Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/51/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v právnej veci žalobcu: Ing. Z. K., A. XX, A., zast. Advokátska kancelária JUDr. Marianna Kohútová Bérešová, Sládkovičova 1, Bratislava, proti žalovanej: JUDr. Otília Groissová, Pod Zlatým brehom 23, Nitra, zast. Advokátska kancelária JUDr. Alexander Endrödy, Mostná 42, Nitra, za účasti intervenienta KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 5.812,52.- eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu zamieta.

Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa 16.9.2011 prostredníctvom právnej zástupkyne domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 5.812,52.-eur istiny s prísl.

2.Vo veci rozhodol súd rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 18C/51/2012-302, zo dňa 17.10.2013 tak, že súd žalobu zamietol. Voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie a Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd si ustáli stranu sporu na strane žalovaného. Zároveň úlohou súdu prvého stupňa bude primárne sa zaoberať vznesenou námietkou premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu a posúdiť jej dôvodnosť a v prípade, ak bude mať, že vznesená námietka premlčania nie je opodstatnená a na túto neprihliadne, posúdi dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu.

3.Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovaného označuje tak ako bolo pôvodne uvedené v žalobe. Má za to, že nárok nie je premlčaný. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu úlohou súdu prvého stupňa bolo primárne zaoberať sa vznesenou námietkou premlčania. Zároveň Krajský súd stanovil posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľa vo vzťahu k predmetu prejednávanej veci. Pokiaľ sa týka vznesenej námietky premlčania o škode sa prvý krát žalobca dozvedel, z oznámenia KS v Bratislave listom zo dňa 18.5.2011 na základe svojej žiadosti, následne na to v deviatom mesiaci 2011 podal návrh na tento súd. Poukazuje na to, že žalovaná mohla počas celého trvania konkurzu úpadcu vyplatiť škodu žalobcovi, čo žalobca aj nepretržite urgoval, a preto svoj nárok ani nemohol uplatniť skôr ako potom, čo sa dozvedel, že žalovaná už mu škodu nevyplatí, keďže konkurzná podstata úpadcu neobsahuje finančné prostriedky, čo sa dozvedel v piatom mesiaci 2013 spomínaným listom. Žalovaná porušila zákonnú povinnosť stanovenú v § 31 ods. 7 zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý znie: Ak nemožno uspokojiť v celom rozsahu pohľadávky toho istého poradia uspokoja sa pomerne. Skutočnosť, že žalovaná uspokojila všetky pohľadávky rovnakého dlhu, teda vyplatila mzdu všetkým zamestnancom v roku 2006, potvrdila sama žalovaná a to listom zo dňa 20.10.2006, ktorý bol predložený. Tieto vyplatila v celom rozsahu. Pokiaľ by žalovaná postupovala v súlade zo zákonom a v tomto termíne by riadne

vyplatila mzdu aj žalobcovi, nevznikla by žiadna škoda. A v tomto bode je priama a nepochybná príčinná súvislosť nedodržania zákonných predpisov žalovanou pri vyplácaní mzdy žalobcovi a vznikom škody. Teda nevyplatením mzdy v termíne 2006 žalovaná spôsobila žalobcovi škodu, ktorá následne mzda nemohla byť vyplatená z dôvodu neexistencie finančných prostriedkov u úpadcu. Krajský súd v Bratislave už právoplatným rozsudkom číslo 10Cbi/13/2008 z 1.7.2009 určil, že nami žalovaná pohľadávka je zistenou pohľadávkou proti podstate, a teda určil, že mala byť vyplatená žalovanou v zmysle § 31 ods. 7 zákona o konkurze a vyrovnaní spolu so všetkými ostatnými mzdami pracovníkov úpadcu. Krajský súd uviedol, že za prípadnú škodu zodpovedá správca sám v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Obč. zák. ako aj v zmysle predložených rozhodnutí súdu. Z uvedeného vyplýva, že škoda vznikla činnosťou žalovanej nevyplatením mzdy v roku 2006, kde existuje nepochybná priama súvislosť. Žalobca sa o nej dozvedel v piatom mesiaci 2011. Kedy v skutočnosti vznikla škoda ten časový moment, je otázkou, kedy prestali byť na účte finančné prostriedky, ale v tomto okamihu objektívnym, alebo za objektívny moment vzniku škody môže sa považovať deň, keď Krajský súd zistil, že na účte úpadcu neexistujú finančné prostriedky. Preto nie je možné považovať návrh za premlčaný. Žalobcovi doposiaľ neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky.

4.Na pojednávanie sa nedostavila žalovaná, súd podľa § 180 pojednával v jej neprítomnosti.

