Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-442-2015.pdf
PDF · 114.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-5C/442/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty č. 7, IČO: 35 717 769, právne zast. JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava proti žalovanej C. O., L.. XX.XX.XXXX, J. K. K. S. K. D. D., Ú.X. XX, XXX XX P. o zaplatenie 913,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 609,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške
- 5,05 % ročne zo sumy 49,- € od 27.11.2014 do zaplatenia
- 5,05 % ročne zo sumy 80,- € od 27.11.2014 do zaplatenia
- 5,05 % ročne zo sumy 80,- € od 27.11.2014 do zaplatenia
- 5,05 % ročne zo sumy 80,- € od 22.12.2014 do zaplatenia
- 5,05 % ročne zo sumy 80,- € od 21.01.2015 do zaplatenia
- 5,05 % ročne zo sumy 80,- € od 20.02.2015 do zaplatenia
- 5,05 % ročne zo sumy 80,- € od 22.03.2015 do zaplatenia
- 5,05 % ročne zo sumy 80,- € od 21.04.2015 do zaplatenia a to v splátkach po 50,75 € mesačne splatných do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,4 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.10.2015 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 913,- € s úrokom z omeškania o výške 5,05 % ročne z tejto sumy 27.11.2014 do zaplatenia, titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420140792 zo dňa 16.04.2014. V žalobe uviedol, že na základe tejto zmluvy poskytol žalovanej úver vo výške 800,- € za úrok vo výške 160,- €. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval servisný poplatok vo výške 144,- €. Žalovaná sa ako dlžník zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 1 104,- € v 13-tich splátkach a to v prvých troch vo výške 4,- € (splátky úroku) a ďalších 10-tich mesačných splátkach po 109,20 € (z týchto splátok tvorilo 73,26 % istina, 13,55% úrok a 13,19 % servisný poplatok). Prvá splátka úveru bol splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so splatením splátky bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy, spolu s úrokmi.
2. Žalovaná z úveru uhradila sumu celkovo 191,- €. Vzhľadom na to, že si žalovaná neplnila riadne a včas svoju povinnosť splácať úver podľa splátkového kalendára, žalobca jej oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 22.11.2014 žalobca
upozornil žalovanú na uplatnenie práva žiadať o zaplatenej celej pohľadávky. Zosplatnenie pohľadávky nastalo ku dňu 26.11.2014.
3. K žalobe pripojil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obchodné podmienky, predžalobnú upomienku
- výzvu k úhrade dlžnej sumy, oznámenie o zosplatnení záväzku, poštové podacie hárky k posledne uvedeným dokumentom.
4. Na výzvu súdu, aby uviedol ako dospel k hodnote RPMN 67,70 % uvedenej na zmluve o úvere žalobca dňa podaním doručeným súdu 04.11.2016 uviedol, že ju vypočítal na základe rovnice podľa zák. č. 129/2010 Z. z., pričom sa jedná o zložitú matematickú rovnicu, ktorá sa vypočítava buď algebrickým spôsobom alebo numerickou aproximáciou. Súdu predložil tabuľku, v ktorej boli uvedené údaje o výške úveru, dátume poskytnutia úveru, dĺžka roku, jednotlivé splátky, dátumy splátok a výsledná RMPN.
5. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 14.11.2016 a uviedla, že sumu 913,- € je ochotná splácať v splátkach po 20,- mesačne. Uviedla, že finančnú hotovosť si od žalobcu síce zobrala na svoje meno, ale jednalo sa o peniaze pre jej dcéru, ktorá 26.09.2014 zomrela. Uviedla, že je umiestnená v zariadení pre seniorov v DD a DSS Tornaľa, kde platí za sociálne služby zo svojho dôchodku. K podaniu pripojila potvrdenie o úhrade platieb v DD a DSS Tornaľa.
