Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-2P/45/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov - matka: G. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom W. G., X.. O. XXXX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o. so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 13, IČO: 47 234 148 a otec: O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom H.Í., H. D. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Máriou Vevurkovou, advokátkou so sídlom Námestovo, ul. Mieru 312, maloleté dieťa zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí na rodiny Dolný Kubín, v konaní o návrhu matky na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky, určenie výživného a úpravu styku otca s maloletou, takto

rozhodol:

I.Maloletá D. G., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky G. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

II. Otec O. N., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu mal. D. G., nar. XX.XX.XXXX sumou 180,- eur mesačne, vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 02.05.2016.

III. Zameškané výživné na mal. D. za obdobie od 02.05.2016 do 15.12.2016 v sume 260,- eur je otec maloletej povinný uhradiť k rukám matky jednorazovo do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2P/45/2016

2.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend v kalendárnom mesiaci vždy v sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že v stanovených časoch si maloletú prevezme v mieste bydliska matky a v určenom čase ju na rovnakom mieste matke odovzdá a matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom náležite pripraviť.

V. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Matka maloletej podala dňa 02.05.2016 súdu návrh na úpravu rodičovských práva povinností k mal. D. G.Š., nar. XX.XX.XXXX, pričom žiadala maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti a otcovi určiť vyživovaciu povinnosť v sume 300,- eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku a uhradiť zameškané výživné od augusta 2014 do dňa právoplatnosti rozsudku vo výške 300,- eur za každý zameškaný mesiac. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nežije v spoločnej domácnosti od augusta 2014, kedy otec spoločnú domácnosť opustil a o maloletú neprejavuje žiaden záujem,

neuhrádza si vyživovaciu povinnosť a len mesačne dcére platí poistenie so sporením v sume 38,30 eur. V čase podania návrhu je príjem matky v sume 502,- eur mesačne. 2. Súd vo veci vykonal pojednávanie, na ktorom vypočul matku, otca, kolízneho opatrovníka, ako aj svedkyňu L. N., oboznámil sa so zabezpečenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav: 3. Matka na pojednávaní zotrvala na písomne podanom návrhu a ďalej uviedla, že jej majetkové pomery sa od podania návrhu zmenili v tom, že dohodou ukončila pracovný pomer u pôvodného zamestnávateľa a od 17.05.2016 pracuje v spoločnosti D. Z..F..P.. W. G., kde dosahuje príjem XXX,- eur mesačne. Ohľadne zdravotného stavu maloletej uviedla, že táto je v sledovaní kardiológa a internistu od deviatich mesiacov veku, nakoľko má problémy s vysokou hladinou cholesterolu, tiež problémy so štítnou žľazou, a preto prvoradé z pohľadu matky je zabezpečenie kvalitného racionálneho stravovania. Mesačne 70,- eur uhrádza na prípravok Kolostrum, mesačne dieťaťu sporí po 10,- eur, uhrádza náklady spojené s pobytom v materskej škole okolo 42,- eur, 30,- eur mesačne platí za nákup kozieho mlieka, 50,- eur mesačne vynakladá na nákup pohonných hmôt, keďže dieťa vozí do materskej školy motorovým vozidlom. Otec po maloletú na stretnutia nechodieva, chodí si po ňu jeho matka a je to tak jedenkrát mesačne. Je poberateľkou prídavku na jedno dieťa a žije u svojich rodičov v rodinnom dome. Čo sa týka žiadosti, aby súd určil vyživovaciu povinnosť otcovi od augusta 2014, tak k tomuto sa matka vyjadrila, že návrh na určenie vyživovacej povinnosti otcovi nepodala súdu skôr z dôvodu, že študovala na vysokej škole a nebolo v jej možnostiam z časového hľadiska takýto návrh podať. 4. Otec na pojednávaní uviedol, že vyživovaciu povinnosť si plní, o čom svedčia predložené poštové poukážky, keď za rok 2015 zaplatil na výživnom sumu 700,- eur, za rok 2016 (do dňa 23.06.2016) sumu 500,- eur, ďalej platí každý mesiac maloletej poistenie v sumu 38,80 eur mesačne. S maloletou sa stretáva pravidelne jedenkrát mesačne, keď dcéru 2P/45/2016 3.

