Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12T-37-2022.pdf
PDF · 84.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-12T/37/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, samosudkyňa JUDr. Lucia Kovačinová, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.07.2022, v trestnej veci obžalovaného C. T., T.. XX.XX.XXXX D. H. Y., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák., takto
rozhodol:
obžalovaný C. T. B. D. Á. Y. , nar. 25.XX.XXXX D. H. Y., trvale bytom C. H., S. I. XX, B. C. H., S.
j e v i n n ý , ž e
dňa 30. augusta 2021, asi o 12.05 h, v C. H., riadil osobné motorové vozidlo značky C. XXXX, evidenčného čísla C.-XXX X., po miestnej komunikácii od B. Y. smerom k ceste číslo V., označenej ako vedľajšia cesta, kde pri vchádzaní do križovatky nerešpektoval dopravnú značku P1 „Daj prednosť v jazde!“ a nedal prednosť v jazde cyklistke H. Y. jazdiacej na dámskom bicykli po miestnej komunikácii ulice W., označenej dopravnou značkou ako hlavná cesta, v dôsledku čoho ľavou prednou časťou vozidla narazil do pravej bočnej strany bicykla s cyklistkou, následkom čoho cyklistka spadla na vozovku, pričom pri dopravnej nehode cyklistka H.J. Y. utrpela krvácanie pod tvrdé mozgové obaly v oblasti spánkovo temennej vpravo, krvácanie pod pavúčnicový obal mozgu v spánkovej oblasti vpravo, pomliaždenie a zakrvácanie do mozgového tkaniva v spánkovej oblasti vpravo, zakrvácanie a pomliaždenie mozgového tkaniva na spodine mozgu spánkovej oblasti vpravo, trieštivú zlomeninu kĺbnej jamky bedrového kĺbu vľavo s dislokáciou kostných fragmentov a s centrálnou luxáciou hlavy stehnovej kosti do malej panvy, zlomeninu horného a dolného ramienka sedacej kosti vľavo, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť s obmedzením v obvyklom spôsobe života od 30.08.2021 v trvaní najmenej 12 mesiacov spočívajúcom v hospitalizácii, v bolestivosti zranení, v obmedzení pohyblivosti, v sťažení hygieny a v odkázanosti na pomoc inej osoby s tým, že zranenia si vyžiadajú trvalé následky.
Obžalovaný C. T. porušil ustanovenie § 20 ods. 1 Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v znení neskorších zmien a doplnkov,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
t ý m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák., a
o d s u d z u j e s a z a t o
Podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l), n) Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 1 (slovom: jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba na 18 (slovom: osemnásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por., je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodenej H. Y., T.. XX.XX.XXXX, U. H. W. XXX/XX, C. H., vo výške 12.689,60 €.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por., sa poškodená H. Y., T.. XX.XX.XXXX, U. H. W. XXX/XX, C. H. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal na obžalovaného obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák., ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Obžalovaný po poučení urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Podľa § 257 ods. 6 Tr. por. pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.
Podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.
Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná iba dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.
Keďže obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný, na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/ g/ a h/ Tr. por. odpovedal „áno“ a prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia, a teda boli splnené všetky podmienky k tomu, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal, tento jeho vyhlásenie prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd nemal pochybnosti, čo do zistenia skutkového stavu, nakoľko tento mal jednoznačne za preukázaný priznaním obžalovaného, resp. jeho vyhlásením. Po právnej stránke potom súd jeho konanie kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák., teda že inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením správ na obžalovaného, odpisu registra trestov, registra priestupkov a evidenčnej karty vodiča a zistil nasledovné:
Obžalovaný je živnostníkom, zároveň poberateľom starobného dôchodku, prídavkov na dieťa - syna. Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený kladne.
Obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, a to v roku 1974, v súčasnosti sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Z výpisu z evidencie priestupkov a správnych deliktov nebol zistený žiadny priestupok. Z evidenčnej karty vodiča je zrejmé, že obžalovaný je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1970 a za toto obdobie bol štyrikrát postihnutý za priestupky na úseku cestnej dopravy, a to dňa 13.02.2006 mu bola uložená pokuta 1.000,- Sk za neuposlúchnutie pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky, dňa 10.12.2006 pokuta 1.000,- Sk za jazdu bez platných dokladov, dňa 01.09.2008 pokuta 2.000,- Sk za porušenie povinností vodiča a dňa 17.09.2012 pokuta 20,- € za rýchlosť jazdy.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život, prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden až päť rokov.