6. Keďže v predmetnej veci nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie, pretože išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1 000,- € (§ 297 Civilného sporového poriadku), súd v súlade s ustanoveniami § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vo veci dňa 28.11.2016 verejne vyhlásil rozsudok. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu minimálne päť dní pred vyhlásením.
7. Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere, obchodnými podmienkami k zmluve, predžalobnou upomienkou - výzvou na platenie dlžnej sumy, oznámením o zosplatnení úveru, podacími hárkami a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
8. Žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 16.04.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420140792. V zmluve sa dohodli, že žalovanej poskytne bezúčelový, hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 800,- € za celkový úrok vo výške 20 % z istiny. Za poskytnutie úveru si žalobca v zmysle zmluvy účtoval servisný poplatok vo výške 18 % z istiny. V zmysle zmluvy bolažalovanápovinná vrátiť žalobcovi celkovú čiastku 1104,- € z toho istinu 800,- €, úrok vo výške 160,- € a servisný poplatok 144,- €. Zaviazala sa tak urobiť v 13-tich mesačných splátkach vo výške prvých troch mesačných splátok 4,- € a zvyšných 10-tich mesačných splátok 109,20 €. Splatnosť prvej splátky bola v zmluve dohodnutá na 10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Podľa zmluvy bol žalobca oprávnený žiadať od žalovanej vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky. V zmluve boli ako ďalšie náležitosti uvedené výška RPMN 67,70 %, výška priemernej ročnej priemernej miery nákladov 46,30 %, celková dlžná čiastka na úhradu 1 104,- €, výška splátky - prvé tri splátky po 4,- € ďalších desať splátok po 109,20 €, termín splatnosti splátok, ktoré boli špecifikované tak, že prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení úverovej zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia úveru 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve bolo tiež uvedené, že splátky vo výške 4,- € sa započítavajú na úrok a splátky vo výške 109,20 € sa v rozsahu 73,26 % započítavajú na istinu, v rozsahu 13,55 % na úrok v rozsahu 13,19 % na servisný poplatok. Podľa inkorporačnej klauzuly neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky, ohľadne ktorých žalovaná vyhlásila, že sa s nimi oboznámila pred podpisom zmluvy a boli jej v čase podpisu známe. V čl. 1. Obchodných podmienok bolo uvedené, že RPMN bola vypočítaná rovnicou podľa zákona, ktorá kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov úveru na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok dlžnej sumy vrátene úroku a servisného poplatku na strane druhej a bol uvedený vzorec pre výpočet RPMN a bolo uvedené, že predpokladmi použitými na výpočet RPMN sú celkové náklady spojené s úverom, t. j. odplata v zmysle čl. II Zmluvy o úvere a pri výpočte (RPMN) sa vychádzalo z predpokladu, že zmluva o úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a dlžník si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o úvere. Podľa čl. 2 Obchodných podmienok termín poslednej splátky úveru, t.j. konečná splatnosť úveru je 370-ty deň po uzavretí zmluvy a doba trvania úveru je doba od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru.
9. Podľa nepochybného tvrdenia žalobcu, ktoré v konaní nebolo spochybnené žalovaná uhradila žalobcovi na úver sumu 191,- €.
10. Z predžalobnej výzvu zo dňa 22.11.2014 mal súd preukázané, že ňou žalobca žalovanú vyzval na uhradenie dlžnej sumy vo výške 913,- € do 5 dní od obdržania výzvy. Súčasťou výzvy je upozornenie, že ak túto sumu neuhradí, uplatní si žalobca po uplynutí 15 dňovej lehoty právo na zaplatenie celej pohľadávky. Žalovaná doručenie výzvy nespochybnila. V oznámení zo dňa 26.11.2014 žalobca žalovanej oznámil, že dňa 26.11.2014 bol úver zosplatnený a stal sa tak splatný celý dlh, t.j. istina, vrátane úroku a zmluvnej pokuty.
11. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716). 12. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
14. Podľa ust. § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
15. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 129/ 01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa ust. § 9 ods. 1 veta prvá Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
19. Podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
20. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
21. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
22. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013 dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
23. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
24. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013 ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/ 1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa v súlade s ust. § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka spravuje Obchodným zákonníkom (absolútny obchod). Zároveň je na zmluvu potrebné v súlade s ustanovením § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy použiť ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanoveniaupravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ak je to na prospech spotrebiteľa. Zmluva o spotrebiteľskom úvere predstavuje zároveň spotrebiteľský úver podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu úverovej zmluvy a treba na ňu aplikovať ustanovenia tohto zákona.
28. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i) Zák. č. 129/ 2010 Zb. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, teda úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že úver sa poskytuje za úrok, ktorý predstavuje 20 % poskytnutej istiny. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je určenie
úroku z úveru výlučne v podobe úrokovej sadzby a nie iným spôsobom. Zatiaľ čo v prípade úverov, ktoré nie sú spotrebiteľskými úvermi a nespadajú pod režim zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch by bolo pre určitosť dohody zmluvných strán ohľadne úroku z úveru postačujúce vymedzenie úroku percentom z istiny ako je to v zmluve o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovanou (takýto spôsob vymedzenie úroku je dostatočne určitý a zrozumiteľný), v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere takého vymedzenie úroku nie je postačujúce z hľadiska splnenia náležitostí, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať (§ 9 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch). V zmluve o spotrebiteľskom úvere je potrebné uvádzať úrok z úveru uvádzať výlučne v podobe úrokovej sadzby, ktorá by naviac, pre možnosť rýchleho porovnania spotrebiteľom, mala byť uvedená akoročná úroková sadzba (pozri aj dôvodovú správu k § 9 zák. č. 129/2010 Z. z. <http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx? sid=zakony/zakon&MasterID=3212>).
29. Účelom predmetnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch je, aby spotrebiteľ mohol uskutočniť porovnanie ponúkaného úverového produktu s inými úverovými produktmi, zistiť jeho výhodnosť, resp. nevýhodnosť a mohol tak urobiť rozhodnutie o tom, či uvedený úver zoberie alebo nie, na základe dostatočných, úplných a pravdivých informácií. Jedná sa o pre spotrebiteľa dôležitú náležitosť úverovej zmluvy, nedostatok ktorej zákon o spotrebiteľských úveroch spája so sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Predmetná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola do nášho právneho poriadku - Zákona o spotrebiteľských úveroch - inkorporovaná v podobe doslovnej transpozície čl. 10 ods. 2 písm. f/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady ES 2008/48/ESo zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS do zákona o spotrebiteľských úveroch, preto aj výklad tohto ustanovenia by mal byť eurokonformný. K otázke náležitostí zmluvy o spotrebiteľských úveroch sa opakovanej vyjadril Súdny dvor EÚ tak, že vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľa sledovaný smernicou Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, zmenenej a doplnenej smernicou 87/7/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. 02. 1998, v záujme boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy, článok 4 uvedenej smernice vyžaduje, aby dlžník pri uzavretí zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môže mať vplyv na rozsah jeho záväzku (porovnaj Rozsudok Súdneho dvora z 9 novembra 2016 vo veci C-42/15 súvisiaci s konaním Home Credit Slovakia, a. s. proti T. J., ods. 66). Súdny dvor v tejto veci konštatoval, že porušenie povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice 2008/48, môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej úpravy zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky (ods. 69 rozsudku). Za takého porušenie je potrebné považovať aj neuvedenie úverovej sadzby, pretože môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku (ods. 73 rozsudku).