privedie jeho matka, teda stará mama maloletej a otec s ňou trávi celý deň. V priebehu konania navrhol, aby súd rozhodol aj o úprave styku otca s maloletou v tom smere, že otec bude oprávnený sa s maloletou stretávať každý párny víkend v kalendárnom mesiaci vždy v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. So zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasil, nesúhlasil však s výškou požadovaného výživného, ktorá je z pohľadu otca neprimeraná veku a potrebám maloletej, rovnako neexistujú dôvody na určenie výživného spätne od augusta 2014, keďže neexistujú dôvody osobitného zreteľa a matke nič nebránilo podať návrh skôr ako v máji 2016. Otec ďalej uviedol, že v čase pojednávania 23.06.2016 pracoval v lekárni U O. v H. ako pomocný pracovník dve hodiny denne a zarobil okolo 80,- eur mesačne. Je absolvent SOU v Nižnej, má stredoškolské vzdelanie s maturitou a snaží sa zamestnať v obore, v ktorom sa vyučil. Nie je pravdou ako bolo uvádzané v návrhu, že by mal príjem v sume 165.000,- eur z predaja chaty, nakoľko nikdy vlastníkom chaty nebol, chata vždy patrila jeho rodičom a predali ju už v minulosti. Čo sa týka nehnuteľností, ktorých bol vlastníkom, tieto previedol darovacími zmluvami na rodičov, pretože nie je schopný platiť daň z nehnuteľnosti a rodinný dom je zaťažený hypotékou. Nevlastní žiaden cenný hnuteľný majetok, jeho zdravotný stav je dobrý. V minulosti bol živnostníkom a to v rokoch 2012 až 2014 a prestal podnikať z dôvodu, že s matkou maloletej sa rozišli a keďže predtým podnikal s jej otcom, živnosť ukončil. Zo živnosti dosahoval príjem 600,- eur mesačne. 5. Svedkyňa L. N. - stará matka maloletej a matka O. N. na pojednávaní uviedla, že vzťah s vnučkou má dobrý, stretáva sa s ňou jedenkrát v mesiaci, kedy si po vnučku príde a strávi s ňou nejaký čas, prípadne ju privedie k synovi do Tvrdošína. Otec maloletej si vyživovaciu povinnosť plní pravidelne, resp. je možné, že aj nepravidelne, ale v akých sumách sa vyjadriť nevedela. Otec maloletej žije v spoločnej domácnosti s ňou a jej manželom a žiadne príspevky na domácnosť neuhrádza. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti. V minulosti bol vlastníkom polovice rodinného domu, pretože sa s manželom dohodli, že nehnuteľnosť prevedú na svoje dve deti, k čomu aj darovacou zmluvou došlo, avšak neskôr si zobrala úver na podnikanie a chcela mať istotu, že v prípade problémov so splácaním nechcela zaťažovať týmto deti, došlo k spätnému darovaniu tejto polovice rodinného domu zo strany jej syna. Späť rodičom darovala polovicu rodinného domu aj ich dcéra. Ohľadne rekreačnej chaty uviedla, že táto nikdy nebola vlastníctvom otca maloletej, bola vo vlastníctve ich ako jeho rodičov a v minulosti ju predali za sumu 100.000,- eur. Ona vnučke kupuje rôzne darčeky a nevedie si evidenciu o tom, koľko finančných prostriedkov na to vynakladá. 6. Kolízny opatrovník navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazať platiť výživné v sume 170,- až 200,- eur mesačne vzhľadom na potreby dieťaťa a pomery na strane otca, ohľadne

priznania výživného od augusta 2014 uviedol, že na takýto postup je potrebné preukázanie osobitného zreteľa. Ohľadne úpravy styku uviedol, že je vhodné, aby otec bol oprávnený stretávať sa s maloletou Natáliou každú párnu sobotu v kalendárnom mesiaci od 09.00 hod. do 18.00 hod. 7. Súd sa v ďalšom oboznámil so zabezpečenými listinnými dôkazmi, z ktorých zistil, že mal. D. G. sa narodila XX.XX.XXXX, jej otcom je O. N., D.. XX.XX.XXXX a matkou G. G., D.. XX.XX.XXXX, o čom svedčí rodný list č. 276/2015/2. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 05.10.2015 bola od tohto dňa matka zamestnaná ako administratívny pracovník v spoločnosti J. Z..F..P.. W. G. s príjmom XXX,- eur mesačne. Podľa výpisu z účtu matky táto uhrádza maloletej mesačne sporenie v sume 10,- eur 2P/45/2016 4.