Súd u obžalovaného súd zistil tri poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j, l/ a n/ Tr. zák., a to že obžalovaný viedol riadny život, priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Priťažujúce okolnosti súd nezistil. Súd pri určovaní výmery trestu vzal predovšetkým do úvahy postoj obžalovaného ihneď po dopravnej nehode, keď sa snažil pomôcť poškodenej, zaujímal sa o jej stav, ale aj počas celého trestného konania, najmä prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný počas celého trestného konania spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, priznal sa , trestný čin oľutoval a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, čím podstatne uľahčil orgánom činným v trestnom konaní a súdu dokazovanie v jeho trestnej veci. Súd tiež prihliadol na doterajší život obžalovaného, keď tento doposiaľ viedol riadny a bezúhonný život. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že na jeho nápravu a ochranu spoločnosti bude postačujúce uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, ktorým trestom sa zabezpečí aj zákonom sledovaný účel trestu. Súd s prihliadnutím na vyhlásenie obžalovaného o vine a jeho postoj k trestnej činnosti na hlavnom pojednávaní mu oproti trestnému rozkazu uložil trest miernejší, a to v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Súd má za to, že takýto trest je primeraný a spravodlivý a rešpektuje hľadiská individuálnej a generálnej prevencie.
Pokiaľ ide o prokurátorom navrhovaný trest zákazu činnosti, súd mal za to, že uloženie takéhoto trestu vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu sa nejaví ako potrebné a primerané. Rozhodnutie o uložení daného trestu je fakultatívnej povahy, ide o jeden z trestov, účelom ktorého je zabrániť páchateľovi vo vykonávaní činnosti, pri ktorej sa dopustil trestného činu a tým mu zabrániť, aby taký čin v budúcnosti opätovne spáchal. V danom prípade mal súd preukázané, že obžalovaný má vodičské oprávnenie od roku 1970, teda 52 rokov a za toto obdobie sa dopustil iba 5 nie závažných priestupkov (naposledy v roku 2012), nespôsobil žiadnu nehodu, a teda nemožno o obžalovanom povedať, že by bol nedisciplinovaným vodičom. Obžalovaný tiež bezprostredne po dopravnej nehode pomáhal poškodenej, počas celého trestného konania sa zaujímal o jej zdravotný stav, napomáhal tiež orgánom činných v trestnom konaní, svoje konanie priznal a oľutoval, pričom aj z prejavu obžalovaného
na hlavnom pojednávaní bolo zrejmé, že jeho ľútosť bola skutočná, nielen učinená z dôvodu dosiahnutia čo najmiernejšieho trestu. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovanému po dopravnej nehode vodičský preukaz nebol zadržaný a obžalovaný rok po nehode používal motorové vozidlo bez toho, aby sa dopustil akéhokoľvek priestupku. Súd tiež prihliadol na to, že obžalovaný je osobou staršieho veku, má zdravotné problémy, v súvislosti s ktorými navštevuje lekárov, kúpele, okrem toho je živnostníkom, má stále vyživovaciu povinnosť k synovi a motorové vozidlo je pre neho nevyhnutnosťou. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na individualizáciu trestu potom súd mal za to, že nie je nevyhnutné obžalovanému ukladať trest zákazu činnosti a z hľadiska nápravy obžalovaného a potreby zabezpečenia generálnej aj individuálnej prevencie je podľa názoru súdu postačujúce uloženie podmienečného trestu odňatia slobody.
Zároveň súd uložil obžalovanému nahradiť škodu poškodenej H. Y. škodu vo výške 12.689,60 € titulom bolestného, ktoré bolo ustálené znaleckým posudkom I.. C. K..
So zvyškom nároku na náhradu škody titulom nákladov súvisiacich s doliečením súd poškodenú odkázal na civilný proces, nakoľko na preukázanie uvedenej škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie presahujúce rámec trestného konania.
Poučenie:
Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.