Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cb-77-2014.pdf
PDF · 137.21 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/77/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, proti žalovanému: Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o., so sídlom Košická 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 407 470, právne zastúpenému: JUDr. Michal Krnáč, advokát, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 196.152,07 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 196.152,07 EUR spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 22.461,10 EUR od 3.4.2013 do 30.12.2013, s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 15.250,12 EUR od 1.5.2013 do zaplatenia, s 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 26.638,18 EUR od 2.6.2013 do zaplatenia, s 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 29.717,71 EUR od 30.6.2013 do zaplatenia, s 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 24.037,97 EUR od 4.8.2013 do zaplatenia, s 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 25.435,76 EUR od 1.9.2013 do zaplatenia, s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 24.579,14 EUR od 8.1.2015 do zaplatenia, s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 24.738,62 EUR od 6.2.2015 do zaplatenia, s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 25.754,57 EUR od 13.11.2014 do zaplatenia, toto všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Samostatne podanou žalobou zo dňa 17.12.2013, doručenou súdu 19.12.2013 v znení upresnenia tejto žaloby v časti vymedzenia sumy žalovanej istiny a v znení čiastočného späťvzatia v časti uplatneného úroku z omeškania, pokiaľ ide o uplatnenú percentuálnu sadzbu úroku z omeškania podaním z 31.1.2014, doručeným súdu 4.2.2014 učinením pred vydaním platobného rozkazu v tejto veci žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 152.157,98 EUR spolu s príslušenstvom z titulu 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 23.190,70 EUR od 26.3.2013 do zaplatenia, s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 23.137,66 EUR od 26.4.2013 do zaplatenia, s 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 26.638,18 EUR od 28.5.2013 do zaplatenia, s 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 29.717,71 EUR od 27.6.2013 do zaplatenia, s 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 24.037,97 EUR od 31.7.2013 do zaplatenia a s 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 25.435,76 EUR od 29.8.2013 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Na odôvodnenie žalovanej peňažnej pohľadávky v rámci vymedzenia skutkových tvrdení uvádzaných pri procesnom útoku poukázal na Dohodu o úprave vzájomných práv a povinností týkajúcu sa Zmluvy o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk zo dňa 6.6.2003 v znení Dodatku č. 1 z 24.11.2003, Dodatku č. 2 zo dňa 3.5.2006 a Dodatku č. 3 zo dňa 11.9.2006 uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným. V zmysle článku 1 ods. 4 označenej Dohody sa žalovaný
zaviazal žalobcovi hradiť mesačné nájomné vo výške 60 % z ceny za parkovanie bez DPH vybrané žalovaným za príslušný kalendárny mesiac, a to na základe faktúry vystavenej žalobcom. Na základe tohto dojednania vystavil žalobca za obdobie mesiacov február, marec, apríl, máj, jún a júl roku 2013 faktúry, ktoré sú špecifikované číslom, fakturovanou sumou, dňom vystavenia a dňom splatnosti v článku I. dôvodov písomného vyhotovenia žaloby, ktoré faktúry v celkovej výške 152.157,98 EUR žalovaný nezaplatil.
2. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. Na odôvodnenie odporu v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany - skutkových tvrdení, žalovaný poukázal na realizáciu úhrady časti istiny vo výške 22.461,10 EUR dňa 30.12.2013, teda pred vydaním platobného rozkazu. Rovnako poukázal na úhradu časti istiny vo výške 729,60 EUR, ku ktorej došlo v zmysle zápočtu z 30.12.2013, prostredníctvom ktorého ku dňu 18.12.2013 vykonal žalovaný započítanie vzájomných pohľadávok a záväzkov vo výške 729,60 EUR. Vzniesol námietky voči uplatnenému príslušenstvu žalovanej pohľadávky, ktoré je podľa jeho tvrdení uplatňované v rozpore s dojednanými zmluvnými podmienkami podľa Dohody o úprave vzájomných práv a povinností zo dňa 11.2.2008, a to v časti lehoty. Podľa tvrdenia žalovaného žalobca vo svojom návrhu uviedol chybné dátumy splatnosti faktúr, ktorými bolo vyúčtované nájomné, pričom následne došlo k uvedeniu chybných dátumov splatnosti úrokov z omeškania. Poukázal na článok 1 bod 4 Dohody, podľa ktorého sa bude nájomné uhrádzať mesačne na základe vystavenej faktúry so splatnosťou 15 dní odo dňa jej doručenia. V nadväznosti na tento zmluvný článok uviedol dátumy, v ktoré mu boli predmetné faktúry doručené spolu s uvedením 15. dňa odo dňa doručenia týchto faktúr, kedy reálne došlo ku splatnosti nájomného predmetnými faktúrami vymedzeného. Poukázal na skutočnosť, že prebiehajú aktuálne mimosúdne rokovania o predmete konania. V priebehu konania žalovaný doplnil procesnú obranu uvedením skutkového tvrdenia, podľa