a sebe sporenie v sume 30,- eur (č.l. 11), za odobratie pupočníkovej krvi zaplatila stará matka maloletej L. N. sumu 690,- eur a skladné v sume 58,- eur za rok 2013 zaplatila matka maloletej, za rok 2014 v sume 60,10 eur taktiež matka maloletej (č.l. 33, 34). Podľa potvrdenia O. Š. D. Z. XXXX/XX, W. G. (č.l. 35) matka uhrádza stravné, režijné a školské poplatky v sume 45,- eur mesačne, jedenkrát ročne poplatok ZRPŠ 40,- eur a jedenkrát ročne poplatok za kultúrne akcie, pracovné zošity v sume 10,- eur. Matka ďalej platí investičné poistenie v sume 16,60 eur mesačne (č.l. 36). Poistenie v sume 38,80 eur mesačne v prospech maloletej podľa dohody uhrádza otec. Podľa lekárskych potvrdení na č.l. 43 až 45 maloletá má zistené vysoké hladiny cholesterolu s potrebou substitučnej liečby problémov so štítnou žľazou, dieťa musí mať celoživotne nízko cholesterolovú stravu a pravidelné kontroly u internistu a kardiológa. Pokladničnými dokladmi matka preukázala, aké druhy nízko cholesterolových potravín nakupuje, rovnako náklady na pohonné hmoty. Z ďalších pokladničných dokladov predložených matkou je zrejmý nákup oblečenia a obuvi pre maloletú. Zo správy o povesti Mesta Tvrdošín vyplýva, že otec žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, sestrou a jej manželom na adrese Tvrdošín, Trojičné námestie 196/21. Matka má prihlásený trvalý pobyt na adrese Dolný Kubín, Medzihradská 1328/86. Otec nie je poberateľom žiadnej štátnej dávky. Podľa potvrdenia na č.l. 99 matka s pôvodným zamestnávateľom ukončila pracovný pomer dohodou o rozviazaní pracovného pomeru ku dňu 15.05.2016. Dňa 27.04.2016 uzatvorila pracovnú zmluvu so zamestnávateľom D., Z..F..P.. W. G. s dohodnutou mzdou 800,- eur mesačne (č.l. 100). Otec maloletej podľa výpisu zo živnostenského registra (č.l. 107) ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 15.01.2015. Podľa správy ÚPSVaR Dolný Kubín matka maloletej žije v dcérou u svojich rodičov v rodinnom dome, kde má k dispozícii jednu izbu a ostatné priestory užívajú všetci členovia domácnosti spoločne. Domácnosť je udržiavaná vo vzornej čistote a poriadku. Podľa správy sa otec s dieťaťom nekontaktuje od augusta 2014, nezaujíma sa o jej zdravotný stav a ani nevie, akú materskú školu dieťa navštevuje. Dieťa je evidované v endokrinologickej a kardiologickej ambulancii, preto má matka zvýšené náklady súvisiace so stravovaním dieťaťa. Napriek viacerým pokusom sa nepodarilo vykonať šetrenie pomerov u otca. Podľa poštových poukážok na č.l. 106 spisu otec uhradil matke ako výživné 23.06.2015 sumu 500,- eur, 21.12.2015 sumu 200,- eur, 10.05.2016 sumu 300,- eur, 14.03.2016 sumu 200,- eur. Podľa výpisu LV č. XXXX k.ú. H. (č.l. 108) bola vlastníkom polovice rodinného domu súp. č. 856 G. P., rod. N. a druhej polovice otec maloletej a to na základe darovacej zmluvy V 1771/06-46/07. Podľa pracovnej zmluvy u zamestnávateľa U. X. O. Z..F..P.. H. bol otec maloletej zamestnaný od 01.05.2012 s dohodnutou hrubou mzdou 81,80 eur mesačne. Podľa darovacej zmluvy zo dňa 20.05.2016 (č.l. 151) otec maloletej ako darca a G. P., rod. N. ako obdarovaná uzatvorili darovaciu zmluvu, kedy darca daroval v podiele 1 nehnuteľnosti obdarovanej, a to rodinný dom postavený na pozemku parc. reg. C č. 1008/1 v podiele 1 a parc. reg. C č. 1008/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 591 m2 v podiele 1. Vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Tvrdošín, katastrálny odbor, číslo vkladu S. XXX/XX zo dňa 16.06.2016 (č.l. 150). Podľa darovacej zmluvy zo dňa 20.05.2016 (č.l. 154) otec maloletej ako darca a jeho matka O.. L. N. ako obdarovaná uzavreli darovaciu zmluvu, ktorou otec maloletej daroval pozemky v kat. území G. C. evidované na katastrálnej mape ako parcely reg. C č. 504/87 - orná pôda 124 m2, č. 504/88 - orná pôda 184 m2, č. 504/89 - orná pôda 192 m2, č. 504/90 - orná pôda 32 m2, č. 504/91 - orná pôda 33 m2, č. 504/92 - orná pôda 54 m2, zapísané na LV č. XXXX v celku a č. 504/86 - orná pôda 82 m2 zapísané na LV č. XXXX v podiele 9/10 svojej matke. Na č.l. 170 až 180 spisu sa nachádza študijný program matky 2P/45/2016 5.

