Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cb-332-2015.pdf
PDF · 78.89 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cb/332/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v spore žalobcu: ITALMARKET SLOVAKIA, a.s. so sídlom 811 03 Bratislava, Holubyho 1/A, IČO: 35 758 601, v konaní zast. BOHUNICKÝ & Co. s.r.o. so sídlom 811 08 Bratislava, Dunajská 48, IČO: 47 876 034, proti žalovanému: TaLK group s.r.o., so sídlom 934 01 Levice, K. Marxa 1439/20, IČO: 45 413 746, o zaplatenie 292,98 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 292,98 eur s 9,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 129,78 eur od 8.10.2014 do zaplatenia, s 9,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 163,20 eur do 8.10.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80 eur, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu žalovanej sumy. 2. Ďalej v podanej žalobe uviedol, že uzavrel so žalovaným dňa 25.4.2013 zmluvu o zapožičaní kávovaru a odbere tovaru č. 95872, ktorou sa žalobca zaviazal ponechať kávovar žalovanému do dočasného užívania od 25.4.2013 na dobu neurčitú. Zmluvné strany sa dohodli, že zapožičanie predmetného kávovaru je bezplatné za splnených podmienok vyplývajúcich zo zmluvy. Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému záručný servis po dobu 12 mesiacov od inštalácie kávovaru (t. j. od 25.4.2013). Po tomto termíne znáša náklady na opravy a údržbu zariadenia žalovaný. V zmysle článku I. bod č. 9 zmluvy, všetky výdavky spojené s demontážou a potrebnými presunmi kávovaru pripadajú na ťarchu žalovaného. Dňa 23.7.2014 bola vykonaná zo strany žalobcu deinštalácia kávovaru spolu s ďalšími úkonmi s ňou súvisiacimi. Nakoľko výdavky spojené s demontážou kávovaru nespadajú pod záručný servis poskytovaný žalobcom, bola zo strany žalobcu vystavená nižšie uvedená faktúra. Žalobca vystavil faktúru za služby spojené s deinštaláciou kávovaru v zmysle zmluvy žalovanému v celkovej hodnote 292,98 eur. Túto sumu mal žalovaný uhradiť žalobcovi na základe nasledujúcich žalobcom riadne vyhotovených faktúr:
- faktúra č. 1140309228 s dátumom vystavenia 23.9.2014, s termínom splatnosti do 7.10.2014 na sumu 129,78 eura,
- faktúra č. 1140309227 s dátumom vystavenia 23.9.2014, s termínom splatnosti do 7.10.2014 na sumu 163,20 eura. 3. Žalobca, právny zástupca žalovaného, žalovaný sa na nariadené pojednávanie na 15.12.2016 nedostavili, právny zástupca žalobcu predvolanie mal riadne a včas doručené, neúčasť súdu neospravedlnil, o odročenie nepožiadal, žalovaný predvolanie mal riadne a včas doručené, nakoľko súd doručoval žalovanému súdnu zásielku do miesta sídla aktuálne zapísaného v Obchodnom registri, pričom súdna zásielka sa vrátila na tunajší súd dňa 5.12.2016 ako neprevzatá v odbernej lehote, a preto súd vec prejednal podľa § 180 CSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.