30. Súd má taktiež za to, že ročná percentuálna miera nákladov, ktorá je uvedená v obchodných podmienkach úverovej zmluvy, je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. V zmluve (čl. 1 obchodných podmienok) je uvedená výška RPMN 67,70 %. Nie je zrejmé ako sa žalobca k takejto výške RPMN dopracoval. Súdu síce predložil tabuľku, obsahujúcu vstupné údaje, z ktorých sa RPMN vypočítava, nie však samotný výpočet RPMN. Súd pri výpočte RPMN dospel k výške RPMN 78,61 %, teda vyššej než je RPMN uvedená v zmluve, čo znamená, že RPMN je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa, pretože tento sa pri uzatváraní zmluvy spravoval nižšou RPMN, ktorá mu signalizuje, že celkové náklady, ktoré spotrebiteľ na úver vynaloží sú nižšie, než tomu v skutočnosti je. 31. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch a obsahuje RPMN uvedenú v neprospech spotrebiteľa, považuje sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov. Preto žalovanej vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere len istinu, teda sumu 800,- €. Podľa nepochybného tvrdenia žalobcu mu žalovaná z poskytnutého úveru zaplatila sumu 191,- €, zostáva jej teda povinnosť vrátiť navrhovateľovi sumu 609,- €. 32. Pokiaľ žalobca tvrdil, že ku dňu 26.11.2014 úver zosplatnil, súd ustálil, že k účinnému k zosplatneniu úveru zo strany žalobcu nedošlo. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu zosplatnenia úveru, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podmienkou účinného zosplatnenia úveru teda je a) existencia omeškania dlžníka so zaplatením splátky úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, b) upozornenie dlžníka zo strany veriteľa na uplatnenie práva
zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jeho uskutočnením V predmetnej veci nebola bola splnená ani jedna z uvedených podmienok.
33. Splnenie podmienky upozorniť dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením na možnosť zosplatnenia predpokladá doručenie osobitného upozornenia dlžníkovi na možnosť zosplatnenia úveru v zákonom stanovenej lehote pred zosplatnením úveru. Splnenie tejto povinnosti má za cieľ poskytnúť dlžníkovi reálna možnosť vyhnúť sa zosplanetniu záväzku tým, že v zákonom stanovenej lehote uhradí dlžnú časť záväzku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že takého upozornenie žalobca žalovanej adresoval dňa 22.11.2014 v rámci predžalobnej upomienky. Z obsahu upomienky však vyplýva, že ňou žalobca žalovanú vyzval na úhradu celého, teda už zosplatneného úveru vo výške 913,- € a nielen tej časti úveru, s ktorou bola žalovaná ku dňu 22.11.2014 v omeškaní. Bez ohľadu na tvrdenia žalobcu o tom úver zosplatnil až 26.11.2014, predložených dôkazov je zrejmé, že ku skutočnému zosplatneniu úveru došlo ešte pred zaslaním predžalobnej výzvy, teda predtým, než žalobca žalovanú upozornil na možnosť zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Aj keby však k zosplatneniu došlo dňa 26.11.2014 ako to tvrdí žalobca, lehota 15 dní od upozornenia nebola zachovaná.
34. Okrem vyššie uvedeného žalobca úver nemohol zosplatniť k ním uvedenému dátumu 26.11.2014 ani z dôvodu, že, k tomu dátumu žalovaná nebola v omeškaní so žiadnou splátkou dlhšie ako tri mesiace. Keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobca nesprávne započítaval úhrady žalovanej na úrok a servisný poplatok a bol ich povinný započítavať len na istinu úveru. Podľa zmluvy žalovaná bola teda povinná plniť len splátky istiny úveru, resp. tie časti splátky, ktoré predstavujú istinu úveru. Ako prvú splátku bola povinná uhradiť sumu vo výške 80,- € splatnú dňa 25.07.2014, pretože všetky predchádzajúce splátky splatné 26.04.2014, 26.05.2014 a 25.06.2014 vo výške 4,- € boli splátky úroku z úveru. Druhú a nasledujúce splátky vo výške 80,- € bola žalovaná povinná uhradiť vždy 30 dní od splatnosti predchádzajúcej splátky, teda 24.08. 2014 - 80,- €, 23. 09. 2014 - 80,- €, 23.10. 2014 - 80,- €, 22.11.2014 - 80,- € atď. až do úplného zaplatenia istiny úveru. Ku dňu žalobcom tvrdeného zosplatnenia úveru - 26.11.2014 vykonala žalovaná úhrady vo výške 181,- €, ktoré mali byť žalobcom správne započítané na splátky splatné dňa 25.07.2014, 24. 08. 2014 a čiastočne, vo výške 21,- € na splátku splatnú dňa 23.09.2014. Z toho je zrejmé, že ku dňu 26.11.2014 nebola žalovaná v omeškaní so žiadnou splátkou dobu dlhšiu ako 3 mesiace.