obsahu ktorého v roku 2004 došlo ku odpredaju pozemku parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie Ž., pričom táto pozemková nehnuteľnosť bola prevedená v roku 2004 z vlastníctva žalobcu do vlastníctva subjektu Slovenská autobusová doprava. Tento subjekt po nadobudnutí predmetnej parcely už v roku 2004 žalovaného upozornil, že vyberá parkovné na pozemkovej nehnuteľnosti, ktorá patrí tomuto subjektu. Následne došlo ku prevodu označenej parcely na subjekt SIRS- Development, a.s., a to v roku 2007 a celá situácia zostala nedoriešená, pričom subjekt SIRS- Development, a.s. hneď potom, ako nehnuteľnosť nadobudol, komunikoval so žalovaným a tiež ho upozornil na to, že vyberá parkovné na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve mesta. Výsledkom komunikácie, ktorá bola takýmto spôsobom iniciovaná, bolo identifikovanie nároku subjektu SIRS- Development, a.s ako bezdôvodného obohatenia, pričom tento nárok označeného subjektu bol zo strany žalovaného uznaný a aktuálne nie je súdne vymáhaný. Konkrétne na parcele č. XXXX/X v katastrálnom území Ž., na T. D. sú umiestnené dva parkovacie automaty č. XXX a XXX. Žalobca žiada, aby žalovaný vyberal parkovné aj za parkovacie miesta umiestnené na pozemku SIRS- Development, a.s. a nie je ochotný otvoriť zoznam ulíc podľa pôvodnej Zmluvy zo 6.6.2003 vo vzťahu ku spornej Ulici X. T. a aktualizovať zoznam ulíc s ohľadom na tú skutočnosť, že parcela č. XXXX/X už nie je vo vlastníctve Mesta Žilina. Aktuálny stav je taký a tento existuje od roku 2015, že žalovaný predkladal žalobcovi vyúčtovanie parkovného, avšak už bez zahrnutia parkovného, ktoré sa vzťahovalo k predmetným dvom sporným parkovacím automatom pod č. XXX a XXX. Je problematické kvantifikovať plochu vo vzťahu k týmto dvom parkovacím automatom, ktorá už je vo vlastníctve SIRS- Development, a.s., pretože sa jedná asi o 80 % plochy, ktorá sa vzťahuje k týmto dvom parkovacím automatom. V nadväznosti na to žalovaný v konaní navrhol, aby mu bolo uložené, prípadne aby sám súd nariadil znalecké dokazovanie realizáciou geodetického zamerania vo vzťahu k parc. č. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve SIRS-Development, a.s., na ktorú je presah prostredníctvom parkovacích miest z parcely vo vlastníctve mesta č. XXXX, pričom pri tomto dôkaznom návrhu poukázal žalovaný na výňatok katastrálnej mapy vo fotokópii, ktorý je v spise na č.l. 177, a na ktorom sú zelenou farbou vyznačené parkovacie miesta umiestnené už na parcele tretieho subjektu - SIRS- Development, a.s..
3. Na vznesenú procesnú obranu žalobca reagoval tak, že na žalobe zotrval. Poukázal vo svojom písomnom podaní z 22.11.2016 na skutočnosť, že plochy určené na parkovanie a státie, teda komunikácie a priestranstvá sú v zmysle slovenskej právnej úpravy považované za samostatné veci. Predložil Protokol o prevode vlastníctva veci, postúpených majetkových práv a záväzkov /tzv. Delimitačný protokol/, v ktorom poukázal na položku pod poradovým č. XXX, ktorá zachytáva Ulicu X. T. ako miestnu komunikáciu, ktorá prešla na Mesto Žilina od jeho právneho predchodcu - Technických služieb Mesta Žilina. Poukázal na úpravu § 3 ods. 3, § 4 ods. 1, § 1 ods. 3, § 4 ods. 2, ods. 5
písm. d/ Zákona č. 135/1961 Zb. /Cestný zákon/, vykonávaciu Vyhlášku č. 35/1984 Zb., v ktorej časti sa odvolal na predloženú Pasportizáciu nepremenných parametrov miestnych komunikácií vrátane záverečnej správy - Pasportizácia nepremenných parametrov - zoznam ciest s úsekmi, ďalej na úpravu podľa § 43a ods. 1 Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku /Stavebný zákon/ a § 6 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zmene vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam /katastrálny zákon/ - ďalej už len Katastrálny zákon. Uviedol, že spoločnosť SIRS- Development, a.s. je vlastníkom pozemku a vlastníkom miestnej komunikácie Ulice X. T. je mesto, teda dve rozdielne osoby sú vlastníkmi dvoch samostatných nehnuteľností. Zdôraznil zásadu Superficies solo non cedit, v dôsledku ktorej stavba nie je súčasťou pozemku, a teda pozemok a stavba sú dve veci v právnom zmysle slova napriek faktickému spojeniu právne spojené nie sú a každá z nich môže mať vlastný osud. Predmetné dva parkovacie automaty boli na mieste, kde sú i aktuálne osadené, umiestnené v čase, keď vlastníkom parcele č. XXXX/X bolo Mesto Žilina, pričom tieto parkovacie automaty žalobca na miesto, kde sa nachádzajú, neumiestňoval a v danom čase ani nemal žiadnu možnosť efektívnej manažérskej kontroly. Žalobca opísal personálne prepojenie subjektu SIRS- Development, a.s., Slovenskej autobusovej dopravy, a.s. a žalovaného prostredníctvom osoby N.. R.. O. a zdôraznil, že je z pohľadu žalobcu zvláštne, že až po dlhšom časovom období jedna spoločnosť SIRS- Development, a.s. upozorní druhú - žalovaného, že realizuje na jej majetku údajné bezdôvodné obohatenie už vyše 11 rokov, pričom členom dozorných rád týchto spoločností je pomerne dlhý čas jedna a tá istá osoba, ktorá pri náležitej odbornej starostlivosti člena dozornej rady musela mať vedomosť o takom údajnom konaní.
