Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Pc/12/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v právnej veci navrhovateľa: X.. H. W., občan SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom D. na S. Č.. XXXXX/XB, O. zastúpený JUDr. Darinou Tomčovou, advokátkou so sídlom Záhradná č. 58, Šenkvice proti druhému manželovi: H.. Q. W., rodená S., občan SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom D. na S. Č.. XXXXX/XB, O. zastúpená JUDr. Milanom Ficekom, Advokátska kancelária FICEK&FICEKOVÁ, s.r.o., so sídlom Žilinská č. 14, Bratislava o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľa X.. H. W., nar. XX.XX.XXXX a druhého manžela H.. Q. W., rodenej S.U., nar.XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX v J. Z. zapísané v knihe manželstiev matričného úradu J. Z. vo zv. 43 ročník XXXX strana 90 pod por. č. 31 r o z v á d z a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na nárok trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd prvej inštancie dňa 31.10.2016 domáhal, aby súd jeho manželstvo s manželkou rozviedol z dôvodu, že po menej ako roku od uzavretia manželstva sa medzi manželmi začali prejavovať nedorozumenia, ktoré sa prehlbovali. Nezhody a trvalý rozpor v hodnotách a povahový nesúlad vyústili do odsťahovania sa navrhovateľa zo spoločnej domácnosti v januári 2016. Aj napriek snahe riešiť nezhody v manželstve pomocou manželskej poradne manželstvo je podľa jeho názoru trvale rozvrátené, neplniace si ani jednu zo svojich funkcii a bez možnosti jeho obnovy. 2. Manželka vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.11.2016 uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Zhodne ako navrhovateľ však nepoprela rozpory v manželstve, ako aj obdobie ich vzniku. Vinila navrhovateľa z neúprimnosti, samostatného rozhodovania bez prihliadnutia na jej názor pretože za posledné obdobie robil rozhodnutia na úkor manželstva, jej spokojnosti, dokonca aj jej zdravia a s tým spojené problémy s naplnením manželstva. Problémom v manželstve boli práve postoje navrhovateľa a meniace sa názory prameniace z jeho rodinných vzťahov, ktoré podľa jej názoru nie sú zdravé a ktoré uprednostňoval pred ňou ako manželkou skoro vo všetkých oblastiach rodinného života účastníkov konania. Nepoprela opustenie spoločnej domácnosti navrhovateľom, a že sa tak stalo po ich vzájomnej konfrontácii, čo sa však snažila usporiadať, avšak už bez záujmu navrhovateľa. K obnoveniu manželstva však nedošlo ani po návštevách manželskej poradne a v správaní a konaní navrhovateľa nevidela jeho reálnu snahu o obnovenie manželstva. Navrhovateľ, podľa jej názoru nepotvrdil existenciu závažných problémov manželov a už vôbec nepripúšťal možnosť akejkoľvek rozluky, hoci práve ona mala voči jeho správaniu výhrady, ktoré vnímal ako neoprávnenú kritiku svojej osoby. Podľa jej názoru navrhovateľ od odchodu zo spoločnej domácnosti je veľmi zmätený a neuvažuje triezvo sám nie je so svojim rozhodnutím dať sa rozviesť spokojný. Je však presvedčená, že väčšina toho, čo sa momentálne javí ako prekážka úspešnej obnovy manželstva je iba vplyv a očierňovanie manželovej rodiny, manželova prepracovanosť a únava a následok jeho vytrvalého