35. Z vyššie uvedeného odôvodnenia je zrejmé, že žalovaná mala na základe úverovej zmluvy povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 800,- € v 10. splátkach, výška ktorých bola 80,- €, splatnosť prvej splátky bola 25.07.2014 a každá nasledujúca splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaná žalobcovi uhradila celkovo sumu 191,- €. Zostáva jej tak zaplatiť mu sumu 609,- €, na úhradu ktorej ju súd zaviazal týmto rozsudkom.
36. Keďže úver nebol riadne zosplatnený, žalovaná sa neuhradením jednotlivých splátok v lehote ich splatnosti vždy deň nasledujúci po splatnosti tej ktorej splátky dostala do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu voči žalobcovi a má v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka povinnosť od tohto dňa platiť žalobcovi úrok z omeškania a to vo výške podľa predpisov Občianskeho práva, teda o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013). Ku dňom splatnosti jednotlivých splátok, ktoré mala žalovaná uhrádzať, tak ako to bolo vyššie v rozsudku uvedené, bola základná úroková sadzba ECB 0,05 % (takáto sadzba bola v období od 10.09.2014 do 16.03.2016), preto je žalovaná povinná platiť úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne. Keďže si žalobca uplatnil úrok z omeškania len za obdobie od 27.11.2014, súd neprekročil jeho návrh a úrok z omeškania mu priznal len za uplatnené obdobie.
37. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku na istinu a nároku na úrok omeškania súd žalobu zamietol, nakoľko bola v tejto časti nedôvodná z dôvodov, ktoré vyplývajú z vyššie uvedeného odôvodnenia rozsudku.
38. Žalovaná požiadala o možnosť zaplatiť nárok žalobcu v splátkach po 20,- €. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Súd preskúmal majetkové pomery žalovanej a zistil, že jej príjmom je starobný dôchodok vo výške 110,50 € a vdovský dôchodok vo výške 252,50,- €, čiže celkovo suma 363,- €. Žalovaná v DD a DSS uhrádza poplatok za úhradu pobytu, ktorý mesačne
predstavuje najviac sumu 237, 46 € (pri mesiaci s počtom dní 31). Povinná suma, ktorá musí byť žalovanej ponechaná na vreckové je 49,25 € mesačne. Z celkového mesačného príjmu je po odpočítaní úhrad na služby v DD a DSS a povinného vreckového zostane suma 76,29 €. Žalovaná tak môže nárok žalobcu splatiť v splátkach 50,75 €, v ktorých jej súd umožnil zaplatiť nárok žalobcu, s tým, že omeškanie s plnením ktorejkoľvek splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Pri takomto splácaní nároku žalovaná uhradí priznanú istinu v 12 mesiacoch. Splatnosť splátok súd určil vždy k 25. dňu v mesiaci, keďže dôchodok sa žalovanej vypláca 15. dňa v mesiaci.
39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a priznal ho podľa pomeru úspechu v konaní. Žalobca si v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 913 € a úspešný bol v sume 609 €, čo predstavuje 66,7 % uplatneného nároku. Neúspech žalobcu predstavuje 33,3 % uplatneného nároku, rozdiel medzi úspechom a neúspechom predstavuje 33,4 %, čo je zároveň čistý úspech žalobcu v konaní a v tomto rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Revúca.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§365 ods. 1 CSP )
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).