maloletej na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici v akademických rokoch 2011/2012, 2012/2013, 2013/2014, 2014/2015. Z poštovej poukážky na č.l. 181 je zrejmé, že otec uhradil sumu 200,- eur na výživnom matke 04.07.2016. Na č.l. 183 až 196 sa nachádzajú v spise daňové doklady od dodávateľa

- otca maloletej odberateľovi O. G.H. - otcovi matky maloletého dieťaťa, ktoré svedčia o vykonaných prácach v čase otvorenej živnosti. Podľa dohody o vykonaní práce zo dňa 27.09.2016 otec uzatvoril so zamestnávateľom W. Z..F..P.. S. dohodu o vykonaní práce na dobu do 31.12.2016 s dojednanou odmenou 2,86 eur/hodina s dojednanou pracovnou úlohou - vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Podľa potvrdenia o príjme (č.l. 198) matka v máji 2016 dosiahla čistý mesačný príjem 301,35 eur, v júni 2016 636,49 eur, v júli 2016 666,26 eur, v auguste 2016 767,89 eur a v septembri 2016 792,80 eur. Podľa poštovej poukážky na č.l. 213 je zrejmé, že otec zaplatil na výživnom 18.08.2016 sumu 200,- eur. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby - otca maloletej za rok 2015 (č.l. 220 až 226) mal otec nulovú daňovú povinnosť. Podľa potvrdenia o príjme otca od spoločnosti W. Z..F..P.. S. (č.l. 229) otec dosiahol v októbri 2016 čistý príjem 48,18 eur, v septembri 2016 čistý príjem 20,08 eur a v spoločnosti bol zamestnaný do 06.10.2016. Podľa poštovej poukážky na č.l. 235 otec uhradil na výživnom 14.12.2016 matke 300,- eur. Dňa 12.10.2016 otec uzavrel dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľom A. H., Z..F..P.. W. G. na dobu do 31.12.2016 s dohodnutou odmenou 100,- eur mesačne. 8. Po vykonanom dokazovaní v záverečnom návrhu právny zástupca matky uviedol, že otec sa dlhodobo o maloletú nezaujíma, neplní si riadne a včas vyživovaciu povinnosť, sám má vysokú životnú úroveň a nemá záujem na tom, aby sa na jeho životnej úrovni podieľala aj maloletá, práve naopak, jeho právne úkony smerovali k tomu, aby scudzil majetok, ktorý vlastnil a urobil tak po podaní návrhu na určenie výživného, čím deklaroval, že nemieni umožniť dcére rovnakú životnú úroveň ako má on. Čo sa teda týka výšky výživného, žiada túto upraviť v zmysle podaného návrhu a s poukazom na ust. § 77 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) určiť aj otcovi povinnosť doplatiť zameškané výživné od apríla 2014 do podania návrhu, nakoľko v apríli 2014 od rodiny odišiel. Čo sa týka úpravy styku, matka tento nežiada upraviť, pretože nemá problém s tým, aby sa otec s maloletou stretával, avšak za prítomnosti starej mamy, pretože dieťa nemá s otcom vytvorený žiaden vzťah, otec dieťa opustil v jej útlom veku. Taktiež podal návrh na priznanie trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby a náhradu straty času s poukazom na ust. § 55 Civilného mimosporového poriadku. Právna zástupkyňa otca uviedla, že zotrváva na predchádzajúcich vyjadreniach s tým, že otecsúhlasí so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky. Má však za to, že právo zastupovať a spravovať majetok maloletej