v osade a jeho nedodržanie sa považuje za porušenie povinnosti člena. Osadový poriadok bol prijatý členskou schôdzou záhradkovej osady dňa 17.05.2002. Žalovaní nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov parcelu č. XXXX/XX o výmere 429m2 zapísanú na LV č.XXXX pre k.ú. J. S. J. I. a spoluvlastnícky podiel k parcele č. XXXX/XX - prístupová cesta zapísaná na LV č.XXXX pre k.ú. J. S. J. I. na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so Slovenským zväzom záhradkárov, ako predávajúcim. V roku 2003 došlo k zrušeniu členstva v SZZ a na mimoriadnej členskej schôdzi konanej dňa 07.11.2007 sa do SZZ záhradkárov prihlásilo 15 členov (vyplýva zo zápisnice a prezenčnej listiny), žalovaný 1/ sa však neprihlásil. Z výpovede svedka P. Š. vyplynulo, že po vystúpení žalovaného 1/ bol vypracovaný osobitný poriadok, ktorý mu ukladal povinnosti, pričom žalovaný 1/ tento osadový poriadok neprijal, nemá od neho podpis. Žalovaný 1/ žiadal o jeho doručenie. Osadový poriadok pre nečlenov bol schválený na členskej schôdze dňa 26.03.2010. Z bodu 3 osadového poriadku zo dňa 29.04.2010 ako aj 26.03.2010 vyplýva povinnosť zaplatiť účelové poplatky v termíne do 30.júna bežného roka.
5. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. združovaní občanov nikto nesmie byť nútený k združovaniu, k členstvu v združeniach ani k účasti na ich činnosti.
6. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
7. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka zväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
8. Podľa § 489a ods. 1 Občianskeho zákonníka vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.
9. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
10. Záväzkový právny vzťah (záväzok, obligácia) je právny vzťah, z ktorého jedna strana (dlžník) je povinná druhej strane (veriteľovi) z daného dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť, a táto je oprávnená to požadovať. Z hľadiska dlžníka sa povinnosť plniť nazýva dlhom, záväzkom, povinnosťou a z hľadiska veriteľa právo vyžadovať plnenie sa nazýva pohľadávkou, právom. Záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty. Jeden z nich je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti. Pritom však subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo. V záväzkovom právnom vzťahu musí mať každý z jeho subjektov iné postavenie, spravidla opačné, t.j. jeden z nich je veriteľom druhého a druhý je dlžníkom prvého. Záväzkový právny vzťah musí mať teda nielen dva subjekty, ale súčasne aj dve strany. V záväzkovom právnom vzťahu sú subjekty práv a povinností individuálne určité. Oprávneniu individuálne určitého veriteľa zodpovedá povinnosť individuálne určitého dlžníka.
11. Z vykovaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil záver, že žaloba nebola podaná dôvodne, pretože žalobca nepreukázal, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ ako strany sporu sú nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), teda majú pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Avšak v konaní žalobca nepreukázal, že žalovaní sú povinní platiť účelové poplatky za záhradku. Žalovaní ako nečlenovia SZZ K. J. S. J. I. mali byť viazaní Osadovým poriadkom zo dňa 26.03.2010, ktorý im ako vyplynulo z výpovede svedka nebol doručený a súčasne žalobca nepreukázal, že by žalovaní pristúpili k záväzku platiť, či už členské alebo účelové poplatky alebo sa dobrovoľne zaviazali platiť poplatky SZZ. Súd nemal za dokázané, že žalovaní sú nositeľmi hmotnej povinnosti, a preto žalobu so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných zamietol.
12. Čo sa týka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné uviesť, že zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti, vznikla veriteľovi škoda. Zmluvnou pokutou možno vylúčiť spory o náhradu škody, ktoré by inak mohli vzniknúť. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Nie je rozhodujúce, ako zmluvné strany označia svoju dohodu, prípadne, či použijú priamo termín „zmluvná pokuta", ale rozhodujúci je obsah ich dohody. Dohodou o zmluvnej pokute možno zaistiť splnenie určitej zmluvnej povinnosti, vyplývajúce z akejkoľvek zmluvy, dokonca aj zo zmluvy inominátnej, pravda, pokiaľ to jej charakter pripúšťa. Dohoda o zmluvnej pokute, ako zaisťovací prostriedok, je závislá na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou zabezpečený. Nakoľko medzi stranami nebola preukázaná existencia hlavného záväzku a ani dojednanie podmienok záväzku medzi stranami, súd žalobu i v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol.
13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom konaní súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto súd priznal žalovanému 1/ a žalovanej 2/ spoločne a nerozdielne ako úspešnej strane sporu právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.