Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cbi/94/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. Štefánika, 985 11 Halič, právne zastúpenie: FUTEJ & Partners, s. r. o., Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341 proti žalovanému: JUDr. Marek Letkovský, so sídlom správcovskej kancelárie Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, so sídlom Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717 o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky popretej pohľadávky

rozhodol:

I. Súd určuje, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717 vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod spis. zn. 3K 95/2010 v celkovej výške 1.349,78 EUR sa považuje za zistenú čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v celom rozsahu.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 100 % trov konania, o výške ktorých súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 22.09.2011 sa žalobca domáhal voči žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Bratislava určenia, že jeho pohľadávka uplatnená prihláškou v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I spis. zn. 3K/95/2010, je nesporná a vymáhateľná. Ako dôvod uviedol, že vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 75/2011 dňa 18.04.2011. Napriek skutočnosti, že prihláška žalobcu obsahovala všetky potrebné listiny preukazujúce existenciu pohľadávky, žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu dňa 22.08.2011 pohľadávku žalobcu bez jej individuálneho skúmania v celom rozsahu poprel čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky s odôvodnením, že na základe stavu účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť skutočnú existenciu pohľadávky (pohľadávok) a jej (ich) evidenciu v účtovníctve úpadcu. Podľa vyjadrenia správcu úpadcu sa objavili pochybnosti o pravosti prihlásených pohľadávok, nakoľko výška všetkých prihlásených pohľadávok nezodpovedá počtu prihlásených veriteľov, pričom vzhľadom na stav účtovníctva a skutočnosť, že účtovné doklady boli zabavené políciou, nebolo možné jednoznačne preskúmať účtovníctvo úpadcu a vysloviť či uplatnené pohľadávky existujú a v dôsledku čoho sa stali spornými.

2. Žalobca uvádza, že z konkurzného spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 3K/95/2010 má vedomosť o tom, že dňa 22.08.2011 správca úpadcu poprel všetky ostatné prihlásené pohľadávky veriteľov do konkurzu úpadcu v počte cca 2.400 prihlášok, a to v celkovej sume 32.462.631,53 EUR (s výnimkou verejných pohľadávok štyroch subjektov v celkovej sume 22.636,51 EUR).

3. Správca úpadcu listom zo dňa 22.08.2011 bez individuálneho a hlbšieho skúmania oznámil žalobcovi popretie prihlásených pohľadávok v celom rozsahu s odôvodnením, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebol schopný preveriť evidenciu pohľadávky, čím sa podľa jeho názoru stala spornou, pretože nebolo možné preveriť skutočnú existenciu pohľadávok.

4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 03.11.2016 sa vyjadril správca úpadcu, ktorý poukázal na znenie ust. § 32 ods. 1 a 3 ZKR. Z uvedeného podľa jeho názoru vyplýva, že kladie správcovi za úlohu preskúmať pohľadávku a v prípade, že existujú pochybnosti, ukladá mu povinnosť takú pohľadávku poprieť. Má za to, že pokiaľ existuje pochybnosť o prihlásenej pohľadávke, správca má nielen možnosť, ale povinnosť takúto pohľadávku poprieť. Taktiež uviedol, že podľa jeho názoru neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by mu ukladalo povinnosť jednoznačne formulovať dôvod a rozsah popretia pohľadávky. V tomto tzv. incidenčnom spore o určenie pohľadávky popretej čo do právneho dôvodu, výšky a/alebo vymáhateľnosti leží dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý má pred súdom preukázať, že pohľadávka je nesporná. Je nepodstatné, či dôvody, pre ktoré bola pohľadávka popretá boli správne alebo nie.