by mali mať obaja rodičia. Výživné v požadovanej sume 300,- eur mesačne považuje za neadekvátne potrebám a veku maloletej, pričom matka nepreukázala zvýšené výdavky napr. ohľadne stravy, kedy sama deklarované výdavky spochybnila vyjadrením, že maloletá sa stravuje v materskej škole, teda požíva stravu ako iné deti, s čím nemá spojené zdravotné problémy. Matkou deklarované výdavky na stravu teda nie sú preukázané. Rovnako nebolo preukázané tvrdenie matky, že vynakladá mesačne na nákup lieku Kolostrum sumu 70,- eur. Čo sa týka príjmov a výdavkov otca, tak tento sa snaží zamestnať a nájsť si trvalý pracovný pomer v oblasti dopravy, avšak nemá zatiaľ potrebné skúsenosti, preto je zamestnaný na dohodu, ale verí tomu, že v prípade ak sa osvedčí, bude mu ponúknutý trvalý pracovný pomer. Majetkové pomery otca neboli preukázané ako nadštandardné, tento žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a nevlastní žiaden cenný hnuteľný majetok. Čo sa týka majetkových prevodov, tak otec nehnuteľnosti nepreviedol za účelom 2P/45/2016 6.

zbavenia sa ich, ale preto, aby o nehnuteľnosti bolo riadne postarané, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov, aby tieto mohol udržiavať a platiť náklady spojené s ich užívaním. Na oboch nehnuteľnostiach viaznu ťarchy a otec nemá finančné prostriedky na úhradu týchto záväzkov. Čo sa týka priznania výživného spätne, tak poukazuje na striktnú úpravu ZoR, kde súd môže výživné priznať spätne len pri existencii dôvodov osobitného zreteľa, k čomu na strane matky nedošlo. Bolo preukázané, že matka v období, o ktorom tvrdila, že stále bola zamestnaná štúdiom, študovala len dva dni v kalendárnom týždni, preto mohla kedykoľvek podať návrh na súd, čo nevyužila. V tejto súvislosti tiež má za to, že zameškané výživné na strane otca nevzniklo, pretože tento si riadne plní vyživovaciu povinnosť v sume 100,- eur mesačne, čo je adekvátne veku a potrebám maloletej. Výživné sa má poskytovať len na striktné výdavky oprávneného a nie na úhradu výdavkov iných osôb. Ku úprave styku poukazuje na to, že otec má záujem sa s dcérou stretávať, a navrhuje úpravu styku v zmysle jeho vyjadrenia každý druhý víkend v mesiaci vždy v sobotu a v nedeľu od 09.00 hod. do 17.00 hod., problematická je komunikácia s matkou dieťaťa, o čom svedčí skutočnosť, že maloletú chodí k matke preberať jej stará mama, následne maloletú dovedie k otcovi, ktorý s ňou trávi čas aj bez vedomia matky. Otec však má záujem budovať si s dcérou vzťah a je schopný sa o ňu v týchto časových intervaloch postarať. Upriamila pozornosť súdu aj na skutočnosť, že od podania návrhu došlo na strane matky k zmene pomerov, má vyšší príjem, že má ukončené vysokoškolské vzdelanie, čo je predpokladom k dosahovaniu vyšších príjmov na rozdiel od otca, ktorý má ukončené stredné odborné učilište. Napriek tomu sa otec snaží

nájsť si trvalé zamestnanie. Ohľadne trov konania má za to, že je vhodné rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 až 5 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

