Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/95/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobkyne: F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, Y., zastúpená: JUDr. Dušan Slanina, advokát, Horné bašty 8943/25, Trnava, proti žalovanej: MILS, s.r.o., IČO: 36 743 275, Hospodárska 55, 917 01 Trnava, zastúpená: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., IČO: 36 857 548, Námestie SNP 3, Trnava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o návrhu žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia, o návrhu žalobkyne na prerušenie konania, takto

rozhodol:

I. Konanie o návrhu žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a s t a v u j e.

II. Návrh žalobkyne na prerušenie konania sa z a m i e t a .

III. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .

IV. Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca F. sa žalobou zo dňa XX.XX.XXXX, v znení jej opravy zo dňa XX.XX.XXXX, domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedenom pre k.ú. Y., a to pozemok parc.č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok parc.č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XX m2, pozemok parc.č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XX m2, pozemok parc.č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, stavba súp.č. XXXX na parcele č. XXXX/X, stavba súp.č. XXXX na parcele č. XXXX/X, stavba súp.č. XXXX na parcele č. XXXX/X, a to reálnym rozdelením nehnuteľností.

2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou sú od XX.XX.XXXX podielovými spoluvlastníkmi (každý v X-ici) nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre k.ú. Y.. Podielovými spoluvlastníkmi od mesiaca decembra XXXX sa stali spoločne s právnym predchodcom žalovanej - S. J.. Pôvodný žalobca svoj spoluvlastnícky podiel užíval od XX.XX.XXXX, a to prednú budovu na parc.č. XXXX/X a časť pozemku parc.č. XXXX/X. Právny predchodca žalovanej svoj spoluvlastnícky podiel previedol na žalovanú v mesiaci septembri XXXX. Právny predchodca žalovanej aj žalovaná svoj spoluvlastnícky podiel odmietli využívať a ani sa žiadnym spôsobom nepodieľali na svojich právach a povinnostiach k nehnuteľnému majetku vrátane splácania úveru zobratého na jeho kúpu v r. XXXX spoločne s právnym predchodcom žalovanej. Takýto stav podielového spoluvlastníctva so žalovanou je neúnosný a vedie medzi nimi k vážnym nezhodám. O zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva sa nevedia dohodnúť. Pôvodný žalobca ďalej uviedol, že nehnuteľnosti je možné rozdeliť, za ktorým účelom dal vyhotoviť geometrický plán F.. Y. O. zo dňa XX.XX.XXXX na oddelenie pozemkov parc.č. XXXX/X, XX. Prípadný rozdiel vo výmerách resp. hodnotách nehnuteľností

bol žalobca ochotný vyplatiť druhej strane. Ako dôkazy žalobca spolu so žalobou predložil výpis z LV č. XXXX pre k.ú. Y., Geometrický plán č. XX/XXXX a navrhol výsluch strán sporu.

3. K žalobe sa vyjadrila žalovaná na prvom pojednávaní v tom zmysle, že nesúhlasí s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva tak, ako navrhuje žalobkyňa, pretože časť, ktorá by mala pripadnúť žalobkyni má vyššiu hodnotu ako časť, ktorú navrhuje žalobkyňa prikázať žalovanej do výlučného vlastníctva, pretože v tej časti, ktorá by mala pripadnúť žalovanej by nebol prístup z komunikácie, nemohli by sa na ňu dostať kamióny. Ďalej žalovaná uviedla, že nehnuteľnosť bola zhodnotená z úveru, ktorý zobral pôvodný žalobca spolu s právnym predchodcom žalovanej, a to tá, ktorá by mala pripadnúť žalujúcej strane. Investície, ktoré vložil pôvodný žalobca do nehnuteľnosti sa nemôžu zohľadniť pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, tieto by mohli byť premetom iba samostatnej žaloby. Navrhli žalobu zamietnuť a priznať žalovanej právo na náhradu trov konania. V písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná žiadala zrušiť podielové spoluvlastníctvo, nariadiť predaj nehnuteľností a výťažok rozdeliť medzi strany sporu. Ako dôkazy v rámci písomného vyjadrenia žalovaná navrhla vykonať ohliadku nehnuteľností.

4. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 17C/95/2012-80 zo dňa 24.04.2014 bola pripustená zmena strany sporu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca F. H. a na jeho miesto vstúpila ako žalobkyňa F. H. z dôvodu, že pôvodný žalobca darovacou zmluvou previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania, na žalobkyňu.

5. Na základe návrhu žalobkyne súd uznesením č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 19.04.2016 pripustil zmenu petitu žaloby tak, že ďalej konal o petite v nasledovnom znení: „I. Podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky F. H., rod. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, Y. a odporcu S., s.r.o., Hospodárska 55, Trnava, IČO: 36 743 275 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Q. úradu Y. pre k.ú. Y., obec Y., okres Y. sa zrušuje. II. Do výlučného vlastníctva navrhovateľky F. H., rod. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, Y., sa prikazujú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Q. úradu Y. pre k.ú. Y., obec Y., okres Y. podľa geometrického plánu č. XX/XXXX ako:

- stavba, predajňa a sklady s.č. XXXX postavená na parcele registra „. evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X

- pozemok - parcela registra „. s parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2

- pozemok - parcela registra „. s parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 III. Do výlučného vlastníctva odporcu MILS, s.r.o., Hospodárska 55, Trnava, IČO: 36 743 275, sa prikazujú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Q. úradu Y. pre k.ú. Y., obec Y., okres Y. podľa geometrického plánu č. XX/XXXX ako:

- stavba, sklad so s.č. XXXX postavený na parcele registra „. evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X

- stavba, priemyselná budova so s.č. XXXX postavená na parcele registra „. evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X

- pozemok - parcela registra „. s parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2

- pozemok - parcela registra „. s parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2

- pozemok - parcela registra „. s parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 IV. Q. je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu XX.XXX,XX eura titulom nákladov vynaložených na zhodnotenie spoločnej veci do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 25.04.2016.

6. Uznesením č.k. 17C/95/2012-393 zo dňa 19.09.2016 tunajší súd konanie v časti o zaplatenie sumy 11.195,19 eura titulom nákladov vynaložených na zhodnotenie spoločnej veci na základe čiastočného späťvzatia žaloby zastavil a vrátil žalobkyni krátený súdny poplatok. Predmetom konania tak zostalo iba zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam uvedeným vyššie.

7. Dňa 25.11.2016 bol súdu doručený návrh žalovanej zo dňa 25.11.2016 na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bola uložená povinnosť žalobkyni a spoločnosti NEKA TRADE spol. s r.o. zdržať sa akéhokoľvek konania spôsobujúceho prerušovanie, obmedzovanie dodávok elektrickej energie do akejkoľvek časti spoločných nehnuteľností, kde je zavedená elektrina a v prípade výskytu prerušenia

elektrickej energie je žalobkyňa povinná zabezpečiť odstránenie príčiny prerušenia elektrickej energie bez zbytočného odkladu.

8. Na pojednávaní dňa 15.12.2016 zobrala žalovaná svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia späť, s čím žalobkyňa vyslovila súhlas.

9. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa Čl.4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

13. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

14. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

15. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

16. Vzhľadom na uvedené súd postupom podľa čl. 4 ods. 1 v spojení s § 145 ods. 1 (t.j. za použitia analogie legis, keď späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je výslovne v upravené, pričom ustanovenie upravujúce späťvzatie žaloby je k tejto veci čo do obsahu a účelu najbližšie) konanie o návrhu žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku I. zastavil, keď so späťvzatím návrhu žalobkyňa vyslovila súhlas.