5. Ďalej žalovaný uviedol, že dôvod popretia nie je viazaný výlučne na účtovníctvo úpadcu, ale na nepreskúmateľnosť pohľadávky a pochybnosť o existencii tak, ako bola uplatnená. K prihláškam boli v čase ich podania pripájané doklady iba v obmedzenej miere v podobe zmenky alebo potvrdenia predstavenstva o výške vyrovnacieho podielu a z uvedených dokladov správca nemohol preskúmať existenciu pohľadávok, keďže mu už v tom čase z jeho činnosti vyplynuli pochybnosti o existencii prihlasovaných pohľadávok, ktoré tieto doklady nemohli odstrániť.

6. Ďalej poukázal na čl. 10 Stanov úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „stanovy“ v príslušnom gramatickom tvare), kde je uvedené, že majetkovou účasťou člena v družstve je členský podiel. Členský podiel je tvorený vstupným členským vkladom a ďalším členským vkladom, resp. jeho splatenou časťou.

7. Podľa čl. 14 stanov členstvo zaniká: a) písomnou dohodou, b) vystúpením, c) vylúčením, d) vyhlásením konkurzu na majetok člena, e) zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena, f) zánikom družstva, g) smrťou fyzickej osoby, h) zánikom právnickej osoby.

8. Podľa čl. 21 stanov zánikom členstva vzniká nárok na vyrovnací podiel, ktorý bude vyplatený do 30 dní od ukončenia členstva. V zmysle ods. 3 citovaného článku sa výška vyrovnacieho podielu určí ako súčin splateného základného členského vkladu a príp. splateného ďalšieho vkladu, prípadne splateného celého členského podielu a koeficientu AH.

9. Koeficient AH je v zmysle čl. 11 ods. 11 predposledná veta stanov „tvorený podielom rozdielu medzi vlastným imaním, definovaným podľa príslušného právneho predpisu po zdanení a nedeliteľným fondom k sume všetkých nominálnych hodnôt členských vkladov.“

10. Správca úpadcu uviedol, že na pojednávaní súdu dňa 21.03.2016 v konaní 2Cbi/525/2011 vypovedala ako svedok Ing. O. O., konateľka spoločnosti JURA audit, s. r. o., ktorá pre úpadcu vykonávala audit účtovnej závierky za rok 2009. Z jej výpovede v tomto konaní pred súdom vyplynulo, že pri overovaní majetkovej situácie úpadcu si vyžiadala podklady, ktoré jej neboli poskytnuté tak, ako to požadovala, nakoľko ani úpadca ani žiadna zo zainteresovaných spoločností, zväčša majetkovo prepojených s úpadcom, neboli schopné predložiť zmenky v hodnote približne 22 mil. EUR, ktoré mali byť hlavným finančným majetkom úpadcu. Zároveň vyjadrila pochybnosť, či predmetné zmenky vôbec existovali. Svedkyňa vypovedala, že hodnota finančných investícií bola v účtovnej závierke úpadcu zaúčtovaná v plnej, t. j. nominálnej hodnote, ale že ich skutočná hodnota sa blížila nule.

11. Na otázku správcu svedkyňa uviedla: „podľa nášho názoru by v tomto prípade mali opravné položky dosahovať možno až do 100% investícii v prípade, že by účtovné závierky boli uvedené v hodnote 21 mil. 200 tis., tak by záver audítora bol taký, že nezodpovedá reálnemu stavu“ čo podľa správcu znamená, že v prípade, ak by sa podarilo svedkyni v postavení audítora potvrdiť reálnu hodnotu finančných investícií, ktorú predpokladala (čiže hodnotu blížiacu sa nule), jej výrok by bol taký, že hodnota finančných investícií v účtovnej závierke úpadcu (t. j. finančného majetku) je silne nadhodnotená.

12. Na základe výpovede svedkyne boli spracované nové účtovné závierky, ktoré rešpektovali otáznu hodnotu investícií a tieto sú v nich zaúčtované tak, ako to uviedla svedkyňa vo svojej výpovedi. Nová účtovná závierka za rok 2010 bola vypracovaná 27.05.2016.

