Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-9-2016.pdf
PDF · 116.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3C/9/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: Ing. B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. Y. XX/XX, Y., zast. Advokátska kancelária Moravčík a spol. s.r.o., so sídlom Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, IČO: 47258047, proti žalovanému: I. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/X, O., zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/8, 911 01 Trenčín, o zaplatenie sumy 1.500,00 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,00 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.500,00 eur od 8.12.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.1.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.500,00 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1.500,00 eur od 8.12.2015 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že medzi ním a žalovaným bola dňa 7.8.2015 uzatvorená písomná dohoda o zložení zábezpeky, na základe ktorej poskytol žalovanému „zábezpeku“ vo výške 1.500,00 eur ako zálohu na kúpnu cenu za byt, ktorý mu žalovaný ponúkol na predaj. Táto suma mala byť započítaná na úhradu časti kúpnej ceny, teda išlo o preddavok na kúpnu cenu. K predaju bytu žalobcovi nakoniec nedošlo, a to ani v lehote 2 mesiacov uvedenej v označenej dohode. Preto žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny ani nárok na preddavok, ktorý mu bol vyplatený. Neexistuje žiaden právny dôvod, aby žalovaný si ponechal zaplatenú zálohu. Zadržiavaním zálohy sa žalovaný bezdôvodne obohacuje. V danom prípade bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že žalovaný si ponechal zaplatený preddavok na kúpnu cenu vo výške 1.500,00 eur, napriek tomu, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo. Bezdôvodné obohatenie je žalovaný povinný vydať žalobcovi s poukazom na ust. § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s článkom II. Dohody o zložení zábezpeky, v zmysle ktorého v prípade, ak žalobca z dôvodu prekážok na jeho strane neuzavrie so žalovaným kúpnu zmluvu alebo zmluvu o budúcej zmluve, považuje sa zábezpeka za zmluvnú pokutu v prospech predávajúceho, žalobca uviedol, že ani v dohode o zložení zábezpeky ani iným spôsobom sa nezaviazal uzatvoriť so žalovaným kúpnu ani inú zmluvu. Zložením zábezpeky len potvrdil svoj predbežný záujem o kúpu nehnuteľnosti. Nezaviazal sa ju tým aj kúpiť. Najskôr sa chcel oboznámiť s nehnuteľnosťou, možnosťami jej financovania prostredníctvom úveru a podobne. Z ust. § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre platnosť dohody o zmluvnej pokute musí dohoda obsahovať určité náležitosti, okrem písomnej formy a určenia výšky pokuty je tiež nevyhnutná identifikácia a zároveň existencia zmluvnej povinnosti, ktorej porušenie je sankcionované pokutou. Táto povinnosť musí existovať, keďže zmluvná pokuta je záväzkom akcesorickým, teda povinná osoba sa najskôr musí zmluvne zaviazať k splneniu povinnosti, až potom môže byť táto povinnosť zabezpečená. Ak k vzniku
hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečiť takéto plnenie. V danom prípade nevznikol záväzok žalobcu zaplatiť zmluvnú pokutu, pretože tu neexistuje žiaden záväzok žalobcu uzatvoriť so žalovaným žiadnu zmluvu, teda neexistuje záväzok, ktorý mal byť zmluvnou pokutou zabezpečený. Žalovaný je teda povinný zaplatenú zálohu vrátiť, teda vydať žalobcovi obohatenie vo výške 1.500,00 eur. K tomu bol vyzvaný listom zo dňa 23.10.2015, na ktorý reagoval listom zo dňa 24.11.2015 jeho právny zástupca, kde žalovaný potvrdil, že žalobca zaplatil predmetnú zálohu vo výške 1.500,00 eur a skutočnosť, že k realizácii kúpy nehnuteľnosti nedošlo. Žalobca opätovne vyzval žalovaného na vrátenie zálohy listom zo dňa 2.12.2015 adresovaným splnomocnenému právnemu zástupcovi, a to do 3 dní od doručenia zásielky. Žalovaný zálohu nevrátil. Žalovaný sa s vrátením zálohy dostal do omeškania, a to najneskôr dňa 8.12.2015, t.j. po uplynutí 3 dní od prevzatia zásielky a preto je povinný zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 8.12.2015 do zaplatenia s poukazom na ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pričom základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 8.12.2015 bola vo výške 0,5 %, preto žalovaný je povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne.
