Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64C-38-2022.pdf
PDF · 96.11 KB
Case nature
Subarea
64C/38/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcu: PRÁVNA PODPORA PRE PACIENTOV, IČO: 52141934, so sídlom Prešovská 346/39, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, IČO: 00 165565, so sídlom Limbová 2, Bratislava a Ministerstva financií Slovenskej republiky, IČO: 00 151 742, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, o zákaze diskriminácie a nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 22.06.2022 zamieta.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 22.06.2022 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol o tom, že (1) žalovaný zvýšením základného imania Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. prijatého na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 209 z 23. marca 2022 porušil zásadu rovnakého zaobchádzania a dopustil sa diskriminácie voči poistencom spoločností DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. a Union zdravotná poisťovňa, a.s., (2) žalovaný je povinný ako akcionár Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. zdržať sa zvýšenia základného imania Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. slúžiaceho na úhradu zdravotnej starostlivosti a tiež je povinný sa zdržať vytvorenia kapitálového fondu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. z finančných prostriedkov žalovaného slúžiaceho na úhradu zdravotnej starostlivosti, ibaže by žalovaný príspevok vo výške takéhoto zvýšenia základného imania alebo tohto príspevku do kapitálového fondu poskytol okrem Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. aj všetkým ostatným zdravotným poisťovniam vykonávajúcim verejné zdravotné poistenie v Slovenskej republike a to ku dňu takéhoto zvýšenia základného imania alebo prijatia rozhodnutia o vytvorení kapitálového fondu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. z príspevkov žalovaného a (3) žalobca je oprávnený na náklady žalovaného zverejniť tento rozsudok v jednej periodickej tlači v identickom rozsahu a vyhotovení ako je jeho originálne vyhotovenie zo strany súdu a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Žalobca v rámci zdôvodnenia svojho žalobného návrhu uviedol, že je občianskym združením, ktoré sa zaoberá právnou pomocou pre pacientov, vrátane ich ochrany pred diskrimináciou s tým, že na základe mnohých podnetov od pacientov ako aj prezentovanej nespokojnosti občianskej aj odbornej verejnosti v súvislosti s nedôvodným preferovaním poistencov štátnej zdravotnej poisťovne, ktoré zásadne podľa žalobcu znevýhodňuje cca 44 % populácie, sa žalobca podľa § 9a Antidiskriminačného zákona rozhodol domáhať ochrany práva na rovnaké zaobchádzanie tohto veľkého počtu pacientov, konkrétne poistencov oboch súkromných zdravotných poisťovní. Touto žalobou sa teda domáha ochrany voči v poradí tretiemu zvyšovaniu základného imania Všeobecnej zdravotnej poisťovne, iniciovaného uznesením vlády č. 209/2022, ktorým žalovaný podľa žalobcu pokračuje v diskriminácii poistencov v otázke faktickej dostupnosti zdravotnej starostlivosti hradenej z verejných zdrojov, pričom diskriminačným faktorom, t. j. dôvodom, od ktorého sa odvíjajú nevýhodnejšie podmienky pre jednu skupinu poistencov
v porovnaní s inou skupinu je ich právom aprobované rozhodnutie podať si prihlášku na verejné zdravotné poistenie v súkromnej zdravotnej poisťovni. Žalobca medzi základné východiská systému verejného zdravotného poistenia považuje princíp solidarity a plurality. Princíp solidarity je podľa žalobcu v zákonnej úprave reflektovaný predovšetkým tým, že príjmy zdravotných poisťovní pochádzajú z povinných poistných odvodov v totožnej sadzbe (s odlišnou sadzbou výlučne pre tzv. poistencov štátu) a rozsah poistného krytia nezávisí od absolútnej výšky uhradených odvodov. Práve táto skutočnosť podľa žalobcu vedie zdravotné poisťovne k tomu, aby medzi sebou pri plnení záväzkov z verejného zdravotného poistenia súťažili efektívnym, účelným a hospodárnym nakladaním s poistnými odvodmi. Nároky poistencov na poskytnutie zdravotnej starostlivosti sú teda podľa žalobcu kryté príjmami z poistných odvodov. Princíp plurality je zase podľa žalobcu v zákonnej úprave reflektovaný tým, že poistenec, bez ohľadu na svoje právne postavenie, má zaručený slobodný výber zdravotnej poisťovne. Súbeh týchto princípov podľa žalobcu znamená, že ani absolútna výška uhradených