13. Z výpovede svedkyne a nových účtovných závierok vypracovaných na jej základe, ktoré žalovaný založil do spisu, vplýva, že už za rok 2009 mal úpadca správne vykázať stratu a prepad vlastného imania do zápornej hodnoty, avšak toto účelovo neurobil. Z novej súvahy za rok 2010 vyplýva: Nedeliteľný fond = 331.939 EUR Vlastné imanie = - 5.297.655 EUR Súhrn nominálnych hodnôt vkladov = 18.916.208 EUR

14. Po dosadení uvedených hodnôt do vzorca na výpočet koeficientu AH je výsledkom hodnota koeficient AH = -0,2976, z čoho vyplýva, že vyrovnací podiel je vo výške 0,00 EUR. Hodnota vlastného imania sa už v budúcnosti nemôže dostať do kladných čísel, teda ani neskoršie nároky na vyrovnací podiel nemôžu byť kladné.

15. Písomným podaním zo dňa 08.11.2016 žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014, v ktorom sa okrem iného uvádza, že je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie.

16. Úlohou incidenčného konania potom nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože je to úloha správcu. Účelom incidenčného konania je iba rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 1 Obo 127/2007 zo dňa 28.10.2008, aplikovateľného aj na popretie pohľadávky žalobcu v tu prejednávanej veci uvádza, že „dôvod popretia prihlásenej pohľadávky žalovaným neobstojí, pretože to, že úpadca nedostatočne viedol účtovníctvo, nemôže byť na ťarchu jeho veriteľov v prípade, že žalovaný iný relevantný dôvod popretia neuviedol."

18. Žalovaný sa v rámci svojej odbornej starostlivosti nezaoberal posúdením jednotlivých pohľadávok prihlásených do konkurzu úpadcu, teda ani pohľadávkou, ktorá je predmetom tohto konania. Väčšina pohľadávok prihlásených do konkurzu úpadcu bola žalovaným popretá z jedného a toho istého dôvodu

- nemožnosť preskúmať účtovníctvo úpadcu. Žalovaný týmto spôsobom preniesol svoju povinnosť individuálne preskúmať pohľadávky veriteľov úpadcu na súd, ktorý by však nemal nahrádzať činnosti správcu úpadcu, ktoré je tento povinný vykonávať aj v rámci svojej odbornej starostlivosti tak, ako na to poukázal Ústavný súd vo vyššie uvedenom náleze. Následné skúmanie pohľadávky žalobcu súdom by bolo možné v zmysle nálezu Ústavného súdu považovať za arbitrárne a nezodpovedajúce požiadavkám práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky.

19. Aj napriek vyššie uvedeným názorom Ústavného súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalobca predložil súdu právny základ vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi.

20. Žalobca bol členom úpadcu a do úpadcu vložil svoje finančné prostriedky, pričom žalovaná pohľadávka mu vznikla z titulu nároku na vyrovnací podiel z dôvodu zániku členstva v úpadcovi. Žalobca požiadal o zrušenie svojho členstva v PDSI (úpadcovi), pričom o tomto zrušení rozhodlo predstavenstvo úpadcu rozhodnutím o zániku členstva v družstve a o vzniku nároku na vyrovnací podiel žalobcu v súlade so stanovami úpadcu. V súlade s týmito tvrdeniami zaniklo aj členstvo žalobcu v úpadcovi a vznikol mu tak nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu.

21. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 08.11.2016 uviedol, že v zmysle čl. 21 odsek 3 stanov úpadcu ..... „výška vyrovnacieho podielu sa určí ako súčin splateného základného členského vkladu a prípadne splateného ďalšieho vkladu, prípadne splateného celého členského podielu a koeficientu AH.“ Žalobca poukázal na to, že stanovy úpadcu obsahujú ustanovenie o uvedenom vzorci pre výpočet vyrovnacieho podielu avšak neurčujú rozhodné účtovné obdobie, z ktorého je potrebné vychádzať pri výpočte (dosadzovaní hodnôt do vzorca). Preto je potrebné postupovať v zmysle ust. Obchodného zákonníka, pričom žalobca poukázal na ustanovenie § 233 odsek 5 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ustanovenia odsekov 2 a 4 sa použijú len pokiaľ stanovy neurčujú inak. Ust. § 233 odsek 3 druhá časť vety Obchodného zákonníka hovorí, že „... pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo.“ Nakoľko stanovy úpadcu neustanovujú, ktoré účtovné obdobie je pre výpočet rozhodné je v zmysle cit. ustanovení Obchodného zákonníka nevyhnutné primerane vychádzať z ust. § 233 odsek 3 Obchodného zákonníka.

