Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoE-356-2016.pdf
PDF · 81.71 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/356/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávneného N. proti povinnému Q., t.č. vymazaný z Obchodného registra, o vymoženie 312,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/555/2014-14 zo dňa 01. júna 2016, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o trovách exekúcie o d m i e t a.
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a uložil oprávnenému nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi Z.. X. S. ml., Exekútorský úrad Y., S. trovy exekúcie vo výške 47,27 Eur, do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na ust. § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 10.02.2014 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 312,98 Eur, na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie N. so sídlom v G., pobočka K. č. XXX- XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 07.05.2013. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo tamojším súdom udelené súdnemu exekútorovi Z.. X. S., ml. dňa 24.02.2014. Podaním zo dňa 23.07.2015 poverený súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Súdom bolo z výpisu z obchodného registra povinného skutočne preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 28CbR/186/2013-31 zo dňa 13.03.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.04.2015, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť Q., s.r.o., so sídlom XXX XX K. XXX, IČO XX XXX XXX zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddiele Sro, vložke číslo 20649/R. Spoločnosť bola dňa 03.06.2015 ex offo vymazaná z obchodného registra. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie, súd prvej inštancie mal za to, že je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). Súd z obchodného registra zistil, že imanie povinného neprešlo na žiadneho právneho nástupcu a nebolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania. Preto súd vychádza zo situácie, že likvidácia sa nevyžadovala z dôvodu nevlastnenia žiadneho majetku povinným. Na základe uvedeného súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. V predmetnej veci si poverený súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 48 Eur. Tieto trovy pozostávajú z paušálnej odmeny najmenej 33,19 Eur za úkony exekučnej činnosti (§ 14 ods. 1 citovanej vyhlášky) a z náhrady hotových výdavkov vo výške 6,81 Eur (§ 22 citovanej vyhlášky - 6,20 Eur poštovné;
0,61 Eur poplatky a zisťovanie majetku cez i-net). Nakoľko súdny exekútor je platcom DPH, k odmene a náhrade si uplatnil aj 20 % DPH vo výške 8 Eur (§ 196 Exekučného poriadku). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 0,61 Eur vynaložených na poplatky za zisťovanie majetku cez i-net, pretože v spise sa nenachádzal žiaden listinný dôkaz preukazujúci tieto výdavky. Súdny exekútor má nárok na náhradu len preukázateľne vynaložených hotových výdavkov v súvislosti vykonávaním exekúcie. Po preskúmaní špecifikácie trov exekúcie a exekučného spisu EX 121/2014 dospel súd k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia trovy exekúcie v celkovej výške 47,27 Eur. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd prvej inštancie zaviazal oprávneného.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. N. uviedla, že ako oprávnená ani pri náležitej opatrnosti nemala a nemohla mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Ďalej mal za to, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Na podloženie svojich tvrdení dal do pozornosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008, sp. zn. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2008. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70. V predmetných konaniach bolo zdôraznené, že s výkonom profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že poverenému súdnemu exekútorovi neprizná náhradu trov exekúcie.
3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý na podanom návrhu na zastavenie exekúcie trvá a súhlasí s napadnutým uznesením. Uviedol, že súdny exekútor si podľa súčasných platných právnych noriem nevyberá návrhy na vykonanie exekúcie, nemôže si vyberať oprávnených, pre ktorých bude exekúcie vymáhať, ani nemôže odmietnuť ich prijatie a z toho dôvodu nemôže exekútor znášať riziko pri vymáhaní pohľadávok pre oprávneného. Na záver k rozsudku uvedenému v odvolaní oprávneného uviedol, že sa nedá aplikovať na prácu a činnosť exekútora, aj keď spadá do skupiny slobodných povolaní.
4. Krajský súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách exekúcie uznesenia súdu prvej inštancie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.
5. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 01.11.2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
6. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je prípustné odvolanie.
10. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
11. V zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. V zmysle § 355 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
13. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
14. Citované ustanovenie § 355 ods. 2 CSP, stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie je prípustné, pokiaľ je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je.
15. V predmetnej veci súd prvej inštancie svojím uznesením exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a rozhodol o trovách exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedené rozhodnutie vydal sudca súdu prvej inštancie. Podaním zo dňa 13.06.2016, doručeným Okresnému súdu Prievidza dňa 13.06.2016, podal oprávnený odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie v celosti.
16. Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013. V posudzovanom prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31.10.2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 01.11.2013, to znamená už v znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 04.09.2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 výslovne nestanovuje.
17. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená podľa § 57 Exekučného poriadku, výslovne neustanovuje (§ 58 ods. 6 Exekučného poriadku v spojení § 355 ods. 2 CSP), odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné.
18. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolanie oprávneného smeruje proti výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Preto odvolací súd odvolanie oprávneného v časti proti výroku o trovách exekúcie napadnutého uznesenia podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
19. Čo sa týka časti odvolania oprávneného smerujúce proti výroku o zastavení exekúcie napadnutého uznesenia, krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 20. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
21. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
22. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 10.02.2014, domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 312,98 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Rozhodnutia N., č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 07.05.2013. Súd prvej inštancie dňa 24.02.2014 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 312,98 Eur a účelných trov exekúcie.
23. Následne súd prvej inštancie na podnet súdneho exekútora, napadnutým uznesením predmetnú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zároveň uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
24. Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 28CbR/186/2013-31 zo dňa 13.03.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.04.2015, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť Q., zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, v oddieli Sro, vo vložke číslo 20649/R. Povinný bol následne dňa 03.06.2015 ex offo vymazaný z obchodného registra.
25. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5MCdo/16/2011 zo dňa 26.01.2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3MCdo/10/2011 zo dňa 24.11.2011) bolo sa v predmetnej veci potrebné zaoberať tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu, a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením, č.k. 28CbR/186/2013-31 zo dňa 13.03.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.04.2015, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Preto súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
26. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
27. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.