17. Na pojednávaní dňa 15.12.2016 sa žalobkyňa vyjadrila, že žalovaná v tomto spore nie je pasívne legitimovaná z dôvodu, že pri nadobúdaní spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania, nadobudla tento v rozpore so záväznými kogentnými ustanoveniami § 59a Obchodného zákonníka, a teda kúpna zmluva, ktorou nadobudla podiel na nehnuteľnostiach nie je účinná, a teda žalovaná nie je riadnym zákonným podielovým vlastníkom podielu na nehnuteľnostiach, a teda nemôže byť v tomto spore pasívne legitimovaná. Žalobu neberú späť, zotrvávajú na konaní, namietajú len účastníka na strane žalovanej. Majú za to, že vzhľadom na neúčinnú kúpnu zmluvu podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zostal S. a vzhľadom k tomu zvážia, či urobia procesný návrh v zmysle zmeny účastníka. Následne žalobkyňa navrhla konanie prerušiť do zmeny na katastri, pričom by malo prebehnúť katastrálne konanie, ktoré by malo vyriešiť pochybenie katastra z hľadisku zápisu neúčinnej zmluvy pri zápise terajšieho vlastníka so zmenou na pôvodného podielového spoluvlastníka. To znamená, že v tomto prípade podielový spoluvlastník - žalobkyňa bude iniciovať katastrálne konanie, ktorým by bola vykonaná zmena na pôvodného vlastníka. Po zmene zápisu podá návrh na zmenu účastníka na strane žalovaného, s ktorým bude potrebné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Táto skutočnosť vyplynula v priebehu konania, a preto takýmto spôsobom postupovali. Ďalej žalobkyňa uviedla, že tento stav nezavinila, a preto sa domnieva, že súd by mal vyhovieť návrhu na prerušenie konania do času, kedy bude vykonaná zmena vlastníka v katastri nehnuteľností, aj s poukazom na to, že v tomto konaní boli vynaložené nemalé náklady spojené so súdnym poplatkom, so znaleckými posudkami a so všetkými úkonmi, ktoré boli potrebné zo strany právneho predchodcu žalobkyne, i žalobkyne vynaložené, preto by považovali za účelné, aby bolo konanie prerušené a mohlo sa v ňom pokračovať.

18. Žalovaná sa k návrhu na prerušenie konania vyjadrila tak, že má za to, že návrh na prerušenie konania nie je dôvodný, pretože v zmysle aktuálnej procesnej úpravy súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vychádza zo stavu, ktorý je daný v čase rozhodnutia, preto nevidí dôvod na to, aby konanie bolo prerušené. Navyše vo vyjadrení žalobkyne zo dňa 09.12.2016 nie je uvedená žiadna skutočnosť, ktorá by bola podmienkou prerušenia konania podľa CSP.

19. Podľa § 162 ods. 1 až 3 CSP, súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. (1) Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. (2) O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. (3)

20. Podľa § 163 ods. 1 a 2 CSP, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace. (1) Ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví. (2)

21. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

22. Podľa § 80 ods. 1 a 2 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. (1) Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. (2)

23. Podľa § 92 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) (v znení účinnom do 30.06.2016), za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ, treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.

24. Žalobkyňa sa domáhala prerušenia konania do skončenia katastrálneho konania s odôvodnením, že v uvedenom konaní, ktoré by iniciovala, by sa vyriešilo pochybenie katastra z hľadisku zápisu neúčinnej zmluvy do katastra nehnuteľností, došlo by k zmene zápisu terajšieho podielového spoluvlastníka na pôvodného a následne by žalobkyňa podala návrh na zmenu účastníka na strane žalovaného. Žalobkyňa poukazovala na náklady spojené so súdnym poplatkom, so znaleckými posudkami a so všetkými úkonmi, aj preto by považovali za účelné, aby bolo konanie prerušené. Žalobkyňa tak podala návrh na prerušenie konania z dôvodu, že bude prebiehať správne konanie, v ktorom sa podľa žalobkyne bude riešiť otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, teda podala návrh na prerušenie konania v zmysle § 164 CSP.

25. Ustanovenie § 164 upravuje dôvod tzv. fakultatívneho prerušenia konania, z čoho vyplýva, že súd potrebu prerušenia konania zváži, pričom nie je povinný konanie prerušiť tak ako pri dôvodoch tzv. obligatórneho prerušenia konania podľa § 162 ods. 1 a § 163 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní sa, či konanie podľa § 164 preruší alebo nie, musí súd prihliadať aj na zásadu hospodárnosti konania a na právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto by súd nemal prerušiť konanie podľa citovaného ustanovenia, ak nepredpokladá, že vyriešenie otázky v inom konaní bude mať pre dané konanie zásadný význam.