22. Žalobca súdu predložil spôsob výpočtu výšky vyrovnacieho podielu, v rámci ktorého žalobca vychádza z údajov za účtovné obdobie 01.2010 - 12.2010, t. j. z údajov účtovnej závierky úpadcu za obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu v ktorom členstvo zaniklo: ........ (16.827.968 EUR - 331.939,19 EUR)/18.926.451 = 0,8716= koeficient AH.“

23. Žalobcovi vzhľadom na vyššie uvedené vznikol nárok na vyrovnací podiel, nakoľko výška koeficientu AH predstavuje hodnotu 0,8716. Popretie nároku žalobcu žalovaným je teda nevyhnutné považovať za nedôvodné a neplatné minimálne v rozsahu, v ktorom vznikol žalobcovi nárok na vyrovnací podiel ako násobok členského vkladu vo výške 1.349,78 EUR a koeficientu AH (0,8716) = 1.176,47 EUR.

24. Žalobca si v predmetnom konkurznom konaní uplatnil pohľadávku: v sume 1.349,78 EUR, právny dôvod: nárok na vyrovnací podiel v družstve úpadcu z titulu zániku členstva v družstve ku dňu 30.03.2011.

25. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 08.11.2016 požiadal o pripustenie zmeny žalobného petitu, ktorým žiadal, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvom odseku výroku rozsudku ako i priznal žalobcovi náhradu trov konania.

26. Súd na pojednávaní konanom dňa 15.12.2016 uznesením pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca sa v konaní bude domáhať určenia právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky vo výške 1.349,78 EUR a náhrady trov konania od žalovaného.

27. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a súdu navrhol, aby vec prejednal v jeho neprítomnosti a rozhodol.

28. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.05.2011, sp. zn. 3K/95/2011, prihláškou pohľadávky zo dňa 31.05.2011, Potvrdením o zániku členstva v družstve a o vzniku nároku na vyrovnací podiel zo dňa 12.04.2011, Žiadosťou o zrušenie členského podielu zo dňa 11.02.2011, konečným zoznamom pohľadávok úpadcu ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný stav veci:

29. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 11.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2011 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE. Do funkcie správcu ustanovil Mgr. Mareka Letkovského, so sídlom kancelárie Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava.

30. Podľa § 23 odsek 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 29.06.2011 (ďalej len vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

31. Podľa § 199 odsek 9 ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej

súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

32. Podľa § 31 odsek 1 prihlásené pohľadávky správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok. Ak veriteľ o to požiada, správca mu bezodkladne vydá potvrdenie či jeho pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok.

33. Podľa § 32 odsek 1 v znení platnom a účinnom do 01.01.2012 každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v celom rozsahu poprieť.

34. Podľa § 32 odsek 2 v znení platnom a účinnom do 01.01.2012 prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

35. Podľa § 32 odsek 3 písm. a) v znení platnom a účinnom do 01.01.2012 pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

36. Podľa § 32 odsek 3 písm. b) v znení platnom a účinnom do 01.01.2012 pohľadávku možno poprieť do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

37. Podľa § 32 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení platnom a účinnom do 01.01.2012 prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky.

38. Podľa § 32 odsek 9 veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

39. Podľa § 32 odsek 15 v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

40. Podľa § 32 odsek 5 ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Na pojednávaní súdu konanom dňa 15.12.2016 súd predmetnú vec prejednal.