2P/45/2016

7.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 10. S poukazom na horeuvedené skutočnosti súd rozhodol o vyživovacej povinnosti otca sumou 180,- eur mesačne počnúc dňom 02.05.2016, teda odo dňa podania návrhu na súd, nakoľko v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 ZoR nezistil dôvody osobitného zreteľa pre priznanie výživného aj spätne pred dňom podania návrhu. U maloletých súd môže výnimočne priznať výživné aj spätne - tri roky do podania návrhu, avšak len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ide o výnimku spravidla priznania výživného odo dňa podania návrhu a dôvody osobitného zreteľa musí navrhovateľ súdu preukázať. Mohla by medzi ne patriť objektívna nemožnosť podať návrh napr. preto, že navrhovateľ netušil, kde osoba povinná žije, resp. z dôvodu zlého zdravotného stavu sa navrhovateľ nemohol takémuto konaniu venovať. Matka v tomto konaní nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa a jej tvrdenia o tom, že z dôvodu plnenia si študijných povinností nemohla takýto návrh podať, sú v rozpore s harmonogramom jej štúdia na vysokej škole, z ktorého jasne vyplýva, že matka netrávila v Banskej Bystrici každý pracovný deň a počas vysokoškolského štúdia jej nič nebránilo v tom, aby návrh súdu podala, otec dieťaťa má riadne bydlisko a o jeho pobyte matka mala vedomosť a neboli zistené ani žiadne iné okolnosti brániace jej návrh kedykoľvek podať. Ohľadne výšky výživného súdu zohľadnil vek a potreby maloletej a zobral do úvahy aj skutočnosť, že táto má isté zdravotné problémy, ktoré sa premietajú do nákladov spojených s jej výživou, avšak sama matka pred súdom potvrdila, že maloletá navštevuje materskú školu, v tejto sa riadne stravuje a matka je so stravovaním maloletej spokojná, teda dieťa v materskej škole minimálne trikrát denne dostáva stravu a matka zabezpečuje dieťaťu len raňajky a večere a samozrejme stravovanie mimo pracovných dní. Matka taktiež nepreukázala výdavky spojené s nákupom výživových doplnkov v sume 70,- eur mesačne, ani nákup kozieho mlieka v sume 30,- eur mesačne. Na druhej strane zobral súd do úvahy schopnosti a možnosti otca, ako aj skutočnosť, že tento má stredoškolské vzdelanie s maturitou a napriek tomu nemá trvalé zamestnanie, zväčša je zamestnaný na dohodu o vykonaní práce s nízkym príjmom a hoci v minulosti vlastnil polovicu rodinného domu ako aj nehnuteľnosti - ornú pôdu v katastri obce Tvrdošín a Krásna Hôrka, tieto nehnuteľnosti v priebehu súdneho konania previedol na svoju sestru, resp. matku s odôvodnením, že pre nízky príjem nemohol riadne zabezpečovať starostlivosť o dané nehnuteľnosti, teda nebol schopný platiť dań z nehnuteľnosti, náklady na užívanie nehnuteľností, čo však súd považuje za konanie smerujúce ku zbaveniu sa majetku, nakoľko ako spoluvlastník nehnuteľností tieto mohol prenajať, resp. iným spôsobom z nich dosahovať výnosy. O tom, že otec nie je v takej zlej finančnej situácii o akej tvrdí svedčí aj skutočnosť, že si vyživovaciu povinnosť, hoci nepravidelne ale plní a po rozpočítaní jednotlivých platieb je to v sume 100,- eur mesačne. Súd z uvedeného dôvodu poukazuje na znenie ustanovenia § 75 ods. 1 ZoR, kedy

je súd povinný prihliadať na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, ak sa tento bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. je súd povinný prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Súd dospel k záveru, že otec maloletej sa bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu zo svojich nehnuteľností a zároveň úmyselne vyhľadáva zamestnania krátkodobého charakteru na jeden, maximálne dva mesiace, kedy deklaruje záujem pracovať ako vodič kamiónovej prepravy, avšak na druhej strane deklaruje, že v tomto odbore nemá 2P/45/2016 8.

