Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-82-2016.pdf
PDF · 96.58 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/82/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci navrhovateľa: D.. Ľ. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Košice, H. X, zast. advokátom JUDr. Jozef Göbl, Jantárova 30, Košice, proti odporkyni: D.. A. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Košice, H. X, zast. advokátom JUDr. Jaroslava Plažáková, Hlavná 40, Košice, o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18.3.2016 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu prispievať na jeho výživu vo výške 100 EUR mesačne od 18.3.2016. Návrh odôvodnil tým, že v dôsledku vzájomných nezhôd nežije s odporkyňou v spoločnej domácnosti, konanie o rozvod manželstva je vedené na Okresnom súde Košice I sp.zn. 21P 30/2016. Navrhovateľ je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce v Košiciach, nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi.
2. Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť, určenie vyživovacej povinnosti je v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na právoplatné rozhodnutia súdov, na základe ktorých bol navrhovateľ odsúdený za trestný čin výtržníctva, prečin nebezpečného vyhrážania odporkyni. Navrhovateľ neprispieva na výživu maloletých detí, pričom všetky výdavky maloletých detí pochádzajúce z manželstva uhrádza odporkyňa.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil tento skutkový stav:
4. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 17.4.2004, manželstvo účastníkov zaniklo rozvodom manželstva na základe rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 22.6.2016 21P 30/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.7.2016, maloleté deti H. pochádzajúce z manželstva D., nar. X.XX.XXXX a P. E., nar. XX.XX.XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti odporkyne a navrhovateľ bol zaviazaný prispievať na každé z maloletých detí vo výške 30% zo sumy životného minima. Navrhovateľ bol zamestnaný VSŽ Oceľ s.r.o. Košice od 1.1.1993 do 31.7.1993, Okresný úrad Košice I od 3.8.1998 do 30.6.1999, Okresný úrad Košice IV od 1.7.1999 do 31.12.2001, Správa katastra Košice od 1.1.2002 do 17.6.2007, Union Steel, s.r.o. od 1.6.2007 do 31.1.2008, Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislava od 17.3.2008 do 30.4.2008, Mandi Invest, a.s. od 4.11.2008 do 11.11.2008, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky od 3.2.2009 do 9.11.2010, Správa katastra Košice od 10.11.2010 do 17.12.2010, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky od 18.12.2010 do 14.11.2011, HeppiApple, s.r.o. od 2.9.2016 do 10.9.2016. Navrhovateľ bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v období od 4.3.2016 do 31.8.2016, od 18.2.2015 do 1.2.2016, od 15.11.2011 do 18.9.2012, od 12.11.2008
do 2.2.2009, od 1.5.2008 do 3.11.2008, od 29.2.2008 do 16.3.2008, je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 11.9.2016 do súčasnosti. Pracovný pomer u zamestnávateľov Union Steel s.r.o. bol ukončený dohodou, pracovný pomer na Katastrálnom úrade v Bratislave bol ukončený podľa ust. § 42 zák. č. 312/2001, u zamestnávateľa Mandi Invest a.s. dohodou, pracovný pomer u zamestnávateľa Úrad geodézie, kartografie a katastra bol ukončený podľa § 46 ods. 1 písm. a/ zák. č. 400/2009. Navrhovateľ bol trestným rozkazom Špecializovaného súdu v Pezinku zo dňa 4.8.2008 BB4T 19/08 uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa ust. § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečin podplácania podľa ust. § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. za to, že dňa 14.4.2007 napadol svoju manželku E.. A. H. tak, že do nej kopal a rukami udieral do tváre a do celého tela, až kým nestratila vedomie a nespadla, spôsobil jej ľahké poranenia s dobou liečenia do 7 dní a od ďalšieho konania upustil až na zásah okoloidúcich osôb. Trestným rozkazom Okresného súdu Košice I zo dňa 19.5.2015 bol navrhovateľ uznaný vinný z prečinu nebezpečného vyhrážania za skutok, že dňa 16.5.2015 vošiel do spálne bytu, kde oboma rukami škrtil svoju manželku E.. A. H., dňa 17.5.2015 pod vplyvom alkoholu znovu napadol manželku E.. A. H.. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 22.8.2016 boli spojené na spoločné konanie veci obvineného D.. Ľ. H. vo veci zločinu týrania, ktorého sa dopustil tak, že potom ako v septembri 2015 sa E.. A. H. vrátila do spoločnej domácnosti s deťmi, navrhovateľ jej sústavne nadáva a vyhráža sa fyzickým napádaním, citovo a psychicky ju vydiera a trestného stíhania za prečin nebezpečného prenasledovania, ktorého sa dopustil tak, že od dňa 4.3.2016 do súčasnosti dlhodobo a intenzívne prenasleduje, vyhľadáva a obťažuje E.. A. H.. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 5.5.2016 25C 124/2016 súd zakázal navrhovateľovi vstup do družstevného bytu na Pekinskej 8 v Košiciach, byt č. 1 do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a zakázal vstup navrhovateľovi na pracovisko odporkyne. Odporkyňa je zamestnaná, jej čistý príjem činí 784,91 EUR za obdobie marec až júl 2016 priemerne. Odporkyňa platí za byt 147 EUR, internet 17 EUR, telefón 30 EUR, elektriku 30 EUR, rozhlas, televíziu 5 EUR. Maloletá P. navštevuje materskú školu, strava v škôlke 20 EUR, školné 50 EUR, kultúrny fond 32,50 EUR na pol roka. Maloletá D. sa stravuje v škole, poplatok 25 EUR, triedny fond 3-5 EUR mesačne. Maloletá D. má zvýšené výdavky z dôvodu zdravotného stavu s ortopedickými topánkami, má asistentku, ktorej odporkyňa platí 40 EUR, počet hodín opatrovania sa zvýšil, keďže nebude mať družinu, poplatky za MHD 20 EUR. Všetky výdavky na maloleté deti platí odporkyňa. Navrhovateľ si neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Príjem navrhovateľa činil u zamestnávateľa Správa katastra Košice v období od 1.1.2002 do 17.6.2002 cca 550 EUR, u zamestnávateľa Union Steel, s.r.o. od 1.6.2007 do 31.1.2008 630,70 EUR, u zamestnávateľa Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu od 17.3.2008 do 30.4.2008 550 EUR, u zamestnávateľa Mandi Invest, a.s. od 4.11.2008 do 11.11.2008 299 EUR, u zamestnávateľa Úrad geodézie, kartografie a katastra od 3.2.2009 do 9.11.2010 1.050 EUR, u zamestnávateľa Správa katastra Košice od 11.10.2010 do 17.12.2010 590 EUR, u zamestnávateľa Úrad geodézie, kartografie a katastra od 18.12.2010 do 14.11.2011 1.100 EUR, u zamestnávateľa HeppiApple, s.r.o. od 1.9.2016 do 10.9.2016 13,50 EUR, u zamestnávateľa Europersonal & Fabrika, s.r.o. za obdobie od 17.10.2016 do 19.10.2016 34,96 EUR, u zamestnávateľa Schneider Cleaning, s.r.o. za obdobie od 27.11.2016 do 31.12.2016 30 EUR.
5. Podľa ust. § 71 ods. 1 zák. č. 36/2005 o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
6. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
7. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva (nevyžaduje sa rozhodnutie súdu). Je viazaná na právnu existenciu manželstva (pri rozvode ani vyhlásení manželstva za neplatné nie je nárok na vrátenie poskytnutého plnenia) a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Pokiaľ v priebehu konania dôjde k rozvodu, súd môže priznať výživné do času zániku manželstva. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi je spolu s výživným dieťaťa najväčší. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Okrem uspokojenia osobných potrieb
sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni. Vyživovacia povinnosť sa týka všetkých potrebných osobných potrieb, t.j. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov. Pojem "v zásade" rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov. Zhodnotiť treba namáhavosť práce vykonávanej manželom, od ktorého sa výživné požaduje, v prípade niektorých povolaní sú nevyhnutné náklady na reprezentáciu, vytvorenie a udržanie klientely, u iných takéto výdavky neprichádzajú do úvahy. So zabezpečením vyššieho príjmu na základe značne náročného vypätia síl, resp. sťažených okolností, môže byť spojená aj potreba vynaloženia vyšších prostriedkov napríklad na regeneráciu. Rozdielne potreby a náklady preto môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života a pod. Uvedené ustanovenie bude naplnené, pokiaľ manželia budú mať približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje základné potreby s prihliadnutím na uvedené osobitosti. Zákon súdu ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom už nehovorí o spoločnej domácnosti, na základe čoho možno hodnotiť aj prípady oddeleného žitia v prípade starostlivosti o dieťa.
8. Zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní.
9. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného. Záujem zákonodarcu na tom, aby v rámci majetkových vzťahov odvodených od príslušných osobných rodinnoprávnych vzťahov boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov, siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen jeho životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. V konkrétnom prípade môže byť takouto okolnosťou napríklad zmena zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem, ďalej môže ísť o prípad, keď bez závažného dôvodu ukončí podnikateľskú činnosť alebo pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené, resp. vykonával aktivitu smerujúcu k získaniu iného zamestnania, porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok rozviazanie pracovného pomeru. Obdobne možno posudzovať situáciu zamestnanca s určitou kvalifikáciou, v dôsledku čoho môže vykonávať prácu v lepšie ohodnotenej, vyššej funkcii. Následkom princípu potencionality (ak sa nepreukáže ospravedlniteľný dôvod) je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potenciálneho príjmu, t.j. príjmu pred zmenou zamestnania, príjmu, aký by dosahoval vo vyššie ohodnotenej pozícii, z príjmu, ktorý dosahoval pred rozviazaním pracovného pomeru, resp. z majetkových pomerov, ako by obsahovali predmetné majetkové podstaty v prípade vzdania sa majetkového prospechu.
10. Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu. Pojem dobré mravy je neurčitým právnym pojmom, jeho obsah nevyplýva z pozitívneho práva. Okrem práva existujú aj iné systémy noriem, niektorým z nich takouto úpravou právo poskytuje ochranu tým, že im prepožičiava sankcie charakteristické pre systém práva. Nejde o akékoľvek normy, ale o všeobecne spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiaduce javy. Vo všeobecnosti bývajú vyjadrené konštrukciou o "pocite sú náležitosti všetkých spravodlivo uvažujúcich ľudí". Pojem dobré mravy je ďalej časovo (plynutím času podlieha zmenám) a miestne podmienený.
Pomôckou môže byť morálne vymedzenie obsahu manželstva (§ 18), podľa ktorého manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Podľa konkrétnych okolností prichádzajú do úvahy prípady fyzického, psychického násilia, nevery a opustenia manžela. Treba posúdiť, ako si manžel, ktorý požaduje výživné, resp. od ktorého sa výživné požaduje, plní svoje povinnosti, resp. prečo ich neplní. Ako konanie v rozpore s dobrými mravmi by bolo možné posudzovať aj prípady, keď oprávnený bez ospravedlniteľného dôvodu nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť aj napriek objektívnym možnostiam a svojim schopnostiam a svoju situáciu rieši požadovaním výživného.
12. Súd vyhodnotil zistený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
13. Predmetom konania je určenie manželského výživného.
14. Vzhľadom k tomu, že základným predpokladom pre určenie manželského výživného je trvanie manželstva, súd posudzoval, či sú účastníci konania manželia. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania boli manželmi do 18.7.2016, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva, dňom nadobudnutia právoplatnosti manželstva zaniklo manželstvo a tým aj nárok na určenie manželského výživného. Nárok navrhovateľa počnúc dňom 18.7.2016 do budúcna je nedôvodný a z uvedeného dôvodu súd nárok navrhovateľa od 18.7.2016 zamietol. Preto súd ďalej posudzoval odôvodnenosť nároku na manželské výživné za obdobie od podania žaloby 18.3.2016 do dňa predchádzajúceho právoplatnosti rozvodu manželstva a to 17.6.2016. Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že v predmetnom období bola odporkyňa zamestnaná, jej príjem činil 784,91 EUR v čistom. Účastníci konania spolu v predmetnom období nežili. Navrhovateľovi bola určená vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom, o ktorých starostlivosť v posudzovanom období zabezpečovala odporkyňa a platila všetky výdavky, v minimálnom rozsahu, pričom ani túto si neplnil a všetky výdavky maloletých detí v posudzovanom období uhrádzala odporkyňa. Okrem bežných výdavkov s oboma maloletými deťmi mala zvýšené výdavky na maloletú D. s poukazom na jej zdravotný stav a to jednak zdravotné pomôcky a asistentku. Navrhovateľ bol v posudzovanom období nezamestnaný a bez príjmu. S poukazom na životnú úroveň oboch účastníkov v posudzovanom období mal súd za preukázané, že životná úroveň oboch účastníkov nebola rovnaká a že životná úroveň navrhovateľa bola nižšia ako životná úroveň odporkyne a to aj po zohľadnení výdavkov odporkyne a výlučné zabezpečovanie všetkých potrieb maloletých detí. Súd však posúdil odkázanosť žalobcu s poukazom na princíp potencionality príjmov a dospel k záveru, že navrhovateľ sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Navrhovateľ je plne kvalifikovaný právnik s dlhoročnou právnickou praxou, v predchádzajúcom období s porovnateľným až prevyšujúcim príjmom ako odporkyňa. Z výpisu zamestnávateľov navrhovateľa mal súd za preukázané, že navrhovateľ nepreukázal, že by posledný pracovný pomer s príjmom prevyšujúcim 1.000 EUR mesačne v roku 2010 bol ukončený z organizačných dôvodov a od ukončenia posledného pracovného pomeru 14.10.2011 bol zamestnaný až 1.9.2016. Aj keď je nepochybné, že ponuka pracovných miest v regióne je obmedzená, súd mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by sa v posudzovanom období aktívne snažil nájsť si zamestnanie s príjmom zodpovedajúcemu príjmu z posledného pracovného pomeru, ktorý ukončil dohodou, preto súd vychádzal z potencionálneho príjmu navrhovateľa v poslednom zamestnaní cca 1.100 EUR a dospel k záveru, že navrhovateľovi nevznikol nárok na manželské výživné, keďže pri posudzovaní takéhoto potencionálneho príjmu bola životná úroveň navrhovateľa dokonca vyššia ako životná úroveň odporkyne, ktorej príjem bol nižší ako potencionálny príjem navrhovateľa a zabezpečovala všetky výdavky maloletých detí.
15. Bez ohľadu na vyššie uvedené súd považuje za potrebné uviesť, že určenie manželského výživného je v danej veci neprípustné a to s poukazom na rozpor s dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že navrhovateľ sa v minulosti aj v súčasnosti dopúšťa psychického a fyzického násilia voči odporkyni, táto skutočnosť vyplýva z právoplatných rozsudkov súdov predložených odporkyňou a z prebiehajúcich trestných konaní a nebola medzi účastníkmi sporná.
16. S poukazom na vyššie uvedené súd návrh na určenie manželského výživného v celom rozsahu zamietol.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.