2. Pojednávania konaného dňa 15.3.2016 sa nezúčastnil žalovaný, tento mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v zmysle § 47 ods.2 OSP. Preto súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s poukazom na ust. § 101 ods.2 OSP.
3. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní zotrval na podanom návrhu. Zdôraznil, že nikdy nedošlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu kúpnej zmluvy ani zmluvy o budúcej zmluve. Žalobca nikdy sa nezaviazal takúto zmluvu uzatvoriť, nezaviazal sa byt kúpiť. V dohode o zložení zábezpeky bolo dohodnuté to, že žalobca má záujem o tento byt, k samotnej kúpe sa nezaviazal. Zložená suma 1.500,00 eur bola záloha na kúpu bytu, čo bol prejav žalobcu, že má reálny záujem o tento byt. Bolo potrebné zistiť ďalšie náležitosti, napr. hypotéku, možnosti financovania bytu, odhad ceny bytu. Podstatné je to, že nakoľko nevznikol záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu, nemohol vzniknúť ani akcesorický záväzok na zabezpečenie tohto úkonu, teda zmluvná pokuta. Dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v článku II. Dohody o zložení zábezpeky nie je platné dojednanie. Skutočnosť, že žalobca peniaze žalovanému zaplatil, vyplýva z listu právneho zástupcu žalovaného z 24.11.2015 z druhého odseku. Ďalej podľa neho platne dojednaná zmluvná pokuta nebola, a teda nie je právny dôvod na započítanie.
4. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že so snúbenicou si boli obzrieť predmetný byt, mali reálny záujem o jeho kúpu. Jednali priamo so žalovaným. Byt sa im zapáčil, tak žalovanému povedali, že oň majú záujem. Žalovaný nemal k dispozícii všetky potrebné doklady, čo sa týka vlastníctva bytu. Po 2 dňoch od stretnutia si žalovaný zabezpečil človeka, ktorý vypracoval dohodu o zložení zábezpeky, išli ju za ním podpísať. Dohodli sa na tom, že on má záujem o byt a žalovaný že chce byt predať, ale bolo potrebné doriešiť financovanie, t.j. otázku hypotéky. Dohoda ohľadom sumy 1.500,00 eur bola taká, že sa to započíta na kúpnu cenu. V tom čase všetko smerovalo k tomu, že kúpa bytu sa zrealizuje. Oni potrebovali financovanie riešiť cez banku 100 %, avšak dohodli sa na sume so žalovaným 62.000,00 eur a odhadca to nacenil na 54.000,00 eur. Hneď na to povedal žalovanému, že pre neho tá kúpa sa stáva nereálna. Následne žalovaný nechcel sa s ním ani baviť. Cca. po 3 dňoch zavolal žalovanému, žiadal vrátiť sumu 1.500,00 eur. Zdvihla to jeho manželka, najprv povedala, že mu nič nevyplatia, následne uviedla, že ak sa im podarí byt predať, niečo mu zaplatia. Žalovaný ho kontaktoval telefonicky, bol nahnevaný, uviedol, že peniaze mu nevráti. Sumu 1.500,00 eur považoval za rezerváciu, t.j. že má záujem o kúpu predmetného bytu. Rezerváciu zrušil z dôvodu neposkytnutia úveru bankou v požadovanej sume a peniaze žiada vrátiť.
5. Svedkyňa Mgr. Y. J. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že žalobca je jej snúbencom a boli spolu pozrieť byt jeden krát, pričom sa dohodli, že cca. do týždňa sa žalovanému vyjadria. Byt sa im páčil, tak ho kontaktovali, že majú oň záujem, následne sa stretli v Ružomberku na káve, kde žalovanému povedali, že chcú celý byt vykryť hypotékou. Dohodli sa na sume 62.000,00 eur s tým, že si potrebujú dať spraviť znalecký posudok, od ktorého sa bude odvíjať ich konečné rozhodnutie. Žalovaný im povedal, že má ďalších záujemcov a pokiaľ boli tí prví, mali by si to nejako rezervovať. Dohodli sa, že zložia rezerváciu 1.500,00 eur a byt si dajú ohodnotiť znalcom. Následne došlo k podpisu písomnej dohody. Ona chápala sumu 1.500,00 eur tak, že žalovaný im byt rezervuje, kým si zabezpečia znalecký posudok a v prípade, že by sa rezervácia musela zrušiť, tak tie peniaze by im mal vrátiť. Následne bol vypracovaný znalecký posudok a znalec ustálil cenu nižšiu, ako sa dohodli so žalovaným. Tým pádom by im to na
kúpu bytu nevydalo. Rozhodli sa, že byt nemôžu kúpiť, čo oznámil jej priateľ žalovanému. Následne keď sa stretli, žalovaný už nebol ochotný s priateľom komunikovať. Žalovaný sa vyjadril, že peniaze z rezervácie sa on rozhodne, či im ich dá alebo ak im niečo dá, tak koľko. Žiadali ho vrátiť sumu 1.500,00 eur, doposiaľ žalovaný im neuhradil ani len časť tejto sumy.
6. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä s dohodou o zložení zábezpeky uzavretou medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom ako záujemcom, kde v preambule záujemca deklaroval svoj záujem kúpiť označenú nehnuteľnosť, ktorej predávajúci je podielovým spoluvlastníkom, s tým, že účelom dohody o zložení zábezpeky je realizácia predaja nehnuteľnosti. V zmysle článku I. došlo medzi účastníkmi zmluvu na zloženie zábezpeky vo výške 1.500,00 eur na účet predávajúceho najneskôr do 3 dní od podpisu dohody, pričom zábezpeka bude slúžiť ako prvá časť dohodnutej kúpnej ceny na kúpu označenej nehnuteľnosti. V zmysle článku II. zábezpeka sa zarátava do kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorá je 62.000,00 eur, pričom zmluvné strany stanovili lehotu na uzavretie zmluvy o budúcej zmluve alebo kúpnej zmluvy do 2 mesiacov odo dňa podpísania tejto dohody, najneskôr do 7.10.2015 a v prípade, že záujemca o kúpu z dôvodu prekážok na jeho strane neuzavrie s predávajúcim zmluvu o budúcej zmluve alebo kúpnu zmluvu v stanovenej lehote, považuje sa zábezpeka za zmluvnú pokutu v prospech predávajúceho a po tomto termíne sa ruší rezervácia predmetnej nehnuteľnosti v prospech záujemcu. Záujemca vyslovil súhlas na vykonanie zápočtu nároku záujemcu na vrátenie zábezpeky s nárokom budúceho predávajúceho na úhradu zmluvnej pokuty. Dohoda o zložení zábezpeky bola uzavretá dňa 7.8.2015. Žalovaný cestou svojho právneho zástupcu listom zo dňa 24.11.2015 oznámil, že poskytnutú zálohu vo výške 1.500,00 eur žalovaný započítal so svojim nárokom na zmluvnú pokutu a preto nároky z dohody o zložení zábezpeky zo dňa 7.8.2015 považuje za vyrovnané. Poukázal, že v zmysle dohody o zložení zábezpeky žalobca poskytol žalovanému zálohu vo výške 1.500,00 eur na kúpu označeného bytu a zaviazal sa v stanovenej lehote uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve, resp. kúpnu zmluvu. K uzavretiu kúpnej zmluvy v stanovenej lehote nedošlo, a to z dôvodov na strane žalobcu, v dôsledku čoho vznikol žalovanému nárok na zmluvnú pokutu vo výške poskytnutej zálohy podľa označenej dohody, ktorý si v zmysle dohody započíta s pohľadávkou žalobcu titulom vrátenia zloženej zábezpeky. Žalovaný zdôraznil, že v tomto prípade neboli dohodnuté žiadne zmluvné dôvody na odstúpenie od zmluvy a neexistujú ani zákonné dôvody a preto prejav vôle odstúpenie od dohody o zložení zábezpeky je absolútne neplatný. Žalobca listom zo dňa 2.12.2015 cestou svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na vrátenie zaplatenej zálohy vo výške 1.500,00 eur najneskôr v lehote 3 dní odo dňa doručenia tejto výzvy vrátane zákonného úroku z omeškania a nákladov spojených s právnym vymáhaním tejto pohľadávky. Právny zástupca žalovaného prevzal túto výzvu dňa 4.12.2015. Zásielka odoslaná samotnému žalovanému s identickým listom bola vrátená späť poštou s poznámkou poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.