odvodov ani výber konkrétnej zdravotnej poisťovne nemá a nesmie mať za následok rozdiel v rozsahu poistného krytia, pričom štát všetkým poisťovniam na účely plnenia ich záväzkov garantuje príjem, pochádzajúci z poistných odvodov v totožnej sadzbe a z platieb za poistencov štátu, pričom zvýšenie základného imania jednej z poisťovní prostredníctvom verejných zdrojov tieto princípy podľa žalobcu radikálne deformuje, zbavuje ich významu a vedie k faktickej diskriminácii tých pacientov, ktorí si v rámci slobodného výberu zdravotnej poisťovne vybrali inú, než žalovaným osobitne dotovanú zdravotnú poisťovňu. Žalobca mal za to, že žalovaný je jediným oprávneným a vecne príslušným autorom pravidiel, rámcujúcich pôsobenie zdravotných poisťovní ako účastníkov systému verejného zdravotného poistenia. Ako taký je žalovaný podľa žalobcu povinný tieto pravidlá tvoriť tak, aby nielen formálne, ale aj fakticky zabezpečovali rovnaký prístup pacientov k zdravotnej starostlivosti, bez ohľadu na to, ktorú zdravotnú poisťovňu si vyberú ako poskytovateľa verejného zdravotného poistenia. Podľa žalobcu zo strany štátu ako tvorcu pravidiel hry je neprípustné konanie, ktorého dôsledkom je akékoľvek zvýhodnenie či znevýhodnenie pacienta na základe slobodného výberu zdravotnej poisťovne. Žalobca bol toho názoru, že takto poskytnuté „dotácie“ majú slúžiť práve na zvýšenie zdrojov, vynakladaných VšZP na starostlivosť o svojich pacientov, a teda na zlepšenie ich súčasného postavenia v porovnaní s tými pacientmi, ktorých poisťovňa adresátom takejto dotácie nie je. V skratke podľa žalobcu, v konkurenčnom prostredí pôsobiacich zdravotných poisťovní jedna z nich (VšZP) dostáva takú zásadnú finančnú dotáciu, ktorá nie len, že podľa žalobcu podstatným spôsobom zvýši starostlivosť a dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov VšZP, pričom pacientom ostatných zdravotných poisťovní má stačiť zdravotná starostlivosť financovaná výlučne z povinných odvodov, ale zároveň svojim objemom deformuje a ničí pluralitnú povahu systému verejného zdravotného poistenia. Takáto selektívna dotácia má podľa žalobcu jasný diskriminačný následok vo vzťahu k pacientom ostatných zdravotných poisťovní, ktorí pritom rovnako ako poistenci VšZP patria do totožného systému verejného zdravotného poistenia. Žalobca mal za to, že sa zásadným spôsobom zlepšuje vyjednávacia pozícia VšZP voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti pri zazmluvňovaní rozsahu a dostupnosti preplácanej zdravotnej starostlivosti pre jej poistencov. Žalobca tvrdil, že dodatočné zdroje na úrovni 160 000 000,- eur pre VšZP spôsobujú takú disproporciu pri vyjednávacích možnostiach, že VšZP bude môcť zvýšiť ceny poskytovateľom extrémne nad trhovú úroveň a to až o 8 %, čím zákonite podľa žalobcu zlepší dostupnosť zdravotnej starostlivosti svojim pacientov v porovnaní s tými ostatnými, keďže viac finančných zdrojov vedie k vyššiemu počtu zazmluvnených lekárov, preplatených zákrokov aj liekov preplatených na výnimku, nižším doplatkom, vyšším benefitom a pod.. Žalobca tvrdil, že VšZP vďaka dodatočným finančným zdrojom dokáže tiež skrátiť čakacie doby na zdravotnú starostlivosť pre jej pacientov a preto priama štátna podpora len pre VšZP zvýhodní jej pacientov vo vzťahu k pacientom ostatných zdravotných poisťovní. Zároveň mal za to, že k diskriminácii dochádza aj v prístupe k inovatívnym liekom (najmä na onkologické ochorenia a zriedkavé choroby). Tieto lieky podľa žalobcu zdravotné poisťovne preplácajú na tzv. výnimky. Suma uhrádzaná za tzv. výnimky sa za posledné roky podľa žalobcu pohybuje v priemere tesne nad 40 mil. eur a preto podľa žalobcu vzhľadom na výrazne vyšší dopyt o tzv. výnimky zo strany pacientov, odhadom podľa žalobcu až dvojnásobný, je zrejmé, že bez porovnateľného dofinancovania budú poistenci VšZP zvýhodnení oproti poistencom ostatných zdravotných poisťovní v prístupe k liekom na tzv. výnimku. Žalobca uviedol, že žalovaný zvýšil disponibilné zdroje jednej zo zdravotných poisťovní z verejných prostriedkov, ktorých objem tvoria aj príspevky od poistencov iných zdravotných poisťovní. Tí sú podľa žalobcu teda nútení finančne sa podieľať na vlastnej diskriminácii, pričom nemali možnosť prispôsobiť sa tomuto opatreniu formou uplatnenia svojho práva na výber zdravotnej poisťovne. Táto možnosť im vznikne až od 1. januára 2023, kedy však už budú podľa žalobcu dodatočné finančné prostriedky zo štátnej dotácie dávno minuté.