4. Pred otvorením prvého pojednávania vo veci zobral žalobca žalobu podaním z 12.5.2014, upresneným podaním zo dňa 17.7.2014 /č.l. 47, 48, 53/ čiastočne späť, v nadväznosti na čo súd rozhodol o čiastočnom zastavení konania uznesením č.k. 19Cb 77/2014-54, tak ako vyplýva z výroku tohto uznesenia. Uznesenie o čiastočnom zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 26.9.2014.
5. Podaním zo dňa 23.9.2015, doručeným súdu 28.9.2015 učinil žalobca ďalšie čiastočné späťvzatie žaloby, o ktorom dispozitívnom úkone, ktorý žalobca učinil po otvorení prvého pojednávania veci, súd za súhlasu žalovaného podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní 17.5.2016 rozhodol čiastočným zastavením konania v časti o zaplatenie sumy 7.887,54 EUR spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.887,54 EUR od 1.5.2013 do 3.12.2014. Uznesenie o čiastočnom zastavení konania č.k. 19Cb 77/2014-197 zo 17.5.2016 nadobudlo právoplatnosť dňa 6.12.2016.
6. Samostatne podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.4.2015 zo dňa 7.4.2015, zaevidovanou pod sp. zn. 19 Cb 194/2015 rovnaký žalobca navrhol rovnakého žalovaného zaviazať na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 49.317,76 EUR spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 24.579,14 EUR od 8.1.2015 do zaplatenia, s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 24.738,62 EUR od 6.2.2015 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Na odôvodnenie uplatnenej peňažnej pohľadávky v rámci vymedzenia prostriedkov procesného útoku uviedol rovnakú argumentáciu ako vo vzťahu k návrhu vo veci sp.zn. 19Cb 77/2014 s tým rozdielom, že v danom prípade sa jedná o uplatnenie práva na zaplatenie pohľadávky z titulu výberu parkovného za mesiac november a december roku 2014. Žalobe v tejto veci bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. Na odôvodnenie tohto odporu v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany - skutkových tvrdení, poukázal na skutočnosť, že žalobca uplatňuje plnenie, ktoré nezodpovedá skutočnostiam a faktúry nie sú vystavené v súlade s dojednaniami medzi žalobcom a žalovaným. Pohľadávku čo do dôvodu a výšky neuznáva a nárok považuje za nedôvodný. Žalobca nesprávne špecifikoval výšku istiny a dobu splatnosti faktúr, vzhľadom na čo žalobca rozporuje aj uplatnené úroky z omeškania. Žalobca sa so žalovaným dohodol na zmene obsahu záväzku v časti istiny, ako aj doby splatnosti, čo však platobný rozkaz nezohľadňuje. Žalovaný je v zlej finančnej situácii, o čom má žalobca vedomosť. Žalovaný má za to, že dohoda je platná, nakoľko podľa ustanovenia § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka je možné meniť záväzky nielen vo forme písomnej. Navrhol doplniť dokazovanie výsluchom N.. T. O., ktorý sa zúčastňoval rokovaní so žalobcom.
7. Samostatne podanou žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2014 zo dňa 15.12.2014, zaevidovanou pod sp. zn. 19 Cb 164/2015 navrhol rovnaký žalobca zaviazať rovnakého žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 25.754,57 EUR spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 25.754,57 EUR od 13.11.2014 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Žalobu v skutkovej rovine odôvodnil
rovnako ako vo veci sp.zn. 19Cb 77/2014 s tým rozdielom, že vo veci sp.zn. 19Cb 164/2015 uplatnil právo na zaplatenie pohľadávky z titulu výberu parkovného za mesiac september 2014. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, ktoré je totožné ako odôvodnenie odporu vo veci sp.zn. 19Cb 194/2015.
8. Žalobca učinil návrh na spojenie vecí vedených pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 19Cb 77/2014, 19Cb 164/2015, 19Cb 194/2015, 38Cb 58/2015, 38Cb 25/2015, 38Cb 357/2015, 10Cb 157/2015 a sp.zn. 4C 385/2014, o ktorom návrhu na spojenie vecí súd rozhodol uznesením č.k. 19Cb 77/2014-134 zo dňa 26. februára 2016 tak, že spojil na spoločné konanie veci vedené pred Okresným súdom Žilina sp.zn. 19Cb 77/2014, sp.zn. 19Cb 164/2015 a sp.zn. 19Cb 194/2015 s tým, že ďalej spojené konanie bude vedené pod sp.zn. 19Cb 77/2014 a vo zvyšnej časti návrh žalobcu na spojenie vecí zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.3.2016.
9. Súd vykonal vo vecí dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Dohodou o úprave vzájomných práv a povinností týkajúcou sa Zmluvy o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk zo 6.6.2003 v znení Dodatkov č. 1, č. 2 a č. 3 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným ako prevádzkovateľom zo dňa 11.2.2008 - ďalej už len Dohoda /č.l. 2, 3/, Zmluvou o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk uzatvorenou na základe ustanovení § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka medzi žalobcom a žalovaným ako prevádzkovateľom zo dňa 6.6.2003 vrátane prílohy č. 1 tvorenej zoznamom ulíc, prílohou č. 2 a prílohou č. 3 /č.l. 147 až 156/- ďalej už len Zmluva, Dodatkom č. 1 ku Zmluve zo dňa 24.11.2003, Dodatkom č. 2 ku Zmluve zo dňa 3.5.2006 a Dodatkom č. 3 ku Zmluve z 11.9.2006 /č.l. 157 až 168/, Kúpnou zmluvou a zmluvou o vecnom bremene č. XX/právne/XXXX uzatvorenou medzi žalobcom ako predávajúcim, Slovenskou autobusovou dopravou Žilina, akciová spoločnosť ako kupujúcim a Dopravným podnikom Mesta Žilina, s.r.o. ako subjektom oprávneným z vecného bremena z 23.4.2004, vklad ktorej bol do katastra nehnuteľností povolený pod P. XXXX/XX dňa 17.5.2004, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Ž., obec Ž., katastrálne územie Ž. /č.l. 178/, fotokópiou katastrálnej mapy z č.l. 177 s farebným vyznačením umiestnenia parkovacích miest na Ulici X. T.Y., geometrickým plánom N.. T. W. č. XXX/XXXX podľa č.l. 193, tak ako bol zaslaný súdu na výzvu Okresným úradom Žilina, odborom katastrálnym, súborom daňových dokladov - faktúr a oznámení o výbere parkovného k nim pripojeným za mesiace február až júl 2013, september 2014 a november, december 2014, jednostranným právnym úkonom započítania z 30.12.2013 podľa č.l. 35 zrealizovaným žalovaným a jednostranným právnym úkonom započítania z 3.8.2015 /č.l. 123/ zrealizovaným žalobcom a celým spisovým materiálom.
10. Podľa Článku 8 CSP /Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP/: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
11. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
12. Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
13. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
14. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
15.Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
16. Podľa § 120 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka: Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.
17. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka: Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka: Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
19. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka: Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
20. Podľa § 1 ods. 2, 3 Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách /ďalej už len Cestný zákon/, v znení platnom a účinnom v relevantnej dobe / v čase uzatvorenia Dohody ako aj v čase február až júl 2013, september, november a december 2014 - ďalej len relevantná doba/: Pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie. Pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov.
21. Podľa § 3d ods. 3 Cestného zákona: Miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.
22. Podľa § 4b ods. 1, 2 Cestného zákona: Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.
23. Podľa § 43a ods. 1, ods. 3 písm.a Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku /Stavebný zákon/, v znení platnom a účinnom v relevantnej dobe: Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby. Inžinierske stavby sú a) diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská.
24. Podľa § 6 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zmene vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam /katastrálny zákon/ - ďalej len Katastrálny zákon: V katastri sa spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby; tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku.
25. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.1.2013: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
26. Medzi stranami sporu neboli v konaní sporné nasledovné skutkové okolnosti: Uzatvorenie Zmluvy o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk uzatvorenej medzi žalobcom ako „Mesto Žilina“ a žalovaným ako „prevádzkovateľ“ zo dňa 6.6.2003 /č.l. 147 až 153/ vrátane príloh č. 1, 2 a 3, ktoré sú v spise na č.l. 154 až 156 a dodatkov ku tejto zmluve: Dodatku č. 1 z 24.11.2003, Dodatku č. 2 z 3.5.2006 a Dodatku č. 3 z 11.9.2006 /č.l. 157 až 168/ - ďalej len Zmluva, uzatvorenie Dohody o úprave vzájomných práv a povinností týkajúcej sa Zmluvy o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk zo 6.6.2003 v znení Dodatkov č. 1 až 3 zo dňa 11.2.2008 medzi
žalobcom ako „Mesto Žilina“ a žalovaným ako „prevádzkovateľom“ /č.l. 2 až 3/ - ďalej len Dohoda, vystavenie faktúr žalobcom na žalovaného z titulu výberu parkovného za február až júl 2013, september 2014 a november a december 2014 na základe žalovaným žalobcovi doručených oznámení o výbere parkovného za uvedené obdobia, skutočnosť realizácie jednostranného právneho úkonu započítania, tak ako je tento v spise na č.l. 35 a bol zrealizovaný žalovaným, skutočnosť realizácie jednostranného právneho úkonu započítania zrealizovaného žalobcom z 3.8.2015 z č.l. 123. Z uvedených medzi stranami sporu nesporných skutkových okolností, u ktorých zároveň neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, súd podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP vychádzal.
27. Vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý poukazoval na skutočnosť umiestnenia parkovacích miest za parkovanie, na ktorých žalovaný vyberal parkovné a toto v dojednanom rozsahu odvádzal žalobcovi v relavantnej dobe na parcele parc.č. KN XXXX/X zastavaná plocha o výmere XX XXX m2 v katastrálnom území Ž., ktorá parcela vlastnícky patrí tretiemu subjektu SIRS- Development, a.s., so sídlom v Žiline, z ktorej skutočnosti žalovaný vyvodzoval skutkové tvrdenie, že žalovaný v relevantnej dobe vyberal parkovné za parkovanie na parkovacích miestach umiestnených na pozemku, ktorý nepatril žalobcovi, bolo potrebné v tejto veci prejudiciálne vyhodnotiť, či v dôsledku prevodu vlastníckeho práva k pozemkovej nehnuteľnosti, a to konkrétne ku parcele č. KN XXXX/X zastavaná plocha o výmere XX XXX m2 v katastrálnom území Ž. z vlastníctva žalobcu ako predávajúceho prevodom kupujúcemu - Slovenská autobusová doprava Žilina, a.s. na základe Kúpnej zmluvy a zmluvy o vecnom bremene z 23.4.2004, vklad ktorej bol do katastra nehnuteľností povolený 17.5.2004 pod P. XXXX/XXXX /č.l. 72 až 73/ a následne do vlastníctva SIRS- Development, a.s., Framborská 12, Žilina, ako vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Ž. /č.l. 178/, kde je ako titul nadobudnutia tejto pozemkovej nehnuteľnosti uvedené vyhlásenie vkladateľa č. P. XXXX/XX zo dňa 19.3.2007, nadobudol tento tretí subjekt - SIRS- Development, a.s. do svojho vlastníctva i časť pozemnej komunikácie - miestnej komunikácie Ulice X. T. v rozsahu, v akom táto zasahuje na predmetnú pozemkovú nehnuteľnosť - parcelu č. KN XXXX/X zastavaná plocha, ktorá je v jeho vlastníctve. V tomto smere za určujúcu považoval súd špeciálnu verejno-právnu úpravu vyplývajúcu zo Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách /ďalej už len Cestný zákon/, a to úpravu podľa § 1 ods. 2, 3 Cestného zákona, ktorý definuje, čo tvorí pozemnú komunikáciu, ktorou sa rozumie i miestna komunikácia, ďalej úpravu § 4b ods. 1, 2 Cestného zákona, ktorý vymedzuje, čo sa považuje za miestnu komunikáciu a čo je účelom siete miestnej komunikácie a § 3d ods. 3, ktorý jednoznačne určuje vlastnícky režim miestnych komunikácií tak, že vlastníkom miestnej komunikácie je obec, všetko vo vyššie citovanom relevantnom znení. Uvedená hmotno-právna úprava je súdom hodnotená ako kľúčová pre záver, podľa ktorého v dôsledku zmeny vlastníckeho práva pozemkovej nehnuteľnosti, a to parcele č. KN XXXX/X v katastrálnom území Ž., na ktorej boli ešte v čase, keď vlastníkom tejto pozemkovej nehnuteľnosti bol žalobca, umiestnené parkovacie automaty č. XXX a XXX, ktorá skutočnosť v konaní medzi stranami sporná nebola, a na ktorú parc.č. KN XXXX/X v katastrálnom území Ž., na T. ulici čiastočne zasahovala miestna komunikácia v podobe parkovacích miest, ktoré v relevantnej dobe s poukazom na § 1 ods. 3 Cestného zákona tvorili cestné teleso miestnej komunikácie - T. ulice, a to i v rozsahu tohto presahu, ako vyplýva z fotokópie katastrálnej mapy, tak ako je v spise na č.l. 177 /vyznačenej zelenou farbou/, nedošlo súčasne ku zmene vlastníckeho práva žalobcu k telesu pozemnej komunikácie - miestnej komunikácie v rozsahu týchto presahujúcich častí určených na parkovanie a táto miestna komunikácia vrátane týchto parkovacích miest ako celok, teda ako cestné teleso v zmysle jeho definície podľa § 1 ods. 3 Cestného zákona patrila v relevantnej dobe Mestu Žilina. Pri tomto konštatovaní poukazuje súd na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 18/2011 z 30.8.2012, podľa ktorých: Pokiaľ ide o pozemnú komunikáciu /“objazdovú“ cestu/, ide o samostatný predmet právnych vzťahov, ktorého úprava sa nachádza v Z.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách /Cestný zákon/. Uvedené závery a konštatovania súdu v prejednávanej veci zároveň korešpondujú vzťahu všeobecnej úpravy vyplývajúcej z § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka definujúcej inštitút „súčasti veci“ na jednej strane a verejnoprávnej úpravy vyplývajúcej z Cestného zákona, ktorá jednoznačne vyčleňuje miestnu komunikáciu z režimu jej posudzovania ako súčasti pozemku, cez ktorý prechádza alebo na ktorom sa nachádza. To je v konečnom dôsledku v súlade so zásadou Supeficies solo non cedit, ktorá nachádza vyjadrenie v § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Stavba miestnej komunikácie a tým i predmetných parkovacích miest, ktoré zasahujú na pozemok tretieho subjektu /na parcelu č. XXXX/X v k.