Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10To/25/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.12.2016, v trestnej veci proti obžalovanému Q. V. pre prečin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/179/2015 zo dňa 2.8.2016 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného Q. V..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Q. V. uznaný za vinného z prečinu násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom marenia podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 25.5.2015 okolo 16.30 hod. pod vplyvom alkoholu prišiel k ohnisku v miestnej lokalite nazývanej „W. vlekom“ v katastri mesta B., pri ktorom rómky P. W., Q. W., D. X., Q. X. spolu s jej maloletými deťmi P.S., nar. XX.X.XXXX, K.S., nar. XX.XX.XXXX a J.O., a R. K. spolu s jej maloletými deťmi A.K. (12 rokov) a A.K. (3 a 1/2 ročný) mienili opekať špekáčky, zobral D. X. celokovový nôž, ktorý držala v ruke, a oháňajúc sa týmto nožom vulgárne im nadával zdôrazňujúc ich etnický pôvod a vyhrážal sa zabitím, lebo má takú moc ako Hitler, pričom predpažil pravú ruku do úrovne očí a minimálne trikrát vykríkol „Hail Hitler“, následkom čoho prítomné osoby ušli k hlavnej ceste, odkiaľ telefonicky privolali políciu.

Za to mu bol podľa § 422 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l), n), § 37 písm. m), § 41 ods. 1 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, proti jeho výroku o treste, v zákonom stanovenej lehote, podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie. Uviedol, že sa s napadnutým rozsudkom v časti jeho výroku o treste nestotožňuje. Uložený druh a výmera trestu, ako aj zaradenie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia sa mu zdajú byť neprimerane prísne. Poukazuje na kladné vyjadrenie jeho bývalej družky k jeho osobe. S bývalou družkou majú 6-ročného syna, o ktorého sa osobne stará, keď je bývalá družka pracovne v zahraničí. Na syna pravidelne platí výživné v sume 100,- eur. S prihliadnutím na prevahu poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. l), n) Tr. zákona nad okolnosťami priťažujúcimi podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, v spojení s § 34 ods. 3 Tr. zákona je toho názoru, že je možné na neho pôsobiť aj iným druhom trestu, než uloženým nepodmienečným trestom odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že mu uloží iný druh trestu, než je trest odňatia slobody.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a na základe tohto preskúmania dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že na hlavnom pojednávaní o obžalobe prokurátora neboli vykonané dôkazy súvisiace s výrokom o vine obžalovaného, pretože tento na hlavnom pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 29.7.2016 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Po tom, čo obžalovaný aj kladne odpovedal na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku okresný súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Odvolací súd vykonané dokazovanie preskúmal a zistil, že vo výroku o treste napadnutého rozsudku sú síce chyby, ale že tieto chyby nie je možné napraviť bez zmeny rozsudku v neprospech obžalovaného.

Prvostupňový súd totiž, v prospech obžalovaného, nesprávne určil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V prvom rade obžalovanému, okrem zistenia poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l) Tr. zákona (spáchanie trestného činu priznal a úprimne oľutoval), priznal aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. n) Tr. zákona, teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. S týmto však nie je možné súhlasiť, pretože obžalovaný nielenže objasniť trestnú činnosť nenapomáhal, ale dokonca vo veci ani nevypovedal. Keďže obžalovaný nebol aktívny pri vyšetrovaní jeho trestnej činnosti, priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zákona prvostupňovým súdom nie je správne.

Rovnako sa však prvostupňový súd dopustil chyby aj pri určovaní priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného totiž prihliadol len na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Tr. zákona (bol už za trestný čin odsúdený), ale neprihliadol na to, že obžalovaný svojím konaním spáchal viac trestných činov, teda neprihliadol na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h) Tr. zákona.

Znamená to, že pri správnom zistení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností mal okresný súd zistiť prevahu dvoch priťažujúcich okolností (§ 37 písm. h), m) Tr. zákona) vo vzťahu k jednej poľahčujúcej okolnosti (§ 36 písm. l) Tr. zákona), následne podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej v § 422 ods. 1 Tr. zákona o jednu tretinu a trest odňatia slobody ukladať v rámci upravenej trestnej sadzby 16 mesiacov až 3 roky.

V zmysle ust. § 322 ods. 3 Tr. poriadku, upravujúceho zásadu zákazu reformationes in peius, môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok v neprospech obžalovaného len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného. Prokurátor však odvolanie nepodal a preto uvedenú chybu vo výroku napadnutého rozsudku odvolací súd nebol oprávnený napraviť.

Z už uvedeného je však zrejmé, že trest odňatia slobody 9 mesiacov uložený napadnutým rozsudkom nemožno hodnotiť ako neprimerane prísny, čo tvrdí obžalovaný v odvolaní, ale že ho treba naopak považovať za trest viac ako mierny.

Okrem uvedeného o nedôvodnosti odvolania obžalovaného svedčia aj ďalšie zistené skutočnosti.

Z odpisu registra trestov možno zistiť, že obžalovaný má 8 záznamov a že sa teda trestného činu dopustil už osemkrát. V dvoch prípadoch sa dopustil aj prečinov podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Tr. zákona, teda prečinov rovnakých, ako je žalovaný trestný čin, v súbehu s prečinom hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Na obžalovaného, okrem podmienečne odložených trestov odňatia slobody, sa pôsobilo už aj výkonom trestu odňatia slobody, ktorý mu bol za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona uložený rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/85/2006 zo dňa 23.3.2007 vo výmere 6 mesiacov, ktorý po osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia vykonal 14.9.2007.

Naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/167/2013 zo dňa 12.12.2013, právoplatným 28.12.2013 za spolupáchateľstvo prečinu krádeže podľa § 20 k § 212 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, s podmienečným odkladom je výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok 6 mesiacov, teda do 29.6.2015 a tiež trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 2 roky 6 mesiacov.

Žalovanej trestnej činnosti sa obžalovaný teda dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za iný trestný čin.

Nedisciplinovanosť pri dodržiavaní povinností vyplývajúcich z právnych predpisov a sklony k páchaniu protiprávnej činnosti sú u obžalovaného zrejmé aj z evidencie priestupkov a evidenčnej karty vodiča. Podľa výpisu z evidencie priestupkov sa obžalovaný dopustil piatich priestupkov, medzi nimi aj priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dňa 5.2.2011 a priestupku proti majetku dňa 5.3.2013. Z evidenčnej karty vyplýva, že sa dopúšťal aj priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Z nich je potrebné spomenúť najmä jazdu pod vplyvom alkoholických nápojov, za ktorú mu rozhodnutím č. ORP-DI-SP-004-048/2010, právoplatným 9.6.2010 bol uložený zákaz vedenia motorových vozidiel na dobu 36 mesiacov a pokuta 800,- eur. Napriek tomu už 28.9.2013 viedol motorové vozidlo opäť pod vplyvom alkoholu, keď sa dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/139/2013 zo dňa 25.10.2013.

Z hľadiska hodnotenia osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy možno na základe uvedených skutočností konštatovať, že aj keď na obžalovaného už bolo pôsobené nielen sankciami nespojenými s odňatím slobody a hrozbou trestom odňatia slobody, ale aj výkonom trestu odňatia slobody, tak toto nemalo na neho žiadny výchovný vplyv, od páchania ďalšej protiprávnej a ani trestnej činnosti ho neodradilo.

Prihliadajúc na zásady pre ukladanie trestov vyplývajúcich z ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, potom musí odvolací súd konštatovať, že trest uložený napadnutým rozsudkom je trestom viac než miernym a že odvolanie obžalovaného, namietajúce prísnosť trestu, nie je dôvodné.

Vzhľadom na osobu obžalovaného a na okolnosti prípadu podľa krajského súdu nie sú splnené ani podmienky, stanovené v § 49 ods. 1 Tr. zákona, pre rozhodnutie o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody. Na tomto konštatovaní nemení nič ani obžalovaným zdôrazňovaná účasť na starostlivosti o jeho dieťa, zverené do starostlivosti matky, pretože starostlivosť a výživa dieťaťa je zákonnou povinnosťou každého rodiča, ktorej neplnenie by mohlo byť sankcionované normami trestného práva.

Naviac, v prípade obžalovaného podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody vylučuje znenie ust. § 49 ods. 2 Tr. zákona, ktoré z možnosti podmienečného odloženia výkonu trestu vyníma prípady odsúdení za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Keďže obžalovaný sa žalovaných úmyselných trestných činov dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/167/2013 zo dňa 12.12.2013, právoplatným 28.12.2013, tak u neho opätovný podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody do úvahy ani neprichádzal.

V prospech obžalovaného chyby odvolací súd nezistil ani vo výroku o spôsobe výkonu uloženého trestu. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin (za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona odsúdený rozsudkom sp. zn. 1T/85/2006), tak bol napadnutým rozsudkom správne zaradený pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Vzhľadom na uvedené krajský súd o odvolaní obžalovaného rozhodol tak, že ho podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.