26. Súd mal za to, že okrem skutočnosti, že v čase rozhodovania o návrhu na prerušenie konania nebolo žalobkyňou iniciované žiadne katastrálne konanie, je potrebné prihliadať na to, že i keby také správne konanie prebiehalo, neriešilo by žiadnu otázku, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.

Žalobkyňou predpokladanú zmenu zápisu v katastri nehnuteľností je možné dosiahnuť iba žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a preto niet akého katastrálneho konania, ktoré by žalobkyňa v tomto smere mohla iniciovať. Odhliadnuc od uvedeného, i keby z akéhokoľvek dôvodu došlo k zmene zápisu druhého podielového spoluvlastníka v katastri nehnuteľností, uvedená zmena by na rozhodnutie súdu vo veci samej nemala žiaden vplyv, nakoľko by nebolo možné vyhovieť zamýšľanému návrhu žalobkyne na pripustenie zmeny žalovaného. Súd poukazuje na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.07.2016 je v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 na konanie potrebné použiť ustanovenia Civilného sporového poriadku. Ustanovenie § 80 pritom pripúšťa iba zmenu subjektu na strane žalobcu alebo žalovaného, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. V prejednávanej veci by pritom ani v prípade zmeny zápisu druhého podielového spoluvlastníka v katastri nehnuteľností nebolo možné konštatovať, že po začatí konania došlo k prechodu alebo prevodu práv, o ktorých sa koná, a to vzhľadom k tomu (ako súd rozoberá nižšie), že žalovaná sa nikdy podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nestala, a preto ani nie je možný prechod alebo prevod práv z nej na iný subjekt (v zmysle zásady nemo plus iuris ...) . Podľa doterajšej právnej úpravy v § 92 ods. 4 OSP bolo možné v takomto prípade (t.j. v prípade omylu žalobcu v označení žalovanej strany) zmenu v okruhu účastníkov realizovať vykonaním tzv. zámeny účastníkov. Inštitút zámeny účastníkov však už Civilný sporový poriadok neupravuje, pričom vypustenie tohto inštitútu zákonodarca v dôvodovej správe odôvodnil tým, že v dôsledne kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne novým sporom, nie „pokračovaním“ pôvodného sporu. Z uvedeného dôvodu niet prečo čakať na skončenie katastrálneho konania (ktoré navyše neprebieha), ale ani prípadne iného súdneho konania, pretože žiaden výsledok iného konania by nemohol viesť k prípustnosti zmeny subjektu na strane žalovanej. Keďže tak nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa § 164 CSP, pričom súd nezistil dôvody na prerušenie konania ani podľa ustanovení § 162 a 163 CSP, súd návrh žalobkyne na prerušenie konania vo výroku II. zamietol.

27. V podaní zo dňa 09.12.2016 žalobkyňa uviedla, že na pojednávaní dňa 02.12.2016 vo veci žalobcu MILS, s.r.o. proti žalovanému F. H., o zaplatenie XXX,- eur s príslušenstvom vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 8C/152/2015 súd zistil, že obchodná spoločnosť MILS, s.r.o. uzatvorila kúpnu zmluvu na spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktoré majú byť v tomto konaní vyporiadané - jedná sa o nehnuteľnosti na LV č. XXXX pre k.ú. Y. - v rozpore so zákonom z dôvodu nedodržania kogentného ustanovenia §59a upravujúceho postup pri nadobudnutí majetku obchodnej spoločnosti za protihodnotu vyššiu ako 10% hodnoty jej základného imania, keď kúpna cena spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach vo výške 94.000,- eur nebola určená znaleckým posudkom, hoci predstavuje viac ako 14-násobok hodnoty základného imania a teda znalecký posudok nebol uložený do zbierky listín obchodného registra pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z týchto skutočností vyplýva, že žalovaná obchodná spoločnosť MILS, s.r.o. nemá v tomto konaní pasívnu legitimáciu a nemôže byť účastníkom tohto konania, hoci jeho vlastníckemu právu svedčí zápis v katastri nehnuteľností.