5.Právny zástupca žalovanej zotrval na námietke premlčania, ide o uplatnený nárok na náhradu mzdy z roku 2006 a návrh bol podaný až v roku 2012, teda platí trojročná premlčacia lehota. Ak sa domáha žalobca titulom nároku na náhradu škody, hoci žalovaná žiadnu škodu nespôsobila, v tom prípade trvá na námietke premlčania, ktorá mala začať plynúť právoplatnosťou rozhodnutia. Zároveň sa vyjadril k času vzniku domnelého protiprávneho konania žalovanej, keď na pojednávaní žalobca uvádza, že by malo ísť o protiprávne konanie v marci 2006, keď neboli žalobcovi vyplatené finančné prostriedky. Poukazuje na § 106 ods. 2 Obč. zák., ktorý stanovuje trojročnú objektívnu lehotu právo na náhradu škody a táto lehota sa počíta od okamihu, kedy došlo k udalosti kedy škoda vznikla. Čiže od marca 2006 najneskôr právo na náhradu škody bolo premlčané v marci 2009, nevie to presne na deň povedať lebo to nebolo ani nejaký spôsobom upresnené. Čo sa týka domnelého protiprávneho konania žalovanej poukazuje na to, že s týmto jej postupom v konkurznom konaní boli oboznámené oba dva konkurzné súdy a oba uznali, že správkyňa postupovala správne a zákonne a nie je možno v tomto konaní spochybňovať závery konkurzných konaní, na základe toho založiť právo na náhradu škody proti žalovanej.

6.Súd okrem výsluchu strán sporu, doplnil dokazovanie oboznámením sa s výplatou mzdy za mesiac marec 2006, rozsudkom 10Cbi/13/2008-83, výzvou, konečnou správou o speňažení majetku, oznámením Ministerstva spravodlivosti, oznámením o prešetrení podnetu, žiadosťou o vyjadrenie k sťažnosti, žiadosťou o predbežné prerokovanie škody, odvolaním odporu proti rozsudku 6Cbi/ 11/06-91, Krajského súdu Bratislava, príjmovými pokladničným dokladmi, vyjadrením odporcu k návrhu o určenie pravosti pohľadávky, rozsudkom KS Bratislava 6CBi 11/06-91, vyjadrením k trestnému oznámeniu, vyjadrením správcu konkurznej podstaty, výzvou zo dňa 20.10.2006, predkupným právom, podnetom na Generálnu prokuratúru SR, zo dňa 27.9.2011, predvolaním svedka, správou o stave konkurzu, opatrením č. k. 2K 7/05-249, vyšetrovacím spisom ČVS-ORP1973/3-OVK NR-2011, oznámením Krajského súdu Bratislava, stanoviskom zo dňa 11.9.2007, oznámením Slovenskej advokátskej komory, všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zodpovednosti za škodu za rok 2005 a rok 2006, žiadosťou o súčinnosť OP Nitra, zápisnicou o pojednávaní o schválení konečnej správy, uznesením č. k. 2K57/2005-1298, rozhodnutiami Okresného a Krajského súdu, uzneseniami, stanoviskami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav :

7.Žalovaná uznesením č. k. 2K/57/2005-112, zo dňa 13.7.2005 bola ustanovená za predbežného správcu dlžníka VODOSTAV - SV a.s., Drieňová č. 7, Bratislava. Na majetok úpadcu VODOSTAV-SV a.s., Bratislava bol vyhlásený uznesením zo dňa 28.11.2005 konkurz, pričom správkyňou konkurznej podstaty bola určená žalovaná. Na Krajskom súde Bratislava prebiehalo konanie pod sp. zn. 10Cbi/13/2008, o určenie, že pohľadávka žalobcu v sume 5.812,52.-eur je pohľadávkou proti podstate. Súd rozhodol rozsudkom č. k. 10Cbi/ 13/2008-83, zo dňa 1.7.2009 tak, že žalobe vyhovel a určil, že uplatnený nárok na náhradu mzdy v sume 5.812,52.-eur je zistený a je pohľadávkou proti podstate. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.8.2009.

8.Žalobca podal podnet na MS SR, pričom z oznámenia o prešetrení podnetu zo dňa 23.5.2012 je zrejmé, že z predložených a zistených skutočností nevyplýva, že by žalovaná svojím postupom v

konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde Bratislava, pod sp. zn. 2K 57/2005 doposiaľ porušila ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní ani iných súvisiacich právnych predpisov. Žalobca dňa 30.8.2011 podal žiadosť na MSSR o predbežné prerokovanie škody s poukazom na zák. č. 514/2003 Zb. zákonov o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobcovi bolo oznámené, že podľa §12 ods.3 zák. č. 8/2005 Z.z. štát nezodpovedá za škodu spôsobenú správcom. Z oznámenia Krajského súdu Bratislava vyplýva, že v konaní 2K 57/2005 súd eviduje sťažnosť zo dňa 28.8.2007, veriteľa Ing. Koreca, na postup správkyne konkurznej podstaty JUDr. Otílie Groissovej. Bolo podané vyjadrenie, že konkurzné konanie sa riadi ustanoveniam zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Pohľadávky veriteľov určuje ustanovenie § 31 ZKV, zákon neukladá správcovi konkurznej podstavy povinnosť ich uspokojiť ani lehotu, v ktorej tak musí učiniť. Je daná možnosť tieto nároky uspokojiť pred vydaním rozvrhového uznesenia podľa § 30 ZKV, samozrejme za predpokladu, že má dostatok finančných prostriedkov.