4. Súd vykonal dokazovanie výzvou na zaplatenie zo dňa 13.11.2015, písomnou zmluvou o zapožičaní kávovaru a odbere tovaru č. 95872 zo dňa 25.4.2013, preberacím protokolom zo dňa 25.4.2013, preberacím protokolom zo dňa 23.7.2014, výkazom servisu a kontroly pressostrojov zo dňa 23.7.2014 a zo dňa 5.8.2014, faktúrou pod č. 1140309228 na sumu 129,78 eura s termínom splatnosti do 7.10.2014, faktúrou pod č. 1140309227 na sumu 163,20 eura s termínom splatnosti do 7.10.2014, výpisom z Obchodného registra na žalobcu, výpisom z Obchodného registra na žalovaného. 5. Podľa § 269 ods. 2 Obch. zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 6. Podľa § 365 ods. 1 Obch. zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 7. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 8. Podľa § 369 ods. 2 Obch. zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 9. Podľa § 369c Obch. zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 10. Podľa § 1 ods. 1 Nar. vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o 9 percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. 11. Podľa § 2 Nar. vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. 12. Súd na základe vykonaného dokazovania podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Strany sporu uzatvorili dňa 25.4.2013 písomnú zmluvu o zapožičaní kávovaru a odbere tovaru pod č. 95872, pričom žalobca uzatváral zmluvu so žalovaným ako nájomcom. Súd predmetnú zmluvu o zapožičaní kávovaru a odbere tovaru vyhodnotil ako platne uzavretú inominátnu zmluvu s poukazom na jej obsah. Zmluvu súd považoval za platnú, nakoľko zmluvné strany predmet plnenia dostatočne špecifikovali. Na základe zmluvy o zapožičaní kávovaru a odbere tovaru je zrejmé podľa čl. I, že inštaláciu kávovaru uskutoční predávajúci s tým, že náklady spojené s inštaláciou a zaškolením personálu znáša kupujúci. Zmluva bola uzavretá dňa 25.4.2013, pričom podľa čl. I bod 4 tejto zmluvy predávajúci poskytne prevádzkovateľovi záručný servis do 12 mesiacov od inštalácie kávovaru. Po tomto termíne znáša náklady na opravy a údržbu zariadenia kupujúci. To znamená, že od 25.4.2013 do 25.4.2014 poskytoval predávajúci
- žalobca žalovanému záručný servis bezplatne. Dňa 25.4.2013 odovzdal kávovar s príslušenstvom žalobca žalovanému podľa preberacieho protokolu, a teda bezplatne mal žalobca uskutočňovať opravy predmetu nájmu do 25.4.2014. Žalobca preukázal súdu, že vykonal pre žalovaného opravu tovaru - opravu kávovaru dňa 5.8.2014, na základe ktorého si vystavil žalobca faktúru pod č. 1140309228 na sumu 129,78 eura. V tejto časti súd vyhodnotil plnenie žalobcu na základe zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. V ustanovení § 536 ods. 2 Obch. zákonníka sa uvádza, že dielom okrem iného sa rozumie aj vykonaná dohodnutá oprava. Žalobca si uplatnil faktúrou pod č. 1140309227 sumu vo výške 163,20 eur z titulu dopravy predmetu nájmu a deinštalácie zariadenia na základe výkazu servisu a kontroly pressostrojov zo dňa 23.7.2016. Žalobca vystavil v súlade s čl. I bod 9 zmluvy o zapožičaní kávovaru a odbere tovaru č. 95872 zo dňa 25.4.2013, kde sa uvádza, že všetky výdavky spojené s demontážou a potrebnými presunmi kávovaru pripadajú na ťarchu kupujúceho. V tejto časti išlo o plnenie žalobcu na základe § 269 ods. 2 Obch. zákonníka, teda plnenia na základe inominátnej zmluvy, pričom predmet plnenia si zmluvné strany dostatočne špecifikovali. 13. Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania a preto súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie 9,05 % ročného úroku z omeškania zo žalovaných faktúr. Podľa § 369 ods. 2 Obch. zákonníka medzi stranami sporu nebola dohodnutá výška úrokov z omeškania, a preto je žalovaný ako dlžník povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky. V § 1 ods. 1 Nar. vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o 9 percentuálnych bodov a takto
určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Žalovaný sa dostal do omeškania s obidvomi faktúrami ku dňu 8.10.2014 kedy úroková sadzba ECB predstavovala 0,05 % + 9 percentuálnych bodov, čo zodpovedá nároku žalobcu na 9,05 % ročný úrok z omeškania. 14. Súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80 eur podľa § 2 Nar. vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a to s poukazom na to, že si žalobca uplatnil v súdnom konaní dve faktúry. 15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 100 %, a preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 17. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 18. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po nadobudnutí právoplatnosti vo veci samej podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1. O.s.p.).