7. Tunajší súd rozsudkom č.k. 3C/9/2016-40 zo dňa 15.3.2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,00 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.500,00 eur od 8.12.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania titulom súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 90,00 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 667,67 eur, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Na odvolanie žalovaného doručené tunajšiemu súdu dňa 5.5.2016 Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 11Co/201/2016-69 zo dňa 23.8.2016 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení uznesenia poukázal na skutočnosť, že od 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok a bolo potrebné na preskúmanie napadnutého rozsudku aplikovať jeho ustanovenia. Tento zákon doručovanie písomnosti do vlastných rúk upravuje v ust. § 111, keď poukázal na znenie ust. § 111 ods.3 CSP, v zmysle ktorého pre naplnenie fikcie doručenia sa vyžaduje splnenie základnej podmienky, a to nemožnosť doručenia písomnosti na adresu podľa § 106 CSP, čo znamená, že súd vyčerpal možnosť doručiť na tzv. inú adresu a následne sa nepodarilo doručiť adresátovi písomnosť ani na adresu podľa § 106 ods.1 písm. a), b) CSP, pričom nová právna úprava už nevyžaduje kumulatívne splnenie podmienky, že adresát sa v mieste doručenia síce zdržuje, ale nebol zastihnutý. Ďalej poukázal, že žaloba s prílohami sa doručuje žalovanému do vlastných rúk podľa § 167 ods.1 CSP a preto je potrebné postupovať podľa § 116 CSP. V predmetnej veci žalovanému nebola doručená do vlastných rúk žaloba s prílohami, poučením a predvolanie na pojednávanie, preto odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu zachovania práva žalovaného na spravodlivý proces. K hmotnoprávnemu posúdeniu veci považoval za predčasné sa vyjadrovať.
8. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že v danom prípade jednalo sa o predaj bytu, ktorého bol podielový spoluvlastník, patrila mu polovica a mal splnomocnenie od ostatných spoluvlastníkov na jeho predaj. Sused mu predstavil žalobcu ako potencionálneho záujemcu o byt. Žalobca prišiel, aby si byt obzrel, viac krát, ochotne s manželkou mu ukázali stav bytu. Po prvom raze sa spýtal, či môže prísť znova, potom prišiel s dvoma alebo troma chlapmi stavbármi. Potom sa ohlásil ďalší krát, chcel prísť s ďalším človekom ohľadom prerábky krbu. Keď to skončilo, žalobca sa rozhodol o kúpu bytu. Bolo povedané, že byt chce kúpiť. Bolo treba doriešiť to právne, zložiť zábezpeku, hlavne na právne úkony, aby sa to začalo realizovať, ale aj k tomu, aby bol chránený, nakoľko mu nehnuteľnosť sľúbil, že ju nebude ponúkať žiadnej realitke ani žiadnym iným záujemcom. Následne išli k právnikovi, ktorý vyhotovil dohodu o zložení zábezpeky. Právnik žalobcu upozornil, že dokým nebude zložená zábezpeka, dovtedy on nebude pripravovať zmluvy o predaji a že v prípade, ak odstúpi od zmluvy, zábezpeka prepadá v prospech predávajúceho. Následne do 3 dní bola uhradená zábezpeka, potom žalobca si šiel riešiť hypotéku, bol v byte s odhadcom, riešil sa prepis elektriky na žalobcu, nič nenasvedčovalo, že by byt nechcel kúpiť. Keď odchádzal, žalobca ho požiadal, či by si byt ešte nemohol pozrieť s priateľkou. Odovzdal žalobcovi kľúče od bytu vzhľadom k tomu, že bola podpísaná dohoda o zložení zábezpeky. Žalobca sa tam nasťahoval, mal tam zložené osobné veci, videl, že tam býva. Dohodu o zložení zábezpeky si vykladal tak, že išlo o uzavretie dohody o zložení zábezpeky, aby v neskôr stanovenom čase uzatvorili kúpnu zmluvu. Medzi tým právnik pripravoval zmluvy o predaji. V ten deň keď právnik mal pripravenú kúpnu zmluvu k podpisu, žalobca mu oznámil, že byt nechce, ďalší záujemcovia už mali iné byty, on bol odcestovaný. Žalobcovi povedal, že keď sa byt predá tak nejakú čiastku, ktorú uzná za vhodné mu dá, čisto z ľudského hľadiska si nechcel nárokovať na plnú sumu zábezpeky, ale nebol si vedomý, že by mal nejaký nárok. Právnika priviedol on so súhlasom žalobcu. Boli dohodnutí na odmeny náklady mu uhradil.
9. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní popísal okolnosti predchádzajúce uzatvoreniu dohody o zložení zábezpeky, pozvali ho na stretnutie do kancelárie právnika v Ružomberku, kde mu bola predložená dohoda o zložení zábezpeky, mohol si ju prečítať, podpísala sa, vykladal si to tak, že prejavuje záujem o rezerváciu, že má záujem o byt. Uhradenie sumy 1.500 eur si vysvetľoval ako rezerváciu na danú nehnuteľnosť. So žalovaným sedeli v kaviarni, spýtal sa ho žalovaný, či to chce kúpiť, či je všetko v poriadku, na čo on odpovedal áno, následne šli k právnikovi z jeho strany, nešlo o špekuláciu, ani ho nenapadlo, že pokiaľ by to skončilo negatívne k peniazom sa nedostane, v žiadnom prípade nemal vedomosť, že už sa vyhotovujú kúpne zmluvy. Ešte nemali ani len začaté riešenie hypotéky, nemali vypracovaný znalecký posudok, o čom právnik vedel, lebo si od nich pýtal podklady k príjmom na riešenie hypotéky. V čase podpisu dohody o zložení zábezpeky chceli daný byt kúpiť. Lehota, ktorá bola v dohode stanovená - jednalo sa o to, aby sa stihli spraviť všetky úkony na vybavenie hypotéky, všetkých vecí, po tejto lehote bolo všetko pasé, mal záujem byt kúpiť. V prípade, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedôjde chápal to tak, že zložená zábezpeka mu bude vrátená.
10. Svedok Mgr. Dalimír Kaščák vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že sa zaoberá sprostredkovaním predaja nehnuteľností, so žalovaným sa zoznámil prostredníctvom kamaráta, ktorý mu uviedol, že by potreboval pomôcť pri predaji nehnuteľnosti. Osobne sa so žalovaným stretli, dohodli sa, že si byt pozrie a skúsi mu zohnať kupujúceho. Na byt sa bol pozrieť, ale žalovaný si v priebehu pár dní zabezpečil kupujúceho a oslovil ho, či môže sprostredkovať dohodu. Stretli sa u neho v kancelárii, kde prvýkrát videl žalobcu. Tam im dal k dispozícii dohodu o zložení zábezpeky, aj ju prečítal, doplnili tam osobné údaje, cenu za nehnuteľnosť a výšku zábezpeky. Tieto podmienky si dohodli sami, tiež sa dohodla dĺžka trvania zábezpeky a termín na podpis zmluvy o budúcej zmluve alebo kúpnej zmluvy. Predávajúceho upozornil na to, aby počas trvania zábezpeky byt neponúkal na predaj, došlo tým k rezervácii nehnuteľnosti, ani sám ho viac na predaj neponúkal. Kupujúceho upozornil, že v prípade, že byt v dohodnutej lehote nekúpi stráca nárok na vrátenie zábezpeky. Obaja si to prečítali a podpísali. Žalovaný byt kupujúcemu sprístupnil, čakalo sa kedy bude mať kupujúci schválený úver. Po určitom čase ho žalovaný informoval, že kupujúci nechce byt kúpiť, myslím že to bolo po znaleckom posudku s tým, že kupujúci chce zábezpeku späť, po istom čase žalovaný mu volal, že by časť zábezpeky kupujúcemu vrátil, on mu uviedol, že nárok na to nemá, ale môže mu časť vrátiť ak sa rozhodne, zábezpeka sa skladá preto, že počas tých dvoch - troch mesiacov predávajúci je blokovaný a v prípade, že kupujúci nie je ochotný zmluvu uzavrieť, mohol sa za to obdobie objaviť iný kupujúci, ktorý by mal peniaze na vyplatenie kúpnej ceny v hotovosti. Obaja boli uzrozumení s tým, že zmluvu majú dovtedy a dovtedy uzavrieť, teda zmluvu o budúcej zmluve alebo kúpnu zmluvu, podľa neho, z toho vyplýva, že sa dohodli na tom, že uzavrú kúpnu zmluvu.
11. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 555 Občianskeho zákonníka, záväzok dať zábezpeku možno splniť najmä zriadením záložného práva alebo spôsobilými ručiteľmi.