3. Žalobca súčasne so žalobou žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdrať sa zvýšenia základného imania v spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874 do právoplatného skončenia tejto veci.
4. Žalobca na zdôvodnenie požadovaného neodkladného opatrenia uviedol, že dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia spočíva predovšetkým v potrebe bezodkladne upraviť pomery, ktoré žalovaný vytvára svojim nerovnakým zaobchádzaním voči cca 44 % populácie, konkrétne všetkým poistencom súkromných zdravotných poisťovní Unionu a Dôvery, ktorí sú k 1. januáru 2022 v počte 2 275 536 ľudí. Žalobca opätovne tvrdil, že cieľom, ako aj dôsledkom zvýšenia základného imania VšZP je faktické zvýhodnenie jej poistencov v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Mal za to, že ďalšie prehlbovanie selektívneho prístupu žalovaného k pacientom, ktorí sa podľa ním vytvorených pravidiel museli dať zdravotne poistiť, museli si vybrať jednu zo zdravotných poisťovní pôsobiacich na našom trhu podľa pravidiel vytvorených žalovaným a platia poistné v sumách stanovených žalovaných v jednotnej výške bez ohľadu na zdravotnú poisťovňu a nemôžu sa v tomto čase ani prepoistiť, by nedôvodne zhoršovalo postavenie pacientov súkromných zdravotných poisťovní oproti pacientom VšZP. Žalobca mal za to, že finančné prostriedky z navyšovania základného imania VšZP sa používajú na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencom VšZP. Zároveň opätovne zdôraznil, že tieto finančné prostriedky aj zlepšili vyjednávaciu pozíciu VšZP oproti ostatným zdravotným poisťovniam pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, čo zaručuje podľa žalobcu poistencom VšZP lepšiu a dostupnejšiu sieť zazmluvnených poskytovateľov oproti poistencom ostatných poisťovní a rovnako tak im ju zaistí aj v budúcnosti, ak dôjde k ďalšiemu takémuto účelovému navýšeniu základného imania VšZP, pričom podľa žalobcu takáto bezprostredná hrozba ďalšieho zvyšovania, tentokrát o 40 000 000,- eur, tu na základe uznesenia č. 209/2022 bezprostredne existuje. Zhrnutím uvedeného mal žalobca za to, že uloženie povinnosti, aby sa žalovaný do právoplatného ukončenia tohto sporu zdržal ďalšieho navyšovania základného imania vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni mu nemôže spôsobiť žiadne zásadné obmedzenie. Naopak, prípadné ďalšie zvyšovanie základného imania Všeobecnej zdravotnej poisťovne by podľa žalobcu nielen ďalej ohrozovalo stabilitu celého systému zdravotného poistenia, ale najmä by ešte zväčšilo priepasť v dostupnosti zdravotnej starostlivosti medzi pacientami Všeobecnej zdravotnej poisťovne a pacientami ostatných zdravotných poisťovní. Na základe toho teda žalobca žiadal, aby súd poistencom súkromných zdravotných poisťovní poskytol ochranu pred nerovnakým zaobchádzaním zo strany žalovaného, a to uložením mu povinnosti dočasne sa zdržať ďalšieho zvyšovania základného imania vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a to do právoplatného skončenia tejto veci.
5. Žalobca k žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil nasledovné listinné dôkazy, a to: oznámenie o výške podielu poistencov, predkladaciu správu, uznesenie vlády SR č. 209 z 23.03.2022, memorandum o spolupráci medzi MFSR a MZSR, predkladacie správy, odborné vyjadrenie Slovenského národného strediska pre ľudské práva, nezávislé zisťovanie Slovenského národného strediska pre ľudské práva, stanovy žalobcu, prepis tlačovej besedy.
