Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/296/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Zlaty Simkovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu Bytové družstvo Prešov, Bajkalská 32, Prešov, zastúpeného JUDr. Johanou Bertovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Bajkalská 30 proti žalovaným 1. I. S., nar. XX. XX. XXXX, 2. Z. S., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom I. I. 218, zastúpených JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov 163/66 o zaplatenie 2 760,54 Eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 14. 04. 2015, č. k. 12C/253/2011-243 jednohlasne takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným v 1.a 2.rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2 760,54 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil mu tiež povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku 126,60 Eur a titulom trov právneho zastúpenia 815,06 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalovaným vznikol nedoplatok za obdobie od júna 2010 do októbra 2011 vo výške 2 760,54 Eur. Predmetný byt nadobudli žalovaní na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 21. 01. 2008. Právny základ, ani výšku uplatnenej pohľadávky žalobcu žalovaní nepopierali. Žalovaní však vzniesli započítaciu námietku a poukazovali na svoju úhradu, ktorú vykonali prostredníctvom tretej spoločnosti žalobcovi dňa 11. 01. 2008, ktorou uhradili predchádzajúci dlh na nájomnom a následne v časti 84 979 Sk vzniknutého preplatku navrhovali tento započítať na uplatňovanú pohľadávku žalobcu v tomto konaní. Započítaciu námietku žalovaných súd prvej inštancie posudzoval ako obranu proti návrhu žalobcu. Pohľadávka, ktorú žiadali žalovaní na započítanie vo vzťahu k žalobcovi bola uplatnená titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré získal ako prospech bez právneho dôvodu, táto pohľadávka mala byť uhradená úverovou spoločnosťou dňa 11. 01. 2008 a žalovaní si túto pohľadávku vo vzťahu k žalobcovi uplatnili po prvýkrát na súde dňa 23. 03. 2012. 3-ročná premlčacia doba tak uplynula 11. 01. 2011, a preto na túto obranu žalovaných nebolo možné prihliadnuť a súd prvej inštancie tak uznal námietku premlčania uplatnenú zo strany žalobcu ako opodstatnenú. Súd prvej inštancie tiež podotkol, že proti žalobu žalovaných o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa čl. 3 bod 4 zmluvy o výkone správy zo dňa 30. 01. 2008 a primerané finančné zadosťučinenie vylúčil na samostatné konanie, a preto k námietkam vyplývajúcim z tejto argumentácie sa v tomto rozhodnutí nevyjadroval. Z toho dôvodu, že o tomto predmete konania bude potrebné rozhodovať v samostatnom konaní, pretože, aj keď žalobný návrh žalobca opieral aj o zmluvu o výkone správy, túto v časti posúdenia primeranosti zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne v tomto konaní žalobca nežiadal, a preto ani toto súd prvej inštancie nepreskúmaval. Pokiaľ ide o obranu žalovaných v časti zaplatenia sumy 1 246,22 Eur dňa 07. 05. 2010 - zrejmé zmluvnú pokutu s tým, že táto suma mala byť zaplatená na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorej určenia sa domáhali rovnako až protižalobou v tomto konaní a súd ju vylúčil na samostatné konanie, posúdenie či ide o

