Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_12C-139-2016.pdf
PDF · 83.86 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/139/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudcom JUDr. Danielom Ivankom, PhD., v spore žalobkyne: Y. N., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt O..Š. XXXX/X, XXX XX N., zastúpenej: JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o. so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 2 929,01 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 2 929,01 eura, úrok z omeškania vo výške 163,31 eura, trovy právneho zastúpenia vo výške 431,24 eura a trovy konania vo výške 17,55 eura, všetko na účet zástupcu žalobkyne č. účtu: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to všetko lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 06. 06. 2016 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 2 929,01 eura s príslušenstvom, ktorú odôvodnila tým, že spoločnosť JPZ, s.r.o., IČO: 44 271 964 bola vlastníkom pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla z titulu nezaplateného poistného plnenia vo výške 2 929,01 eura na základe čiastočne neuhradenej faktúry č. T. XXX, Č.. T. XXXX, Č.. T. XXXX Y. Č.. T. XXXX, A. O. Q. X. U. X..H..E.., A. N. T. F. J. Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX Y. Č.. XXXXXXXXXX. Medzi žalobkyňou ako postupníkom a spoločnosťou JPZ, s.r.o. ako postupcom bola dňa 30. 01. 2015 uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky voči žalovanému. Nakoľko žalovaný neuhradil pohľadávku žalobkyni, ani jej právnemu predchodcovi, domáhala sa zaviazania žalovaného zaplatiť jej 2 929,01 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1 806,18 eura od 30. 08. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 106,15 eura od 07. 12. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 ročne zo sumy 897,64 eura od 07. 12. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 119,04 eura od 02. 01. 2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. 2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 12C/139/2016-47 zo dňa 22. 07. 2016, voči ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor vo veci samej, a preto súd uznesením č. k. 12C/139/2016-62 zo dňa 31. 08. 2016 vydaný platobný rozkaz zrušil. 3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, uviedol, že trvá na rozsahu (výške) poskytnutého poistného plnenia, pričom pri likvidácii predmetných poistných udalostí poverení likvidátori daných poistných udalostí postupovali v zmysle interného dokumentu s názvom „Metodické usmernenie pre výpočet výšky skutočnej škody / poistného plnenia na cestných vozidlách pri opravách vykonaných v neautorizovaných opravovniach a rozpočtom“ účinného od 17. 02. 2014. Podľa bodu 1/ tejto písomnosti podľa žalovaného platí, že pre všetky autorizované, nezmluvné opravovne, ktoré vykonávajú opravu vozidla, na ktoré nemajú autorizáciu (sem možno zaradiť aj autoservis vykonávajúci opravu vozidla právneho predchodcu žalobkyne), sa používa sadzba za jednu normohodinu vo výške 25,00 eur bez DPH. Žalovaná si uplatnila
sadzbu za normohodinu nad rámec žalovaným priznávanej výšky. Žalovaný s prihliadnutím na dôvody krátenia poisteného plnenia poukázal na rozdiely medzi profesionálnymi autorizovanými servismi a neautorizovanými servismi. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť a žalobkyňu zaviazať na náhradu trov konania žalovanému. 4. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 15. 12. 2016, pred otvorením ktorého zástupcovia strán sporu zhodne uviedli, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu zmieru, ktorým sa dohodli na predmete plnenie aj na náhrade trov konania, a preto navrhli, aby súd nimi dohodnutý zmier schválil. 5. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 6. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 7. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 8. Podľa § 212 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej. 9. Podľa § 148 ods. 1 CSP, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. 10. Podľa § 148 ods. 2 CSP, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 12. Súd schválil zmier uzatvorený medzi stranami sporu, nakoľko nebol v rozpore s predpismi hmotného a procesného práva. Žalobkyňa podanou žalobou osvedčila, že nadobudla pohľadávku od právneho predchodcu, spoločnosti JPZ, s.r.o., IČO: 44 271 964, ktorá vznikla neplnením poistného plnenia od žalovaného ako poisťovne v plnej výške. Právo na poistné plnenie právneho predchodcu žalobkyne od žalovaného vniklo na základe uzatvorených poistných zmlúv medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovaným o havarijnom poistení motorového vozidla značky Audi S8, B.: N.