6. Z uznesenia vlády SR č. 209/2022 vrátane predkladacej správy vyplývalo, že vláda týmto uznesením schválila zvýšenie základného imania v spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874 (ďalej len „VšZP“), ktorej jediným akcionárom je Ministerstvo zdravotníctva SR a to upísaním nových akcií vo forme peňažného vkladu prostredníctvom štátnych finančných aktív, a to všetko z dôvodu kompenzácie negatívnych dopadov, ktoré boli nepredvídateľné, mimo sféru vplyvu VšZP a zároveň ktoré mali významný negatívny dopad na hospodárenie VšZP. Z výpisu z obchodného registra VšZP vyplývalo, že k zvýšeniu základného imania VšZP došlo najskôr zo sumy 161 179 966,- eur na sumu 261 179 966,- eur (v zmysle uznesenia vlády SR č. 641 zo dňa 07.10.2020) a neskôr zo sumy 261 179 966,- eur na sumu 359 179 966,- eur (v zmysle uznesenia vlády SR č. 717 zo dňa 11.11.2020).
7. Zo záverov odborného vyjadrenia Slovenského národného strediska pre ľudské práva vyplývalo, že vláda SR schválením zvýšenia základného imania spoločnosti VšZP uznesením č. 209/2022 porušila ústavný princíp zákazu diskriminácie zakotvený v čl. 12 ods. 2 Ústavy SR v spojení so základným právom občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky na základe zdravotného poistenia.
8. Súd na danú vec aplikoval príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku upravujúce podmienky nariadenia neodkladného opatrenia (§ 324 a nasl.).
9. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež záver o potrebe úpravy pomerov, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.
10. V danom prípade sa žalobca ako subjekt oprávnený na podanie tzv. verejnej antidiskriminačnej žaloby podľa § 9a zákona č. 365/2004 Z.z. domáhal (okrem iného) súdnej ochrany práv poistencov zdravotných poisťovní DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 942 436 a Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831 (ďalej už len „súkromné zdravotné poisťovne“) formou neodkladného opatrenia spočívajúcej v povinnosti žalovaného ako akcionára zdravotnej poisťovne VšZP zdržať sa zvýšenia základného imania tejto zdravotnej poisťovne (až do právoplatného skončenia konania o tzv. verejnej antidiskriminačnej žalobe), a to všetko na tej právnej argumentácii, že takýmto zvýšením základného imania VšZP dochádza k diskriminácii pacientov súkromných zdravotných poisťovní zvýhodňovaním pacientov VšZP tým, že (zvýšením základného imania VšZP) sa im zvýši starostlivosť a dostupnosť zdravotnej starostlivosti z dôvodu zazmluvnenia vyššieho počtu lekárov, preplatenia zákrokov aj liekov preplácaných na výnimku, prípadne s nižším doplatkom, vyšších benefitov, skrátenia čakacích dôb, prístupu k inovatívnym liekom, pričom žalobca dôvodil, že to všetko zároveň môže viesť aj k zvýšeniu cien poskytovateľmi nad trhovú hodnotu a to až o 8 %.
11. Za osvedčenú a nespornú súd považoval tú skutočnosť, že k zvýšeniu základného imania VšZP došlo najskôr zo sumy 161 179 966,- eur na sumu 261 179 966,- eur (v zmysle uznesenia vlády SR č. 641 zo dňa 07.10.2020), neskôr zo sumy 261 179 966,- eur na sumu 359 179 966,- eur (v zmysle uznesenia vlády SR č. 717 zo dňa 11.11.2020) a následne bolo zvýšené na sumu 479 179 966,- eur (v zmysle uznesenia vlády SR č. 209/2022 z 23.03.2022), pričom podľa § 202 a nasl. Obchodného zákonníka takéto zvyšovanie základného imania VšZP formou upísania nových akcií predstavuje zákonný a bežný postup akciovej spoločnosti, ktorého účelom je získanie nových zdrojov (finančných prostriedkov) s tým, že takémuto postupu nie je bránené ani v prípade súkromných zdravotných poisťovní. To znamená, že samotné zvýšenie základného imania VšZP samo o sebe predstavuje zákonom upravený postup na získanie finančných zdrojov akciovej spoločnosti.