41. Žalobca trval na podanom žalobnom návrhu v celom rozsahu, správca úpadcu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil mailovým podaním a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

42. Sporové strany ďalšie návrhy na dokazovanie nenavrhli, preto súd ďalšie dôkazy na pojednávaní nevykonal.

43. Podľa § 191 odsek 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

44. Podľa § 192 skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

45. Podľa § 32 odsek 2 v znení platnom a účinnom do 01.01.2012 prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

46. Podľa § 32 odsek 5 ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

47. Zo žalobného návrhu je zrejmé, že napriek skutočnosti, že prihláška žalobcu obsahovala všetky potrebné listiny preukazujúce existenciu pohľadávky, žalovaný ako správca úpadcu dňa 22.08.2011 predmetnú pohľadávku poprel. Je zrejmé, že správca poprel pohľadávku žalobcu v rozsahu 1.349,78 EUR prihlásenú včas, že úpadca v rámci poskytnutia súčinnosti v zmysle § 74 neodovzdal správcovi účtovnú resp. inú potrebnú dokumentáciu z ktorej by správca mohol a vedel vykonať svoje vlastné šetrenie prihlásenej pohľadávky. Z uvedeného dôvodu s poukazom na § 32 odsek 1 považoval pohľadávku za spornú.

48. Súd považuje za potrebné uviesť, že v § 32 v odsekoch 2 a 5 výslovne uvádza, že spolu so zoznamom záväzkov alebo doplnením tohto zoznamu úpadca odovzdá správcovi aj celú účtovnú dokumentáciu a všetky ďalšie doklady týkajúce sa jeho záväzkov. Správca je povinný podnet na popretie pohľadávky s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť.

49. Súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že tak ako veriteľ v prihláške je povinný uviesť právny dôvod prihlásenej pohľadávky, tak i správca je pri popretí povinný uviesť právny dôvod popretia tohto právneho dôvodu, t. j. na základe akého právneho dôvodu popiera prihlásenú pohľadávku podopretú priloženými dôkazmi. Skutočnosť, že sa určitá pohľadávka nenachádza v účtovníctve, resp. nemožno preveriť vzhľadom na stav účtovníctva jej evidenciu nie je právnym dôvodom popretia pohľadávky. Za stav účtovníctva nenesie zodpovednosť veriteľ úpadcu, ale úpadca. Zároveň zákon o konkurze nepripúšťa v takomto prípade (neoslobodzuje správcu) možnosť neuvedenia dôvodu popretia pohľadávky. Takýto paušálny dôvod by bolo možné použiť v akomkoľvek konkurznom konaní na akúkoľvek pohľadávku veriteľa, čo by popieralo účel samotného zákona o konkurze a najmä povinnosti zakotvenej v § 32 ods. 4 ZKR. Uvedeným spôsobom by správca bezdôvodne mohol využiť neobmedzené časové obdobie (do rozhodnutia incidenčného konania) na uvedenie popieracích dôvodov. Správca mal možnosť preskúmať prílohy prihlášky a namietať nesprávny výpočet vyrovnacieho podielu s poukazom napr. na rozpor so stanovami, ktoré k dispozícii mal, prípadne pre rozpor so súvahou, ktorú sám nechal zostaviť ku dňu vyhlásenia konkurzu. Taktiež v prípade pochybností mal možnosť opätovne požiadať o predĺženie lehoty na popieranie pohľadávok a vyžiadať si účtovné doklady z daňového úradu, alebo vykonať samostatný audit, prípadne namietať platnosť jednotlivých úkonov.

50. Súd uvádza, že žalobca listinnými dôkazmi, ktoré založil do súdneho spisu preukázal oprávnenosť svojej pohľadávky vo výške 1.349,78 EUR. V Potvrdení o zániku členstva v družstve a o vzniku nároku na vyrovnací podiel sa okrem iného uvádza: .... „čím zároveň bývalému členovi vzniklo voči družstvu

PDSI právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 1.349,78 EUR ....“ . Predmetný dokument je podpísaný predsedom predstavenstva a dvomi členmi predstavenstva. Potvrdenie je teda podpísané štatutárnymi zástupcami úpadcu a túto skutočnosť správca úpadcu nikdy nevyvrátil a ani nespochybnil.