bezdôvodné obohatenie je možné až po vyriešení otázky či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Preto ani na túto obranu v danom štádiu konania súd neprihliadal. Nároky žalobcu pozostávajú z nesporných mesačných zálohových platieb, ktoré žalovanými uhradené neboli. Výšku týchto platieb žalovaní nerozporujú, okrem snahy poníženia uplatnenej sumy započítaním platieb, ktoré realizovali v skoršom období na iné pohľadávky s tým, že tieto má súd posúdiť ako bezdôvodné obohatenie a presunúť ich na to, že nimi boli zaplatené zálohové platby spojené s užívaním bytu. Faktom je, že žalovaní neuhrádzajú doteraz pravidelné mesačné zálohy a majú, aj v minulosti mali legálnu možnosť, napr. pri výške zmluvnej pokuty v zmluve o výkone správy presadiť zmenu v tejto zmluve hlasovaním vlastníkov bytov. Žalobe preto ako opodstatnenej vyhovel a o trovách konania strán rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie tak žalobca, ako aj žalovaní. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu, toto smeruje proti výroku o trovách konania, keď nesúhlasí s tým, že trovy právneho zastúpenia boli priznané až od 26. 03. 2014. Mal za to, že je bez právneho významu, že trovy boli uplatnené až po poslednom rozhodnutí súdu a nie do 3 dní od 19. 11. 2013. Navrhol preto v tejto časti rozsudok zmeniť tak, aby žalovaným bola uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku 126,60 Eur a titulom trov právneho zastúpenia v sume 1 666,78 Eur. Žalobca si tiež uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní navrhli rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasia s rozhodnutím súdu prvej inštancie majúc za to, že súd nesprávne zistil skutkový stav veci a nesprávne vec právne posúdil. Z dokazovania vyplýva, že žalobca uplatnil nárok vo výške 2 760,54 Eur a je nesporné, že žalovaní zaplatili na predošlý dlh sumu 60 273,30 Sk v roku 2008, sumu celkovo až 145 252,50 Sk, čo predstavuje 4 821,49 Eur. Z platby v roku 2008 zostal preplatok 84 979 Sk, čo je 2 8 20,78 Eur. Podľa zásad tvorby zálohových platieb a vyúčtovania nákladov súvisiacich s bývaním platných v rozhodnom období mal správca bytu vyplatiť preplatky za rok 2008 do 31. 05. nasledujúceho roka, a teda do 31. 05. 2009. Žalobca tak neurobil, podľa názoru žalovaných táto suma 2 820,78 Eur je stále preplatok a nesúhlasia tak s právnym posúdením námietky premlčania uplatnenej zo strany žalobcu vo vzťahu k započítacej námietke z ich strany. Ak súd zistil, že žalovaní si uplatnili túto sumu vo vzťahu k žalobcovi prvýkrát do 23. 03. 2012 tak premlčacia doba neuplynula 11. 01. 2011, ale 31. 05. 2012 a ešte o 30 dní neskôr, lebo lehota na vyplatenie preplatku bola 30 dní od vyúčtovania. Suma, ktorú zaplatili v roku 2008 naviac nemôže mať inú právnu povahu ako preplatok z vyúčtovania. Žalobca si nemohol hneď započítať na trovy súdneho konania, nakoľko náhrada trov je výsostne procesným inštitútom a bez výroku súdu o náhrade trov konania žiaden takýto nárok neexistuje. To platí aj o neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorá ak je neprijateľná, je absolútne neplatnou, a preto na ňu mal súd prihliadať aj v tomto konaní z úradnej moci a na túto povinnosť nemá žiaden vplyv vylúčenia rozhodovania o neprijateľnosti zmluvnej podmienky na samostatné konanie. Žalobca si preto nemohol hneď započítať ani na neexistujúcu zmluvnú podmienku podľa čl. 3 bod 4 zmluvy o výkone správy. Z toho potom plynie, že suma, ktorú si žalobca uplatnil, resp. ktorú mu súd teraz priznal, je uhradená z preplatku z roku 2008. Správca zároveň neoznámil číslo účtu bytového domu, na ktorý sa majú platiť preddavky na úhradu za poskytované plnenie v zmysle čl. 2 zmluvy o výkone správy. Žalobca ako správca bytov nezabezpečuje poskytovanie služieb spôsobom umožňujúcim ich riadne vykonávanie, teda spôsobom vyplývajúcim z § 8 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalovaní stále platia úhrady na jeden účet bytového družstva, ktorý má bytové družstvo zriadený ako svoj vlastný účet, čo je v rozpore so zákonom. Žalobca navrhol rozsudok vo veci samej ako vecne správny potvrdiť. Zdôrazňujú, že bolo už v minulosti konštatované rozhodnutím súdu, že námietky žalovaných o údajnom preplatku (platba realizovaná s úverovou spoločnosťou Y.) neobstoja ako obrana, nakoľko s touto úhradou žalovaní súhlasili a zároveň tento nárok je premlčaný, čo správne posúdil aj súd prvej inštancie.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 379, § 380 a § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a zistil, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, ktorý je nepreskúmateľný pre absenciu dostatočných dôvodov a zároveň súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie vo veci.

5. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy, poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca

nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a úprav určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondy prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, loggia alebo terasa pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, loggie alebo terasy.

6. Je zrejmé, že žalobca vo vzťahu k žalovaným v tomto konaní uplatňuje nárok na zaplatenie sumy v celkovom rozsahu 2 760,54 Eur s prísl., v dôsledku toho, že neboli uhradené mesačné zálohové platby (tzv. predpis) za obdobie mesiacov 7. - 12. 2010 po 171,99 Eur, za mesiac január 2011 v sume 171,99 Eur, za mesiace 2. - 6. 2011 po 172,05 Eur, ako aj za mesiace 7. - 10. 2012 po 178,22 Eur. Podľa žalobcu žalovaní tiež neuhradili nedoplatok vyúčtovania za rok 2009 v sume 283,44 Eur a v ich prospech sa započítala naviac platba uhradená vo výške 146,39 Eur a preplatok z vyúčtovania za rok 2010 v sume 153,57 Eur. Vo vzťahu k preplatku za obdobie roka 2011 vo finančnom vyjadrení 250,03 Eur žalobca poukazoval na to, že tento odpočítavaný v tejto právnej veci ako nadbytok z vyúčtovania pri rozdiele predpisov a reálne spotrebovaných služieb nie je, k jeho započítaniu došlo v rámci nároku uplatňovaného v konaní vedenom na základe samostatnej žaloby pod sp. zn. 10C/383/2012 Okresného súdu Prešov.