žiadne skúsenosti a preto je s ním uzavretá len dohoda o vykonaní práce a v prípade osvedčenia sa že mu bude ponúknutý trvalý pracovný pomer, k čomu však doposiaľ nedošlo. Otec maloletej nemá žiadne zdravotné problémy, je určite schopný aj vzhľadom na svoje vzdelanie nájsť si prácu adekvátne ohodnotenú. Výška výživného v sume 180,- eur je z pohľadu súdu preto primeraná potrebám maloletej, ako aj možnostiam a schopnostiam jej otca. Zameškané výživné za obdobie od 02.05.2016 do 15.12.2016 bolo vyčíslené v sume 260,- eur (rozdiel medzi určeným výživným 180,- eur a uhradeným výživným k rukám matky) a súd uložil otcovi povinnosť túto sumu uhradiť k rukám matky jednorazovo do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 11. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej už len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 12. Medzi rodičmi nebolo sporu o tom, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matke a súd zároveň rozhodol o tom, že táto je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Ohľadne úpravy styku súd vyhovel návrhu otca a rozhodol, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend v kalendárnom mesiaci vždy v sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že v stanovených časoch si maloletú prevezme v mieste bydliska matky a v určenom čase ju na rovnakom mieste matke odovzdá a matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom náležite pripraviť. V tomto smere súd poukazuje nielen na tvrdenia účastníkov, ale aj výsluch svedkyne L. N., ktorá potvrdila, že ako stará mama si maloletú jedenkrát mesačne prevezme od matky maloletej a strávi s ňou niekoľko hodín, prípadne ju privezie k otcovi maloletej, ktorý s ňou strávi aj celý deň. Otec maloletej sa o túto vie náležite postarať, majú vytvorený vzájomný vzťah a maloletá sa na stretnutia s otcom teší. Rovnako opatrovník maloletej doporučil úpravu styku v uvedenom rozsahu, a to vzhľadom na vek maloletej a jej vývinové potreby. 13. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 55 súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

2P/45/2016

9.

Náhrada zaplatených trov konania účastníkovi je v mimosporových konaniach zásadne vylúčená a teda žiaden z účastníkov nemá voči ostatným účastníkom nárok na náhradu trov konania. Výnimky sú ustanovené v § 53 až 55 CMP. Rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 55 musí byť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu akceptovateľné z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Návrh na náhradu trov konania musí spĺňať všeobecné náležitosti a je v ňom potrebné preukázať a odôvodniť účelne vynaložené výdavky, ktorých náhrady sa subjekt domáha. Musí ísť o trovy, ktoré vznikli počas konania v príčinnej súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

V posudzovanom prípade súd uzatvára, že aplikácia ustanovenia § 55 je viazaná na materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania a súd nezistil skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné s ohľadom na okolnosti prípadu priznať náhradu trov konania matke. Náhrada zaplatených trov konania účastníkovi je v mimosporových konaniach zásadne vylúčená okrem výnimiek už uvádzaných v § 53 až 55 a uplatnenie výnimky z pohľadu súdu preukázané nebolo. 14. Vo zvyšku, kedy matka požadovala výživné v sume 300,- eur mesačne od augusta 2014, súd návrh matky zamietol ako nedôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 362 ods. . Podľa § 355 ods.1) proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Podľa § 358 odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 362 CSP, ods.: 1) Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 2) Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Podľa § 61 ods. 2 ak rozsudok o rozvode manželstva neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods.: 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, 2P/45/2016 10.

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1) odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2) odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 44 rozsudky o výživnom súd vykonateľné doručením. Podľa § 376 ods. 1) ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.