-XXXCP Č. XXXXXXXXXX a o havarijnom poistení motorového vozidla značky W. XXXd R., Š.: N.-XXXCV Č. XXXXXXXXXX a poistných udalostí. Poistné udalosti vznikli: dňa 29. 05. 2014, žalovaný likvidoval poistnú udalosť pod číslom XXXXXXXXXX, dňa 16. 09. 2014, žalovaný likvidoval poistnú udalosť pod číslom XXXXXXXXXX, dňa 18. 09. 2014, žalovaný likvidoval poistnú udalosť pod číslom XXXXXXXXXX a dňa 06. 10. 2014, žalovaný likvidoval poistnú udalosť pod číslom XXXXXXXXXX. Škoda spôsobená právnemu predchodcovi žalobkyne pri jednotlivých poistných udalostiach je vo výške nákladov, ktoré právny predchodca žalobkyne vynaložil na uvedenie poškodených motorových vozidiel do pôvodného, pojazdného a prevádzkyschopného stavu tak, ako boli pred poškodením. Súd nemal nijaké pochybnosti o tom, že vynaložené náklady za opravy poškodených motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí boli vynaložené účelne v súvislosti sa so škodovými udalosťami, ktoré právny predchodca žalobkyne žalovanému riadne oznámil a oznámil aj výšku nákladov spojených s uvedených motorových vozidiel do stavu pred poškodením. Súd sa nestotožnil s obranou žalovaného ktorý uvádzal, že náklady na opravu motorových vozidiel uhrádza iba do výšky ním používaného interného dokumentu. Pokiaľ pri škodovej udalosti o to poškodený žiada a je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Uvedenie poškodených motorových vozidiel do pôvodného stavu bolo možné a účelné, keď právny predchodca poškodené motorové vozidlá opravil a opravami ich uviedol do pôvodného, prevádzky schopného stavu. Na uvedenie do predošlého stavu vynaložil právny predchodca žalobkyne peňažné prostriedky vo výške tak, ako uhrádzal náklady na opravy vykonané u tretej osoby (servisu). Občiansky zákonník nepoužíva pojem autorizovaný či neautorizovaný servis, ale uvádza, že nahradiť sa má skutočná škoda a ak je to možné a účelné škoda sa nahrádza uvedením do predošlého stavu. V daných prípadoch bolo možné škody nahradiť uvedením do predošlého stavu, pričom náklady na to boli účelne vynaložené. Poškodený vždy utrpí škodovou udalosťou ujmu a to tak nemožnosťou užívať poškodený majetok, ale aj tou skutočnosťou, že opravený poškodený majetok nemá už po akejkoľvek oprave takú hodnotu, akú mal pred opravou. Pokiaľ mal žalovaný za to, že náklady na opravu motorových vozidiel sú neprimerane vysoké, môže do budúcnosti v závislosti od uzatváraných poistných zmlúv sám určovať, kto má poškodené motorové vozidlá uvádzať do predošlého stavu. Pokiaľ ale ponecháva žalovaný na poškodeného možnosť vybrať si subjekt, ktorý opravu vykoná a poškodený uhradí náklady na opravu,
potom je povinnosťou žalovaného vyplývajúcou mu zo zmluvy takto vynaložené náklady poškodeného uhradiť mu v plnej výške a nie internými dokumentami ponižovať hodnotu vykonaných prác. 13. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu vzniklo žalobkyni podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov Občianskeho práva. Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia navýšením piatich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. V zmieri sa strany sporu dohodli na úhrade vyčíslených úrokov z omeškania. 14. K forme rozhodnutia súdu o stranami uzatvorenej dohode o predmete sporu súd uvádza, že vo veci samej súd podľa § 212 ods. 1 CSP rozhoduje rozsudkom, ak nerozhoduje vo veci samej, podľa § 234 ods. 1 CSP rozhoduje uznesením. K ukončeniu sporu medzi stranami sporu došlo ich vzájomnou dohodou, zmierom, ktorý navrhli aby súd schválil. Súd rozhodoval o predmete sporu vo veci samej, keď podľa § 148 ods. 2 CSP rozhodoval, či zmier schvaľuje a pri rozhodovaní posudzoval súlad uzatvoreného zmieru so všeobecne záväznými predpismi. Pokiaľ strany sporu dospeli k záveru, že ich dohoda má byť schválená súdom a súd uzatvorený zmier medzi nimi posudzuje z hľadiska je súladu s právnymi predpismi, potom rozhodoval vo veci samej. Aj dôvodová správa k § 148 (pôvodne k § 144) CSP uvádza, cit.: „Zmier sa schvaľuje rozsudkom, keďže ide o rozhodnutie vo veci samej.“. Pokiaľ ide o ustanovenie § 398 CSP, podľa názoru súdu sa jedná o nedôslednosť zákonodarcu, ktorý sa dopustil nejednoznačnosti v používaných pojmoch, nakoľko pôvodný zámer zákonodarcu ako vyplýva z dôvodovej správy bol schvaľovať zmier rozsudkom, čo však následne nenašlo svoj odraz v pojme používanom v § 398 CSP. Teleologickým výkladom ustanovenia § 398 CSP však možno dospieť k záveru, že sa vzťahuje tak na zmier uzatvorený pred 01. 07. 2016, kedy zmier schvaľoval súd uznesením, ako aj po tomto dátume kedy súd schvaľuje zmier rozsudkom ako rozhodnutie vo veci samej. 15. Na základe uvedeného súd podľa § 148 ods. 2 v spojení s § 212 ods. 1 CSP schválil zmier uzatvorený medzi stranami sporu, keď nebol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.