28. Žalovaná na pojednávaní dňa 15.12.2016 uviedla, že tvrdenie posledného odseku vyjadrenia žalobkyne zo dňa 09.12.2016 nemajú dôvod sporovať. Vzhľadom na to žiadajú, aby bol návrh žalobkyne v plnom rozsahu zamietnutý a žalovanej aby bola priznaná náhrada trov konania a právneho zastúpenia. Nemajú vedomosť o tom, či bola kúpna cena na spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach určená znaleckým posudkom, a či bola kúpna zmluva spolu so znaleckým posudkom vložená do zbierky listín obchodného registra, k tomuto navrhli vypočuť žalovanú.

29. Žalobkyňa sa na pojednávaní dňa 15.12.2016 vyjadrila, že žalovaná nepredložila žiadne dôkazy na preukázanie, že dodržala kogentné ustanovenia, odkazujú na samotné vyjadrovanie strany žalovanej, ktorá sama potvrdila, že znalecký posudok vypracovaný nebol spolu s kúpnou zmluvou, nebol pred podaním na vklad založený do zbierky listín Obchodného registra Okresného súdu Trnava, že to jednoznačne preukazuje, že kúpna zmluva zo septembra 2009 je neúčinná. Žalovaná nepredložila žiadne dôkazy o tom, že splnila zákonné podmienky pre to, aby obchodná spoločnosť mohla nadobudnúť majetok vyšší ako 10% hodnoty obchodného podielu. Tento stav, ktorý nastal v tomto konaní, nezavinila žalobkyňa.

30. Žalovaná na pojednávaní dňa 15.12.2016 uviedla, že posúdením z hľadiska stavebného, dopravného, požiarnej bezpečnosti, reálne rozdelenie nehnuteľnosti nepovažuje za možné. Preto v

prípade, ak bude súd rozhodovať o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, prichádzajú podľa ich názoru do úvahy dva spôsoby vyporiadania, a to prikázaním niektorému zo spoluvlastníkov za náhradu alebo predaj spoločných nehnuteľností. Podaním zo dňa 09.12.2016 žalobkyňa tvrdí, že žalovaná nemá pasívnu legitimáciu, čo odôvodňuje skutočnosťami, ktoré boli dané už v čase podania jej žaloby. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno považovať návrh žalobkyne na prerušenie konania za dôvodný, a to aj s poukazom na to, že ak žalobkyňa tvrdí, že prerušenie konania by malo slúžiť len k zmene zápisu v katastri nehnuteľností, musí pre takúto zmenu v katastri nehnuteľností existovať zodpovedajúci hmotnoprávny stav. To znamená, že ak takýto hmotnoprávny stav existuje, žalovaná nemá v tomto konaní pasívnu legitimáciu. A vzhľadom na túto skutočnosť by musela byť žaloba žalobkyne už len z tohto dôvodu zamietnutá. Taktiež majú za to, že žaloba podaná žalobkyňou by v takomto prípade postrádala naliehavý právny záujem.

31. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami, výsluchom strán sporu, pričom zistil nasledovný skutkový stav: Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Y. (č.l. 76) vyplýva, že ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností - pozemok parc.č.. zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok parc.č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XX m2, pozemok parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, pozemok parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, stavba súp.č. XXXX na parcele č. XXXX/X, stavba súp.č. XXXX na parcele č. XXXX/ X, stavba súp.č. XXXX na parcele č. XXXX/X, sú v katastri nehnuteľností evidovaní žalobkyňa v podiele 1 a žalovaná v podiele 1. Ako titul nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu u žalovanej je uvedená Kúpno-predajná zmluva právoplatná dňa XX.X.XXXX - v.z. XXXX/XX. Z Kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 09.09.2009 (č.l. 16) vyplýva, že túto uzavreli S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, Y. ako predávajúci a spoločnosť žalovanej ako kupujúci, pričom spoločnosť pri uzatvorení kúpnej zmluvy zastupovali konatelia F.. S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, Y., a F.. G. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, Y.. Predmetom kúpnej zmluvy bol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania. Kúpna cena spoluvlastníckeho podielu bola dojednaná vo výške XX.XXX,- eur a bola splatná dňom podpisu kúpnej zmluvy kupujúcim. Z Rozhodnutia N. katastra Y. číslo: V XXXX/ XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 15) vyplýva, že vklad vlastníckeho práva na základe vyššie uvedenej zmluvy bol povolený dňa 21.09.2009. Žalovaná na pojednávaní pri výsluchu uviedla, že mali jeden starší znalecký posudok a špeciálne ku kúpnej zmluve nerobili znalecký posudok, kúpnu zmluvu spolu so znaleckým posudkom nevložili do zbierky listín obchodného registra. Z výpisu z Obchodného registra (č.l. 41) vyplýva, že základné imanie spoločnosti žalovanej je vo výške 6.640,- eur.

32. Podľa § 141 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.

33. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

34. Podľa § 132 ods. OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

35. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

36. Podľa § 59a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „OBZ“) ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10% hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie

podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie.

37. Podľa § 59a ods. 3 OBZ, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj na zmluvy, ktoré spoločnosť uzatvára s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti alebo ktoré sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti, a ak spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania.

38. Podľa § 59a ods. 4 OBZ, ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na zmluvy uzatvorené pri bežnom obchodnom styku, na nadobudnutie majetku podľa rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu a na majetok nadobudnutý na burze za cenu rovnajúcu sa kurzu, ktorý zodpovedá v tom čase danej ponuke a dopytu.

39. Podľa § 59a ods. 5 (v znení účinnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy), ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú na spoločnosť s ručením obmedzeným a na akciovú spoločnosť.

40. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

41. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

42. V konaní sama žalobkyňa v podaní zo dňa 09.12.2016 poukazovala na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej, čo žalovaná nesporovala, napriek tomu však žalobkyňa žalobu späť nezobrala. Navrhla konanie prerušiť, ktorý návrh však súd považoval za nedôvodný a vo výroku II. ho zamietol. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovanej v konaní skutočne nesvedčí pasívna vecná legitimácia, a preto je potrebné žalobu ako podanú proti pasívne vecne nelegitimovanému subjektu zamietnuť.

43. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strán sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku sporu tvrdí, pričom súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak uvedené žalobca v konaní nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011). V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je aktívne legitimovaným na podanie žaloby ktorýkoľvek z podielových spoluvlastníkov, pričom na strane žalovanej musí stáť druhý podielový spoluvlastník, resp. všetci ostatní podieloví spoluvlastníci, ktorí nestoja na strane žalujúcej, a títo sú nositeľmi pasívnej vecnej legitimácie.

44. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba podaná voči žalovanej nemôže obstáť, pretože napriek zápisu v katastri nehnuteľností sa žalovaná účinne nestala podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, a to pre nedodržanie postupu podľa § 59a v znení účinnom v čase prevodu spoluvlastníckeho podielu kúpnou zmluvou.

45. Na pojednávaní dňa 31.10.2013 sa pôvodný žalobca vyjadril (na č.l. 35), že otec súčasných spoločníkov žalovanej previedol nehnuteľnosť na svoje deti. Uvedené tvrdenie žalovaná nesporovala, keď uviedla, že čo sa týka tvrdenia žalobcu, že právny predchodca žalovanej previedol podiel na nehnuteľnostiach na svoje deti, išlo o kúpu, kedy tieto deti zaplatili kúpnu cenu za tento podiel. Z uvedeného vyplýva, že spoločníci a konatelia kupujúceho - žalovanej spoločnosti, t.j. F.. S.ar. XX.XX.XXXX, a F.. J., nar. XX.XX.XXXX, sú príbuznými v priamom rade pôvodného podielového spoluvlastníka predmetných nehnuteľností, predávajúceho S. J., nar. XX.XX.XXXX, a teda blízkymi osobami v zmysle § 116 OZ. Základné imanie spoločnosti žalovanej bolo vo výške X.XXX,- eur a kúpna cena za spoluvlastnícky podiel predstavovala 94.000,- eur, t.j. viac ako 14-násobok hodnoty základného imania.