7. Žalovaní v priebehu konania uplatnili započítaciu námietku vo vzťahu k danému nároku žalobcu argumentujúc tým, že dňa 11. 01. 2008 z ich úveru prostredníctvom úverovej a lízingovej spoločnosti Y. a. s., P. bolo žalobcovi zaplatené plnenie v celkovom rozsahu 145 252,50 Sk (4 821,49 Eur), keď podľa žalovaných je evidentné, že žalobcovi zaplatili podstatne viac ako bol ich reálny dlh vzniknutý v súvislosti s neuhrádzaním stanovených mesačných platieb správcovi bytu. Žalovaní poukazujú na to, že vo vzťahu k žalobcovi plnili viac, pokiaľ ide o sumu 84 979 Sk (2 820,78 Eur) a vo vzťahu k tejto sume vzniesli námietku započítania k nároku uplatnenému žalobcom.

8. V súvislosti s úhradou dlhu zo strany žalovaných 11. 01. 2008 v spomínanej sume 145 252,50 Sk je zrejmé, že dlh na istine žalovaných v tom čase predstavoval 60 273,30 Sk, poplatok z omeškania predstavoval 42 262 Sk, sumu 31 427 Sk tvorili trovy konania žalobcu v konaní 10C/104/2007, 5 445 Sk boli trovy konania vedeného pod sp. zn. 28Ro/30/2007, 200 Sk boli trovy konania sp. zn. 28C/145/2005, 4 931,20 Sk predstavoval po poplatok z omeškania v iných bližšie nešpecifikovaných súdnych konaní a suma 714 Sk predstavovala poplatok za overenie podpisov (vyjadrenie žalobcu č. l. 41

- 42). Žalovaní poukazovali na to, že údajné trovy konania neboli kryté právoplatným rozhodnutím súdu a pokiaľ ide o účtovaný poplatok z omeškania v rozsahu 0,25 % denne z dlžnej sumy, tento predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý z ich strany nemal byť uhrádzaný.

9. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

10. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát.

11. Započítanie podľa § 580 Občianskeho zákonníka je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu, pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie s tým, že k započítaniu nedochádza automaticky len čo sa pohľadávky stretli, vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu.

12. Prípadnú námietku premlčania vzájomnej pohľadávky môže účastník úspešne uplatniť len vtedy, keď vzájomná pohľadávka bola premlčaná už v čase, keď sa pohľadávky stretli. Stretnutie vzájomných pohľadávok samo o sebe nemá právne účinky. Tie nastávajú až kompenzačným prejavom, a to ex

tunc, teda ku dňu stretnutia pohľadávok. Pre posúdenie otázky premlčania vzájomnej pohľadávky je rozhodná doba stretnutia pohľadávok a nie doba, kedy bol urobený prejav smerujúci k započítaniu. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú; zánik nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie a nie až od kompenzačného prejavu, resp. od doby, keď takýto prejav došiel druhej strane. Právne účinky nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie, a to ako bolo vyššie spomínané vzájomnosť pohľadávok, plnenie rovnakého druhu, spôsobilosť pohľadávok na započítanie a prejav smerujúci k započítaniu. Započítací prejav možno účinne urobiť až po tom, keď sa pohľadávky stretnú. K tomuto okamihu nastávajú aj následky započítania, teda zánik pohľadávok v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú (do pozornosti Komentár Občianskeho zákonníka, autor Jaromír Svodoba a kolektív, V. vydanie, Eurounion).

13. Súd prvej inštancie sa preto v ďalšom konaní dôsledne vyporiada s námietkou započítania uplatnenej zo strany žalovaných a so súvisiacou námietkou premlčania tohto nároku, keď v tejto súvislosti bude potrebné posúdiť v zmysle vyššie uvádzaných záverov okamih rozhodnej doby stretnutia pohľadávok a či v tejto dobe už vzájomná pohľadávka mohla byť premlčaná. Žalovaní zároveň s uplatnenou námietkou premlčania zo strany žalobcu, pokiaľ ide o ich vzájomný návrh poukazovali v priebehu konania aj na to, že žalobca prijal ich plnenie plynúce z neprijateľnej zmluvnej podmienky, v dôsledku čoho nemôže platiť objektívna 3-ročná premlčacia doba určená § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale v tomto prípade je potrebné aplikovať 10-ročnu objektívnu premlčaciu dobu. Z obsahu spisu nie je zrejmé, ako sa s touto námietkou žalovaných súd prvej inštancie vyporiadal. V zmysle uvedeného sa tak javí, že započítací prejav žalovaných je potrebné posudzovať so zohľadnením a vysporiadaním sa s ich námietkou, že vo vzťahu k poplatku z omeškania, ktorý bol z ich strany uhrádzaný v januári 2008 ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú. Je pravdou, že žalobca si v tomto konaní neuplatňuje zmluvnú pokutu, či poplatok z omeškania vo výške 0,25 % denne, avšak na neprimeranosť tejto sankcie poukazovali žalovaní v ich započítacej námietke, argumentujúc tým, že v minulosti uhrádzali aj tento sankčný poplatok. Na základe tohto postupu bude následne možné urobiť záver o tom, či nároky uplatňované žalovanými voči žalobcovi na započítanie sú skutočne premlčané.

14. Odvolací súd za tejto situácie napadnutý rozsudok zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie tak, ako to určuje § 391 ods. 1 s tým, že v novom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .