Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-64-2016.pdf
PDF · 87.14 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/64/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: Secapital S.á.r.L., so sídlom 2, Avenue Charles de Gaulle, L-1653 Luxemburské veľkovojvodstvo, číslo zápisu B 108305, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom v Martine, Jilemnického 30, proti žalovanému R. M., F.. X.X.XXXX, T. T. XX, zastúpenému opatrovníkom Paulínou Fakovou, nar. 24.5.1958, bytom Blažice 77, o zaplatenie 7.632,22 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 6. júla 2015 č.k. 13C/219/2014-52 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o lehote plnenia a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 7.632,22 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 13.6.2013 do zaplatenia, trovy konania v sume 457,50 eura a trovy právneho zastúpenia v sume 558,91 eura na účet advokátskej kancelárie Gallo, s.r.o..
2. V odôvodnení poukázal na argumentáciu žalobcu v žalobe, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013 medzi Consumer Finance Holding a.s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, došlo na žalobcu k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanému, vzniknutej zo zmluvy o pôžičke evid. č. 5003821, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 20.10.2009, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 9.789,45 eura na zakúpenie spotrebného tovaru, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 55 mesačných splátkach v sume 177,99 eura, a pretože žalovaný porušil svoju povinnosť splácať jednotlivé splátky riadne a včas, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 12.6.2013 vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy 7.632,22 eura. Dodal, že právny zástupca žalobcu vo vyjadrení uviedol, že žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 6.168,55 eura, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v mesačných splátkach v sume 177,90 eura s tým, že počet splátok bol 55, celková suma úveru bola určená na sumu 9.789,45 eura, pričom dlh žalovaného ku dňu podania žaloby činil 7.632,22 eura, pozostávajúci z istiny v sume 6.611,73 eura a zmluvnej pokuty vo výške 10 % z dlžnej splátky, ktorú si zmluvné strany v prípade porušenia povinnosti dohodli v čl. XII všeobecných obchodných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy, t.j. v sume 1.020,49 eura. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že na základe žiadosti žalovaného uznesením zo dňa 7.10.2014 č.k. 13C/219/2014-38 v zmysle § 29 ods. 2 a ods. 6 O.s.p. ustanovil žalovanému za opatrovníka jeho matku z dôvodu, že žalovaný sa zdržiava v zahraničí a kvôli práci sa nemôže dostaviť na Slovensko, a ktorý súčasne žiadal, aby mu súd povolil splácať žalovanú sumu po 50 eur mesačne. Spor prejednal na pojednávaní dňa 6.7.2015, na ktoré sa nedostavil právny zástupca žalobcu a ani opatrovníčka žalovaného.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 20.10.2009 zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky evid. Č.. XXXXXXX na zakúpenie spotrebného tovaru, na základe ktorej bola žalovanému schválená pôžička vo výške 6.168,55 eura, celková suma pôžičky 9.789,45 eura, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 55 mesačných splátkach v sume 177,99 eura, pri ročnej úrokovej sadzbe 24,01 % a RPMN 24,01 %, z ktorej žalovaný žiadnu splátku nezaplatil, preto ho žalobca vyzval dňa 12.6.2013 na zaplatenie žalovanej sumy, na ktorú žalovaný nereagoval.
4. Po právnom posúdení sporu podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 2, § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ako i podľa § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, platného od 1.2.2013, súd prvej inštancie uviedol, že prehodnotil žiadosť žalovaného o splátky a dospel k záveru, že v danom prípade povolenie splátok nie je možné, pretože žalovanú sumu by žalovaný splácal 13 rokov a naviac žalovaný neuviedol, kde je zamestnaný, ani výšku svojho príjmu, a preto z uvedeného dôvodu nemohol splátky povoliť a rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 7.632,22 eura s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 13.6.2013 do zaplatenia.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu účelne vynaložených trov konania, predstavujúcich zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 457,50 eura a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 588,91 eura.
6. Proti tomuto rozsudku vo výroku o lehote plnenia podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal zmeniť rozsudok v jeho napadnutej časti a vyhovieť jeho žiadosti splácať dlh v mesačných splátkach po 50 eur mesačne. Súdu prvej inštancie vytkol, že neprihliadol na jeho tvrdenia, že žije v zahraničí bez práce a bez príjmu, jeho jediným príjmom je dávka sociálnej pomoci a benefity na maloleté deti, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok v jeho napadnutom výroku o lehote plnenia, majúc za to, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že nie je možné povolenie žalovanému splácať dlh v splátkach vo výške 50 eur, lebo takto by žalovaný úver splácal 13 rokov a ani nepreukázal, kde je zamestnaný a neuviedol výšku svojich príjmov. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.
8. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý, ak nie je ustanovené inak, platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
9. Odvolací súd (§ 34 CSP) na základe toho prejednal odvolanie žalovaného proti výroku o lehote plnenia ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie a ani pre zmenu rozsudku v jeho napadnutom výroku, ale rozsudok je potrebné v tejto jeho napadnutej časti zrušiť, pretože súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, do 30.6.2016 ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), na ktorú vadu odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, keďže mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
10. Pod znemožnením uskutočnenia procesných práv strany sporu s následkom porušenia práva na spravodlivý proces je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom (civilnom) súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
11. Z práva na spravodlivý proces predovšetkým vyplýva povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť súdu sa s týmito námietkami a argumentmi, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie, presvedčivo v odôvodnení vysporiadať (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08) tak, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia malo náležitosti vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
12. Dodržiavanie tejto povinnosti má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť v rozhodovaní súdov a vylúčiť svojvôľu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Táto povinnosť nebola súdom prvej inštancie náležite rešpektovaná vo vzťahu k rozhodovaniu o návrhu žalovaného na povolenie splácať dlh v splátkach, a to pokiaľ svoje rozhodnutie o nepovolení splátok odôvodnil bez ďalšieho len poukazom na fakt, že žalovaný by dlh splácal 13 rokov a neuviedol, kde je zamestnaný a ani výšku svojho príjmu, naviac bez toho, aby tento návrh akokoľvek právne posúdil.
13. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
14. Citované ustanovenie je právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou a vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade na úvahe súdu. V súlade s ustálenou súdnou praxou sa spravidla dôvody pre rozhodnutie v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. odvíjajú od povahy prejednávanej veci, priznaného nároku a osobných a majetkových pomerov účastníkov. Ak má súd za to, že je namieste určiť na plnenie lehotu dlhšiu alebo stanoviť, že sa plnenie má vykonať v splátkach (alebo naopak, že tomu tak nie je, tak ako je tomu v posudzovanom spore), musí byť rozhodnutie podložené zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo odôvodnili záver, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, priznaný nárok a osobným a majetkovým pomerom účastníkov je (alebo nie je) taký postup namieste. Okrem konkrétnych okolností prípadu a osobných a majetkových pomerov účastníkov, je súd súčasne povinný posúdiť, či prípadné zaplatenie peňažného plnenia v splátkach v určitej výške nepredstavuje s ohľadom na výšku dlžnej čiastky, dĺžku omeškania s platením dlžnej čiastky, neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (alebo naopak).
15. Pretože súd prvej inštancie návrh žalovaného na povolenie vykonať peňažné plnenie žalobcu v splátkach v intenciách uvedeného neposudzoval a z vyššie uvedených hľadísk neodôvodnil, práve z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok v jeho napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).
16. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie v zmysle vyššie uvedeného rozhodnúť o procesnom návrhu žalovaného na povolenie splniť dlh v splátkach podľa § 232 ods. 3, 4 CSP a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia o lehote plnenia žalovaného bolo nepochybné jeho právne posúdenie a právne závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu relevantného pre aplikáciu použitého zákonného ustanovenia a obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany sporových strán.
17. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní a tak mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Žalovaný úspech v odvolacom konaní síce mal, ale žiadne trovy mu v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 430, § 431 ods. 1,2, § 432 ods. 1, 2, § 433, § 434, § 435 CSP).