9.Vo veci 2K 57/05/123 bola vypracovaná konečná správa o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov. Uznesením Krajského súdu Bratislava č. k. 2K 57/2005-1298, zo dňa 17.6.2013 bola schválená konečná správa správcu konkurznej podstaty o speňažovaní majetku z podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu zo dňa 22.4.2009 v znení konečnej správy zo dňa 6.11.2011, pričom z predmetného uznesenia vyplýva, že správkyňa v priebehu konkurzu použila všetky v konkurze dosiahnuté príjmy na úhradu výdavkov s tým, že na doplatenie odmeny správcu uspokojenia uznaných pohľadávok proti podstate ako aj na uspokojenie ostatných konkurzných veriteľov už nezostali žiadne finančné prostriedky. Bola schválená konečná správa, námietky veriteľov boli zamietnuté, z dôvodu, že oprávnene uplatnené námietky boli zapracované do konečnej správy a námietky voči vynaloženým výdavkom v konkurznom konaní správkyňa vysvetlila, zdôvodnila a preukázala, opodstatnenosť ich vynaloženia.

10.Zo spisu ČVS-ORP 1793/3-OVK-NR-2011 súd zistil, že uznesením ORPZ Nitra zo dňa 21.12.2011 bolo trestné oznámenie žalobcu vo veci podozrenia zo spáchania zločinu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1, ods. 2 písm. a / Tr. zákona odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Tr. poriadku.

11.Z podania Slovenskej advokátskej komory vyplýva, že žalovaná mala uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom povolania zodpovedajúce uhradenému poistnému na obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2005 na poistnú sumu 99.586,76.- Sk a od 1.1.2006 do 31.12.2006 na poistnú sumu 99.586,76.-Sk pokrývajúcu rovnako aj poistenie správcu konkurznej podstaty.

12.Dňa 6.7.2015 Krajský súd v Bratislave vydal uznesenie, ktorým schválil konečnú správu správcu konkurznej podstaty o speňažovaní majetku z podstaty a vyúčtovaní, odmeny a výdavkov správcu zo dňa 29.9.2014 predloženú súdu dňa 1.10.2014. Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave potvrdil. Uznesením Krajského súdu v Bratislave 2K/57/2005-1418 bol zrušený konkurz vyhlásený na majetok úpadcu VODOSTAV-SV a.s., a žalovaná bola zbavená funkcie správcu konkurznej podstaty. Uznesením Okresného súdu Bratislava 1 34ExRe/21/2016-5, zo dňa 28.1.2016 bol ukončený konkurz ku dňu 14.1.2016.

13.Právna zástupkyňa žalobcu požiadala o zmenu petitu žaloby, ktorú súd uznesením č. k. 18C/51/2012-448, zo dňa 30.6.2016 pripustil tak, že žalovaná a intervenient sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5 812,52.- eur spolu s 7 % ročným úrokom z omeškania od 01.04.2006 do zaplatenia.

14.Podľa § 206 ods.1 zák.č. 7/2005 Z.z.. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov, konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.

15.Podľa § 31 ods.1 zák. č. 328/1991 Zb. zák. o konkurze a vyrovnaní v priebehu konkurzného konania možno uspokojiť kedykoľvek nároky na vrátenie preddavku na trovy konania (§ 5 ods. 2), nároky na vrátenie preddavku na odmenu predbežného správcu (§ 9b ods. 3), trovy výkonu rozhodnutia a trovy exekúcie, ak výkon rozhodnutia alebo exekúcia boli prerušené [§ 14 ods. 1 písm. d)], nároky na vylúčenie veci z podstaty (§ 19 ods. 2), nároky na oddelené uspokojenie (§ 28), pohľadávky proti podstate.

16.Podľa § 31 ods.4 ,vyššie cit. zák. ust., pracovnými nárokmi sú nároky úpadcových zamestnancov z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu, a to mzdové (platové) nároky, odmeny za pracovnú pohotovosť a odmeny z dohôd o pracovnej činnosti; mzdovým nárokom zamestnanca sú tiež zrážky zo mzdy zamestnanca vykonané na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré zamestnávateľ nepoukázal na určený účel, nároky na náhradu mzdy za dovolenku na zotavenie, nároky na náhradu mzdy za sviatok a pri prekážkach v práci, nároky na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, nároky na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru, náhrady cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s výkonom práce.