ú. Ž., patriacu vlastnícky subjektu SIRS - Development, a.s./, má samostatný právny režim, nezávislý od právneho režimu pozemku, na ktorom je umiestnená. Uvedené vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 28Cdo 3466/2008, na ktoré poukazoval žalobca, a ktoré uvedený právny názor konštatovalo i pre prípad ak je pozemok, na ktorom sa stavba nachádza, s touto stavbou funkčne spojený. Z uvedeného vyplýva, že
miestna komunikácia - Ulica X. T. tvorená celým telesom tejto miestnej komunikácie - celým cestným telesom tejto miestnej komunikácie vrátane jej presahu na pozemok subjektu SIRS- Development, a.s. - parcelu č. KN XXXX/X, je samostatnou vecou v právnom zmysle slova a sleduje vlastný vlastnícky režim nezávisle od vlastníckeho režimu pozemku, na ktorom je umiestnená. Skutočnosť vlastníckeho práva žalobcu k miestnej komunikácii - Ulici X. T. vrátane presahu na parcelu SIRS- Development, a.s. č. KN XXXX/X v rozsahu parkovacích miest, ktoré sú súčasťou cestného telesa tejto miestnej komunikácie, žalobca spoľahlivo preukázal predloženým listinným dôkazom - Protokolom o prevode vlastníctva vecí, postúpením majetkových práv a záväzkov v zmysle Zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorý je v spise na č.l. 206 až 215 vrátane súpisu miestnych komunikácií podľa abecedy, v ktorom je pod položkou 178 uvedená Ulica X. T. na parcelnom č. XXXX, XXXX a celý Protokol je zo dňa 1.12.1991. Skutočnosť identifikácie tejto miestnej komunikácie v označenom súpise jej umiestnením na parcele č. XXXX a XXXX je vzhľadom na vyššie uvedené konštatovania o preukázaní nespornej skutočnosti presahu cestného telesa miestnej komunikácie na parcelu tretieho subjektu SIRS- Development, a.s. č. KN XXXX/X irelevantná a v nadväznosti na to je ako irelevantná hodnotená i námietka žalovaného uvedená v rámci záverečného prednesu na pojednávaní dňa 16.12.2016, v zmysle ktorej pre úspech v tomto konaní bolo povinnosťou žalobcu preukázať nielen vlastníctvo ku komunikácii, čo vyplýva z Pasportu a ostatných predložených listín, ale aj k odstavnej ploche, ktorá v Pasporte zaznačená nie je. Opätovne na tomto mieste súd zdôrazňuje obsah špeciálnej verejno-právnej úpravy podľa § 1 ods. 3 Cestného zákona, v zmysle ktorého pozemnú komunikáciu, ktorou je aj miestna komunikácia s odkazom na § 1 ods. 3 Cestného zákona tvorí cestné teleso a jej súčasti, pričom cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciach pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov. Z hľadiska špecifikácie miestnej komunikácie - Ulice X. T. žalobca prostredníctvom listinného dôkazu
- Pasportu nepremenných parametrov miestnych komunikácií vypracovaného Žilinskou univerzitou, Stavebnou fakultou, Katedrou cestného staviteľstva z januára 2009 a predloženou Záverečnou správou z decembra 2008 preukázal, že predmetná Ulica X. T. je miestnou komunikáciou I. triedy, ktorá vyhovuje technicky všetkým druhom dopravy. Z hľadiska občiansko-právnej povahy miestnej komunikácie - Ulice X. T. P. Ž. je potrebné podľa názoru súdu vychádzať z verejno-právnej úpravy podľa Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku /Stavebný zákon/ - ďalej už len Stavebný zákon, ktorý v § 43a ods. 3 písm. a definuje miestnu komunikáciu ako inžiniersku stavbu. Uvedené určuje povahu miestnej komunikácie ako stavby podľa Stavebného zákona, pričom v zmysle úpravy § 6 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z.z., sa inžinierske stavby v katastri nehnuteľností neevidujú, ale tieto stavby sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku. Ani uvedené podľa názoru súdu nevylučuje vyhodnotenie povahy miestnej komunikácie - Ulice X. T. P. Ž. z hľadiska jej začlenenia v rámci delenia podľa všeobecnej právnej úpravy vyplývajúcej z Občianskeho zákonníka ako nehnuteľnosti podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto nehnuteľnosť - miestna komunikácia, však ako je konštatované súdom vyššie, nie je súčasťou pozemkovej nehnuteľnosti, na ktorej je umiestnená a má, ako tomu bolo i v prejednávanej veci, samostatný vlastnícky režim. V nadväznosti na uvedené pokiaľ aj v relevantnom období, na ktoré sa vzťahujú žalobcom uplatnené pohľadávky, miestna komunikácia Ulica X. T. zasahovala na pozemkovú nehnuteľnosť tretieho subjektu