vyhýbaniu sa riešenia drobných nezhôd. Napriek tomu, že jej navrhovateľ týmto veľmi ublížil a sklamal svojim postojom, stále mu chce dôverovať a dať ich manželstvu šancu. 3. Súd v súlade s Čl. 6, 8, 10 ods.1 a Čl. 12 Civilného mimosporového poriadku ( v ďalšom texte „CMP“) a § 2 ods. 1 sa oboznámil s návrhom na začatie konania, so sobášnym listom účastníkov, písomným vyjadrením manželky zo dňa 23.11.2016 a ostatným obsahom spisu, pričom mal preukázané uzatvorenie manželstva navrhovateľa a manželky, ktoré bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu J. Z. vo zv. 43 ročník XXXX strana 90 pod por. č. 31. U oboch účastníkov konania ide o prvé manželstvo a ich manželstvo je bezdetné. 4. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 15.12.2016 v rámci prednesu v zmysle § 181 (civilného sporového poriadku) uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiaval písomne podaného návrhu, v ktorom žiadal navrhovateľ súd o rozvod manželstva účastníkov konania a to z dôvodu nezhôd, v trvalých rozporoch v hodnotách a z dôvodu povahového nesúladu účastníkov konania, čo je aj príčina rozvratu manželstva. V danej veci ide o viac ako 4 roky trvajúce manželstvo, ktoré bolo uzatvorené po jeden a pol ročnej známosti a prvé nezhody začali asi okolo roku trvania manželstva. Zachovanie manželstva bolo prioritou oboch účastníkov preto aj navštívili manželskú poradňu, čo však neviedlo k náprave manželstva. Manželka spočiatku s návrhom na rozvod súhlasila, pred podaním návrhu na súd sa na rozvode manželstva dohodli, avšak po obdržaní termínu pojednávania manželka navrhovateľovi oznámila, že svoj názor na rozvod manželstva zmenila a rozviesť sa nechce. Navrhovateľ túto skutočnosť žiadal, aby súd zohľadnil pri svojom rozhodovaní a hodnotení stanoviska manželky. Manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené, neplní si žiadnu zo svojich funkcií, manželia spolu nežijú a nevedú spoločnú domácnosť od januára 2016, nehospodária spolu, vzájomne si nepomáhajú a intímne sa nestýkajú cca od decembra 2015. Toto manželstvo neplní ani svoju biologickú funkciu, keďže v manželstve sa deti nenarodili. Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov manželstvo manželov rozviedol ako formálne, pretože navrhovateľ stratil k manželke akýkoľvek citový vzťah. Vyjadrenia manželky k návrhu navrhovateľ považuje vo svojej podstate za kontraproduktívne, lebo v ňom manželka píše, že navrhovateľ je neúprimný, klame, vyhýba sa skutočnému riešeniu problémov, uprednostňuje svoju rodinu pred ňou, má neuspokojené pracovné ambície, má voči nej sebecké postoje, ublížil jej a sklamal ju. Hoci s týmito tvrdeniami navrhovateľ nesúhlasí, uviedol, že ak by boli pravdivé, potom rozvod tohto manželstva je jediným riešením a je dôkazom toho, že návrh bol podaný dôvodne. Vyjadrenie manželky nepovažuje za úprimné z pohľadu jej záujmu o zachovanie manželstva, pretože sa v ňom nikde neuvádza, že má k manželovi citový vzťah, že ho ľúbi, a to je pre obnovenie manželstva podstatné. Návrh manželky na návštevu manželskej poradne nepovažuj za dôvodný, jej služby už manželia využili bez pozitívneho výsledku. Na ďalšiu spoluprácu navrhovateľ nemá záujem. 5. Právny zástupca manželky na pojednávaní súdu dňa 15.12.2016 uviedol, že manželka má záujem na zachovaní manželstva, manželia sa neberú preto, aby sa rozvádzali, odporkyňa vstupovala do tohto manželstva s tým, že ho chce zachovať a ctí si inštitút manželstva. Pokiaľ ide o vyjadrenie k návrhu na rozvod manželstva, sú v ňom vyjadrené aj nezhody manželstva, ale je toho názoru, že nie sú tak vážne, že by zakladali dôvod na rozvod. Súd by sa mal snažiť nejakým spôsobom manželstvo zachrániť a to je aj ich ciel. Pripustil, že v budúcnosti môže byť manželstvo rozvrátené do takej miery, že to bude dôvod na rozvod, avšak má za to, že teraz tak to nie je. Z návrhu manžela v podstate ani nevyplývajú nejaké vážne dôvody rozvratu manželstva a je skôr všeobecný. 6. Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že zotrval na svojom návrhu na rozvod manželstva. Uviedol, že silný citový vzťah k manželke, ktorý bol v úvode manželstva sa úplne stratil, svoju manželku nemám rád ani ako svoju manželku a ani ako ženu. Hodnotový rebríček oboch manželov je rozdielny a nie taký, aký prezentuje manželka navonok. Navrhovateľ uviedol, že sa s manželkou zoznámili prostredníctvom internetu a rok a pol pred uzavretím manželstva udržiavali známosť. Nesúhlasil s tvrdením manželky, že jeho rodina zasahovala do ich manželstva, napriek tomu, že svojej rodine preukazuje úctu ako aj voči rodine odporkyne. Rodina navrhovateľa žije 500 km od Bratislavy, z čoho vyplýva, že osobný kontakt je obmedzený respektíve minimálny. Navrhovateľ ako účastník konania uviedol, že medzi manželmi došlo k názorovým nezhodám a to hlbokým vo viere, úcte k rodine a predovšetkým k úcte jedného manžela k druhému, čo v ňom zanechalo to, že už nechce zotrvať v manželstve, nemôže zmeniť to, že v ňom nastal zlom, aby prekonal sa a zotrval v manželstve s manželkou. Ako hlboko veriaci človek, sa rozhodol podať tento návrh po tom, čo som v septembri 2016 požiadal o rozluku arcibiskupa a tým preukazuje svoje odhodlanie nezotrvať v manželstve s manželkou, pretože pochopil, že jednoducho spolu ďalej žiť nemôžu. Bola to práve jeho rodina, napriek útokom zo strany manželky, ktorá ho nabádala, aby zvážil tento krok, a urobil všetko pre záchranu manželstva. Nesúhlasil s tvrdením manželky o jeho nezáujme o dieťa, že sa vzdal možnosti dať sa zdravotne do poriadku. Práve to bol dôvod, prečo zmenil

zamestnanie keď pracoval ako súkromník, pôsobiaci často v zahraničí, deti chcel, ale manželka bola tá, ktorá uprednostňovala iné priority. Po opustení spoločnej domácnosti cítil úľavu, nikdy si nebol istý svojim rozhodnutím, ako keď ukončil spolužitie s manželkou a nechce už obnoviť manželské spolužitie. 7. Manželka vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľa ľúbi, z toho čo uviedol pred súdom jej vyplynulo, že jej neverí, že ho ľúbi. Problém v manželstve účastníkov konania je v rozdielnych názoroch na jej správanie ako veriacej, navrhovateľ jej vytýkal, že z jej strany je predstierané a nie je úprimné. Bola to práve rodina manžela, ktorá z náboženského hľadiska veľmi ovplyvňovala ich manželstvo. Po tom, čo navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť pre záchranu manželstva sa ho snažila telefonicky a osobne kontaktovať, avšak bezúspešne. Navštevovala manželskú a predmanželskú poradňu po tom, čo navrhovateľ toto už odmietol. Je si vedomá toho, že to bolo neúspešné a že na to musia byť dvaja. Dôvody rozvodu, ktoré navrhovateľ uvádza sú nepravdivé, neverí, že ju navrhovateľ nemá rád, pretože sa k nej správa slušne, robí však všetko pre to, aby ju presvedčil že ju nemá rád, čomu ona neverí. Je si vedomá toho, že nemôže prinútiť navrhovateľa, aby bolo manželstvo naplnené. Navrhovateľa považuje ešte za trochu nezrelého, ktorý sám nie je stotožnený s tým, že sa chce rozviesť. Manželka zhodne ako navrhovateľ uviedla, že po opustení spoločnej domácnosti navrhovateľom v januári roku 2016 spolu nehospodária, nevedú spoločnú domácnosť a intímne spolu nežijú. 8. Podľa § 18, zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 9. Podľa § 19, ods. 1, Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 10. Podľa nášho právneho poriadku sa v manželstve uplatňuje zásada rovnoprávnosti v manželských vzťahoch. Ak sa však neplní môže mať za následok rozvrat manželstva a následne môže viesť k rozvodu manželstva. 11. Podľa § 23, ods. 1. Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 12. Podľa § 23, ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 13. Podľa § 23, ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. V zmysle § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, respektíve rodiny založenej manželstvom. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t. j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný. 14. Súd po vykonanom dokazovaní v súlade s Čl.10 ods. 1 dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotil podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon a ako súd príslušný v zmysle § 92 rozhodol, že návrh navrhovateľa podaný v súlade s § 93 je dôvodný a je potrebné mu vyhovieť. 15. Zo zhodných výpovedí účastníkov konania jednoznačne vyplynulo, že ich manželstvo ako trvalý zväzok muža a ženy je pre vzájomné názorové nezhody vo všetkých oblastiach manželského života nefunkčné. Navrhovateľ vo svojej výpovedi jednoznačne zdôraznil, že sa zmenili jeho citové vzťahy

voči manželke, čo mal súd preukázané a potvrdené i tým, že navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť. Súd má za to, že za danej situácie vzhľadom na postoj navrhovateľa nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľ jednoznačne verbalizoval svoj postoj k manželke a k manželstvu tak, že v žiadnom prípade nie je ochotný zotrvať v tomto vzťahu, čoho dôkazom je i tá skutočnosť, že sa nezúčastnil ďalších stretnutí v manželskej poradni a nevyvíjal žiadnu snahu o obnovenie manželstva. Odsťahoval sa zo spoločnej domácnosti s tým, že nemá záujem zotrvať vo vzťahu s manželkou. V priebehu konania bolo dostatočne preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú úplne rozvrátené, manželia rok nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne, nevedú spoločný intímny život, a zo strany navrhovateľa už nie je žiaden citový vzťah. Existuje vážny a trvalý rozvrat ich vzťahov a manželstvo neplní svoj účel. Navrhovateľ a manželka žijú oddelene od januára 2016, pričom navrhovateľ nemá žiadny záujem o obnovenie manželského spolužitia a manželku zásadne odmieta aj ako ženu. Manželstvo navrhovateľa a manželky si neplní žiadnu zo svojich základných funkcií, je dlhodobo neusporiadané a obnovenie manželského spolužitia je vzhľadom na odmietavý postoj navrhovateľa nereálne. Ďalšie trvanie tohto formálneho zväzku nie je ani v záujme účastníkov konania, pretože v prípade účastníkov konania by sa už ani teraz a ani v budúcnosti nevytvorilo harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovalo riadne výchovné prostredie. Zachovanie manželstva v danom prípade nepreferuje ani záujem spoločných detí manželov, keďže z manželstva účastníkov deti nepochádzajú. Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov vo výroku rozviedol. Ako príčiny rozvratu manželstva súd ustálil rozdielne názory manželov na spoločný život, životné hodnoty, náboženskú otázku. 16. Súd mal za to, že nie je možné zistené príčiny rozvratu manželstva a to úplné citové odcudzenie navrhovateľa voči manželke, ako aj rozdielne povahové vlastnosti odstrániť a nie je tu žiadny predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia a po zistení objektívnych príčin rozvratu manželstva, ktoré nie sú len prechodného charakteru súd návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva v celom rozsahu vyhovel 17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 v spojení s § 57 Civilného mimosporového poriadku („CMP“). 18. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy štátu, rozhoduje súd len na návrh. 20. V tomto konaní si účastníci nárok na náhradu trov konania neuplatňovali.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje / § 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné / § 358 CSP/. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje /§ 362 ods. 1, veta prvá CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci/ § 62 ods. 1 CMP/. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / § 62 ods. 2 CMP/.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.