Podľa § 544 ods.1,2 Občianskeho zákonníka: (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 559 ods.1,2 Občianskeho zákonníka: (1) Splnením dlh zanikne. (2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka: (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 458 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 35 ods.2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 8.12.2015, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Súd mal preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, a to na základe písomnej dohody označenej ako dohoda o zložení zábezpeky uzavretej medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom ako záujemcom dňa 7.8.2015 za účelom predaja nehnuteľnosti, ktorej žalovaný je podielovým spoluvlastníkom a o kúpu ktorej žalobca deklaroval záujem. Zmluvné strany tejto dohody v zmysle článku I. sa dohodli na zložení zábezpeky vo výške 1.500,00 eur na účet
predávajúceho do 3 dní od podpisu dohody, pričom zábezpeka mala slúžiť ako prvá časť dohodnutej kúpnej ceny na kúpu označenej nehnuteľnosti - v zmysle článku II. zábezpeka sa mala zarátať do kúpnej ceny nehnuteľnosti (62.000,00 eur). Ďalej zmluvné strany v ustanovení článku II. stanovili lehotu na uzavretie zmluvy o budúcej zmluve alebo kúpnej zmluvy - do 2 mesiacov odo dňa podpísania tejto dohody, najneskôr do 7.10.2015, pričom ak záujemca o kúpu z dôvodu prekážok na jeho strane neuzavrie s predávajúcim zmluvu o budúcej zmluve alebo kúpnu zmluvu v ustanovenej lehote, považuje sa zábezpeka za zmluvnú pokutu v prospech predávajúceho a po tomto termíne sa ruší aj rezervácia predmetnej nehnuteľnosti v prospech záujemcu.
13. Súd má za to, že z obsahu predmetnej písomnej dohody (článok I. a článok II.) vyplýva dojednanie hlavného záväzku žalovaného rezervovať byt pre žalobcu, t.j. neponúkať byt na predaj iným záujemcom, na určitú dobu - do 7.10.2015, dokedy bola dojednaná lehota na uzavretie zmluvy o budúcej zmluve alebo kúpnej zmluvy, ako aj vedľajšieho záväzku - zloženie zábezpeky, a to zložením peňažnej sumy vo výške 1.500,00 eur na účet predávajúceho, s tým, že ak k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve alebo kúpnej zmluvy v dohodnutej lehote nedôjde, rezervácia bude zrušená. Zloženie zábezpeky predstavuje zabezpečenie vo vzťahu k hlavnému záväzku. Záväzok rezervovať nehnuteľnosť bol dojednaný bezodplatne, ale bolo dojednané jeho zabezpečenie zložením peňažnej sumy v prospech budúceho predávajúceho. Súd je toho názoru, že tieto právne úkony boli dojednané jasne, určite a zrozumiteľne a súd nemá pochybnosti o ich obsahu. Na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým výsluchu žalobcu a výsluchu žalovaného vyplynula vôľa zmluvných strán v čase uzavretia dohody: vôľa žalobcu
- záujem o kúpu bytu, zloženie zábezpeky za rezerváciu bytu a vôľa žalovaného - rezervácia bytu, čomu nasvedčuje aj neskoršie správanie zmluvných strán - po uplynutí dojednanej lehoty rezervácia bytu bola zrušená. Teda takýto výklad právnych úkonov je v súlade s ustanovením § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto tieto právne úkony považuje súd za platné. Súd mal preukázané zloženie sumy 1.500,00 eur zo strany žalobcu v prospech žalovaného, čo vyplynulo predovšetkým z tvrdenia v liste žalovaného adresovaného žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu zo dňa 24.11.2015. Ďalej súd zistil, že v dojednanej lehote 2 mesiacov odo dňa podpísania dohody o zložení zábezpeky najneskôr do 7.10.2015 nedošlo k podpísaniu zmluvy o budúcej zmluve ani kúpnej zmluvy na predmetné nehnuteľnosti, čo zdôvodnil žalobca komplikáciami ohľadom financovania tejto nehnuteľnosti formou hypotéky (preukázané svedeckou výpoveďou svedkyne Mgr. Henriety Brachovej), čím bola rezervácia predmetnej nehnuteľnosti v prospech záujemcu zrušená, došlo tiež k zániku zábezpeky ako vedľajšieho záväzku a žalobcovi, t.j. záujemcovi vznikol nárok na vrátenie zábezpeky v sume 1.500,00 eur titulom bezdôvodného obohatenia s poukazom na ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Keďže nedošlo k uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ani kúpnej zmluvy, preto nemožno zloženú zábezpeku započítať na kúpnu cenu (článok I.). Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie zaplatenej zálohy listom zo dňa 23.10.2015, na čo reagoval žalovaný listom jeho právneho zástupcu zo dňa 24.11.2015, kde vyjadril odmietavý postoj k tejto otázke s poukazom na skutočnosť, že nárok na vrátenie zálohy zloženej zábezpeky započítal odporca s nárokom na zmluvnú pokutu v zmysle dohody o zložení zábezpeky. Na tejto argumentácii zotrval žalovaný aj v priebehu tohto sporu.