46. Ustanovenie § 59a ods. 1 vyžaduje, aby v prípade, že spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom a táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín a zároveň, ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, t.j. v tomto prípade do katastra nehnuteľností, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred takýmto zápisom. Uvedené ustanovenie sa má v zmysle § 59a ods. 3 primerane použiť aj na zmluvy, ktoré spoločnosť uzatvára s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti a ak spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania. Nakoľko v prípade kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. nešlo o zmluvu uzatvorenú pri bežnom obchodnom styku (§ 59a ods. 4 vzťahovala sa na tento prípad prevodu spoluvlastníckeho podielu povinnosť podľa § 59a ods. 1 v spojení s § 59a ods. 3 OBZ. Podľa ustanovenia § 59a ods. 5 (v znení účinnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy), sa v čase uzavretia kúpnej zmluvy uvedené ustanovenia odsekov 1 až 4 vzťahovali aj na spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorou je spoločnosť žalovanej.

47. Od vzniku zmluvy je potrebné odlišovať jej účinnosť, t.j. skutočnosť, že zmluva začala spôsobovať zamýšľané právne následky. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 59a OBZ, zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín, a to ešte pred zápisom do katastra nehnuteľností. Ide o kogentné ustanovenie, t.j. uvedenú podmienku účinnosti zmluvy nemožno vylúčiť, pričom účinnosť zmluvy v danom prípade vzniká neskôr na základe zákona. Ak ma účinnosť zmluvy nastať v zmysle zákona, zmluva spolu so znaleckým posudkom musí byť uložená do zbierky listín.

48. V konaní bolo preukázané, že spoločnosť žalovanej nadobúdala spoluvlastnícky podiel k vyporiadavaným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s osobou blízkou zakladateľom a spoločníkom uvedenej spoločnosti za protihodnotu vo výške 94.000,- eur, čo prevyšuje 10 % hodnoty základného imania, ktoré bolo vo výške 6.640,- eur. Hodnota predmetu zmluvy (t.j. spoluvlastníckeho podielu 1 na nehnuteľnostiach) pritom nebola určená znaleckým posudkom, a teda ani pred zápisom do katastra nehnuteľností kúpna zmluva nemohla byť (a ani nebola) spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín. Keďže Kúpno-predajná zmluva zo dňa 09.09.2009 spolu so znaleckým posudkom nebola pred zápisom do katastra nehnuteľností uložená do zbierky listín, nenastali právne účinky zmluvy, ktoré s týmto prejavom vôle spája právny poriadok a nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na kupujúcu spoločnosť žalovanej, čím sa žalovaná spoločnosť nestala podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Ak označený subjekt na strane žalovanej nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ku ktorým zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa domáhala žalobkyňa, nemôže byť označená žalovaná nositeľom pasívnej vecnej legitimácie.

49. Z uvedeného dôvodu súd žalobu ako podanú proti pasívne vecne nelegitimovanému subjektu vo výroku III. rozsudku zamietol, bez potreby vykonávať ďalšie dokazovanie pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia nehnuteľností, resp. dokazovanie ohľadom spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

50. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

53. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

54. Náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu vo veci. Aj v prípade plného úspechu niektorej zo strán však musí súd skúmať, či nie sú dané dôvody na aplikáciu ustanovenia §

257 CSP. Ustanovenie § 257 upravuje moderačné právo súdu, ktoré umožňuje súdu z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznať úspešnej strane nárok na náhradu trov konania celkom alebo sčasti. Uplatnenie tohto ustanovenia je možné z výnimočných dôvodov, ktoré je súd povinný skúmať ex offo. Aplikácia ustanovenia § 257 nemusí spočívať iba v osobných, majetkových či iných pomeroch strán sporu, ale súd musí brať do úvahy i skutočnosť, ktorá viedla strany sporu k uplatneniu ich práva pred súdom, ich postoj v konaní, aj uvedenie relevantných skutočností a predloženia dôkazov už pri prvom úkone. Súd pritom poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.01.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2011, v ktorom NS SR uviedol, že „rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod..“ Zároveň treba vždy zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán sporu, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich celú alebo čiastočnú náhradu, keď mal v konaní úspech (porovnaj napr. uznesenie NSSR sp. zn. 4MCdo/6/2013 zo dňa 25.11.2013).