17.Podľa § 31 ods. 6, vyššie cit. zák. ust., pohľadávky proti podstate a nároky podľa odseku 1 písm. a) až c) sa uspokojujú v priebehu konkurzu v tomto poradí, výdavky a odmena správcu, náklady spojené s udržiavaním a so správou podstaty, daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane a clo, náhrada nutných výdavkov, odmena likvidátora a odmena zodpovedného zástupcu 4dd) za činnosť po vyhlásení konkurzu, pracovné nároky, nároky zo zmlúv uzatvorených správcom, nároky zo zmlúv týkajúcich sa prevádzkovania podniku, od ktorých správca neodstúpil, nároky podľa odseku 1 písm. a), až trovy konaní vyvolaných konkurzom, peňažné náhrady vyplatené zamestnancom z garančného fondu, ostatné daňové pohľadávky, poplatky, iné platby pri dovoze, ktoré nie sú uvedené v písmene b), pohľadávky z návratných finančných výpomocí za uskutočnené štátne záruky, poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, príspevky na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, nároky na vrátenie plnenia zo zmlúv, od ktorých sa odstúpilo podľa § 14 ods. 2, náklady na úschovu písomných a iných záznamov úpadcu, ktoré sa majú uschovávať po čas určený uschovávacími lehotami podľa osobitných predpisov, 4de), ostatné pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu.

18.Podľa § 70 e ods. 1, vyššie cit. zák. ust., konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak ďalej nie je ustanovené inak.

19.Podľa § 8 ods.2 vyššie cit. zák. ust., správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.

20.Podľa § 100 ods.1 obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Podľa § 100 ods.2 obč. zák. premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

22.Podľa §106 ods.1 obč. zák., právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

23.Podľa § 106 ods.2 obč. zák., najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

24.Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok ( súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j., zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena ( oslabenie ) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti toho subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčania dovolá pred príslušným

orgánom. Premlčaním teda právo sa o sebe nezaniká ( na rozdiel od preklúzie), len sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám o sebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práv domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho ( prirodzeného ) záväzku ( obligácie ), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.

25.Právny zástupca žalovanej vzniesol námietku premlčania. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že suma, ktorej sa domáha predstavuje nevyplatené mzdové prostriedky na základe výplatnej listiny z mesiaca marec/2006 podniku VODOSTAV-SV, a.s. v konkurze, ktorú sumu mala vyplatiť žalovaná ako správkyňa konkurznej podstavy úpadcu. Predmetná skutočnosť vyplýva z písomne podanej žaloby ako aj z vyjadrenia právnej zástupkyni žalobcu na pojednávaní, ktorá sa domáha škody nevyplatením mzdy v uvedenom termíne. Žalobcovi začala plynúť subjektívna premlčacia lehota týmto okamihom, kedy sa žalobca dozvedel, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá. Súd mal za to, že pohľadávka žalobcu sa stala splatnou v marci v roku 2006, keď žalobcovi neboli vyplatené finančné prostriedky. S poukazom na 106 ods. 1 Obč. zák., ktorý stanovuje trojročnú objektívnu lehotu na uplatnenie práva na náhradu škody a táto lehota sa počíta od okamihu, kedy došlo k udalosti, kedy škoda vznikla a keďže žaloba bola podaná na súd až dňa 16.9.2011, súd nemohol priznať, alebo uznať nárok žalobcu vzhľadom k vznesenej námietke premlčania.( v tomto smere súd poukazuje i na obdobnú vec 4Obo/115/2008). Právoplatnosťou rozhodnutia 10Cbi/13/2008 sa potvrdila existencia uplatneného práva a právoplatnosťou tohto rozhodnutia sa odstránila spornosť vo vzťahu k uplatnenému nároku zo strany žalobcu. Teda toto rozhodnutia malo iba deklaratórny charakter, avšak i v prípade, ak by začala plynúť premlčacia lehota i od tohto okamihu ( právoplatnosťou rozhodnutia), aj v tom prípade by bol nárok žalobcu premlčaný. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol.

26.Právna zástupkyňa žalobcu požiadala o pripustenie zmeny žaloby. Súd poukazuje tiež i na tú skutočnosť, že poisťovňa, ktorá v konaní vystupuje ako intervenient nemôže byť na žiadne plnenie zaviazaná aj keď v dôsledku zákonného poistenia by bola povinná nahradiť škodu za povinného. ( Zborník IV, str.621). Súd mal za to, že aj takto formulovanej žalobe by nemohol vyhovieť.

27.Keďže žalovaná bola v konaní úspešná, súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Okresný súd v Nitre. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.