- SIRS - Development, a.s. č. KN XXXX/X, nemal tento stav za právny dôsledok nedostatok oprávnenia žalovaného na tejto miestnej komunikácii na základe Zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným zo 6.6.2003 a v znení Dodatkov č. 1 až 3 v spojení s Dohodou z 11.2.2008 vyberať parkovné a žalovaný bol teda oprávnený vyberať parkovné i za parkovanie na parkovacích miestach v rozsahu uvedeného presahu miestnej komunikácie Ulice X. T. na pozemok subjektu SIRS - Development, a.s. parcela č. XXXX/X. Skutočnosť, že žalovaný komunikoval o tejto situácii so subjektom SIRS - Development, a.s. s iným záverom a s iným výsledkom, je vo vzťahu k prejednávanej veci, v rámci ktorej súd rozhoduje o zmluvných nárokoch žalobcu uplatnených voči žalovanému na základe ich samostatného právneho vzťahu založeného vyššie označenou Dohodou a Zmluvou, irelevantná. Procesnú obranu žalovaného, v rámci ktorej tento poukazoval na skutočnosť, že parkovacie miesta na Ulici X. T. sú umiestnené na pozemku tretieho subjektu SIRS - Development, a.s. a vyvodzoval z toho nedostatok oprávnenia žalovaného vyberať bez náhrady parkovné za parkovanie na týchto parkovacích miestach, vyhodnotil súd v pomeroch tejto prejednávanej veci ako nedôvodnú. Vzhľadom na záver súdu uvedený vyššie nepovažoval súd za opodstatnené vykonávať dokazovanie v súlade s návrhom žalovaného na doplnenie dokazovania vykonaním znaleckého dokazovania, v nadväznosti na čo tento dôkazný návrh žalovaného zamietol. Súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pohľadávky, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku pri zohľadnení úkonov čiastočného späťvzatia skonštatujúc skutkovú
a právnu dôvodnosť žaloby v rozsahu, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku, teda v celom rozsahu, ktorý zostal predmetom konania po rozhodnutí o dvoch dispozitívnych úkonoch žalobcu. Pokiaľ ide o právny základ priznanej pohľadávky, v tejto časti poukazuje súd na úpravu podľa § 261 ods. 1 v spojení s § 269 ods. 2 všetko Obchodného zákonníka. Právny základ žalobcovi priznanej pohľadávky vyhodnotil súd v právnej rovine ako obchodnú atypickú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka za súčasného vyhodnotenia, podľa ktorého nebola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva nájomná podľa § 663 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, z dôvodu absencie dojednania zmluvných strán jednoznačne vyplývajúceho z obsahu Zmluvy, jej Dodatkov a Dohody o podstatnej náležitosti nájomnej zmluvy spočívajúcej v dojednaní skutočnosti prenechania veci prenajímateľom nájomcovi na dočasné užívanie alebo branie úžitkov z nej v zmysle citovaného ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka. Za takéto dojednanie nepovažuje súd Dohodu zmluvných strán obsiahnutú v článku 1 bod 1,2 Dohody zo dňa 11.2.2008. Z uvedeného dôvodu preto v právnej rovine súd vo vzťahu k základu žalovanej pohľadávky aplikoval úpravu § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný sám predmetné plochy parkovacích miest nikdy sám neužíval a ani tak nemienil činiť, ale vykonával vo vzťahu k nim činnosť výberu parkovného, čo bolo účelom dojednania podľa článku 1 bod 1,2 Dohody. Výška žalobcovi priznanej pohľadávky bola v konaní žalobcom spoľahlivo preukázaná listinnými dôkazmi - oznámeniami o výške výberu parkovného za príslušný mesiac, v nadväznosti na obsah ktorých žalobca v súlade s cenovou dohodou podľa článku 1 bod 4 Dohody z 11.2.2008 vyúčtoval dohodnutý podiel 60 % z vybraného parkovného bez DPH a na takúto sumu vystavil faktúru. Žalobca si teda splnil svoje zmluvné povinnosti, oproti čomu žalovaný si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť dohodnutú cenu za poskytnuté zmluvné plnenie, v nadväznosti na čo ho súd zaviazal tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.