51. Súd uvádza, že výpočet koeficientu AH vyplývajúci zo Stanov družstva nie je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci. Rozhodujúci je dôvod popretia pohľadávky žalovaným, predovšetkým tá skutočnosť, že žalovaný sa v rámci svojej odbornej činnosti nezaoberal posúdením pohľadávok individuálne a väčšinu z pohľadávok prihlásených do konkurzu úpadcu poprel paušálne z dôvodu nemožnosti preskúmať účtovníctvo úpadcu.

52. Žalovaný svojim konaním automaticky preniesol jeho zodpovednosť individuálne preskúmať pohľadávky veriteľov úpadcu, na tunajší súd, ktorý by však nemal nahrádzať činnosť správcu, ktorú je tento povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou. Účelom incidenčnej žaloby je rozhodnutie o správnosti alebo nesprávnosti popieracieho prejavu správcu, nie rozhodnutie o pohľadávke, nakoľko toto prislúcha správcovi.

53. Za nespornú súd považuje skutočnosť, že žalobca bol členom úpadcu a do úpadcu vložil svoje finančné prostriedky, pričom žalovaná pohľadávka mu vznikla z titulu nároku na vyrovnací podiel z dôvodu zániku členstva v úpadcovi. Žalobca požiadal o zrušenie svojho členstva v družstve (úpadcovi). O tomto zrušení rozhodlo predstavenstvo úpadcu Rozhodnutím o zániku členstva v družstve a o vzniku nároku na vyrovnací podiel žalobcu v súlade so stanovami úpadcu. Vzhľadom na vyššie uvedené zaniklo aj členstvo žalobcu v úpadcovi a vznikol mu tak nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu.

54. Úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu.

55. Účelom incidenčného konania je v podstate iba rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak ako bola prihlásená (teda úplne alebo v určitej časti alebo v určitom poradí).

56. Správca konkurznej podstaty je osobou odborne spôsobilou na túto funkciu do ktorej bol ustanovený, je preto jeho povinnosťou skúmať prihlášku a oprávnenosť pohľadávky s poukazom na predložené listinné dôkazy. Nie je povinnosťou súdu v incidenčnom konaní suplovať povinnosti správcu a preskúmavať celú pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky a poukazom na predložené listinné dôkazy. Súd preskúmava iba dôvody - relevantnosť dôvodov pri popretí pohľadávky čo do právneho dôvodu ich vzniku, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia.

57. Incidenčné konanie nie je konaním v ktorom by veriteľ - žalobca, uplatňoval pohľadávku voči dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu podľa § 32 ZKR, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné rozhodnutie o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Nie je zrejmé, prečo by mal incidenčný súd nahrádzať, resp. preskúmavať úkon správcu, ktorý tak, ako je to vyššie uvedené urobil prejav k uznaniu pohľadávky žalobcu ako konkurzného veriteľa. Incidenčného konania mal možnosť tak ako súd zistiť s poukazom na predložené doklady oprávnenosť žalobcovej pohľadávky bez ohľadu na jej evidovanie v dokladoch úpadcu.

58. Súd na tomto mieste uvádza, že priloženými listinnými dôkazmi žalobca jednoznačne preukázal, že do úpadcu vložil svoje finančné prostriedky, pričom žalovaná pohľadávka mu vznikla titulom nároku na vyrovnací podiel z titulu členstva v družstve ku dňu 30.03.2011. Žalobca si prihláškou pohľadávky uplatnil svoje právo z vyššie uvedenej pohľadávky, ktorá veriteľovi nebola dlžníkom do dnešného dňa ani čiastočne uspokojená, preto mu súd celý jeho nárok priznal.