55. Po zohľadnení uvedených kritérií mal súd za to, že v prejednávanej veci ide o prípad, kedy je na strane žalobkyne daný dôvod hodný osobitného zreteľa, keď táto, vychádzajúc zo zápisu v katastri nehnuteľností, v snahe vyriešiť trvalé nezhody so žalovanou (domnelou spoluvlastníčkou nehnuteľností) týkajúce sa užívania nehnuteľností, sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdnou cestou, žalobou podanou voči žalovanej. Je nesporné, že zamietnutie žaloby spôsobila skutočnosť, že žalovanej v konaní chýbala pasívna vecná legitimácia, z dôvodu, že si nesplnila svoju povinnosť kladenú jej Obchodným zákonníkom, konkrétne ustanovením § 59a OBZ, z ktorého dôvodu nedošlo k účinnému prevodu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam. Len z uvedeného nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej musela byť žaloba zamietnutá. Pôvodný žalobca pritom pri podaní žaloby, a neskôr žalobkyňa v priebehu konania, vychádzali zo zápisu v katastri nehnuteľností, v ktorom zápis vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu svedčal žalovanej, hoci k účinnému nadobudnutiu vlastníckeho práva nedošlo. Súd mal za to, že ak dôvodom na zamietnutie žaloby bolo porušenie zákonnej povinnosti žalovanej, o ktorom žalovaná mala vedieť, a teda už na začiatku konania mohla namietať nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, čím by sa konanie výrazne skrátilo, ale tak neurobila, je potrebné na uvedenú skutočnosť prihliadať.

56. Súd teda pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z toho, že na jednej strane to bola žalobkyňa (resp. jej právny predchodca), ktorá podala žalobu proti pasívne vecne nelegitimovanému subjektu, no na druhej strane, nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie zavinila práve žalovaná nesplnením povinnosti uloženej jej podľa § 59a OBZ, ktorá skutočnosť nedostatku pasívnej vecnej legitimácie jej mala byť zrejmá od počiatku konania. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že aj keď bola žalovaná v konaní plne úspešná, je tu daný dôvod hodný osobitného zreteľa a dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, keď priznanie plnej náhrady trov konania žalovanej voči žalobkyni by bolo neprimerane tvrdé. Za primerané súd považoval použitie ustanovenia § 257 v tom rozsahu, že žalobkyňa bude povinná nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 50% účelne vynaložených trov konania, keď je potrebné prihliadnuť aj na zodpovednosť žalobkyne za výsledok podanej žaloby. Hoci žalovaná mohla na nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie poukázať sama, uvedené mala možnosť zistiť aj žalobkyňa, pretože v konaní pred tunajším súdom sp.zn. 37C/100/2012 (č.l. 90) práve právny predchodca žalobkyne inicioval riešenie otázky nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam zo strany žalovanej. Je preto podľa názoru súdu v súlade so zásadou spravodlivosti, aby žalobkyňa zaplatila časť trov konania, ktoré vznikli žalovanej v dôsledku podanej žaloby, a to vo výške práve jednej polovice priznaných trov, t.j. v rozsahu 50%. Od žalovanej pritom možno spravodlivo žiadať, aby znášala 50% svojich trov konania sama, keď zamietnutie žaloby bolo spôsobené porušením jej povinností v zmysle a zároveň táto má postavenie podnikateľa, preto takýto postup nebude ani neprimerane prísny.

57. O nároku na náhradu trov konania súd potom rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 v spojení s § 257 CSP, keď z dôvodov hodných osobitného zreteľa vo výroku IV. rozsudku priznal žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m), n) .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).