12. Jednou z podmienok dôvodnosti tzv. verejnej antidiskriminačnej žaloby je, aby žalobca preukázal, že porušením zásady rovnakého zaobchádzania mohli byť dotknuté práva, právom chránené záujmy väčšieho alebo neurčitého počtu osôb alebo ak by takýmto porušením mohol byť inak vážne ohrozený verejný záujem. Pod väčší a neurčitý počet osôb možno jednoznačne subsumovať aj pacientov súkromných zdravotných poisťovní, pričom porušením zásady rovnakého zaobchádzania by mali byť dotknuté ich práva a právom chránené záujmy týkajúce sa zdravotnej starostlivosti (§ 3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z.). Práva a právom chránené záujmy vo vzťahu k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti sú upravené v zákone č. 576/2004 Z.z., pričom zdravotnou starostlivosťou sa rozumie (§ 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z.) súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií, pričom zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu s tým, že súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je aj preprava podľa § 14 ods. 1; pracovné činnosti pri preprave podľa prvej časti vety
nemusia byť vykonávané zdravotníckymi pracovníkmi. To znamená, že žalobca v danom prípade vo vzťahu k podanej verejnej antidiskriminačnej žalobe bude musieť preukázať, že uvedené zvýšenie základného imania VšZP malo - mohol mať reálny (skutočný) negatívny - diskriminačný dopad na pacientov súkromných zdravotných poisťovní a to výlučne vo vzťahu k poskytovaniu vyššie definovanej zdravotnej starostlivosti. V danom prípade však žalobca len vo všeobecnej a hypotetickej rovine tvrdil, aký dopad môže mať (ďalšie) zvýšenie základného imania VšZP na pacientov súkromných zdravotných poisťovní (menej preplatených zákrokov než pacienti VšZP, skrátenie čakacích dôb pre pacientov VšZP, lepší prístup k inovatívnym liekom pre pacientov VšZP). Hoci k naplneniu dôvodnosti tzv. verejnej antidiskriminačnej žaloby postačuje len možnosť alebo podozrenie, že porušením zásady rovnakého zaobchádzania môžu byť dotknuté určité práva a právom chránené záujmy, neznamená to, že na dôvodnosť samotnej žaloby postačujú všeobecné, nekonkrétne a výlučne len hypotetické tvrdenia žalobcu o možných dopadoch zvýšenia základného imania VšZP na pacientov VšZP, ako aj pacientov súkromných zdravotných poisťovní. Navyše vzhľadom na skutočnosť, že k zvýšeniu základného imania VšZP došlo od roku 2020 celkovo už tri krát, žalobca mal možnosť nie len v hypotetickej rovine ale aj konkrétnymi skutkovými tvrdenia uviesť, ako sa takéto zvýšenie základného imania VšZP dotklo práv a oprávnených záujmov pacientov súkromných zdravotných poisťovní, na základe čoho by bolo možné dôvodiť obdobné následky na práva a právom chránené záujmy pacientov súkromných zdravotných poisťovní aj pri ďalšom zvýšení základného imania VšZP. Na základe uvedeného bol súd toho názoru, že žalobca tvrdeniami obsiahnutými v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj k nim pripojenými listinnými dôkazmi, neosvedčil danosť/existenciu práva, ktorému žiada bezodkladne poskytnú ochranu, teda danosť a existenciu možnosti ohrozenia práv a oprávnených záujmov pacientov súkromných zdravotných poisťovní v dôsledku navýšenia základného imania VšZP.
13. Z predkladacej správy k uzneseniu vlády SR č. 209/2022 navyše vyplývalo, že zvýšením základného imania bol sledovaný cieľ spočívajúci v kompenzácii negatívnych dopadov na hospodárenie VšZP, z čoho možno usúdiť, že cieľom zvýšenia základného imania VšZP nebolo zvýhodnenie jej pacientov ale práve zabezpečenie toho, aby pacientom VšZP bola vôbec poskytovaná zdravotná starostlivosť, teda aby bola VšZP vôbec schopná uzatvoriť s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti ako predpoklad poskytovania zdravotnej starostlivosti jej poistencom s právom na jej úhradu zo zdravotného poistenia. Ak by teda súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa navyšovaniu základného imania VšZP, teda by zabránil VšZP zákonným spôsobom získať finančné zdroje, mohol by zapríčiniť situáciu, v ktorej by VšZP nemala dostatok zdrojov a nebola by schopná zabezpečiť realizáciu bezplatnej zdravotnej starostlivosti pre svojich pacientov, čím by navodil taký stav, ktorým by mohol neprimerane zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov pacientov VšZP.
14. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, najmä z dôvodu, že nebolo možné prijať (aspoň predbežný) záver o dôvodnosti (resp. aspoň osvedčenosti) práva, ktorému žalobca žiadal poskytnúť súdnu ochranu formou nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj z dôvodu, že prípadným nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, by mohol byť vytvorený stav, ktorý by nesledoval legitímny cieľ, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
15. Súd o nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní a žalovanému ako úspešnej strane sporu tento nárok nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania v spojení s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.