28. So splnením svojho záväzku je žalovaný v omeškaní. Z obsahu Dohody z 11.2.2008 vyplýva jednoznačná dohoda zmluvných strán o spôsobe platenia odplaty a o jej splatnosti, a to na základe faktúry splatnej 15 dní od jej doručenia. V súlade s takouto dohodou o splatnosti bola určená splatnosť 60 % z vybraného parkovného za mesiac február 2013 podľa faktúry č. 20130033 doručenej žalovanému 18.3.2013 /čl. 37/ dňom 2.4.2013 a žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania od 3.4.2013, u faktúry č. 20130099 za mesiac marec 2013 doručenej žalovanému 15.4.2013 /č.l. 38/ dňom 30.4.2013 a žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania od 1.5.2013, u faktúry č. 20130115 za mesiac apríl 2013 doručenej žalovanému 17.5.2013 /č.l. 39/ dňom 1.6.2013 a žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania od 2.6.2013, u faktúry č. 20130127 za mesiac máj 2013 doručenej žalovanému 14.6.2013 /č.l. 40/ dňom 29.6.2013 a žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania od 30.6.2013, u faktúry č. 20130148 za mesiac jún 2013 doručenej žalovanému 19.7.2013 /č.l. 41/ dňom 3.8.2013 a žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania od 4.8.2013, u faktúry č. 20130158 za júl 2013 doručenej žalovanému 16.8.2013 /č.l. 42/ dňom 31.8.2013 a žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania od 1.9.2013, u faktúry č. 20140204 za mesiac september 2014 doručenej žalovanému 28.10.2014 /č.l. 7/ v spojenej veci sp.zn. 19Cb 164/2015 dňom 12.11.2014 a žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania od 13.11.2014, u faktúry č. 20140244 za november 2014 doručenej žalovanému 23.12.2014 dňom 7.1.2015 a žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania od 8.1.2015 a u faktúry č. 20140264 za december 2014 doručenej žalovanému 21.1.2015 dňom 5.2.2015 a žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania od 6.2.2015, vždy až do zaplatenia. Pri absencii osobitnej dohody o sadzbe úroku z omeškania bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania v sadzbách, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku, ktorý bol žalobcom uplatnený dôvodne v nadväznosti na úpravu § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka vo vyššie citovanom znení, pri zohľadnení uplatnenia takéhoto úroku z omeškania, pokiaľ ide o jeho sadzbu zo základov, ktoré ako pohľadávky boli pôvodne samostatne uplatnené vo veci sp.zn. 19Cb 77/2014 v zmysle podania čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 12.5.2014 /č.l. 47/ v spojení s jeho doplnením podaním žalobcu zo 17.7.2014 /č.l. 53/. Vychádzajúc z uvedených skutkových a právnych záverov a skutočnosti, že žalobca čiastočným späťvzatím žaloby, pokiaľ ide o výšku sadzby uplatneného úroku z omeškania pri jednotlivých základoch v pôvodne samostatne vedenom konaní sp.zn. 19Cb 77/2014 a pokiaľ ide o dobu omeškania zodpovedajúcu rozdielu medzi dobou omeškania, za ktorú bol uplatnený úrok z omeškania žalobou v tejto veci a vymedzenou dobou omeškania v tejto veci po čiastočnom späťvzatí žaloby podaniami z 12.5.2014 a zo 17.7.2014, ktorým žalobca reagoval i na námietku žalovaného, pokiaľ ide o splatnosť záväzkov žalovaného tvrdenú žalobcom v nadväznosti na obsah dojednania o splatnosti v rámci zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, bolo nevyhnutné vyhodnotiť ako nedôvodnú i pôvodne uvádzanú časť procesnej obrany žalovaného smerujúcu voči žalobcom uplatnenej splatnosti žalovaných pohľadávok, ktoré boli predmetom pôvodne samostatne vedeného konania pod sp.zn. 19Cb 77/2014, ako aj v ostatných dvoch spojených veciach.
29. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 256 ods. 1 CSP: Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
32. Podľa Článku 4 ods. 1,2 CSP: Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd pri zohľadnení obsahu meritórneho rozhodnutia a úkonov čiastočného späťvzatia žaloby v tejto veci, tak ako o nich bolo rozhodované uzneseniami o čiastočnom zastavení č.k. 19Cb 77/2014-54 a č.k. 19Cb 77/2014-197. Vo vzťahu k čiastočným späťvzatiam žalovanej pohľadávky čo do istiny súd skonštatoval procesné zavinenie žalovaného na zastavení konania, nakoľko v rozsahu istiny, vo vzťahu ku ktorej došlo ku zastaveniu konania, bolo preukázané zrealizovanou úhradou zo strany žalovaného podľa príkazu na úhradu z 30.12.2013 v sume 22.461,10 EUR a zrealizovaným úkonom jednostranného započítania vykonaného žalovaným v rozsahu 729,60 EUR k 30.12.2013 /č.l. 33 a 35/, že v uvedených častiach zanikla žalovaná pohľadávka po začatí konania. rovnako ako v časti 7.887,54 EUR, v ktorej žalovaná pohľadávka zanikla až po začatí konania na základe jednostranného právneho úkonu započítania zrealizovaného žalobcom 3.8.2015 /č.l. 123/. Vo vzťahu k pohľadávke, ktorá bola žalobcovi priznaná meritórnym rozhodnutím a vo vzťahu k pohľadávke, o ktorej čo do zastavenia tohto konania skonštatoval súd procesné zavinenie žalovaného na zastavení konania podľa § 256 ods. 1 CSP, predstavuje pohľadávku žalobcom uplatnenú ako nedôvodnú, pohľadávka ktorá zodpovedá rozdielu percentuálnych sadzieb uplatneného úroku z omeškania v pôvodne samostatne vedenej veci sp.zn. 19Cb 77/2014, oproti sadzbám úroku z omeškania, ktoré boli žalobcovi priznané z jednotlivých základov, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku a pohľadávku, ktorá zodpovedá rozdielu úroku z omeškania uplatneného za dobu podľa žaloby v pôvodne samostatne vedenej veci sp.zn. 19Cb 77/2014 oproti úroku z omeškania za dobu ako vyplýva z rozhodnutia súdu. To je však vo vzťahu k pohľadávke, ktorá bola meritórnym rozhodnutím žalobcovi priznaná ako skutkovo a právne dôvodná a vo vzťahu ku konštatovanému procesnému zavineniu žalovaného, časť len celkom nepatrná, v nadväznosti na ktorý záver bol žalobcovi s poukazom na úpravu Článku 4 ods. 1,2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznaný nárok na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).