14. Podľa predmetnej dohody (článok II.) zmluvné strany stanovili lehotu na uzavretie zmluvy o budúcej zmluve alebo kúpnej zmluvy a zároveň pre prípad, že záujemca o kúpu z dôvodu prekážok na jeho strane neuzavrie s predávajúcim zmluvu o budúcej zmluve alebo kúpnu zmluvu v stanovenej lehote, považuje sa zábezpeka za zmluvnú pokutu v prospech predávajúceho. K argumentácii žalovaného, že došlo k započítaniu nároku žalobcu na vrátenie zaplatenej zábezpeky s jeho nárokom na zmluvnú pokutu, súd konštatuje, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je platným dojednaním zmluvnej pokuty v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka, nakoľko ako vyplýva z jazykového vyjadrenia v označenej klauzule dohody je zabezpečovaná zmluvnou pokutou povinnosť zo strany záujemcu uzatvoriť s budúcim predávajúcim zmluvu o budúcej zmluve alebo kúpnu zmluvu. V predmetnej dohode však k takejto povinnosti, t.j. povinnosti uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve alebo kúpnu zmluvu záujemca sa nezaviazal. Takéto dojednanie zo znenia predmetnej dohody nevyplýva a jeho nahradenie stanovením lehoty na uzavretie zmluvy o budúcej zmluve alebo kúpnej zmluvy nepostačuje, keďže nie je vôbec jasné z tejto klauzuly, či bola dojednaná možnosť alebo povinnosť uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve alebo kúpnu zmluvu. V priebehu sporu z vykonaného dokazovania výsluchom strán sporu súd nezistil zhodu vôle zmluvných strán k otázke dojednania takejto povinnosti - žalobca tvrdil, že ho ani nenapadlo pokiaľ by všetko skončilo negatívne, že sa k tým peniazom nedostane. Výsluch svedka Mgr. Dalimíra Kaščáka k objasneniu relevantným spôsobom neprispel, nakoľko možno mať pochybnosti o dôveryhodnosti svedka vzhľadom ku skutočnosti, že sám vyhotovil písomné znenie predmetnej dohody ako podnikateľ v oblasti
sprostredkovania nehnuteľností na objednávku žalovaného a preto môže popisovať okolnosti uzavretia dohody účelovo v prospech žalovaného.
15. Vzhľadom k tomu nie sú splnené podmienky započítania, nakoľko nie je daná žiadna pohľadávka žalovaného voči žalobcovi spôsobilá na započítanie voči pohľadávke žalobcu voči žalovanému na vrátenie zloženej zábezpeky. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k zániku pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 1.500,00 eur titulom vrátenia zloženej zábezpeky započítaním. Záväzok doposiaľ stále trvá, nakoľko žalovaný žalobcovi sumu 1.500,00 eur neuhradil do dnešného dňa ani len čiastočne. Nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní na zaplatenie sumy 1.500,00 eur súd preto považuje za opodstatnený v celom rozsahu a preto súd návrhu vyhovel jednak čo do zaplatenia istiny vo výške 1.500,00 eur a jednak čo do zaplatenia príslušenstva, a to úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.500,00 eur od 8.12.2015, t.j. po uplynutí 3 dní od prevzatia zásielky s predžalobnou výzvou na zaplatenie sumy 1.500,00 eur až do zaplatenia, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 8.12.2015.
16. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
17. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods.1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu konania, nakoľko bol v konaní úspešný v celom rozsahu, keďže súd jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu.
Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.