59. Žalovaný sa v rámci svojej odbornej starostlivosti nezaoberal posúdením jednotlivých pohľadávok prihlásených do konkurzu úpadcu, t. j. ani tu prejednávanou pohľadávkou žalobcu. Súd z konkurzného spisu zistil, že väčšina pohľadávok prihlásených do konkurzu bola správcom popretá z jedného a toho istého dôvodu - nemožnosť preskúmať účtovníctvo. Žalovaný takto preniesol svoju povinnosť individuálne preskúmať pohľadávky veriteľov úpadcu na tunajší súd, ktorého úlohou rozhodne nie je

nahrádzať činnosť správcu, ktorú je tento povinný vykonávať aj v rámci svojej odbornej starostlivosti tak ako na to poukázal Ústavný súd v náleze 1 Obo 127/2007 zo dňa 28.10.2008.

60. Pokiaľ žalovaný spochybňoval tvrdenie žalobcu, bolo na ňom, aby svoju obranu preukázal jednak písomným vyjadrením, ale aj účasťou na pojednávaní súdu. Žalovaný takýmto spôsobom nepostupoval, keďže sa pojednávania konaného dňa 15.12.2016 nezúčastnil a tvrdenia žalobcu nevyvrátil.

61. Nad rámec súd uvádza, že žalobca ako člen družstva mal pri zániku jeho členstva v zmysle § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na vyrovnací podiel (nepopretý právny dôvod vzniku pohľadávky). Jedinou spornou skutočnosťou by mohol byť výpočet vyrovnacieho podielu (ktorý nebol v popretí uvedený). Keďže stanovy neurčujú rozhodné obdobie na výpočet vyrovnacieho podielu, bolo by v takom prípade potrebné vychádzať z ust. § 233 Obchodného zákonníka. Podľa § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo - tj. účtovná závierka za celý rok. Žalovaný v konaní predložil súvahu, ktorá nie je nikým podpísaná, absentuje podpis osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva, osoby zodpovednej za zostavenie účtovnej závierky, prípadne osoby konajúcej za účtovnú jednotku. Taktiež absentuje dátum schválenia závierky, resp. nie je evidentné, že by bola predložená daňovému úradu. Takto predložený dôkaz, ktorý nespĺňa náležitosti v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (§ 17 a nasl.) a nie je overený audítorom, nemôže súd považovať za vierohodný dôkaz, z ktorého by vychádzal. Taktiež nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu sa stal splatný vyhlásením konkurzu - 19.4.2011 (nesporná vymáhateľnosť pohľadávky). Zároveň súd považuje uvedený dôvod za neprípustné rozširovanie popieracích dôvodov, ktoré mali a mohli byť uplatnené v lehote na popieranie, nakoľko prílohy prihlášky boli predložené správcovi už pri podaní prihlášky a bolo možné namietať ich nesprávnosť. Správca síce uviedol nepreskúmateľnosť pohľadávky, resp. vyjadril pochybnosť o jej existencii, avšak neuviedol z akého dôvodu je nepreskúmateľná, resp. z akého dôvodu má pochybnosť o jej existencii. Svoje dôvody nekonkretizoval, urobil tak až v jednotlivých vyjadreniach vo vzťahu k súdu. Správca nenamietal ani neplatnosť, prípadne neúčinnosť ktoréhokoľvek potvrdenia o zániku členstva v družstve, prípadne uzavretej dohody úpadcu s veriteľmi. Správca mal možnosť namietať (popierať) bez číselného upresnenia prípadný nesúlad výpočtu vyrovnacieho podielu s poukazom na znenie § 233 Obchodného zákonníka a stanov, uvedené však neučinil. Takýto všeobecný dôvod popretia by mohol byť použitý na akúkoľvek pohľadávku uplatnenú akýmkoľvek právnym dôvodom, čo je s poukazom na vyššie uvedené neprípustné, resp. neúčinné.

62. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobný návrh bol podaný dôvodne a žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení spornej skutočnosti.

63. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

65. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

66. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

67. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto súd rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).